Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/220/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcov: 1. H.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 2. H.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 3. B. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., zast. JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, advokátkou, so sídlom Krížna 47, Bratislava, 4. U. M., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 5. J.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, F. Ú. XX, L., 6. C. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 7. D. S., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 8. F. Ť., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 9. J. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 10. E. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 11. A.. J. Š., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 12. E.. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., všetci zastúpení Šiška & Partners s. r. o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 961, proti žalovaným: 1. K.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 2. A.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., 3. H.. F. P.Z., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., zastúpeným Mgr. Adrianou Novomestskou, advokátkou, so sídlom Trnavská 64, Bratislava, o vypratanie veci a navrátenie veci do pôvodného stavu, takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku dať 1. podzemné podlažie a 2. podzemné podlažie bytového domu na Y. XX - XX Y. L., stavba so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., katastrálne územie K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, postavená na pozemkoch parc. č. XXX/XX a XXX/XX, popis stavby: obytný dom, do pôvodného stavu, ktorý je uvedený a zakreslený v projektovej dokumentácii vyhotovenej spoločnosťou PRO-LINE s.r.o., so sídlom Budmerice 1292, 900 86 Budmerice, IČO: 47 681 896 pod názvom "Bytový dom; L., Y. N.. Č.. XX, XX; Projektová dokumentácia pôvodného stavu, stavebného zásahu, a požadovanej stavebnej obnovy" s dátumom október 2014, ktorá celá tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku tohto rozsudku, konkrétne v časti 3 sprievodnej správy s názvom „SÚPIS POŽADOVANEJ STAVEBNEJ OBNOVY“, ktorá sa nachádza v textovej časti uvedenej projektovej dokumentácie a na ktorú nadväzujú výkresy č. 06., 07. a 08., nachádzajúce sa v grafickej časti uvedenej projektovej dokumentácie a fotografie č. 01. až 08. nachádzajúce sa v časti uvedenej projektovej dokumentácie s názvom FOTODOKUMENTÁCIA.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa pôvodne žalobou zo dňa 01.04.2011, podanou na súd dňa 01.04.2011, v spojení s podaním zo dňa 04.09.2012, podaným na súd dňa 07.09.2012, zmeneným so súhlasom súdu uznesením zo dňa 30.01.2015, č. k. 58C/220/2014-246, právoplatným dňa 10.02.2015, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil pôvodne žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne:

- v lehote štyroch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku dať 1. podzemné podlažie a 2. podzemné podlažie bytového domu na Y. XX - XX Y. L., stavba so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., katastrálne územie K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, postavená na pozemkoch parc. č. XXX/XX a XXX/XX, popis stavby: obytný dom, do pôvodného stavu, ktorý je uvedený a zakreslený v projektovej dokumentácii vyhotovenej spoločnosťou PRO-LINE s.r.o., so sídlom Budmerice 1292, 900 86 Budmerice, IČO: 47 681 896 pod názvom "Bytový dom; L., Y. N.. Č.. XX, XX; Projektová dokumentácia pôvodného stavu, stavebného zásahu, a požadovanej stavebnej obnovy" s dátumom Október 2014, ktorá celá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, konkrétne v časti 3 sprievodnej správy s názvom SÚPIS POŽADOVANEJ STAVEBNEJ OBNOVY, ktorá sa nachádza v textovej časti uvedenej projektovej dokumentácie a na ktorú nadväzujú výkresy č. 06., 07. a 08., nachádzajúce sa v grafickej časti uvedenej projektovej dokumentácie a fotografie č. 01. až 08. nachádzajúce sa v časti uvedenej projektovej dokumentácie s názvom FOTODOKUMENTÁCIA. Vyššie uvedená lehota štyroch mesiacov neplynie za predpokladu, že splneniu povinnosti týmto rozsudkom uloženej odporcom bráni plnenie si povinností uložených odporcom všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä predpismi upravujúcimi správne konanie;

- v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratať nebytový priestor, nachádzajúci sa na 2. podzemnom podlaží bytového domu na Y. XX - XX Y. L., stavba so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., katastrálne územie K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, postavená na pozemkoch parc. č. XXX/XX a XXX/XX, popis stavby: obytný dom a umožniť všetkým vlastníkom bytov uvedeného bytového domu, ktorí sú spoluvlastníkmi predmetného nebytového priestoru, jeho riadne užívanie a

- zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

2. Žalovaní v 1. až 3. rade (pôvodne v 3. až 5. rade) navrhli súdu, aby vylúčil žalobu žalobcov proti žalovaným v 3. až 5. rade (vedenú pôvodne pod sp. zn.: 51C/73/2011) na samostatné konanie. Uznesením zo dňa 10.06.2014, č.k.: 51C/73/2011-521, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2014, súd vylúčil žalobu žalobcov v 1. až 12. rade proti žalovaným v 3., 4. a 5. rade na samostatné konanie. Pôvodné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 51C/73/2011, v ktorom konaní súd rozhodol rozsudkom zo dňa 06.11.2015, č. k.: 51C/73/2011-653, voči ktorému podali žalovaní odvolanie.

3. V žalobe žalobcovia uviedli, že strany sporu (teda aj žalovaní) sú vlastníkmi/bezpodielovými spoluvlastníkmi:

- bytov v bytovom dome na Y. XX-XX Y. L., a to v stavbe, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., k. ú. K., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, postavenej na pozemkoch, parc. č. XXX/XX a XXX/ XX, popis stavby: obytný dom (ďalej len „Dom“);

- podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu;

- pozemkov, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., k. ú. K., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, parcely registra „M.“: parc. č. XXX/XX, vo výmere 770 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXX/XX, vo výmere 315 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXX/XX, vo výmere 325 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „Pozemky“).

4. Niektorí žalobcovia sú vlastníkmi/bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže, a to stavby bez súp. č., nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., k. ú. K., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, parcely registra „M.“, postavenej na pozemkoch, parc. č. XXX/XX a XXX/XX, popis stavby: garáže (ďalej len „Garáže“).

5. Žalobcovia sú každý jeden výlučným vlastníkom bytu v bytovom dome na Y. XX Y. L.; 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu; 1/16 Pozemkov a 1/8 Garáží.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade - E. R. s manželkou H. R. sú v podiele 1/1 bezpodielovými spoluvlastníkmi 2- izbového bytu č. 11 na 2. poschodí bytového domu na Y. N. Č.. XX Y. L.; podielovými spoluvlastníkmi 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu; podielovými spoluvlastníkmi 1/16 pozemkov a v príslušnom LV sú zapísaní aj ako podieloví spoluvlastníci 1/8 garáže.

7. Žalovaná v 3. rade - F. P. je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu č. 5 na 1. poschodí bytového domu na Y. N. Č.. XX Y. L.; podielovou spoluvlastníčkou 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu; podielovou spoluvlastníčkou 1/16 pozemkov a v príslušnom LV sú zapísaní aj ako podieloví spoluvlastníci 1/8 garáže.

8. Predmetný bytový dom bol postavený na základe Zmluvy o výstavbe domu s bytmi v osobnom vlastníctve zo dňa 24.07.1968, podpísanej stavebníkmi domu a registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - mesto dňa 11.03.1976 pod č. K. X/XX (ďalej len „Zmluva “) a podľa šiesteho dodatku k tejto zmluve zo dňa 07.05.1970 sa manželia R. a p. P. (spolu s nebohým manželom) mali stať vlastníkmi dvoch z celkového počtu ôsmych garážových boxov, ktoré mali byť postavené v dome. Nakoniec sa však vlastníkmi garážových boxov nestali, keďže v dome došlo k postaveniu šiestich garážových boxov a namiesto ďalších dvoch garážových boxov bola postavená kotolňa, ktorej technologické zariadenie slúžilo okrem tohto domu aj domom na Y.K. N.. Č.. X-X, X-X, XX-XX C. XX-XX. Aj napriek tejto skutočnosti boli žalovaní v 1., 2, a 3. rade zapísaní na príslušnom liste vlastníctva ,celkom zjavne omylom, ako podieloví spoluvlastníci garáží.

