Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/180/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne U. Š., O.. XX.X.XXXX, V. U. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom, Mukačevská 19, Prešov, proti žalovaným X/ L. V., O.. XX.X.XXXX, X/ B. V., O.. X.X.XXXX, D. V. D. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 10.7.2008 domáhali určenia, že časť parcely KNC č. XX, záhrady a časť pozemku KNC č. XX, zastavaná plocha v obci okružná, zapísané na LV číslo XXX, patria do dedičstva po nebohom L. X..

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú dedičmi po nebohom L. X.. Právny predchodca žalobcov a žalovaní sú formálne podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX o výmere 2172, záhrady a parc. č. XX o výmere 894 m2, v obci D., k.ú. D., v okrese P. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1/2. Žalobcovia a ich právni predchodcovia užívali pozemok u parc. č. XX a parc.č. XX, oba v obci D., k.ú. D., v okrese Prešov už od roku 1930, kedy došlo k reálnej deľbe medzi vlastníkmi pozemkov parc. č. XX R. XX v kat uz. D.. Túto reálnu deľbu opisuje Okresný súd P. v rozsudku XCXX/XXXX, nechal však otvorenú otázky hranice reálnej deľby. V nadväznosti na súdne rozhodnutie XC XX/XX, ktorým bola zamietnutá žaloba o rozdelenie pozemkov parc.č. KN XX a

XX LV č. XXX z dôvodu reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi, žalobcovia vyzvali žalovaných na usporiadanie sporných vzťahov formou uzavretia formálnej dohody o rozdelení podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia sa dopracovali k potrebným dokladom na určenie presnej hranice reálnej deľby. Vychádzali sme z toho, že kúpnou zmluvou z 25.3.1983 žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1 na pozemkoch parc.č. XXX/X a XXX/X, LV č. XXX, katastrálne územie D.. V zmluve neboli uvedené výmery predmetných pozemkov. Podľa priloženej Identifikácie parciel z 04.08.1982 pozemok parc.č. XXX/X mal výmeru 776 m2 a parc č. XXX/X výmeru 2486 m2, čo spolu predstavuje 3262 m2. Teda nadobudli spolu 1631 m2. Tieto nehnuteľnosti vznikli z pôvodnej mpč. XXX k.u. D. zap.č. XXX- XXX, z ktorých boli vytvorené parcely č. XXX/X R. XXX/X a následne XX R. XX. Na základe reálnej deľby pozemkov ich takto, odvtedy, ako svoje aj žalobcovia a žalovaní resp. ich právni predchodcovia užívajú. Napriek tomu však sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. D. dodnes žalovaní a právny predchodca žalobcov L. X. ako podieloví spoluvlastníci. Žalobcovia sú aktívne legitimovaní v tomto spore, keďže majú na predmetnom určení naliehavý právny záujem. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a žiadne vlastnícke právo nemôže zostať po smrti vlastníka bez právnej ochrany. Navyše, podľa ustálenej judikatúry (R42/1974), dedičov poručiteľa je potrebné až do prejednania dedičstva považovať za podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá do smrti patrila poručiteľovi. Žaloba má preventívny charakter a pomôže eliminovať stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcu, keďže ako spoluvlastník pozemku žalobcov je v evidencii katastra nehnuteľností zapísaný žalovaný. K náprave tohto stavu ktorý nezodpovedá skutočnosti nie je možné dospieť inak. Z vykonaného dokazovania v konaní XC XX/XX vyplynula skutočnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti ešte v čase Uhorského obyčajového práva /r. 1930/ a to konkludentne resp. ústne. Žalobcovia majú zato, že právnemu predchodcovi žalobcovi svedčí vlastnícke právo k časti pozemku parc. č. KNC XX R. XX, v obci D., k.ú. D., v okrese P., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX aj z titulu vydržania, keďže ho do svojej smrti nepretržite užíval ako svoj vlastný a nikto ho nikdy v užívaní nijako nerušil.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Podaním zo dňa 8.10.2010 žalobcovia navrhli, aby súd konanie voči žalobcom v 1. - 6. rade zastavil z dôvodu toho, že osvedčením o dedičstve, č.k. XXD/XXXX/XXXX bola schválená dedičská dohoda, podľa ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v 7. rade, U. X.. Uznesením zo dňa 25.1.2011 súd konanie voči žalobcom v 1. - 6. rade zastavil.

