Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/141/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: JUDr. Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: O. T., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X. XXXX/XX, 841 07 Bratislava, občan SR, o zaplatenie 2.078,96 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.544,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.544,97 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 48,62%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca s žalobou zo dňa 05.01.2012, doručenou súdu 13.01.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.106,46 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.261,37 Eur vo výške 14% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1:261,37 Eur vo výške 9% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 329,04 Eur vo výške 9% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia a úrokom z sumy 27,50 Eur vo výške 25% ročne od 01.10:2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 23.04.2009 a zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 281/2009, Nz 13065/2009 zo dňa 23.04.2009 stal právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s., s ktorou žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu a prevzal všetky jej práva a záväzky. Žalovaná si u žalobcu otvorila účet na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA dňa 21.07.2008. Žalobca uzatvoril so žalovanou dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte dňa 29.09.2008, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 1.261,37 Eur (38.000,- Sk). Nakoľko žalovaná poskytnutý úver nesplácala riadne a včas a dlh nezaplatila ani po tom, ako jej bola doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy dňa 23.02.2010, žalobca svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 03.05.2010 vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 30.04.2010 a vyzval žalovanú na jeho zaplatenie. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila ani po tom, čo bola na splatenie dlhu vyzvaná právnym zástupcom žalobcu v poslednom pokuse o zmier zo dňa 16.11.2011. Istina úveru vo výške 1.261,37 Eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 329,04 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 488,55 Eur predstavuje ku dňu 30.10.2011 sumu 2.078,96 Eur. Istina úveru je naďalej úročená úrokom z úveru vo výške 14% ročne a v súlade s ustanovením § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka vo výške 9% ročne. Úroky z úveru v celkovej sume 329,04 Eur sú úročené v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9% ročne. Ku dňu 30.09.2011 je na bežnom účte zostatok vo výške 27,50 Eur, ktorý je úročený 25% debetnou sadzbou.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa 17.12.2012. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Uznesením zo dňa 25.10.2013 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.106,46 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.261,37 Eur vo výške 16,90% ročne od 31.10.1011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1.261,37 Eur vo výške 25% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 329,04 Eur vo výške 25% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia a úrokom zo sumy 27,50 vo výške 25% ročne od 01.10.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným súdu 25.11.2013 žalobca súdu oznámil, že žalovaná od počiatku zmluvného vzťahu uhradila žalobcovi sumu 15,22 Eur (458,50 Sk) v mesiaci november 2008 a sumu 16,58 Eur (499,62 Sk) dňa 28.06.2010. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu vo výške 2.106,46 Eur, táto pozostáva z istiny 1.261,37 Eur ku dňu 30.10.2011, úroku z úveru 329,04 Eur ku dňu 30.10.2011, úroku z omeškania 488,55 Eur ku dňu 30.10.2011 a debetného zostatku 27,50 ku dňu 30.09.2011

5. Z dôvodu späťvzatia žalobcu v časti 27,50 Eur súd uznesením zo dňa 19.08.2014, č.k. 22C 141/2012-102 zastavil konanie v časti 27,50 Eur.

6. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 05.11.2014, č.k. 22C 141/2012-116, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

7. Na podklade odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2016, č.k. 4Co 190/2015-137 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že súdne konanie, ktoré prebiehalo na okresnom súde bolo zmätočné a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie bol nedostatočne odôvodnený, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 10.10.2016, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané fikciou doručenia dňa 22.08.2016. Súd preto prejednal vec v jej neprítomnosti podľa § 180 CSP.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 21.07.2008, dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 29.09.2008, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 23.02.2010, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 03.05.2010 spolu s doručenkou, výpisom z účtu na č.l. 13, posledným pokusom o zmier zo dňa 16.11.2011, výpisom z úverového účtu na č.l. 15-16 a čl. 48, úrokovými sadzbami platnými od 01.02.2011 a od 27.04.2011, výpisom z účtu na č.l. 58, obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s. pre MAXIKONTO, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, úrokovými sadzbami platnými od 08.09:2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 21.07.2008 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA. Následne právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 29.09.2008 so žalovanou dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 1.261,37 Eur (38.000,- Sk). Uvedené prostriedky žalovaná skutočne čerpala, pričom túto skutočnosť žalovaná v priebehu konania nepoprela. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas a dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila ani po poslednej výzve zo dňa 23.02.2010, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 03.05.2010, pričom úver zosplatnil ku dňu 30.04.2010. Žalovaná uhradila žalobcovi iba dve platby, a to sumu 15,22 Eur (458,50 Sk) v mesiaci november 2008 a sumu 16,58 Eur (499,62 Sk) dňa 28.06.2010. Následne žalobca vyzval žalovanú listom označeným ako posledný pokus o zmier zo dňa 16.11.2011 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.224,90 Eur, pričom žalovaná na výzvu nereagovala. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 2.078,96 Eur, ktorá