9. V suteréne domu na Y. XX-XX Y. L. sa pod terasou sa nachádza prístupová hala a pod domom garáže. Pôvodne sa mal priestor vybudovať tak, ako v susedných domoch, teda malo byť vybudovaných osem garážových boxov, nakoniec ich však bolo postavených len šesť, namiesto ďalších dvoch garážových boxov bola postavená kotolňa. Priestor kotolne bol vybudovaný tak, že jeho strop bol zarovno so stropom ostatných suterénových priestorov, avšak jeho podlaha bola položená o 2,5 hlbšie, tak aby sa do neho zmestilo technologické zariadenie kotolne. Technologické zariadenie kotolne slúžilo okrem tomto domu aj domom na Y. X-X, X-X, XX-XX C. XX-XX; toto však bolo neskôr odstránené (v súčasnosti je vykurovanie jednotlivých bytov vo všetkých týchto domoch riešené individuálne). Uvoľnený priestor kotolne sa mal využiť na výstavbu dvoch nových garážových boxov. V suteréne sa okrem prístupovej haly a garáží nachádzajú aj pivničné kobky prináležiace k jednotlivým bytom v dome.

10. Dňa 20.08.1999 bola vo vzťahu k nebytovým priestorom, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, spoločným častiam domu a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu domu a pozemkom (ďalej aj ako „Spoločný majetok“), v zmysle § 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) uzatvorená medzi vlastníkmi bytov v dome a spoluvlastníkmi spoločného majetku Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva“).

11. Podľa článku I. Zmluvy o výstavbe je dom trojposchodový, na každom poschodí sa nachádzajú štyri byty, z ktorých sú dva dvojizbové a dva trojizbové, t. j. v dome sa nachádza spolu šestnásť bytov.

12. V čl. 3 Zmluvy o spoločenstve sa spoluvlastníci dojednali na zriadení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - bytový dom J., so sídlom: Y. XX-XX, XXX XX L., IČO: 31 804 268, zapísaného v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Spoločenstvo“), ako osoby spravujúcej spoločný majetok. Podľa čl. 5 bodu 2. písm. e) Zmluvy o spoločenstve orgánom rozhodujúcim o spôsobe výkonu správy spoločného majetku je zhromaždenie spoluvlastníkov (ďalej len „Zmluva o spoločenstve“). Podľa čl. 6 bodu 4 Zmluvy o spoločenstve zhromaždenie spoluvlastníkov sa schádza najmenej jedenkrát ročne a je uznášaniaschopné, ak je prítomná viac ako polovica všetkých členov spoločenstva, pričom podľa čl. 6 bodu 2 Zmluvy o spoločenstve má spoločenstvo šestnásť členov a podľa čl. 13 Zmluvy 2 členmi spoločenstva sú vlastníci jednotlivých bytov v dome. Podľa bodu 8 tohto čl. Zmluvy o spoločenstve je uznesenie zhromaždenia spoluvlastníkov prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina členov (zo Zmluvy o spoločenstve nie je zrejmé, či nadpolovičná väčšina členov zhromaždenia spoluvlastníkov alebo spoločenstva). 13. Ako predseda Spoločenstva bol v čl. 7 bode 2. Zmluvy o spoločenstve ustanovený K.. E. R., bytom: Y. XX, XXX XX L., ktorý je spolu s jeho manželkou A. H. R., v podiele 1/1 bezpodielovým spoluvlastníkom 2-izbového bytu č. 11 na 2. posch. Domu na Y. XX Y. L.; 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu; 1/16 Pozemkov; 1/8 Garáží. P. R. však už funkciu predsedu Spoločenstva nezastáva. Súčasným predsedom Spoločenstva je žalobca v 1. rade.

14. V čl. 13 Zmluvy o spoločenstve je uvedený výpočet spoločného majetku, podľa ktorého v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov sú schodiská s kompletným osvetlením, strecha, priestory kotolne vrátane základov a obvodových múrov, komunikačné chodby v suteréne medzi pivničnými kobkami, kočikárne, terasa a garážová hala, technologické rozvody v suteréne (studená a teplá voda, plyn, teplovod ústredného kúrenia, káblové rozvody, spoločná anténa) a pozemok.

15. V Zmluve o spoločenstve nevymenovaný spoločný majetok definuje samotný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov:

- nebytovým priestorom sa podľa § 2 ods. 3 rozumie súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie, pričom nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu;

- spoločnými časťami domu sa podľa § 2 ods. 4 rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie;

- z § 2 ods. 5 vyplýva, že spoločnými zariadeniami domu sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

16. Zo Zmluvy o spoločenstve a zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a kotolňa, komín a inžinierske prípojky sú spoločným majetkom patriacim do podielového spoluvlastníctva Spoluvlastníkov.

17. V podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov bolo podľa čl. 13 Zmluvy o spoločenstve aj technologické zariadenie v priestore spoločnej kotolne, avšak to len v podiele 1/5 (v podiele 4/5 patrilo aj ďalším domom na Y. X-X, X-X, XX-XX C. XX-XX). Vo vzťahu ku kotolni bolo v čl. 13 Zmluvy o spoločenstve dojednané, že v prípade, že sa ukončí prevádzka kotolne, tak sa na likvidácii technologického zariadenia kotolne budú podieľať všetky vyššie uvedené domy a o použití priestorov kotolne ako spoločného majetku Spoločenstvo. Likvidácia samotného technologického zariadenia kotolne prebehla bez akýchkoľvek problémov, problémy však nastali v súvislosti s ďalším využitím priestorov kotolne.

18. V súvislosti s rekonštrukciou priestoru bývalej kotolne a jeho ďalším využitím došlo z časového hľadiska v chronologicky usporiadanom slede k nasledovným schôdzam a vyjadreniam:

- dňa 27.02.2005 sa konala schôdza Zhromaždenia, z ktorej bol spísaný zápis, v bode 5 ktorého sa spomína likvidácia kotolne. Uvádza sa, cit.: „Likvidácia zariadenia bývalej kotolne a ďalších nepotrebných inštalácií v garážach, pivniciach, stupačkách je v štádiu hľadania vykonávateľa prác.“ Pod bodom 7 úvodu zápisu je riešená možnosť výstavby garáží po uvoľnení priestoru kotolne. V bode 5 záveru sa píše, cit.: „Likvidácia kotolne sa uskutoční v súčinnosti s výstavbou garáží.“