5. Podaním zo dňa 7.2.2011 navrhla žalobkyňa v 7. rade, aby súd pripustil zmenu na strane žalobkyne tak, aby do konania namiesto U. X. vstúpila ako žalobkyňa U. Š.. Súd uznesením zo dňa 13.5.2013 pripustil zmenu na strane žalobkyne.

6. Písomným podaním zo dňa 28.08.2014, doručeným súdu dňa 05.09.2014, sa žalobkyňa návrhom na úpravu petitu žalobného návrhu domáhala, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Súd určuje, že časť pozemku vo výmere 1.533 m2 vytvorenej geometrickým plánom z parciel KN - C, par. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pare. č. XX o výmere 2.172 m2, druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. D., obec D., okres P., vedenom

Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Uznesením zo dňa 17.4.2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby.

7. Písomným podaním zo dňa 4.10.2016 podali žalovaní vyjadrenie v spore, v ktorom uviedli, že o návrhu tak ako bol formulovaný ani v podobe, ktorá sa týka prípadných alternatív deľby uvedených nehnuteľností tak ako sú uvedené v znaleckom posudku súd rozhodnúť nemôže. V konaní pod sp.zn. XC XX/XX bolo preukázané, že v dávnej minulosti medzi právnymi predchodcami strán došlo k reálnej deľbe. K reálnej deľbe malo dôjsť podľa zhodného prednesu strán, ktorý bol potvrdený už aj právnymi nástupcami v roku 1927, teda za platnosti uhorského obyčajového práva. Bolo preukázané, že pôvodné nehnuteľnosti pozemnoknižné parcely boli rozdelené v podstate medzi dve vetvy pôvodných predchodcov a to rodinu V., M. a rod. X.Ý.. Pôvodne tie nehnuteľnosti boli rozdelené na štyri časti. Jednu časť užívala rod. V.N., druhú X., V., Vašková. Avšak pred rokom 1956 došlo, podľa žalovaných k zámene tých štyroch častí tak, aby sa vytvorili dve časti nehnuteľnosti z pôvodných pozemnoknižných parciel a to v podobe takej, že jednu časť pôvodných pozemnoknižných parciel bude užívať rodina X. a druhú rodina V.. Následne v roku 1956 došlo k dohode a uzavretiu zmluvy medzi právnymi predchodcami žalovaných a právnymi predchodcami pôvodne zapísaných podielových spoluvlastníkov, na základe ktorej došlo k odpredaju časti nehnuteľnosti. Zmluva bola síce napísaná, ale omylom v predmetnej zmluve boli uvedené iné pozemnoknižné parcely, preto sa z roku 1956 nedostala do zápisu a nebola zavkladovaná do pozemnoknižnej vložky tak, ako zmluva bola pripravená. O tom, že k dohode medzi účastníkmi došlo, nespochybniteľné svedčí fakt, že právni predchodcovia žalovaných postavili na uvedených nehnuteľnostiach rodinný dom, tento bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľne ako svoj užívali a užívali aj nehnuteľnosti ako sú tie teraz zadefinované v tom znázornení, teda v grafickej časti znaleckého posudku, teda v podobe teraz zodpovedajúcich parciel číslo KNC XX, KNC XX. Tam dokonca, v rámci týchto parciel teda medzi parcelami KNC XX a XX/X bol postavený pôvodne drevený plot, následne postavený plot pletivový. Bol postavený už v neskorších rokoch teda v rokoch 90-tych. Reálna deľba tak ako je teraz tvrdená žalobkyňou nebola preukázaná a v žiadnom prípade nezodpovedá uvedenému stavu. Ak by sme urobili súčet plošnej výmery pôvodných pozemnoknižných parciel a parcely KNC XX, XX tieto nedávajú úhrnnú plochu pôvodných pozemnoknižných parciel, lebo pôvodne predmetom reálnej deľby boli pozemnoknižné parcely, ktoré boli zapísané v pozemnknižnej vložke. Teda tvrdenie o reálnej deľbe ktorá by mala zodpovedať hranici parciel KNC XX a XX/X lebo táto je teraz „predmetom deľby“ podľa výšky evidovaných podielov medzi účastníkmi nezodpovedá reálnej deľbe. A ani alternatívy, ktoré boli spracované znalcom nezodpovedajú stavu nehnuteľností tak, ako oni boli pôvodne rozdelené. To znamená, že podielové spoluvlastníctvo teraz evidované k parcelám KNC XX a XX je len formálnym, nezodpovedá stavu nehnuteľností a vývoju týchto vzťahov aj užívacích, k predmetným nehnuteľnostiam. Dokonca na samotnej ohliadke v rámci konania v roku 1998 odznelo, že už teraz žalovaný vlastne vymieňal ten plot a vymieňal ho za plot iný než pôvodne drevený a bol za pánom X. a ten ho poslal, ako potvrdil dokonca sám pán X. na ohliadke, ktorá sa vtedy v rámci toho konania vykonala, nech ide za rodinou V. nech mu ukážu hranice, lebo chcel plotiť teda pokračovať v oplotení. To, že tieto nehnuteľnosti boli tak užívané potvrdili aj

