Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/387/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

C. R., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. XXXX/XX a otca: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, B., o úpravu práv a povinností k maloletej, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletú C. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 40,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou C..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 02.12.2015 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletej z toho dôvodu, že s otcom maloletej nie sú manželia, žijú však v spoločnej domácnosti a otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní. Matka sa zaevidovala po rodičovskej dovolenke na úrade práce. Má nárok na dávky v hmotnej núdzi a z toho dôvodu je potrebné, aby predložila rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k mal. C..

2. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal riadne a včas vykázané. Jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila matka maloletej. Uviedla, že otec pracuje v Nemecku, nestihne sa dostaviť na pojednávanie a súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Z toho dôvodu súd pojednával v neprítomnosti otca.

3. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na svojom návrhu. Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Spoločne majú ďalšie dieťa, mal. K., ktorá má 9 rokov, ku ktorej bolo určené výživné vo výške 30,- eur. Keďže nie sú manželia, matka je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, dohodli sa s otcom na výške výživného 40,- eur mesačne na uhradenie základných potrieb maloletej.

Ostatné výdavky maloletej otec uhrádza. Spoločne žijú v 3-izbovom nájomnom mestskom byte. Matka je naďalej evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá dávky v hmotnej núdzi a od mája 2016 pracuje na dohodu v školskom bufete na pár hodín. Je príjem je nepravidelný. Za bývanie platí mesačne 245,- eur, elektriku 36,- eur a plyn 17,- eur, magio - internet 38,- eur. Spláca pôžičku mesačne vo výške 60,- eur. Mal. C. navštevuje MŠ, poplatok za škôlku neplatí, keďže je v hmotnej núdzi, bude platiť nižšiu sumu aj za stravu. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, je vlastníčkou auta s rokom výroby 2001.

4. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, z toho dôvodu navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 06.06.2016 súd zistil, že matka je poberateľkou prídavkov na deti a poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi od 01.02.2016, pričom za obdobie 2/2016 - 5/2016 jej bola vyplatená suma v celkovej výške 725,70 eur.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 06.06.2016 súd zistil, že matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 10.11.2015 a evidencia trvá.

7. Z priznania k dani z príjmov FO otca za rok 2015 súd zistil, že otec podával daňové priznanie, pričom príjmy predstavovali 438 989,- Kč a výdavky 351 191,- Kč, základ dane 87 798,- Kč.

8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. C. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej nie sú manželia, v súčasnej dobe síce žijú v spoločnej domácnosti, ale rozhodnutie je potrebné na uplatnenie sociálnych dávok matkou. Keďže v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, súd mal. C. zveril do osobnej starostlivosti matky.

10. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Súd zistil, že rodičia maloletej bývajú spoločne v byte, podieľajú sa spoločne na nákladoch domácnosti. Spoločne majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére K.. Rodičia sa dohodli, že otec bude prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 40,- eur mesačne a bude prispievať aj na ďalšie jej odôvodnené potreby. Matka v súčasnej dobe je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi a pracuje na dohodu. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. Za rok 2015 jeho príjmy predstavovali 438 989,- Kč a výdavky 351 191,- Kč, základ dane predstavoval 87 798,- Kč. Súd určil výživné ako navrhovali rodičia, 40,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, keďže otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj nad rámec tohto výživného a pomáha matke so starostlivosťou o maloletú.

11. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na

uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Súd neupravil styk otca s maloletou C., keďže rodičia žijú v spoločnej domácnosti.

13. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.

14. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.