- na schôdzi združenia stavebníkov garáží konanej dňa 14.07.2005, o ktorej bola spísaná zápisnica, označená ako Zápis zo schôdze ZSG (združenie stavebníkov garáží) pri SVB, Y. Č.. XX-XX (ďalej len „Zápisnica 1“), p. R., vtedajší predseda Spoločenstva, informoval zúčastnených, že priestor kotolne je vyprázdnený a informoval ich o tom, že tento priestor je spoluvlastníctvom všetkých členov Spoločenstva a že je možné jeho horizontálne rozdelenie a predĺženie garážovej haly. Na tejto schôdzi boli súčasne prezentované návrhy na naloženie s vyprataným priestorom kotolne. Mala sa vybúrať deliaca priečka medzi kotolňou a suterénovým priestorom a mala sa dorobiť podlaha na úroveň ostatných suterénových priestorov, čím by došlo k predĺženiu suterénových priestorov. Nový suterénový priestor mal byť zároveň horizontálne rozdelený tak, aby sa pod terasou vytvorila nová časť chodby a pod domom dva garážové boxy. V Zápisnici 1 je obsiahnuté predbežné vyčíslenie nákladov za práce spojené s rekonštrukciou kotolne a možnosti ich financovania. V Zápisnici 1 sa uvádza, že by bolo ideálne, keby túto rekonštrukciu financovali dvaja ozajstní záujemcovia o nové garážové boxy. Ako záujemcovia o toto sa prihlásil D. P. a p. R.. Podľa zápisnice sa účastníci schôdze dohodli na tom, že vyššie popísanú rekonštrukciu kotolne bude financovať p. D. P. a p. R., s tým, že dva nové garážové boxy si rozdelia tak, že jeden garážový box bude patriť manželom P. a druhý garážový box manželom R., a že nová suterénová chodba bude slúžiť ako spoločný majetok. V prípade tejto schôdze zo dňa 14.07.2005 sa jednalo o schôdzu združenia stavebníkov garáží, čo je skupina, ktorá mala v úmysle stavať nové garážové boxy, nejednalo o uznášaniaschopné zhromaždenie Spoluvlastníkov;

- podľa zápisnice zo dňa 03.08.2005 označenej ako zápis z operatívnej porady SVB, Y. XX-XX (ďalej len „Zápisnica 2“) so závermi schôdze zo dňa 14.07.2005 neboli uzrozumení zom. A.. A. P., a H.. F. P., ktorí boli v podiele 1/1 bezpodielovými vlastníkmi 3-izbového bytu č. 5 na 1. posch. domu na Y. XX Y. L.; 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu; 1/16 pozemkov a 1/8 garáží. V Zápisnici sa uvádza, že P. neobdržali pozvánku na schôdzu zo dňa 14.07.2005 a že prejavili záujem o financovanie rekonštrukcie kotolne a majú záujem o jeden z nových garážových boxov. V zápisnici sa uvádza, že sa mení dohodnutý postup a rekonštrukciu kotolne budú financovať p. P., p. R. a p. P. a že sa zatiaľ nevytvoria dva nové garážové boxy, ale priestor bývalej kotolne v suteréne bude otvorený tak, aby mal každý z podielnikov na financovaní rekonštrukcie kotolne možnosť otvoreného garážového státia s tým, že manželia P. budú garážovať pri západnej stene, P. v strede a R. vedľa už existujúceho garážového boxu žalobcu v 2. rade. Dva nové garážové boxy v suteréne domu mali byť vytvorené až po dobudovaní ďalších nových garáží v prístavbe oproti domu, P. a R. mali pripadnúť nové garážové boxy v suteréne domu v zrekonštruovanom priestore bývalej kotolne a P. jeden z nových garážových boxov v prístavbe, ktorá sa mala realizovať oproti domu. V prípade tejto operatívnej porady zo dňa 03.08.2005 sa jednalo o poradu vedenia domu, nejednalo o uznášaniaschopné zhromaždenie Spoluvlastníkov.

19. Ani závery schôdze zo dňa 14.07.2005 a ani závery operatívnej porady zo dňa 03.08.2005 nemali žiadnu právnu relevanciu voči ostatným spoluvlastníkom, tú malo až zhromaždenie spoluvlastníkov zo dňa 05.09.2005, o ktorom bola spísaná zápisnica označená ako zápis zo zhromaždenia (ďalej len „Zápisnica 3“). Na tomto zhromaždení spoluvlastníkov konanom dňa 05.09.2005 bol spísaný zápis, podľa ktorého boli spoluvlastníci p. R. informovaní o rekonštrukcii kotolne a riešil sa zámer výstavby dvoch garážových boxov v suterénových priestoroch domu a ďalších garážových boxov v prístavbe oproti domu. Na tomto zhromaždení spoluvlastníkov bolo prijaté rozhodnutie, s ktorým všetci prítomní členovia Spoločenstva vyjadrili súhlas s tým, že bývalá kotolňa bude horizontálne rozdelená a že novovytvorené 2. podzemné podlažie domu (spodný suterén) zostane vlastníctvom všetkých členov Spoločenstva a rekonštrukciu kotolne budú financovať P., R. a P. a novovytvorený priestor na 1. nadzemnom podlaží domu budú títo spoločne užívať každý z 1/3. Úmyslom tohto rozhodnutia bolo umožniť žalovaným užívať novovybudovaný priestor na otvorené garážové státie a po dobudovaní nových garážových boxov v prístavbe oproti domu mali byť tieto tri garážové státia prestavané na dva nové garážové boxy. Dvom z nich mali pripadnúť nové garážové boxy v suterénových priestoroch domu a jedným z nich nový garážový box v prístavbe oproti domu. Novovytvorená garážová chodba mala slúžiť všetkým členom Spoločenstva. Úmyslom rozhodnutia prijatého na schôdzi dňa 05.09.2005 bolo taktiež umožniť všetkým členom spoločenstva využívať novovytvorený priestor na 2. podzemnom podlaží na pivničné účely.

20. Vo vyjadrení Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 18.01.2006, č. C.-X/TKO a Ú.-X/TKO (ďalej len „vyjadrenie“) sa uvádza, že cieľom výstavby je vybudovanie ôsmych nových garážových boxov, pričom dva garážové boxy vzniknú prestropením priestoru bývalej kotolne domu, v priestore bývalej kotolne vznikne nový medzistrop.

21. Zo zápisnice zo schôdze zo dňa 05.09.2005 a z Vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 18.01.2006 vyplýva, že v súvislosti s rekonštrukciou kotolne malo dôjsť k vytvoreniu podlahy na úroveň ostatných suterénových priestorov, čím by došlo k predĺženiu suterénových priestorov patriacich do spoločného majetku a horizontálnemu rozdeleniu nového suterénového priestoru tak, aby sa pod terasou vytvorila chodba a pod domom dočasne tri garážové státia, z ktorých by sa neskôr vytvorili dva garážové boxy, ktoré by pripadli osobám podieľajúcim sa na financovaní rekonštrukcie kotolne.

22. Zo strany P., R. a P. skutočne došlo k rekonštrukcii kotolne, vytvorili podlahu na úrovni ostatných suterénových priestorov a predĺžili tým dovtedajšie suterénové priestory. Nový suterénový priestor však nebol z ich strany využitý tak, ako o tom bolo rozhodnuté na zhromaždení Spoluvlastníkov zo dňa 05.09.2005. Časť nového suterénového priestoru pod Domom, a to priamo pod bytom P., kde mali byť vytvorené dva garážové boxy, obsadili výlučne manželia P.. Ďalšiu časť nového suterénového priestoru pod terasou obsadili R. a P.. Títo si tu vytvorili každý jeden garážový box. Zo zápisu zo schôdze Zhromaždenia zo dňa 18.02.2007, bod 6, vyplýva, že rekonštrukcia bývalej kotolne bola vykonaná tak, že vznikli 4 samostatné miestnosti neslúžiace na bývanie v novovytvorenom 1. podzemnom podlaží domu a zostal voľný priestor v 2. podzemnom podlaží domu, do ktorého je pôvodný vchod len z miestnosti zabranej manželmi R..

