Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/73/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: X., O..X.., so sídlom A. X. XX/XX, XXX XX N., G.: XX XXX XXX, so sídlom kancelárie Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, správca úpadcu: MBM-STAV, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: K & E Kapital und Entwicklung Slovakia, s. r. o., so sídlom Mlynská 6916, 841 07 Bratislava, IČO: 44 343 205, právne zastúpený: Mgr. Lukáš Hamza, PhD., advokát so sídlom Skalky 174, 034 91 Švošov, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.12.2014 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.09.2013, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi Casta a.s., Pražská 467, 397 01 Písek, IČO: 25 170 058 v celkovej sume istiny 5.000,- eur, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2013, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi P.S.Energo s.r.o., Tulská 66, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 45 296 847 v celkovej sume istiny X.XXX,XX eur, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2013 na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi East West spedit s.r.o., Kopčianska 92, 852 03 Bratislava, IČO: 35 851 066, v celkovej sume istiny X.XXX.XX eur, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2013 na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi OMOSS spol. s r.o., Ul. Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, v celkovej sume istiny XX.XXX,XX eur, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2013 na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi Oravská poliklinika Námestovo, 029 01 Námestovo, IČO: 00 634 875, v celkovej sume istiny X.XXX,XX eur, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2013 na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi VASSAL EKO, a.s., Ul. Svornosti 43, 821 06 Bratislava, IČO: 44 523 921, v celkovej sume istiny X.XXX,- eur a dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.12.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645 a spoločnosťou K & E Kapital und Endwicklung Slovakia, s.r.o., so sídlom Mlynská 6916, Bratislava, IČO: 44 343 205 a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorenou medzi týmito stranami, a to v časti týkajúcej sa započítania odplaty za postúpenie pohľadávok a súčasne uloženia povinnosti zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok vo výške 28.554,35 eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013 bol na majetok dlžníka MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo

nám. 213, Námestovo, IČO: 36 394 645 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 21.12.2013. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 14.03.2013, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi. Na základe dostupnej účtovnej dokumentácie úpadcu správca zistil uzavretie viacerých zmlúv o postúpení pohľadávok úpadcom a žalovaným tak, ako sú tieto špecifikované vyššie. Poukazujúc na ustanovenie § 114 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) žalobca uviedol, že po začatí reštrukturalizačného konania došlo k presunu majetkovej hodnoty úpadcu v podobe bonitných peňažných pohľadávok z úpadcu na žalovaného a to v čase, kedy sa na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 súhlas reštrukturalizačného správcu. Žalobca zistil, že na uskutočnenie uvedených právnych úkonov reštrukturalizačný správca neudelil úpadcovi súhlas. V zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 vzniklo žalobcovi právo odporovať označeným právnym úkonom, keďže súhlas zo strany reštrukturalizačného správcu nebol úpadcovi daný a rovnako do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Napadnuté právne úkony žalobca označil za ukracujúce právne úkony dlžníka, ktorými dlžník ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, ktorých zistené pohľadávky predstavujú celkovú sumu 6,2 miliónov eur a to vzhľadom na skutočnosť, že úpadca previedol svoje vlastnícke právo k pohľadávkam na žalovaného ako osobu jemu spriaznenú, bez priamej ekonomickej hodnoty z jej postúpenia a bez súhlasu reštrukturalizačného správcu. Žalovaný ako osoba spriaznená s úpadcom tak v čase úpadku dlžníka nadobudol bez priamej ekonomickej protihodnoty majetok - pohľadávky značnej hodnoty, ktorých výťažok z vymoženia by za bežných okolností mohol slúžiť na uspokojenie oprávnených nárokov konkurzných veriteľov. Úpadca takýmto konaním na škodu konkurzných veriteľov sa zbavil podstatnej časti svojho majetku, ktorý by mohol byť použitý na ich uspokojenie a to spôsobom, ktorý zakladá priamy následok odporovateľnosti právnych úkonov. Vo vzťahu k napadnutým dohodám o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov žalobca poukázal na ustanovenie § 59 a napadnuté právne úkony označil za zvýhodňujúce osobu žalovaného, ku ktorým došlo vzájomnou dohodou zmluvných strán v podmienkach reštrukturalizačného konania bez kvalifikovaného súhlasu reštrukturalizačného správcu, čo vo výsledku odôvodňuje ich odporovateľnosť. Tieto dohody žalobca označil za zvýhodňujúce a ukracujúce právne úkony v zmysle ustanovenia § 59 a 60 ZKR, nakoľko započítaním došlo k individuálnemu uspokojeniu veriteľa úpadcu proti iným konkurzným veriteľom, ktorých pohľadávky boli v čase uskutočnenia úkonu započítania rovnako splatné, avšak neuspokojené. Týmto spôsobom došlo k ukráteniu veriteľov podstaty o majetkovú hodnotu v podobe plnenia postúpených pohľadávok na základe zmluvy, a to bez priamej ekonomickej protihodnoty pre úpadcu. Z predloženej dokumentácie úpadcu žalobca zistil, že odplata za postúpenie pohľadávok bola započítaná formou dohody, pričom k uskutočneniu napadnutých právnych úkonov, podobne ako aj v prípade zmlúv o postúpení pohľadávok, došlo po začatí reštrukturalizačného konania, kedy sa na uskutočnenie tohto právneho úkonu vyžaduje súhlas reštrukturalizačného správcu, ktorý nebol úpadcovi udelený. Žalobca zdôraznil, že na základe dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok po začatí reštrukturalizačného konania došlo k individuálnemu uspokojeniu žalovaného ako veriteľa oproti ostatným veriteľom úpadcu, nakoľko tento veriteľ sa mal v rámci reštrukturalizačného konania uspokojovať pomerne z majetku úpadcu tak, ako ostatní veritelia, a nie v celosti a individuálne na základe dohody. Takýmto postupom došlo k výraznému zvýhodneniu žalovaného oproti ostatným veriteľom úpadcu, z čoho možno dovodiť záver o existencii zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, ktorému možno v konkurze odporovať. Správca považuje započítavané pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ktoré mali zaniknúť na základe dohody, v celom rozsahu za sporné, a teda bez priamej ekonomickej protihodnoty pre úpadcu z takéhoto započítania. Podľa názoru žalobcu sledovaným ekonomickým cieľom dohôd zo strany úpadcu a žalovaného bolo dosiahnutie účelu započítania a síce nominálnych, avšak nie skutočných hodnôt započítavaných pohľadávok, a to najmä s poukazom na ich bonitu. Výťažok z vymoženia pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým sa úpadca týmto spôsobom zbavil svojho vlastníckeho práva, mali slúžiť na uspokojenie veriteľov v konkurze a nie ako protihodnota zániku pohľadávok žalovaného voči úpadcovi, ktorých uspokojenia sa mal žalovaný domáhať zákonom regulovaným postupom v reštrukturalizácii. Žalobca má za to, že vyššie označenými právnymi úkonmi nedošlo k predpokladanému následku zhodnotenia majetku dlžníka a ich uskutočnenie nebolo potrebné pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. S poukazom na ustanovenia § 59 , § 57 ods. 1, § 63 ods. 1 žalobca žiadal určiť právnu neúčinnosť vyššie označených právnych úkonov a súčasne sa domáhal vydania peňažnej náhrady vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok spolu v sume XX.XXX,XX eur do všeobecnej podstaty úpadcu a náhrady trov konania.

2. Ako dôkazy žalobca označil uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu, uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.03.2013, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi, oznámenia o postúpení pohľadávok, dohody o vzájomnom započítaní záväzkov pohľadávok zo dňa 13.12.2013 a zo dňa 16.12.2013, interný doklad č. XXNTOXXX a XXNTOXXXX, konkurzný spis vedený Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013, obsah reštrukturalizačného spisu úpadcu - preberací protokol s uvedením obsahu spisu.