svedkovia v rámci konania v roku 1998. Geometrický plán nemôže byť podkladom. Evidovanie týchto nehnuteľností, parcely KNC XX R. XX nezodpovedá reálnej deľbe vykonanej v roku 1927, ale zodpovedá stavu užívania nehnuteľností tak, ako on bol založený v roku 1956. V rámci rekonštrukcie uvedeného rodinného domu bola žiadosť na vtedy miestny národný výbor, aby bolo rozhodnuté o zmene kultúry vtedy z ornej pôdy sa stala záhrada. Podľa ustálenej súdnej praxe a rozhodnutia NSSR, XXCdo XXXX/ XXXX, dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci sa musí vzťahovať i k titulu na základe ktorého sa držitelia domnievali, že vzniklo vlastnícke právo. To ovšem neznamená, že takýto titul musí byť daný. Stačí, ak držiteľ je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že taký titul tu je. Postačí aj domnelý právny titul takzvaný „titulus putativus“ a v danom prípade ten „titulus putativus“ tu bol, pretože právni predchodcovia nespochybniteľné uzavreli zmluvu s právnymi predchodcami pôvodných podielových spoluvlastníkov a len v dôsledku omylu toho kto zmluvu spisoval boli tam označené iné parcely ale o tom že kúpa sa zrealizovala svedčí aj to že tam bol postavený dom. O tom, že užívali v dobrej viere a to nemohol respektíve ani nespochybňoval ani právny predchodca lebo až do roku 1997 ako pôvodná podielová spoluvlastnícka bola zapísaná mama otca teraz žalobkyne. Až v roku 1997 bol otec žalobkyne zapísaný ako podielový spoluvlastník, ale je evidentné, že postavenie rodinného domu a postavenie oplotenia nie je okolnosťou, ktorú by si „formálny podielový spoluvlastník“ bývajúci v tej istej dedine užívajúci nehnuteľnosti v blízkosti uvedených nehnuteľností. Z toho pohľadu potom už právni predchodcovia žalovaných minimálne na základe „titulus putativus“ boli dobromyseľní v užívaní uvedených nehnuteľností a nehnuteľnosti nespochybniteľné užívali viac ako desať rokov. V tom užívaní dokonca pokračovali aj žalovaní. Dokonca tam robili aj terénne úpravy.