23. Z vyššie popísaných schôdzí a vyjadrení je zrejmé, že žalovaným ako osobám financujúcim rekonštrukciu bývalej kotolne bol daný súhlas na horizontálne rozdelenie priestoru bývalej kotolne a užívanie novovytvoreného priestoru na 1. podzemnom podlaží domu na účely troch garážových státí a garážovej chodby. Po dobudovaní nových garážových boxov v prístavbe oproti domu sa mali na novovytvorenom priestore na 1. podzemnom podlaží namiesto troch garážových státí postaviť dva garážové boxy. Avšak žalovaným nebol daný súhlas Spoločenstva na vybudovanie troch garážových boxov v novovytvorenom priestore na 1. podzemnom podlaží a P. nebol daný súhlas na zabratie novovytvoreného priestoru na 1. podzemnom podlaží za účelom vybudovania kúpeľne. Okrem toho zo schôdzí vyplýva aj to, že novovybudovaný priestor na 2. podzemnom podlaží domu mal slúžiť všetkým členom spoločenstva na pivničné účely Zo strany Spoločenstva nebol žalovaným a manželom P. daný súhlas na zneprístupnenie vstupov do tohto priestoru pre ostatných členov Spoločenstva.

24. Či sa jedná o priestor, ktorý možno definovať ako kotolňu alebo priestor, ktorý možno označiť za halu (garážovú halu), tak zo Zmluvy o spoločenstve ako aj zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že tieto sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami domu a sú nerozlučne spojené s vlastníctvom bytov v dome.

25. Zo strany žalovaných došlo k zásahom do spoločných častí a spoločných zariadení domu, tak že žalovaní spolu s manželmi P. síce v súlade s rozhodnutím prijatým na schôdzi Zhromaždenia dňa 05.09.2005 zrekonštruovali priestor bývalej kotolne tak, že bol horizontálne rozdelený a bola predĺžená garážová chodba, avšak v rozpore s týmto rozhodnutím novovytvorený priestor na 1. podzemnom podlaží domu nevyužívajú na účely troch garážových státí, ale postavili na ňom tri garážové boxy (uzamykateľné). Okrem toho manželia P. zabrali časť novovytvoreného priestoru na 1. podzemnom podlaží domu za účelom vybudovania kúpeľne.

26. Manželia R. postavením garážového boxu zabrali konkrétnu časť spoločných priestorov domu:

- ohraničenú z južnej strany múrom oddeľujúcim nimi zabranú časť spoločných priestorov domu od garážovej rady pozostávajúcej zo šiestich garáží,

- ohraničenú zo severnej strany múrom oddeľujúcim nimi zabranú časť spoločných priestorov domu od časti spoločných priestorov domu zabratej P.,

- ohraničenú z východnej časti múrom oddeľujúcim garážové priestory od pivničných priestorov,

- ohraničenú zo západnej strany garážovou bránou na mieste, kde sa nachádza núdzový vstup do 2. podzemného podlažia pod bytom č. 4 a čiastočne na mieste, kde sa nachádza bývalá kotolňa.

27. Pani P. postavením garážového boxu zabrala konkrétnu časť spoločných priestorov domu:

- na severnom konci garážovej haly vľavo,

- ohraničenú zo západnej a severnej strany obvodovým múrom domu,

- ohraničenú z južnej strany garážovou bránou,

- ohraničenú z východnej strany múrom oddeľujúcim ňou zabranú časť spoločných priestorov domu od časti spoločných priestorov domu zabratej P.,

- pod terasou domu, na mieste kde sa nachádzala bývalá kotolňa.

28. Z dôvodu, že žalovaní bez súhlasu Spoločenstva, úplne odstránili vstup do priestoru bývalej kotolne v severnej časti domu a zneprístupnili núdzový vstup do priestoru bývalej kotolne, keďže tento sa nachádza na 1. podzemnom podlaží domu zabratom R., členovia Spoločenstva nemajú žiadny prístup do 2. podzemného podlažia domu. Priestor na 2. podzemnom podlaží domu tak v rozpore s rozhodnutím prijatým na schôdzi Zhromaždenia dňa 05.09.2005 nemôže slúžiť všetkým členom spoločenstva na pivničné účely.

29. Žalovaní obsadili časť spoločného majetku a vylúčili tak ostatných spoluvlastníkov z výkonu ich spoluvlastníckych a spoluužívacích práv k časti spoločného majetku, čím porušili jednak Zmluvu o spoločenstve a jednak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. 12 bodu 8 uvedenej zmluvy každý spoluvlastník má právo používať spoločný majetok, pokiaľ tým neobmedzuje práva a povinnosti ostatných spoluvlastníkov.

30. Žalovaní v rozpore so Zmluvou o spoločenstve a so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonali úpravy spoločného majetku bez akýchkoľvek potrebných, stavebných, požiarno- bezpečnostných a iných technických previerok a povolení a súčasne bez súhlasu spoločenstva.

31. Podľa čl. 12 bodu 7 Zmluvy o spoločenstve spoluvlastník nesmie robiť žiadne stavebné úpravy v dome v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) a bez toho, aby najprv upovedomil spoločenstvo.

32. Žalovaní dlhodobo spoločný majetok neudržiavajú v stave spôsobilom na riadne užívanie. Žalovaní tým, že úpravami spoločného majetku poškodzujú spoločný majetok:

- poškodzujú aj samotné byty v dome (poškodzovanie spoločného majetku znižuje ceny bytov v dome), ktoré sú osobným majetkom jednotlivých spoluvlastníkov a životy a zdravie spoluvlastníkov, tak psychické ako aj fyzické a

- ohrozujú ostatných spoluvlastníkov (navrhovateľov) pri výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

33. Žalovaní svojím správaním a postupom porušujú § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie; je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

34. Aj napriek škodám a závadám, ktoré žalovaní na spoločnom majetku spôsobili, k odstráneniu poškodení a závad, ani k žiadnej snahe o ich odstránenie, z ich strany neprichádza, naopak z ich strany neustále prichádza k vytváraniu nových škôd a závad na spoločnom majetku.

35. Na pojednávaní dňa 07.10.2016 žalobcovia uviedli, že pokiaľ žalovaní uvádzajú, že na Zmluve o výstavbe bytového domu v r. 1968 sa pri podpisoch žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, nenachádza dodatok „bez garáže“ tak poukazujú na to, že na jednej strane zmluvy je vidieť podpis p. P. Š., ktorý ako manžel p. P. podpisoval túto zmluvu s dodatkom „bez garáže“, takisto je tam podpis právneho predchodcu, teda vlastníka predošlého bytu p. R. a p. R. - H. R., takisto je tam uvedené bez garáže. Z viacerých písomných aj ústnych vyjadrení žalovaných vyplýva, že žalovaní konali v domnienke, že sú vlastníkmi uvedených garáží. To, že takýto názor nemali na základe čoho nadobudnúť, žalobcovia v prípade manželov R. preukazujú šiestym dodatkom k zmluve, kde v jeho celom znení nie je ani jediná zmienka o garáži, pričom práve týmto dodatkom boli prevedené zmluvné práva týkajúce sa bytu p. H. R. na manželov R.. Z iných obdobných dodatkov k tejto zmluve vyplýva, že ak sa prevádzal byt, ku ktorému prislúchala aj garáž, táto skutočnosť bola výslovne spomenutá v príslušnom dodatku. Aj z tabuľky na str. 4 z Rozúčtovania nákladov na výstavbu bytového domu na jednotlivé byty, vyplýva, že vo 4. stĺpci zľava sú uvedené náklady na výstavbu garáže a vjazdu. V riadku 5. je spomenutý A.. P., manžel p. P. a v riadku 11. G.. R.Ň. a ako vidno pri ich menách nie je uvedená žiadna čiastka týkajúca sa výstavby garáže. Je to pochopiteľné, nakoľko garáž nebola v tom čase vybudovaná a namiesto nej bola vybudovaná kotolňa.