3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2015 žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu označil žalobu zo dňa 04.12.2014 ktorou sa žalobca domáha neúčinnosti v žalobe špecifikovaných právnych úkonov a nároku na zaplatenie žalovanej sumy, za nedôvodnú. Poukazujúc na ustanovenie § 9 ods. 1 žalovaný uviedol, že nespĺňa ani jednu z podmienok predpokladaných zákonom na to, aby žalovaný mohol byť považovaný vo vzťahu k úpadcovi za osobu jemu spriaznenú. Tvrdenia žalobcu o spriaznenosti žalovaného a úpadcu označil za nepravdivé, nemajúce oporu v zákone. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že k žiadnemu ukráteniu veriteľov úpadcu nemohlo dôjsť, nakoľko úpadca prostredníctvom zmlúv o postúpení pohľadávok žalovanému postúpil svoje pohľadávky za protihodnotu vo výške 70% ich nominálnej hodnoty a v prípade dlžník Casta a.s. za hodnotu 100% nominálnej hodnoty, pričom odplatu vo výške 70% nominálnej hodnoty označil za bežnú a v obchodnom styku obvyklú, ktorou nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľov dlžníka. Žalovaný poukázal na bonitu predmetných pohľadávok, ktoré boli postúpené prostredníctvom zmlúv a to voči dlžníkovi Casta a.s., ktorá nebola k dnešnému dňu (t.j. ku dňu písomného vyjadrenia k žalobe) dlžníkom zaplatená ani sčasti a to napriek tomu, že táto pohľadávka je viac ako dva a pol roka po splatnosti a je spornou jej vymožiteľnosť. V prípade dlžníka P.S.Energo, s.r.o. žalovaný poukázal na zrušenie živnostenského oprávnenia spoločnosti ku dňu 18.03.2014, u ktorej sú vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľskú činnosť nevykonáva, splnené podmienky na zrušenie tejto spoločnosti, a preto hodnota postúpenej pohľadávky sa podľa tvrdení žalovaného fakticky blíži k nule. Pohľadávka voči dlžníkovi East West spedit s.r.o. nebola ku dnešnému dňu dlžníkom zaplatená ani sčasti a je po splatnosti vyše dva a pol roka, pričom je sporná jej vymožiteľnosť. Pohľadávka voči dlžníkovi OMOS spol. s r.o. nebola ku dnešnému dňu uspokojená ani sčasti a v súčasnosti je predmetom súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Námestovo. Žalobu voči dlžníkovi uplatnil na súde ešte úpadca, pričom žalovaný požiadal konajúci súd o zmenu účastníka konania na strane žalobcu, avšak ku dňu podania vyjadrenia k predmetnej žalobe o zmene rozhodované konajúcim súdom nebolo. Pohľadávka voči dlžníkovi Oravská poliklinika, Námestovo nebola dlžníkom ani sčasti splnená a v súčasnosti je pohľadávka po splatnosti takmer dva a pol roka a rovnako je otázna jej vymožiteľnosť. Pohľadávka voči dlžníkovi VASSAL EKO, a.s. nebola k dnešnému dňu zaplatená ani sčasti a v súčasnosti je po splatnosti takmer tri roky a podobne ako v prípade ostatných postúpených pohľadávok je sporná ich vymožiteľnosť. S poukazom na charakter postupovaných pohľadávok a výšky odplaty, za ktorú boli tieto pohľadávky postupované, žalovaný má za to, že k zmenšeniu majetku konkurznej podstaty úpadcu nedošlo a naopak majetok úpadcu bol zhodnotený. Poukazujúc na ustanovenie § 59 ods. 1, 2 a 3 žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu a považuje ich za neopodstatnené, nakoľko žalobca podmienky odporovateľnosti právnych úkonov podľa tvrdení žalovaného nepreukázal. Rovnako je zrejmé, že neboli splnené ani predpoklady v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 na to, aby sa žalobca mohol úspešne voči žalovanému domáhať zaplatenia akejkoľvek peňažnej náhrady do konkurznej podstaty úpadcu, pretože neboli splnené predpoklady odporovateľnosti vyššie špecifikovaných právnych úkonov. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.