8. Písomným podaním zo dňa 30.9.2016 podala žalobkyňa vyjadrenie k veci, v ktorom uviedla, že nadobudla od matky U. X., nar. 9.5.1933 na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2010 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/24 z celku k parcele KN - C parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a KN - C, parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrady zapísaných na LV č. XXX kat. D. a na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.8.2014 nadobudla od matky U.Á. X., nar. X.X.XXXX pozemok, KN - C, parc. č. XX/X o výmere 2 761 m2, druh pozemku: ostatné plochy v podiele 1/1 zapísaného na LV č. XXX kat. úz. D.. Matka žalobkyne U. X. zdedila na základe dedičského rozhodnutia č.k. XX Y. z 21.5.2009 po zosnulom manželovi L. X., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, podiel 1/2 z parciel KN - C, parc. č. XX (XXX m2 - zast. plochy) a parc. č. XX ( 2 172 m2- záhrady) zapísaných na LV č. XXX kat. D., parcelu KN - C, parc. č. č. XX/X o výmere 2 761 m2 - ostatné plochy v podiele 1/1 zapísaného na LV č. XXX kat. úz. D.. Nebohý otec žalobkyne L. X. - zdedil po svojej babke U. Š., rod. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, podiel 12/24 z parciel č. XXX/X (2 044 m2 - orná pôda ), XXX/X ( 3 281 m2 ), XXX/X ( 442 m2

- orná pôda ), XXX/X ( 8 037 m2 - orná pôda ) a XXX/X ( 1 415 m2 - orná pôda ) zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Okružná na základe dedičského rozhodnutia XX Y. z 5.4.2007 a podiel 12/24 z parciel W. XXX/ X a W. XXX/X dedičským rozhodnutím Y. XXXX/XX z 26.10.1982 (v prírode tvorí 1 631 m2). V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. XX N. sa dohodli spoluvlastníci na zrušení podielového spoluvlastníctva k parc. č. XXX/X a XXX/X a prikázaní do výlučného vlastníctva L. X. novovzniknutej parcely č. XX/X - ostatné plochy o výmere 2 761 m2 a prikázaní do výlučného vlastníctva L. V. k

novovzniknutej parcele č. XX/X o výmere 2 564 m2 - ostatné plochy geom. plánom č. XX/XXXX T. F. E..D.. Prešov zo dňa 28.2.2008. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. X N. XX/XXXX sa svedkovia vyjadrovali k možnému priebehu hranice medzi pozemkami, ktoré boli súčasťou bývalých pozemnoknižných parciel č. XXX R. XXX evidovaných v pozemnoknižných vložkách č. XXX, XXX R. XXX, teda ako to užívali právni predchodcovia žalobkyne a právni predchodcovia žalovaných. Všetci svedkovia sa vyjadrovali k pozemkom, ktoré v súčasnosti sú v katastri nehnuteľnosti evidované v troch listoch vlastníctva č. XXX, XXX R. XXX, kat. úz. D.. Žalobkyňa spočítala výmery všetkých nehnuteľností vedených na citovaných troch vlastníctva, nakoľko súhrne tvoria v prírode majetkovú podstatu, ktorá mala byť podľa vyjadrenia svedkov rozdelená medzi tri rodiny. Výmera všetkých dotknutých parciel evidovaných v súčasnom právnom stave katastra nehnuteľností je spolu 8 391 m2. L. V. má spolu 2 564 m2, žalobkyňa spolu 2 761 m2, žalobkyňa/žalovaní v 1. a 2. rade spolu 3 066 m2. Viacero svedkov sa pri svojich výpovediach zhoduje, že boli spolu 4 diely, z toho 2 rovnaké a väčšie a 2 rovnaké ale užšie a rodina X. ( právni predchodcovia žalobkyne ) užívala jeden užší a jeden širší pozemok. Žalobkyňa by mala vlastniť presne polovicu z celkovej výmery všetkých týchto pozemkov. Pri v súčasnosti evidovanej celkovej výmere 8 391 m2 by teda žalobkyňa mala vlastniť polovicu o výmere 4 195 m2. Keďže žalobkyňa vlastní dnes ako výlučná vlastnícka pozemok parc. č. XX/X o výmere 2 761 m2, mala by pri aktuálnych výmerách pozemkov zo súčasne platného stavu v KN vlastniť ešte plochu 1 434 m2. Parcely č. XX a XX, ktoré tvoria predmet tohto konania majú spolu výmeru 3 066 m2. Presná polovica je teda 1 533 m2. Z vyššie uvedených výmer je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade by mali ako výluční vlastníci vlastniť viac ako polovicu z výmery pozemkov XX a XX ale iba o 99 m2 viac (1 533 - 1434 ). Žalobkyňa aj po reálnej deľbe pozemkov ku ktorej malo dôjsť v minulosti medzi troma rodinami by mala ako výlučná vlastnícka vlastniť v súčasnosti plochu o výmere polovice zo súčasných výmer parciel č. XX R. XX, teda 1533 m2 ( žalovaní v 1. a 2. rade by ako výluční vlastníci mali vlastniť taktiež výmeru 1533 m2). Pri možnosti že žalobkyni patrí presne 1/2 z celkovej výmery všetkých parciel patriacich troch rodinám, tak by mala pri súčasnom platnom právnom stave v katastri nehnuteľností vlastniť ešte plochu 1 434 m2 a žalovaní v 1. a 2. rade 1 632 m2 ( z výmery oboch parc. XX a XX, ktoré majú obe strany v podielovom spoluvlastníctve ). Otázny ostáva iba priebeh hranice, keďže v súčasnosti už v teréne nie je možné vidieť medze, konáriky, kríky, vŕba na ktoré odkazovali svedkovia, jediný konkrétny bod na ktorý poukázal svedok p. L. X., by bol stĺp elektrického vedenia a od toho stĺpu asi 1 m mala viesť hranica vlastnícka. Ak svedkovia spomínali, že dva pozemky boli rovnaké ale širšie a dva pozemky rovnaké ale užšie a tými širšími pozemkami by boli tie čo sa nachádzajú vyššie tak potom dnešný stav zhruba zodpovedá tomu čo tvrdili svedkovia, že rodina V. ( L. V. ) vlastnia 2 564 m2 a žalobkyňa 2 761 m2. Ak dnešné dve parcely č. XX a XX spolu o výmere 3 066 m2 by mali predstavovať plochu dvoch úzkych pozemkov, o ktorých sa zmieňovali svedkovia tak potom by mala žalobkyňa vlastniť presnú polovicu teda 1 533 m2, resp. 1 434 m2, ak by že sa zohľadnilo tých 99 m2 pre žalovaných v 1. a 2. rade.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu v 2. rade, žalobkyne, žalovaného v 1. rade, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi a to osobitným výpisom na č.l. 4, identifikáciou parciel na č.l. 5, listom vlastníctva na č.l. 6, notárskou zápisnicou na č.l.