36. Zároveň žalobcovia poukázali na rozpor v tvrdeniach žalovaných o tom, ktorí moment považujú za moment nadobudnutia ich tvrdeného vlastníckeho práva ku sporným garážam. Vo vyjadrení zo dňa 06.04.2016, na str. 3 uvádzajú, že týmto momentom je moment registrácie Zmluvy o výstavbe na štátnom notárstve, kedy zmluva nadobudla účinnosť a jej okamihom vraj nadobudli žalovaní vlastnícke právo ku garážam. V písomnom vyjadrení z 18.03.2015 zase uvádzajú, že ich vlastníctvo ku garážam vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností. Aj vzhľadom na túto nekonzistentnosť vyjadrení žalovaných je vidieť, že ich tvrdenia o vlastníckom práve nie sú ničím podložené a sú to len tvrdenia týkajúce sa ich procesnej obrany.

37. Žalobcovia predložili projektovú dokumentáciu bytového domu, na ktorej sa nachádza rozhodnutie o povolení používania, datované z 04.08.1970, čo možno považovať za kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého príslušné osoby nadobudli vlastnícke práva k bytovým a nebytovým priestorom uvedeným v príslušnej projektovej dokumentácii. Uvedené tvrdenia žalovaných sú teda neopodstatnené. Žalobcovia majú za to, že zmluva o výstavbe bytového domu nie je titulom, na základe ktorého možno nadobudnúť vlastnícke právo k bytovým alebo nebytovým priestorom, nakoľko v čase podpisu zmluvy, a teda aj jej účinnosti, predmetné priestory ešte ani neexistovali. Právne existovať začnú práve vydaním kolaudačného rozhodnutia.

38. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.03.2016 žalobcovia uviedli, že na LV č. XXXX sa uvádza, že na parcelách č. XXX/XX a č. XXX/XX sú umiestnené stavby s popisom stavby garáže, pričom ako druh stavby sa uvádza samostatne stojaca garáž. Tento záznam celkom zrejme nezodpovedá skutočnému stavu, o čom svedči aj potvrdenie o stavbe zo dňa 23.01.2013 vydané Mestskou časťou Bratislava - Ružinov, ktoré jasne uvádza, že na dotknutých parcelách sa stavby garáží nenachádzajú, ďalej poskytnutie informácie zo dňa 03.05.2013 vyhotovené vtedajšou Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, ktoré explicitne uvádza, že zápis stavby na LV č. XXXX nie je správny, čo napokon vyplýva v konečnom dôsledku aj zo samotného vyjadrenia žalovaných, ktorí uznávajú, že nejde o samostatne stojace garáže. V čase uzatvorenia Zmluvy o výstavbe domu s bytmi v osobnom vlastníctve medzi stranami sporu (resp. ich právnymi predchodcami), na výstavbu bytového domu na Y. N. Č.. XX-XX zo dňa 24.07.21968 bol platný a účinný zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov. V zmysle jeho ustanovení si vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe domu vlastníci vymedzia písomnou zmluvou, ktorá musí byť registrovaná štátnym notárstvom. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o osobnom vlastníctve bytov sa dom vystavaný občanmi zapíše do evidencie nehnuteľností až po udelení popisného čísla s uvedením jednotlivých bytov, ich vlastníkov a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, prípadne pozemku. Už pri tomto zápise nehnuteľnosti do evidencie došlo k zásadnému rozporu, pretože ak v Zmluve uzatvorenej dňa 24.07.1968 bolo uvedené, že má byť vybudovaných 8 garáží (aj keď pri podpise A.. P., žalovanej v 3. rade a právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade je jasne uvedené „bez garáže“), v projektovej dokumentácii vyhotovenej ešte v júni 1968 a predloženej stavebnému úradu bolo v pôdoryse suterénu uvedených 6 garáží, kočikáreň, kotolňa a pivnice. Pritom zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve až v roku 1976 a následne predložená na zápis do evidencie nehnuteľností až v roku 1983, a teda podklady predložené štátnemu notárstvu ak následnej evidencii nehnuteľností boli vo vzájomnom zásadnom rozpore. Skutočný stav zodpovedal predloženej projektovej dokumentácii, nie Zmluve, a teda nemal byť uvedeným spôsobom zaevidovaný do evidencie nehnuteľností, ktorá nebola vykonaná správne. Príslušnými stavebnými orgánmi povolený právny stav je možný vidieť aj v pasporte stavby zo dňa 08.01.2015 a je správny a zodpovedá aj skutočnému stavu. Pokiaľ ide o moment nadobudnutia vlastníckeho práva zo zmlúv o výstavbe bytových domov ako zmlúv sui generis, tento je riešený v diele Š. Z.: Vlastníctvo bytov z roku 1971, kde na str. 378 je uvedené: „V občianskom práve všeobecne platí zásada, že zmluva ktorá je titulom nadobudnutia vlastníctva budúcej veci nespôsobuje vznik vlastníckeho práva na túto ešte neexistujúcu vec od chvíle svojej účinnosti, ale len od chvíle vzniku. Niet žiadneho dôvodu na to, aby tu z tejto zásady platila výnimka; bola by aj nezmyslená, pretože vlastníctvo na neexistujúcu vec je nonsens. V dôsledku toho aj na základe zmluvy o výstavbe domu s vlastníckymi bytmi môže vzniknúť vlastníctvo na byt najskôr vo chvíli vzniku veci, t.j. bytu. Teda aj vlastníctvo na byt vznikne len uskutočnením kolaudácie, ktorá na otázku existencie bytu dala kladnú odpoveď. Z tohto vyplýva, že v období medzi uzavretím zmluvy o výstavbe vlastníckych bytov a vykonaním kolaudácie budúci vlastník nemôže mať vlastníctvo bytu lebo neexistuje predmet, na ktorý by sa mohlo upínať.“ Uvedené platí nielen na byty, ale aj pre nebytové priestory. Z právneho hľadiska platí, že novovzniknuté byty a nebytové priestory právne vzniknú až keď je ich stavebníkovi povolené užívanie týchto bytov/nebytových priestorov na vymedzený účel, teda ku dňu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, čím sa zo stavebníka stáva vlastník. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní sa do dnešného dňa vlastníkmi garáží nestali, nakoľko „ich garáže“ v právnom zmysle nikdy nevznikli. Žalobcovia zároveň vzniesli námietku premlčania voči právu žalovaných na výstavbu garáží uvedených v zmluve, nakoľko toto obligačné právo účastníkov zmluvy je jednoznačne právom majetkovým, a teda sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá v danom prípade už dávno uplynula. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, aj s poukazom na uznesenie NS SR, sp. zn.: 1 M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009, že žalovaní sa dobrovoľne vzdali práva na vybudovanie garáží v prospech kotolne, čo vôbec nepopierajú, aj keď toto vzdanie sa nebolo vykonané formálnym spôsobom, ale bolo vykonané aj výslovne a písomne uvedením „bez garáže“ pri jednotlivých podpisoch žalovaných resp. ich právnych predchodcov na zmluve a následne aj faktickým konaním, pričom sa teraz po vyše 40 rokoch tohto svojho práv a domáhajú, čo je z hľadiska právnej istoty strán sporu absolútne neprijateľné. 39. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili písomne, a to v podaní doručenom súdu dňa 14.01.2013, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s podanou žalobou a žiadajú, aby bola žaloba voči nim zamietnutá ako podaná bez právneho dôvodu. Žalobcovia nie sú vo vzťahu k žalovaným ani aktívne legitimovaní, pretože sa domáhajú práva, ktoré patrí len vlastníkom a nie tým, ktorí sa bez právneho dôvodu domnievajú, že by mali byť vlastníkmi alebo sa na vlastníctve podieľať. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.: Ružinov a to bytu č. 12 na 2. poschodí bytového domu na Y. N. Č.. XX-XX Y. L., podielu 1/16 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného domu a garáže v spoluvlastníckom podiele 1/8 (garáž č. 7) na 1.

