Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: X. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/A, XXX XX D., proti manželovi: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov X. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, a K. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Obvodným národným výborom D. X., zapísané v knihe manželstiev pre Matričný obvod D. X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á dz a.

II. Maloletý K. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“), sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec maloletého j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého výživným v sume 250,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. Styk otca s maloletým s a n e u p r a v u j e.

V. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2016, domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. na čas po rozvode.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorila dňa 01.10.1988. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to C. C., nar. XX.XX.XXXX, a K. C., nar. XX.XX.XXXX. Pred uzavretím manželstva sa účastníci poznali približne dva roky. Manželstvo uzatvorili na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva sa manžel prisťahoval do bytu navrhovateľky, ktorý nadobudla ako slobodná. Následne sa účastníci presťahovali do domu v D. na H. X/A, kde navrhovateľka býva doteraz. Manželstvo navrhovateľka považovala za usporiadané a harmonické asi do roku 2006, kedy sa medzi účastníkmi začali objavovať výrazné nezhody, týkajúce sa predstavy ďalšieho spolužitia. Problémy nastali vtedy, keď manžel bol nezamestnaný, odmietal pracovať v obore, v ktorom bol vyučený (mäsiar - predavač). Uviedla, že manžel sa túžil presadiť v činnostiach,

na ktoré nemal príslušné vzdelanie a dlhodobo nenachádzal uplatnenie, čím spôsobil nepravidelné prispievanie k udržaniu spoločnej domácnosti. Manžel sa často zdržiaval mimo domova, zanedbával výchovu detí, čo viedlo k častým hádkam a k následnému vzájomnému odcudzeniu a zániku intímneho spolužitia. V roku 2008 sa manžel odsťahoval, našiel si jemu blízku osobu. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že k manželovi neprechováva žiadny citový vzťah, manželstvo vykazuje znaky formálneho zväzku, ktorý si neplní účel predpokladaný Zákonom o rodine a ani v budúcnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. na čas po rozvode, manželka navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Manželka pôvodne navrhla, aby súd uložil manželovi povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Pokiaľ ide o styk manžela s maloletým navrhla, aby súd schválil dohodu rodičov.

4. Manžel sa k návrhu manželky písomne nevyjadril. Dňa 26.04.2016 bolo súdu doručené podanie manžela, v rámci ktorého súdu predložil doklady, týkajúce sa jeho majetkových a zárobkových pomerov. V podaní uviedol, že pokiaľ ide o potreby maloletého, či už športové alebo záujmové, na tieto činnosti pravidelne prispieval a aj prispieva mesačne rôznymi sumami na číslo účtu, ktorý mu uviedla manželka. Manžel ďalej uviedol, že je živnostník, avšak činnosť má pozastavenú, je majiteľom spoločnosti S. s.r.o., ktorá niekoľko rokov nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť. Manžel žije v domácnosti u svojich rodičov. Priemerné mesačné výdavky manžela predstavujú spolu sumu 1 200,- až 1 400,- Eur.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.10.2016 za prítomnosti manželky, manžela a kolízneho opatrovníka maloletého, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - manželky, výsluchom manžela, vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletého, sobášnym listom, rodným listom maloletého K., rodným listom plnoletej C., výplatnými páskami navrhovateľky za obdobie 02/2015 - 05/2015, potvrdením o mzde navrhovateľky za obdobie 08/2015 - 03/2016, výpisom z listu vlastníctva, výpisom z obchodného registra, potvrdeniami o pozastavení prevádzkovania živnosti, potvrdeniami o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby (manžela) zo závislej činnosti, potvrdením o príjme manžela za obdobie 02/2015 - 04/2015, ako i celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 01.10.1988. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania. Z manželstva pochádzajú dve deti - plnoletá C. C., nar. XX.XX.XXXX, a maloletý K. C., nar. XX.XX.XXXX.