4. Pojednávanie konané dňa 07.10.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

5. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 18.06.2015. Žalobu označil za nedôvodnú. Opakovane poprel tvrdenie žalobcu, že by žalovaný bol osobou spriaznenou s úpadcom a rovnako má za to, že v danom prípade sa nejedná o neúčinné právne úkony, nakoľko postupované pohľadávky boli nebonitné a boli postupované za odplatu. V prípade napadnutých dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov tieto žalovaný označil za ekvivalentné právne úkony, ktoré sa premietli do zníženia aktív na jednej strane, ale súčasne aj pasív na strane druhej, a to oboch strán tejto dohody. Žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013 v Obchodnom vestníku č. 246/2013 dňa 20.12.2013, ktorým súd súčasne zastavil reštrukturalizačné konanie a začal konkurzné konanie v predmetnej veci. Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania súd na úpravu práv a povinností strán aplikoval ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.

7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ,

(1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a ods. 5

(1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

9. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

10. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR, (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 21.12.2013. Podľa § 57 ods. 2 lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu a keďže konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.12.2013, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. odo dňa 21.12.2013. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 21.12.2014, pričom žalobca podľa prezentačnej pečiatky súdu uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde dňa 22.12.2014. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony podľa § 60 a súčasne zvýhodňujúce právne úkony podľa § 59 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a podľa skutkových podstát ustanovenia § 59 a § 60 ZKR.

14. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

15. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).

16. Písomné vyhotovenia právnych úkonov - zmlúv o postúpení pohľadávok, určenia neúčinnosti ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha, žalobca do obsahu spisového materiálu nepripojil. Existenciu týchto právnych úkonov však žalovaný neučinil spornou. Je teda zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti dvojstranných právnych úkonov, ktorých úpadca je zmluvnou stranou, a ktoré sa týkajú majetku úpadcu. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 súd posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 58 a nasl. je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.

17. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu tak bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že postúpením pohľadávok dlžníka za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukazovaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretým zmluvám o postúpení pohľadávok žalobca nešpecifikoval. Z nesporných vyjadrení strán je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu odplatných dohôd o postúpení pohľadávok, pričom žalobca tieto nenamietal ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Dôvodnosť svojej žaloby opieral o skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávok došlo po začatí reštrukturalizačného konania a bez súhlasu správcu podľa § 114 ods. 2 ZKR.