pozostáva z istiny 1.261,37 Eur ku dňu 30.10.2011, úroku z úveru 329,04 Eur ku dňu 30.10.2011 a úroku z omeškania 488,55 Eur ku dňu 30.10.2011.

11. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

12. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

20. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte poskytol žalovanej finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu s úrokovou sadzbou 14% ročne (ktorá bola neskôr zvýšená na 16,90% ročne) vo výške 1.261,37 Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala pravidelne splácať, čo však nesplnila a dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila ani po poslednej výzve zo dňa 23.02.2010. Žalobca preto pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 03.05.2010, pričom úver zosplatnil ku dňu 30.04.2010. Následne žalobca vyzval žalovanú listom označeným ako posledný pokus o zmier zo dňa 16.11.2011 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.224,90 Eur, pričom žalovaná na výzvu nereagovala. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 2.078,96 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1.261,37 Eur ku dňu 30.10.2011 spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.261,37 Eur vo výške 16,90% ročne od 31.10.1011 až do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 1.261,37 Eur vo výške 25% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia, úroku z úveru vo výške 329,04 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 329,04 Eur vo výške 25% ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia a úroku z omeškania 488,55 Eur ku dňu 30.10.2011.

28. Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi napriek opakovaným výzvam nezaplatila, súd žalobe žalobcu v časti sumy 1.544,97 Eur vyhovel. Táto suma pozostáva z nezaplatenej istiny ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 1.261,37 Eur a nezaplateného úroku z úveru ku dňu zosplatnenia úveru 30.04.2010 vo výške 283,60 Eur tak, ako to vyplýva z tabuľky (prehľad platieb na č.l. 48) priloženej žalobcom.

29. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 16,90% zo sumy 1.261,37 Eur od 31.10.2011 do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 45,44 Eur (rozdiel medzi uplatnenými úrokmi z úveru vo výške 329,04 Eur ku dňu 30.10.2011 a sumou 283,60 Eur - úrokmi z úveru ku dňu zosplatnenia úveru), tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

30. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda

nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

31. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

32. Súd nemohol vyhovieť ani žalobe v časti žalovanej sumy 32,62 Eur predstavujúcu nezaplatené úroky z omeškania, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach istiny a riadneho úroku. Požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku). Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny a následne tak právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania. Právny predchodca žalobcu však neuzatvoril s žalovanou takúto dohodu. Článok II bod 10 obchodných podmienok nie je takouto dohodou, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Aj keby právny predchodca žalobcu so žalovanou takúto dohodu uzatvoril, súd by ju vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi ním a žalovanou považoval za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonník).

33. Pokiaľ ide o vyčíslené úroky z omeškania z nesplatenej istiny vo výške 455,92 Eur počítané ku dňu 30.10.2011, tieto súd žalobcovi nepriznal. Žalobca v konaní úročil nesplatenú istinu úrokom z omeškania vo výške 25% ročne, a vzhľadom k tomu, že súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, súd nemohol žalobcovi priznať úroky z omeškania uplatňované v zmysle Obchodného zákonníka. Na viac súd konštatuje, že výška úrokov z omeškania (25%) nebola v zmluve medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá, táto vychádzala zo sadzobníka, ktorý žalobca predložil v konaní, avšak tento sadzobník nebol súčasťou zmluvy. Takéto dojednanie preto nie je možné považovať za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Nakoľko sa žalovaná dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,25 % od 01.05.2011 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 % + 8 percentuálnych bodov.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 2.078,96 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.544,97 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 74,31 % (1.544,97 Eur z 2.078,96 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 25,69 % (533,99 Eur z 2.078,96 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 48,62 %. Súd preto žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 48,62%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.