7. Maloletý K. bude mať XX rokov, je tretiak na Z. K. O. v D.. Priemerné mesačné výdavky na maloletého K. manželka nevyčíslila, dôkazy preukazujúce potreby maloletého v zmysle výzvy súdu, doručenej navrhovateľke dňa 08.04.2016, súdu nepredložila. 8. Manželka je zamestnaná v domove dôchodcov I. Q., W., a jej mesačný zárobok predstavuje X XXX,- Eur mesačne v hrubom.

9. Manžel bol zamestnaný v spoločnosti Z I. I. O. so sídlom XXXX L., A.P. XX/X, a jeho mesačný zárobok v hrubom predstavoval približne X XXX,- Eur mesačne. Ako vyplynulo z vyjadrenia manžela na pojednávaní dňa 10.10.2016, manžel dostal výpoveď od zamestnávateľa, avšak výpoveď súdu nepredložil a ani skončenie pracovného pomeru v W. nijakým spôsobom nepreukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, manžel je živnostník, činnosť má pozastavenú, je spoločníkom a konateľom spoločnosti S. s.r.o., so sídlom K. XX, D., IČO: XX XXX XXX.

10. Z výsluchu manželky na pojednávaní dňa 10.10.2016 vyplynulo, že zotrváva na návrhu v celom rozsahu, obnovu manželstva vylúčila, nakoľko v spoločnej domácnosti nežijú 8 rokov. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka označila názorové rozdiely, najmä v oblasti životných hodnôt a prístupu k financiám a zodpovednosti za výchovu detí. Pokiaľ ide o maloletého K., uviedla, že maloletý žije s ňou, od času, kedy sa manžel odsťahoval. Manžel výživné platí, avšak nie pravidelne, resp. nie v plnej výške, pričom účastníci sa ústne dohodli, že na obe deti bude manžel platiť spolu 300,- Eur. Na maloletého K. 150,- Eur, pričom podľa vlastného uváženia v r. 2014 platil 200,- Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa účastníci dohodli, že všetky mimoškolské a športové aktivity budú platiť na polovicu. Manžel jej zvyčajne povie, že nemá peniaze. Dohodli sa tiež, že manžel bude deťom posielať vreckové, na K. 10,- Eur mesačne. Prvých 5 rokov neposielal nič a teraz sporadicky. Vzhľadom na to, že K. má vysoké výdavky na športovú činnosť, robí vrcholovo kung-fu (poplatok vo výške 30,- Eur mesačne), navštevuje kung-fu

semináre a víkendy, čo je spojené s výdavkami, reprezentuje školu, manželka navrhla určiť výživné 300,- Eur oproti podanému návrhu. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že maloletý v súčasnosti absolvuje gastroenterologické vyšetrenia, má bezlaktózovú stravu, pravdepodobne bude vyžadovať aj celiatickú stravu, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

11. Z výsluchu manžela na pojednávaní dňa 10.10.2016 vyplynulo, že s návrhom na rozvod, ako aj s príčinami rozvratu manželstva, súhlasí. Nesúhlasí s požadovanou výškou výživného, nakoľko okrem toho, čo posiela prostredníctvom banky, manžel platí aj výdavky k rukám matky. Uviedol, že momentálne nedosahuje žiaden príjem. Pred 2 mesiacmi dostal výpoveď od zamestnávateľa v W. bez udania dôvodu, keďže v W. sa dôvod nevyžaduje. Odstupné manžel nedostal. Na úrad práce sa nemohol prihlásiť, nakoľko je majiteľom s.r.o. spoločnosti v likvidácii. Naposledy dosahoval príjem X XXX,- Eur mesačne v čistom. Manžel popieral tvrdenie navrhovateľky, že platil nepravidelne a v nedostatočnej výške, opak však v konaní nepreukázal. Ohľadom vreckového uviedol, že nie je pravdou, že sa dohodli na fixnom vreckovom. Manželke povedal, že bude posielať, ako bude môcť. Na každé dieťa platí nad rámec výživného - ošatné aj iné potreby, napr. K. na kung-fu seminár v sume 50 % z celkovej sumy. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že z 50 % nezaplatil plnú výšku, zaplatil 50 % zo sumy, ktorá pripadala naňho, t.j. 50,- Eur.

12. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého vyplynulo, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje, keďže otázka zverenia a úpravy styku nie je sporná, aby súd určil výživné minimálne vo výške 200,- Eur. S nižšou sumou ako zástupca dieťaťa nesúhlasil, a to vzhľadom na vek a potreby dieťaťa.

13. Z výplatných pásk navrhovateľky za obdobie 02/2015 - 05/2015 vyplynulo, že jej priemerný čistý príjem za uvedené obdobie bol XXX,- Eur. Manželka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu na adrese H. X/A, D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

14. Z potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vyplynulo, že manžel mal pozastavenú činnosť od 09.03.2012 do 08.03.2015 a od 29.04.2015 do 28.04.2018.

15. Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom - spoločnosťou J., k.s. o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby (manžela) zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2015 (pracovný pomer v období 02/2015

- 05/2015) súd zistil: úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov XXXX,XX Eur, čiastkový základ dane XXXX,XX Eur.

16. Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom - spoločnosťou D. SK s.r.o. o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby (manžela) zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2015 súd zistil: úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov XXX,XX E., čiastkový základ dane XXX,XX Eur.

17. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci spolu ako manželia nežijú 8 rokov, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Manželka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželom považuje len za formálny zväzok, k manželovi neprechováva žiadny citový vzťah. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

20. Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, v tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery, zisťoval aktuálne potreby maloletého a výdavky spojené s jeho výživou a výchovou, nakoľko otázka zverenia maloletého, jeho zastupovanie a spravovanie majetku v konaní sporná nebola.

21. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 22. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 23. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 24. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. V otázke zverenia maloletého na čas po rozvode manželstva, vychádzal súd z návrhu manželky, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj zisteného skutkového stavu, na základe ktorých skutočností zveril dieťa matke, nakoľko bolo zistené, že matka v čase rozhodovania súdu zabezpečovala dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá v konaní spochybnená nebola.

26. Z dôvodu, že účastníci nežiadali upraviť styk otca s maloletým, resp. manžel sa v konaní úpravy styku s maloletým nedomáhal, súd styk otca s maloletým neupravil, nakoľko mal preukázané, že matka styku otca s dieťaťom nebráni a súd má za to, že v prípade záujmu otca by matka styk otca s maloletým umožnila.

27. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

29. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré

nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

30. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

33. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky manželku (navrhovateľku), manžela, a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletému K. na čas po rozvode, predstavuje výživné v sume 250,- Eur primeranú výšku, pričom prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletého. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na schopnosti a možnosti otca, ktorý je podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti bez príjmu, čo súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Avšak ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, aby otec neplatil výživné v určenom rozsahu. V konaní neboli preukázané žiadne zvýšené výdavky otca v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, resp. otec nepredložil lekárske potvrdenie o tom, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať určitú činnosť. Preto podľa názoru súdu s využitím potrebného úsilia je možné zo strany otca, ktorý je aj podnikateľom, zabezpečiť si príjem zodpovedajúci možnosti platiť určené výživné. Otec v konaní nepreukázal ani pravdivosť svojho tvrdenia o ukončení pracovného pomeru v W. zo strany jeho zamestnávateľa, údajne bez udania dôvodu. Na druhej strane súd vzal na zreteľ vek i potreby maloletého, pričom ďalšie zvýšené výdavky , spojené so zdravotným stavom maloletého, sa týkajú výživy dieťaťa, nakoľko maloletý má bezlaktózovú stravu. Súd v rámci rozhodovania o výške výživného zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, schopnosti a možnosti rodičov a najlepší záujem maloletého súvisiaci s právom maloletého na krytie jeho základných životných potrieb prostredníctvom výživného poskytovaného otcom.

34. Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 35. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 .

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 2 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).