7, výzvou na mimosúdne usporiadanie právnych vzťahov na č.l. 8, rozsudkom na č.l. 10-12, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 13, mapou na č.l. 14, osvedčením o dedičstve na č.l. 58-61, návrhom na povolenie vkladu na č.l. 69, výpisom z listu vlastníctva na č.l.70, výpisom z listu vlastníctva na č.l. XX, tlačivom pre dokladovanie pomerov na č.l. 95-97, udelením súhlasu na č.l. 98, mzdovým listom na č.l. 100, dokladom na č.l. 101, Zmluvou o výpožičke hotovosti na č.l. 102, rozhodnutím Centra právnej pomoci na č.l. 118-120, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania na č.l. 123, návrhom na zmenu petitu na č.l. 130-131, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania a úpravu petitu k návrhu na č.l. 140-141, Znaleckým posudkom na č.l. 148-166, originálom notárskej zápisnice O., O., rozhodnutím Okresného národného výboru zo dňa 25.3.1971, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 2.2.1956, vyjadrením žalobkyne zo dňa 30.9.2016, stanoviskom v priebehu konania zo dňa 4.10.2016, návrhom na vydanie osvedčenia podľa zákona č. 293/1992, čestnými vyhláseniami zo dňa 21.11.1997, potvrdením zo dňa 21.11.1997, zo spisu XC/XX/XXXX: návrhom zo dňa 2.2.1998, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, osobitným výpisom, majetkovou podstatou na č.l. 4, rozhodnutím na č.l. 5, doplnením podania na č.l. 8-9, Uznesením Y. na č.l. 10-11, výpisom z evidencie nehnuteľností, Uznesením Y. na č.l. 14, listom Obecného úradu D. na č.l.15, návrhom na zrušenie vyporiadania podielov spoluvlastníctva na č.l. 27, zápisnicou z pojednávania dňa 7.6.1999 na č.l. 45-49, správou Obecného úradu D. na č.l. 52, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 21.7.1999 na č.l. 55-59, zápisnicou z obhliadky na č.l. 65-67, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.11.2000, zo spisu XXC/XXX/XXXX žalobou o zrušenie vyporiadania podielov spoluvlastníctva nehnuteľností na č.l. 1-3, výpisom z listu vlastníctva č.552 na č.l. 4, kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností na č.l. 5-6, geometrickým plánom na č.l. 7-8, zmluvou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na č.l. 9, vyjadrením k žalobe na č.l. 18, predložením fotodokumentácie na č.l. 39, fotografiami na č.l. 40-44, kúpnou zmluvou na č.l. 45-46, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 4.2.2008 na č.l. 48-49, uznesením na č.l. 65-66 a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.5.2009 uviedla, že jej rodičia spornú nehnuteľnosť užívali. Pozemok bol ohraničený a nemohli sa k nemu dostať. Hranica pozemkov bola vŕba. Taktiež uviedla, že medzi pozemkami X. a V. bolo postavené oplotenie, ktoré už bolo v čase súdneho sporu v roku 1998.

