Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-325-2016.pdf
PDF · 70.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/325/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci prípustnosti prevzatia: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX F. W., zast. opatrovníkom na konanie Mestom Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, 017 13 Považská Bystrica, do ústavu zdravotníckej starostlivosti dňa 23.05.2016, na odvolanie opatrovníka Mesta Považská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.05.2016 č.k. 59Pu/8/2016-5, jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 23.05.2016 č.k. 59Pu/8/2016-5 ustanovil Mesto Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, Považská Bystrica za opatrovníka umiestnenej U. W., nar. XX.XX.XXXX.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 191b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb, Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), a tým, že ustanovenie opatrovníka na ochranu práv U. W., nar. XX.XX.XXXX bolo v jej záujme.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ustanovený opatrovník - Mesto Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, 017 13 Považská Bystrica (v jej mene primátor mesta doc. PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD.) navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. Uviedol, že na vykonávanie funkcie nemá dostatočné kapacity, s tým, že by bolo vhodné umiestnenej za opatrovníka ustanoviť v zmysle § 29 ods. 6 OSP niektorého z jej rodičov, prípadne inú osobu z prostredia, ktoré je jej blízke, a ktorá bude schopná lepšie reprezentovať jej záujmy.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie opatrovníka nie je dôvodné.
Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 191b ods. 2 O.s.p., ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.
5. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 23.05.2016, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých statusových veciach fyzických osôb (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac, princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
6. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia CMP (§ 395 ods. 1, 2 CMP), ako aj vzhľadom na vzťah subsidiarity medzi CMP a CSP (§ 2 ods. 1 CMP), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ a „chorý“ použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojmy „súd prvej inštancie“ a „umiestnený“, ktoré boli zavedené CMP. V zmysle uvedených zásad, najmä v zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd aj pri prejednávaní odvolacích námietok opatrovníka, tak že ich posudzoval podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku.
7. Ustanovenie § 191b O.s.p. upravovalo konanie a rozhodovanie o tom, či k prevzatiu do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, t.j. či ide o taký liečebný úkon, ktorý možno vykonať bez súhlasu pacienta. Účastníkom konania bol ten, kto bol prevzatý do ústavnej starostlivosti a ústav, ktorý vykonával liečebný úkon bez súhlasu pacienta. Súd rozhodoval v zmysle predmetného ustanovenia uznesením v zásade bez pojednávania po tom, čo vypočul chorého a ošetrujúceho lekára. Zákon ďalej ustanovoval povinnosť, aby súd ustanovil opatrovníka pre toto konanie pre toho koho ústav prevzal, ak nemal iného zástupcu.
8. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom konaní vo veci prípustnosti prevzatia U. W., nar. XX.XX.XXXX preukázanú potrebu ustanoviť Mesto Považská Bystrica za opatrovníka, nakoľko umiestnená nemala ustanoveného žiadneho iného zástupcu. Odvolací súd sa s námietkou opatrovníka, ktorou oponoval, že vhodnejším opatrovníkom pre umiestnenú by bol v zmysle ust. § 29 ods. 6 O.s.p. jeden z jej rodičov, resp. iná osoba z prostredia, ktoré je jej blízke, nestotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uznesenie o ustanovení opatrovníka neznamená, že by v tomto konaní mala umiestnená postavenie procesne nespôsobilej účastníčky konania, ale účelom je, aby ustanovený opatrovník chránil práva a oprávnené záujmy umiestnenej v tomto konaní. Nakoľko túto funkciu opatrovníka mohlo plniť i Mesto Považská Bystrica, ako nezaujatá osoba, tak potom súd prvej inštancie správne rozhodol.
9. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).