podzemnom podlaží bytového domu na Y. N. Č.. XX-XX Y. L. a podielu 1/16 na pozemkoch. Vlastníctvo garáže majú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení. Žalovaní teda nijakým spôsobom nezasahujú do vlastníctva žalobcov - ostatných vlastníkov garáží. Svoju garáž používajú výlučne na garážovanie svojho vlastného auta. Preto nie je žiadny právny dôvod, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na vypratanie garáže. Žalobu považujú žalovaní za hrubý a protiprávny zásah do vlastníckych vzťahov žalovaných. Tvrdenie žalobcov, že žalovaní zabrali nimi uvedený priestor je účelovo vykonštruované a nepravdivé. Uvedené priestory sú vlastníctvom žalovaných.

40. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.02.2013 žalovaná v 3. rade žiadala, aby súd žaloba aj voči nej zamietol ako podanú bez právneho dôvodu. Žalobcovia nie sú ani vo vzťahu k nej aktívne legitimovaní, pretože sa domáhajú práva, ktoré patrí len vlastníkom a nie tým, ktorí sa bez právneho dôvodu domnievajú, že by mali byť vlastníkmi alebo sa na vlastníctve podieľať. Žalovaná v 3. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.: K. a to bytu č. 5 na 2. poschodí bytového domu na Y.U. N. Č.. XX-XX Y. L., podielu 1/16 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného domu a garáže v spoluvlastníckom podiele 1/8 (garáž) na 1. podzemnom podlaží bytového domu na Y. N. Č.. XX-XX Y. L. a podielu 1/16 na pozemkoch. Vlastníctvo garáže má zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení. Žalovaná v 3. rade teda nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníctva žalobcov - ostatných vlastníkov garáží. Svoju garáž používa výlučne na garážovanie svojho vlastného auta. Preto nie je žiadny právny dôvod, aby súd zaviazal ju ako žalovanú v 3. rade na vypratanie garáže.

41. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.03.2015 žalovaní uvádzajú, že vlastníctvo žalovaných ku garážam vzniklo na základe platnej a registrovanej Zmluvy zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle platného Občianskeho zákonníka a zákona o vlastníctve bytov. Ak sa žalobcovia domnievajú, že vlastníctvo žalovaných ku garážam bolo v katastri zapísané omylom, mali podľa zákona možnosť omyl odstrániť právnou cestou - podaním námietky v zmysle katastrálneho zákona alebo podaním žaloby na súd. Zákonné možnosti žalobcovia nevyužili a teraz po 30-ich rokoch od zápisu vlastníctva nemajú možnosť domáhať sa zásahov do registrovaného vlastníctva. Žalobcovia nepodali námietku ani proti záznamu zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

42. Čo však bolo na zápise garáží v katastri nehnuteľností zapísané omylom bol len údaj uvedený v legende LV č. XXXX a to druh stavby - samostatne stojaca garáž a kód stavby - stavba na zemskom povrchu. Garáže mali byť zapísané ako stavba bez súpisného čísla a to rovnako u všetkých 8 majiteľov garáží. Po takej dlhej dobe však opravu už nie je možné urobiť, preto zmenu je možné dosiahnuť len súdnym rozhodnutím, ktorú možnosť však žalobcovia nevyužili. Existujúci právny stav nikoho neruší, naopak zodpovedá reálnemu stavu veci, aj dobrým mravom a slušnosti. Požiadavky žalobcov sú len prejavom ich snáh o bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalovaných, ktorí nielenže dočasne poskytli svoje garáže na zriadenie kotolne - dočasnej stavby bez povolenia, ale v dobrej viere, po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, poskytli v prospech vlastníkov - teda žalobcov aj vecné a finančné plnenie veľkého rozsahu. Zároveň žalovaní uvádzajú, že nič nenamietajú voči tvrdeniu žalobcov, že zhromaždenie vlastníkov rozhoduje o spôsobe výkonu správy, avšak toto zhromaždenie nie je oprávnené rozhodovať o vlastníctve. Preto akékoľvek závery zo schôdzí spoločenstva nemôžu mať vplyv na vznik, zmenu alebo zánik ich vlastníctva. Mohli by byť len podkladom pre uzatvorenie relevantného právneho aktu - dohody, resp. zmluvy o zmene vlastníctva. Na zasadnutí SVB 05.09.2005 bola riešená otázka výstavby ďalších 8 garáží, ktorých umiestnenie bolo plánované pod terasami domu a vedľa domu. Spolu s výstavbou garáží mala byť riešená otázka ich rozdelenia, resp. prerozdelenia vo vzťahu k už existujúcim garážam. Táto idea bola riešená aj vo vypracovanom projekte. K výstavbe sa vyjadrila listom zo dňa 18.01.2006 aj Komisia výstavby a životného prostredia Miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Ružinov, ktorá s umiestnením garáží súhlasila. Po viacerých stretnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov však nakoniec neprišlo k dohode o výstavbe nových garáží a tým ani k žiadnej relevantnej úprave vlastníckych vzťahov k existujúcim garážam, takže zostáva v platnosti pôvodný stav zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Žalovaní sa po zlikvidovaní technologického zariadenia kotolne (ktorú vykonali na vlastné náklady) len ujali užívania svojho vlastníctva, nijako tým nezasahujú do spoločných priestorov a využívajú iba príjazdovú rampu tak, ako ostatní vlastníci garáží.

43. Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2016 žalovaní uviedli, že dňa 24.07.1968 šestnásti stavebníci uzatvorili Zmluvu o výstavbe s bytmi v osobnom vlastníctve, podľa zmluvy malo byť v dome postavených