18. Podľa § 114 ods. 2 právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

19. Podľa § 114 ods. 1 písm. začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá

sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra. 20. Pokiaľ napadnutými právnymi úkonmi mal byť zvýhodnený žalovaný, a to v postavení spriaznenej osoby s dlžníkom, bol žalobca okrem povinnosti preukázať postavenie žalovaného ako spriaznenej osoby, tiež povinný preukázať existenciu skutkových okolností vo vzťahu k ukracujúcemu právnemu úkonu a jeho podmienkam tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 60 ZKR. To znamená, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukazovať, že uzatvorenou dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov bol nielen zvýhodnený žalovaný ako veriteľ pohľadávok voči úpadcovi, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony považoval postúpenie pohľadávok dlžníka na žalovaného, nie je možné hodnotiť napadnuté právne úkony ako neekvivalentné, pokiaľ medzi účastníkmi zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k uzavretiu dohody o výške odmeny, a to v rozsahu 70% nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok a v jednom prípade v sume 100% nominálnej hodnoty. Žalobca vo vzťahu k podmienke ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 v konaní riadne nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. V ním uvádzaných tvrdeniach absentuje označenie a spoľahlivé preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu a bezprostredne po uskutočnení právneho úkonu. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. K účinkom začatia reštrukturalizačného konania v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 písm. f) patrí, že pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Dlžník je súčasne povinný v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 písm. a) obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony, pričom jeho iné právne úkony podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii preto účinkami začatia konkurzného konania výrazne obmedzuje dlžníka a zmluvné strany dlžníka v uskutočňovaní iných ako bežných právnych úkonov, ktoré by narušili pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka a negatívne ovplyvnili výsledok reštrukturalizácie ak bude povolená. Zákaz započítania pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní smeruje k vylúčeniu možnosti zvýhodnenia veriteľa oproti ostatným veriteľom v rámci individuálneho uspokojenia pohľadávok veriteľa jednostranným právnym úkonom, nie je však vylúčené jednostranné započítanie dlžníkom alebo započítanie na základe dohody veriteľa a dlžníka a samozrejme nie je vylúčené ani započítanie uskutočnené pred začatím reštrukturalizačného konania. Keďže postúpenie pohľadávok, ktorým sa mení stav aktív a pasív dlžníka, ako aj dohodami o započítaní pohľadávok ovplyvňuje štruktúru majetkovej podstaty dlžníka, možno tieto úkony hodnotiť ako nie bežné úkony, ktoré podliehajú súhlasu reštrukturalizačného správcu. V takom prípade zákon chráni stranu právneho úkonu alebo tretie osoby, ktorých sa právny úkon týka tak, že právne úkony dlžníka vykonané bez zákonom predpokladaného súhlasu správcu, sa považujú za platné, avšak týmto právnym úkonom možno odporovať v konkurznom konaní vtedy, ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz v lehote do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania. Takéto právne úkony bez súhlasu správcu sú postihnuteľné odporovateľnosťou podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii avšak za predpokladu, že v konaní bude tvrdené a preukázané splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ zákonná úprava nespája uskutočnenie právneho úkonu dlžníka bez súhlasu správcu v prípadoch, kedy dlžník uskutoční iné ako bežné právne úkony s právnou neúčinnosťou ex lege, je žalobca pre úspešnosť žaloby povinný tvrdiť a preukazovať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako sú tieto vymedzené v základnej skutkovej podstate odporovateľnosti podľa § 57 a v jednotlivých skutkových podstatách vymedzených v ustanovení § 58 a nasl. ZKR, na základe ktorých žalobca odporovateľnosť namieta. Pokiaľ žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku označil ako dôkaz konkurzný spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013 označený dôkazný návrh súd hodnotí ako neurčitý, keď žalobca súčasne nevymedzil, ktorú časť konkurzného spisu navrhuje oboznámiť, ďalej ak absentuje návrh pripojenia si konkurzného spisu, pričom má súd za to, že nie je povinnosťou incidenčného súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán, a to určovaním si konkrétnych dôkazov a rozsahu dokazovania potrebného na preukázanie tvrdení procesných strán. Takýmto nahrádzaním dôkaznej aktivity strán dochádza k narušeniu zásady rovnosti strán v sporovom konaní.

21. Vo vzťahu k uzavretým zmluvám o postúpení pohľadávok dlžníka súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že k uzavretiu predmetných zmlúv malo dôjsť po začatí reštrukturalizačného konania, pričom na takéto úkony zákonná úprava predpokladá súhlas reštrukturalizačného správcu, ktorý preukázateľne k uzavretiu týchto zmlúv udelený správcom nebol, žalobca bol povinný tvrdiť a preukazovať existenciu ukracujúceho právneho úkonu, a keďže v konaní nebolo preukázané postavenie žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom, žalobca bol povinný v prípade odporovateľnosti namietanej podľa ust. § 60 tvrdiť a preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a ďalej skutočnosť, že úmysel ukrátiť svojich veriteľov bol alebo musel byť žalovanému známy. Vo vzťahu k týmto uvedeným podmienkam odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu (dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok) žalobca neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia a neoznačil dôkazné návrhy.