11. Pôvodne žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že pôvodne sa medzi pozemkami nachádzal drevený plot, ktorý spadol a bol nahradený kovovým plotom. L. V. kupoval plot od V.. Hranica pri stavbe kovového plota bola posunutá vyššie.

12. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že jeho rodičia kúpili pozemky v roku 1956 od p. F. písomnou kúpnou zmluvou a od tohto roku pozemky užívali a na týchto pozemkoch sa začali budovať. Drevený plot bol postavený v roku 1956. V tomto období začal stavať dom a chcel drevený plot nahradiť kovovým plotom. V roku 1983 sa p. Vaško odmietol vypísať z týchto pozemkov.

13. Podľa osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX matka žalobkyne U. X. zdedila po zosnulom manželovi L. X., nar. 17.4.1930, ktorý zomrel XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/24 z celku k parcele KN - C parc. č. XX o výmere 894

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a KN - C, parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrady zapísaných na LV č. XXX kat. D..

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 87, 155) vyplýva, že žalobkyňa nadobudla vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy. Žalobkyňa je vedená ako spoluvlastníčka parc. č. XX o výmere 894 m2 a parc. č. XX o výmere 2 172 m2 v pomere 12/24 a žalovaní v pomere 12/24.

15. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX sa domáhal nebohý L. X. po zmene petitu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V tejto veci bol vypočutý na pojednávaní dňa 7.6.1999, kde uviedol, že v 30. rokoch, keď došlo k rozdeleniu celej parcely na 2 a 2 užívali tieto tak, že jednu užíval V., jednu oni, zasa V. a zasa oni. Aj tie pozemky, ktoré dnes užíva p. V., užívali s V. napoly, jednotlivé časti boli delené medzami, ktoré vlastne existovali pozdĺž celých pozemkov od dediny po pastvinu.

16. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý L. V., ktorý na pojednávaní dňa 7.6.1999 uviedol, že jeho rodičia kúpili nehnuteľnosti od p. F. v roku 1956, hneď po kúpe pozemky boli oplotené a začali na nich budovať dom. P. F. bývala v meste a nechala to v užívaní svojho príbuzného L. V.. Keď chcel robiť prístavbu zistil, že v pozemkovej knihe sú stále evidovaní pôvodní spoluvlastníci. Riešil to cez notára Y.. M., P.. X. odmietol podpísať notársku zápisnicu. Pôvodný plot bol drevený, keď chcel urobiť železný plot, šiel som sa pýtať L. V., aby presne uviedol kde je hranica, on ukázal, že celý orech bol rozdelený napoly po 30 árov. Keď chcel robiť železný plot, išiel za L. X.R.Š., ktorý mu povedal, nech si zavolá geodeta.

17. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok L. I., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že rodičia pána V. užívali pozemok, ktorý je krajný, vedľa neho bol potom X. pozemok, ďalší mohol byť B. pozemok. Otec p. V. ten pozemok riadne obrábal, bol oplotený. Taktiež uviedol, že prv to bola zem V., potom sa hovorilo, že X..

18. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok L. F., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že rodičia p. V. po tom, čo v r. 1956 prišli, pozemok oplotili, zbudovali sa. Ďalej uviedol, že p. X. mal pozemky povyše V..