16 bytov a 8 garáží, žalovaným v 1. a 2. rade mala patriť garáž č. 7 o výmere 19,30 m2 a žalovanej v 3. rade mala patriť garáž č. 2, taktiež o výmere 19,30 m2, takto sú predmetné nehnuteľností zapísané aj v KN na LV č. XXXX. Na LV č. XXXX sú v KN zapísané byty vlastníkov 16 bytov s podielom na spoločných častiach v 1/16 na každého vlastníka. V čl. 7 zmluvy o výstavbe, je uvedené, že spoločnými časťami domu sú základy, hlavné steny, priečelie, vchody, schodištia, chodby mimo bytu, strecha, vodovodné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové siete a kočikáreň v suteréne. Garáže do spoločných častí nepatria. Kotolňa v zmluve nebola dohodnutá a nebola budovaná ani na základe stavebného povolenia, ani rozhodnutia vlastníkov takého charakteru, ktorý by vyžadoval zákon. Kotolňa bola dočasnou stavbou zriadená nielen pre tento dom, ale aj pre ďalších 6 bytových domov. To bolo vyvolané okolnosťami súvisiacimi s nemožnosťou výstavby kotolne mimo bytového domu, resp. všetkých bytových domov. Pokiaľ by sa interpretovalo, že kotolňa bola výlučne vlastníctvom vlastníkov bytov na Včelárskej, potom by to vlastníctvo mali mať na LV zapísané, nikdy však takáto skutočnosť nestala. Na vybudovanie kotolne, a to nielen na technologických zariadeniach, ale aj obvodových múroch a plató, participovalo všetkých 6 domov. Zmluva o výstavbe nebola v tomto smere zmenená a registrovaná bola na Štátnom notárstve dňa 11.03.1976, pod č. R IV 1/76. Registrovaná bola až 6 rokov po jej podpise. Registrovanú zmluvu vlastníci predložili na zápis do KN, nikto nenamietal neplatnosť tohto právneho úkonu, teda ani platnosť zmluvy, ani platnosť zápisu v KN. V Zmluve o výstavbe v čl. 12 je zakotvené, že prestavba, príp. ďalšia investícia na zlepšenie bývania, ktorá presahuje rámec bežnej správy domu, patrí výlučne do kompetencie schôdze vlastníkov. Takáto schôdza sa pred zriadením kotolne nekonala. V čl. VIII., bod e) zmluvy je uvedené, že stavebníci majú právo prenechať na užívanie inému garáž ako miestnosť neslúžiacu na bývanie, presne toto sa udialo s garážami užívanými žalovanými v 1., v 2. a 3. rade. Vstup účastníkov do konania teda žalovaných navrhli žalobcovia podaním zo 04.09.2012. Žiadali vypratať žalovanými zabrané spoločné priestory, pričom nijakým spôsobom nešpecifikovali žiadnu výmeru ani nič podobné, nešpecifikovali, či sa jedná o plochu nad plató predeľujúcimi suterén 1 a 2, alebo by sa jednalo o suterén. Podaním z 11.11.2014 žalobcovia predložili súdu zmenu návrhu, ktorou žiadajú dať 1. a 2. podzemné podlažie do pôvodného stavu zodpovedajúceho projektovej dokumentácii spoločnosti PRO LINE s.r.o. vypracovanej v októbri 2014, táto projektová dokumentácia však neakcentuje pôvodný stav, ale stav aktuálny v r. 2014. Ďalej žalobcovia žiadajú, aby žalovaní zabezpečili, aby 1. a 2. podzemné podlažie bytového domu boli v stave, ktorí je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a aby v lehote 6 mesiacov získali potrebné úradné súhlasy, povolenia, rozhodnutia. Taktiež žiadajú vypratať všetky spoločné časti bytového domu a nebytové priestory na 1. a 2. podzemnom podlaží. Takto koncipovaný návrh rozhodne nie je prijateľný, pretože žalovaní nemôžu vypratávať aj tie priestory, ktoré im nepatria. Podaním zo dňa 20.01.2015 žalobcovia podali opravu návrhu na zmenu petitu a žiadajú dať 1. a 2 podzemné podlažie do pôvodného stavu zodpovedajúce projektu PRO LINE. Žiadajú vypratať nebytový priestor na 2. podzemnom podlaží a umožniť jeho riadne užívanie všetkým vlastníkom. Z takto koncipovaným návrhom nie je možné súhlasiť a takýto návrh je aj nevykonateľný. Zároveň žalovaní poukazujú na ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žaloba v takomto rozpore je, pretože žalobcovia od žalovaných prijali plnenia finančného aj vecného charakteru, pod pláštikom uzatvárania dohody ich naviedli aj na kúpu materiálu na schodište ako aj na podanie žiadosti na Miestny úrad za značný poplatok, čo potom marili. Žalovaní boli aj sú ochotní pristúpiť na dohodu, avšak nie na dohodu, ktorá by neriešila žiadny problém, naopak jednostranne by zvýhodnila žalobcov.

44. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré boli predložené účastníkmi a tvoria obsah spisu, výsluchom účastníkov konania a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 51C/73/2011 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Strany sporu sú vlastníkmi/bezpodielovými spoluvlastníkmi:

- bytov v bytovom dome na Y. XX-XX Y. L., a to v stavbe, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., k. ú. K., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, postavenej na pozemkoch, parc. č. XXX/XX a XXX/ XX, popis stavby: obytný dom

- podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu;

- pozemkov, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., k. ú. K., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, parcely registra „.“: parc. č. XXX/XX, vo výmere 770 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parc. č.

XXX/XX, vo výmere 315 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXX/XX, vo výmere 325 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.

Niektorí žalobcovia sú vlastníkmi/bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže, a to stavby bez súp. č., nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. K., k. ú. K., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, parcely registra „M.“, postavenej na pozemkoch, parc. č. XXX/XX a XXX/XX, popis stavby: garáže.

Žalovaní v 1. a 2. rade - E. R. s manželkou H. R. sú v podiele 1/1 bezpodielovými spoluvlastníkmi 2-izbového bytu č. 11 na 2. poschodí bytového domu na Y.K. N. Č.. XX Y. L.; podielovými spoluvlastníkmi 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu; podielovými spoluvlastníkmi 1/16 pozemkov a v príslušnom LV sú zapísaní aj ako podieloví spoluvlastníci 1/8 garáže.

Žalovaná v 3. rade - F. P. je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu č. 5 na 1. poschodí bytového domu na Y. N. Č.. XX Y. L.; podielovou spoluvlastníčkou 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu; podielovou spoluvlastníčkou 1/16 pozemkov a v príslušnom LV sú zapísaní aj ako podieloví spoluvlastníci 1/8 garáže.

Bytový dom bol postavený na základe Zmluvy o výstavbe domu s bytmi v osobnom vlastníctve zo dňa 24.07.1968 podpísanej stavebníkmi domu a registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - mesto dňa 11.03.1976 pod č. RV 1/76. Predmetný dom je trojposchodový, na každom poschodí sa nachádzajú štyri byty, z ktorých sú dva dvojizbové a dva trojizbové, teda v bytovom dome sa nachádza spolu šestnásť bytov.

Na prízemí bytového domu je spoločná terasa, na ktorú je priamy prístup z bytov nachádzajúcich sa na prízemí, terasa týmto bytom nahradzuje loggie, ktoré majú byty nachádzajúce sa na ostatných podlažiach domu. V suteréne pod terasou sa nachádza prístupová hala a pod domom sú umiestnené garáže.

Podľa pôvodného projektu sa malo v bytovom dome nachádzať osem garážových boxov, bolo postavených len šesť, namiesto ďalších dvoch bola postavená kotolňa. Priestor kotolne bol vybudovaný tak, že jeho strop bol zarovno so stropom ostatných suterénových priestorov, avšak jeho podlaha bola položená o 2,5 m hlbšie, tak aby sa do neho zmestilo technologické zariadenie kotolne. Technologické zariadenie kotolne slúžilo okrem predmetného bytového domu aj domom na Y. X-X, X-X, XX-XX C. XX-XX. Zariadenie kotolne bolo odstránené a v súčasnosti je vykurovanie jednotlivých bytov riešené individuálne.

Dňa 20.08.1999 bola uzatvorená medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome a spoluvlastníkmi spoločného majetku Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na základe ktorej sa spoluvlastníci dohodli na zriadení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - bytový dom PRIEVOZ, so sídlom: Y. XX-XX, XXX XX L., IČO: 31 804 268. Ako predseda Spoločenstva bol v čl. 7 bode 2. Zmluvy ustanovený K.. E. R..