22. Úprava vymedzená v ustanovení § 114 ods. 2 nezakladá neúčinnosť právneho úkonu dlžníka učineného bez súhlasu reštrukturalizačného správcu ex lege, ale len vytvára priestor pre uplatnenie odporovateľnosti za splnenia všetkých podmienok vyplývajúcich z úpravy podľa § 57 a nasledovné ZKR. Skutočnosť, že subjekt MBM-STAV, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu prechádzal procesom reštrukturalizácie je relevantná z hľadiska ustanovenia § 57 ods. 5 ZKR, ktorý určuje rozhodný moment pre posudzovanie vymedzenia časového obdobia, do ktorého musí spadať odporovaný právny úkon, aby mu bolo možné z úspechom za súčasného splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok odporovať, a ktoré rozhodné obdobie je viazané na moment začatia reštrukturalizačného konania, ktoré vo vzťahu k subjektu MBM-STAV, s.r.o. začalo dňa 14.03.2013.

23. Pokiaľ ide o žalobcom predložený dôkaz - reštrukturalizačný posudok reštrukturalizačného správcu U.. P. L. zo dňa 01.02.2013, č. X/XXXX, súd konštatuje, že skutočnosť preukázania ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 z obsahu tohto dôkazu nevyplýva. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, v zmysle ktorých: samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadne súčasne aj zistenej pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon, resp. právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom potom nedošlo k ukráteniu. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže byť len predpokladané.

24. Teda vo vzťahu k zmluvám o postúpení pohľadávok súd zohľadnil, že sa jednalo o dojednanie zmlúv o postúpení vždy za odplatu a hoci žalobca uviedol tvrdenie, že k postúpeniu pohľadávok došlo bez priamej ekonomickej hodnoty z jej postúpenia, keďže úhrada tejto odplaty bola medzi stranami zmluvy riešená v rámci dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, žalovaný tvrdil, že vo všetkých prípadoch bola dojednaná medzi stranami odplata vo výške 70% nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok a v jednom prípade odplata vo výške 100% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. V prípade odporovaných dohôd o započítaní pohľadávok a záväzkov sa jedná o ekvivalentné právne úkony, kedy došlo súčasne k zníženiu aktív na strane jednej aj pasív na strane druhej a to u oboch strán dohôd. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú nedostatočnú bonitu postupovaných pohľadávok a ich spornú vymožiteľnosť, žalovaný k uvedeným tvrdeniam neoznačil žiadne dôkazy a napriek tomu, že tieto tvrdenia žalovaného žalobca neučinil spornými, v pomeroch incidenčného konania podmienka ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 nebola v konaní preukázaná.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Teda aj napriek tomu, že započítanie v podmienkach začatého reštrukturalizačného konania znamená zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným veriteľom, ktorí si

musia svoje pohľadávky prihlásiť v reštrukturalizačnom, príp. v konkurznom konaní, zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje len na jednostranné započítanie zo strany veriteľa dlžníka, nie na jednostranný právny úkon dlžníka alebo dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov veriteľa a dlžníka. Pokiaľ zákonná úprava nespája s právnym úkonom dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu správcu právnu neúčinnosť takejto dohody, je žalobca povinný v konaní tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a len v prípade preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti tak ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 57 ZKR, ktoré v konaní pokiaľ ide o ukracujúci právny úkon, preukázané neboli, súd môže posudzovať aj ďalšie podmienky odporovateľnosti ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 59, príp. § 60 ZKR. Teda skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR, príp. § 59 a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovania zvýhodňujúceho a ukracujúceho právneho úkonu má svoju relevanciu v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom tvrdená a preukázaná nebola.

26. Žalobu súd zamietol v celom rozsahu, nakoľko pri skonštatovaní o nepreukázaní dôvodnosti žaloby pokiaľ ide o určenie neúčinnosti právnych dôvodov, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

27. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).