19. V konaní XC/XX/XXXX bola vypočutá svedkyňa K. V., ktorá na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedla, že kúpili dve čísla parciel od M. v r. 1956. Pýtali sa gazdu L. V., aby presne ukázal čo im patrí, podľa toho postavili drevený plot. Vyššie od nich patril pozemok Š. a V.. Pán X. vlastnil pozemok povyše. Keď kupovali pozemok od P.. M., od nej vedela, že medzi príbuznými bol celý pozemok rozdelený na polovicu, jedna časť patrila M. a druhá V..

20. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok R. X., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že pôvodne pozemok, ktorý nadobudli rodičia P.. V. bol oplotený

dreveným plotom, neskôr sa robil železný plot. Vtedy došlo zo strany L. V. k posunutiu hranice nižšie s tým, že jeho otec tvrdí, že na tej pôvodnej hranici by sa mali nachádzať hraničné kamene.

21. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok R. V., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že p. V. bol zo strany p. X. upozornený, aby posunul plot na úroveň, ako má byť podľa listu vlastníctva.

22. V konaní XC/XX/XXXX bola vykonaná obhliadka na mieste samom, kde L. X. uviedol, že hranicu jeho parcely vytvárala medza, ktorá v súčasnej dobe v teréne nie je poznateľná. V danom prípade z pohľadu od cesty na pozemok p. V. je na konci pozemku osadený elektrický stĺp vedenia a od toho stĺpu asi 1 m začala jeho vlastnícka hranica, ktorá prebiehala do konca pozemkov. Oplotenie pozemku p. V., ktoré bolo osadené v r. 1983 siaha asi 7 krokov do jeho vlastníctva. Táto parcela za plotom ešte siahala do jeho vlastníctva, nasledoval pozemok V., potom znova jeho pozemok. Pokiaľ ide o 4 čiastky, prvé dve parcely boli širšie, teda mali po 30 árov a ďalšie dve boli užšie, mali po 20 árov.

23. L. V. na obhliadke uviedol, že jeho mama kupovala 2 zeme od tety M., ktorá užívala tieto pozemky. Parcela sa skladala zo 4 dielov, prvý patril V., druhý X., potom znova V. a znova X.. Matka p. X. a teta M. urobili zámenu parciel tak, že prvé dve pripadli tete M.Z. a ďalšie dve rodine X.. Navštívil p. V., ktorý mu ukázal presne kde hranica prebieha a to na konci pozemku smerom k ceste, kde je začiatok kovového plota bola vŕba, od ktorej ohradil pozemok kovovým plotom až do konca parciel.

24. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok U. Š., ktorý na pojednávaní dňa 27.11.2000 uviedol, že má vedomosť, že pozemok kupoval V. od V.. Pozemok, ktorý je teraz V., vedľa neho susedom je X.. Celá veľká roľa bola rozdelená na rovnaké časti a tak sa užívala. Hranice pozemkov boli vytvorené dreveným plotom, konármi, kríkmi, toto vyhnilo a bolo zlikvidované. Parcela bola rozdelená na polovicu medzi V. a jeho slobodné sestry a rodinu X.. Parcela bola rozdelená tak, že prvá v poradí bola V., potom bola X. tieto boli rovnaké a potom znova nasledovala V.D.Á. a potom X.Á., ale tieto boli tiež rovnaké, ale užšie.

25. V konaní XC/XX/XXXX bola vypočutá svedkyňa U. X., ktorý na pojednávaní dňa 27.11.2000 uviedla, že z kraja prvý pozemok patril V., potom bol X. pozemok s tým, že prvé dva pozemky boli rovnaké a boli rozdelené medzi V. R. X.. Druhé pozemky boli znova rovnaké, ale tieto už boli užšie. Od manžela vie, že tam bol kameň a že jej manžel upozorňoval p. V., že zašiel s oplotením do jeho vlastníctva.

26. Súd rozsudkom zo dňa 29.11.2000, č.k. XC/XX/XXXX - XX žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi je iba formálne. V roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov.

27. Z návrhu na č.l. 205 vyplýva, že žalovaní podali návrh na vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb, že sú vlastníkmi podielu L. X. na základe vydržania. K návrhu pripojili čestné vyhlásenie I. P., L. F. R. L. V., ktorí potvrdili, že nehnuteľnosť užívali od roku 1956 rodičia L. V.. K návrhu pripojili aj potvrdenie Obecného úradu D. o tom, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vydať osvedčenie.

28. Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 2.2.1956 L. V. a manželka kúpili od R. F. nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územia obce D. v zápisnici čís. X mpč. XXX.XXX, pod V..XX, v zápisnici čís. XX mpč. XXX.XXX, pod V..XX, v zápisnici čís. XX mpč. XXX.XXXX, pod V..XX, X. zápisnici čís. XX mpč. XXX.XXX, pod V..XX.

29. Podľa notárskej zápisnici O. XXX/XX L. V. a B. V., rod. Č. odkúpili podiel 12/24 z parciel W. XXX/X a XXX/X kat. úz. D. od predávajúcich L. V. ( 4/24 ), R. Y. (4/24), L. V. ( 2/24 ) a R. V. (2/24).

30. Podľa rozhodnutia z 25.3.1971 odbor vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV v Prešove vyhovel žiadosti žalovaný na pac. č. XXX o výmere 2100 m2 zmenu kultúry z pôdy ornej na záhradu.

31. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

32. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

35. Žalobkyňa je povinná pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že žalobu je treba zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

37. Žalobkyňa sa po zmene žaloby domáhala určenia, že časť pozemku vo výmere 1.533 m2 vytvorenej geometrickým plánom z parciel KN - C, parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX o výmere 2.172 m2, druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. D., obec D., okres P., vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a to podľa jednej z troch alternatív uvedených v znaleckom posudku. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že v roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú vedené ako podielový spoluvlastníci parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX o výmere 2.172 m2, druh pozemku záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Žalobkyňa vlastnícke právo uplatnila titulom reálnej deľby v roku 1930. Medzi stranami táto skutočnosť nebola sporná a vyplynula aj z rozsudku XC/XX/XXXX. Sporné však bolo v akom rozsahu a výmere pripadla nehnuteľnosť právnemu predchodcovi žalobkyne. Taktiež žalovaní namietali, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli na základe vydržania, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1956

39. Bolo teda na žalobkyni, aby preukázala, že k reálnej deľbe došlo v takom rozsahu ako žiada určiť. Žalobkyňa žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou ideálnej polovice nehnuteľnosti, t.j. 1.533 m2 pričom, kde by sa táto plocha mala nachádzať, ponechala na súd výberom z troch alternatív. Už táto samotná skutočnosť, že žalobkyňa necháva na súd, aby tento vybral plochu, je dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže nie je v konaní preukázané, aby akákoľvek z alternatív zodpovedala reálnej deľbe z roku 1930. Nepreukázali to ani výpovede strán a svedkov v konaní XC/XX/XXXX a ani listinné dôkazy. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach poukazovala hlavne na výmery pozemkov, pričom neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, aká časť nehnuteľnosti po reálnej deľbe pripadla jej právnemu predchodcovi, resp. kde sa plocha, ktorá pripadla právnemu predchodcovi žalobkyne na parc. č. XX R. XX nachádza. Taktiež nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobkyne práve túto časť nehnuteľnosti užíval, keď súd poukazuje aj na čestné vyhlásenia I. P., L. F. R. L. V..

40. Pôvodní žalobcovia v podanej žalobe taktiež tvrdili, že právny predchodca žalobkyne nadobudol vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti titulom vydržania. V konaní však nebola preukázaná držba nehnuteľnosti ako jedna z podmienok vydržania.

41. Podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázala ani naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ (§ 80 písm.c) OSP).. V žalobe pôvodní žalobcovia uvádzali naliehavý právny záujem o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. V priebehu konania však došlo k zmene žaloby, pričom naliehavý právny záujem o určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti už žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala..

42. Keďže zo strany žalobkyne iné návrhy na doplnenie dôkazov neboli súdu nezostávala iná možnosť ako žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietnuť.

43. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).