Dňa 27.02.2005 sa konalo zhromaždenie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorého predmetom podľa zápisu (bod 7) bola aj príprava na výstavbu garáží, pričom je uvedené, že predovšetkým je potrebná dohoda medzi tými šiestimi členmi SVB, ktorí už vlastnia garáž a tými, ktorí zatiaľ nepotvrdili svoj záujem o garáže. S každým z uvedených vykonajú zástupcovia „Združenia stavebníkov garáží“ (L., P., R.) pohovor, ktorého výsledkom by mala byť zmluva. V záveroch je uvedené v bode 7, že výstavba garáží podlieha zisťovaniu vplyvov na životné prostredie, územnému a stavebnému konaniu. Najprv si musia vyriešiť vnútorné vzťahy.

V priebehu mesiaca marec - apríl 2005 vlastníci bytov svojim podpisom vyjadrili svoje stanovisko k výstavbe garáží na Y. Č.. XX-XX Y. L., za podmienok uvedených v zápise zo Zhromaždenia členov SVB z 27.02.2005. Združenie stavebníkov garáží sa v zápise zaviazalo: uhradiť odstupné za priestor kotolne ostatným domom vo výške 64 000,- Sk, upraviť spodný suterén kotolne tak, aby bol k dispozícii všetkým podpísaným, opraviť žľaby na odvod vody z terás a terasu bezpečne ohradiť a zriadiť diaľkové otváranie brány garáže. Z majiteľov 16 bytov súhlasili majitelia 10 bytov.

Dňa 14.07.2005 sa konala schôdza združenia stavebníkov garáží, čo je skupina, ktorá mala v úmysle stavať nové garážové boxy, o ktorej bola spísaná zápisnica označená ako zápis zo schôdze ZSG (združenie stavebníkov garáží ) pri SVB, Y. Č.. XX-XX, na ktorej p. R., vtedajší predseda Spoločenstva, informoval zúčastnených, že priestor kotolne je vyprázdnený a informoval ich o tom, že tento priestor je spoluvlastníctvom všetkých spoluvlastníkov. Na schôdzi boli prezentované návrhy na naloženie s vyprataným priestorom kotolne. Mala sa vybúrať deliaca priečka medzi kotolňou a suterénovým priestorom a mala sa dorobiť podlaha na úroveň ostatných suterénových priestorov, čím by došlo k predĺženiu suterénových priestorov. Nový suterénový priestor mal byť zároveň horizontálne rozdelený tak, aby sa pod terasou vytvorila nová časť chodby a pod domom dva garážové boxy. V zápisnici je obsiahnuté predbežné vyčíslenie nákladov za práce spojené s rekonštrukciou kotolne a možnosti ich financovania. V zápisnici sa ďalej uvádza, že by bolo ideálne, keby túto rekonštrukciu financovali dvaja ozajstní záujemcovia o nové garážové boxy. Ako záujemcovia sa prihlásil odporca v 1. rade a p. R.. Podľa zápisnice sa účastníci schôdze dohodli na tom, že vyššie popísanú rekonštrukciu kotolne bude financovať odporca v 1. rade a p. R., s tým, že dve nové garážové boxy si rozdelia tak, že jeden garážový box bude patriť odporcom a druhý garážový box R., a že nová suterénová chodba bude slúžiť ako spoločný majetok.

Podľa zápisnice zo dňa 03.08.2005 označenej ako „Zápis z operatívnej porady SVB“, Y. XX-XX so závermi schôdze zo dňa 14.07.2005 neboli uzrozumení zom. A.. A. P. a H.. F. P., ktorí boli v podiele 1/1 bezpodielovými vlastníkmi 3-izbového bytu č. 5 na 1. posch. domu na Y. XX Y. L., 1/16 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, 1/16 pozemkov a 1/8 garáží. V zápisnici sa uvádza, že P. neobdržali pozvánku na schôdzu zo dňa 14.07.2005 a že prejavili záujem o jeden z nových garážových boxov. Svoj nárok naň zdôvodňovali tým, že pri výstavbe domu mali záujem o nejaký garážový box, avšak žiadny sa im už neušiel, čiže mali za to, že pri tejto rekonštrukcii majú ako pôvodní obyvatelia domu morálny nárok na to, aby jeden nový garážový box pripadol práve im. Chceli sa teda podieľať na spolufinancovaní rekonštrukcie kotolne. V zápisnici sa ďalej uvádza, že sa mení postup dohodnutý v prvej zápisnici zo dňa 14.07.2005, a to tak, že rekonštrukciu kotolne budú financovať p. P., p. R. a p. P., že sa zatiaľ nevytvoria nové garážové boxy, ale priestor bývalej kotolne v suteréne bude otvorený tak, aby mal každý z podielnikov na financovaní rekonštrukcie kotolne možnosť otvoreného garážového státia s tým, že P. budú garážovať pri západnej stene, P. v strede a R. vedľa už existujúceho garážového boxu žalobcu v 2. rade. Dva nové garážové boxy v suteréne domu mali byť vytvorené až po dobudovaní ďalších nových garáží v prístavbe oproti domu, P. a R. mali pripadnúť nové garážové boxy v suteréne domu a P. jeden z nových garážových boxov v prístavbe, ktorá sa mala realizovať oproti domu.

Dňa 05.09.2005 sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Prievoz, na ktorej sa hlasovalo o otázke horizontálneho rozdelenia kotolne a vybudovania 3 parkovacích miest na novovybudovanom podlaží s tým, že spodný suterén zostane vlastníctvom všetkých majiteľov bytov. Všetci prítomní vyslovili súhlas s tým, že tieto práce budú financovať p. P., K.. R. a A.. P. s manželkami. Novovybudovaný priestor budú využívať v 1/3. Zároveň sa hlasovalo aj o realizácii predloženého architektonického návrhu na prístavbu vonkajších garáží.

Vo vyjadrení Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 18.01.2006, č. ARCH/2005/23900-2/TKO a ÚARR/2006/5059-2/TKO sa uvádza, že cieľom výstavby je vybudovanie ôsmych nových garážových boxov, pričom dva garážové boxy vzniknú prestropením priestoru bývalej kotolne domu, v priestore bývalej kotolne vznikne nový medzistrop.

V projektovej dokumentácii, vyhotovenej spoločnosťou PRO-LINE s.r.o., so sídlom Budmerice 1292, 900 86 Budmerice, IČO: 47 681 896 pod názvom „Bytový dom; L., Y. N.. Č.. XX, XX; Projektová dokumentácia pôvodného stavu, stavebného zásahu, a požadovanej stavebnej obnovy“ je zakreslený (i) pôvodný stav domu v častiach dotknutých stavebnou činnosťou odporcov (t.j. na 1. nadzemnom podlaží, na 1. podzemnom podlaží a na 2. podzemnom podlaží), ďalej (ii) stav po stavebnom zásahu a (iii) požadovaný stavebný stav. Predmetná projektová dokumentácia bola vyhotovená spoločnosťou PRO-LINE s.r.o. a je tvorená textovou časťou, ktorú tvorí sprievodná správa, grafickou časťou, ktorú tvorí 8 výkresov a fotodokumentáciou, ktorú tvorí 8 fotografií.

Podľa čl. 1 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, členmi Spoločenstva sú vlastníci jednotlivých bytov v dome.

Podľa čl. 5 bodu 1 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov je najvyšším orgánom spoločenstva. Členmi zhromaždenia sú všetci vlastníci bytov a spoluvlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa čl. 5 bodu 2. písm. e) Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, orgánom rozhodujúcim o spôsobe výkonu správy spoločného majetku je zhromaždenie Spoluvlastníkov.

Podľa čl. 6 bodu 4 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zhromaždenie Spoluvlastníkov sa schádza najmenej jedenkrát ročne a je uznášaniaschopné, ak je prítomná viac ako polovica všetkých členov Spoločenstva.

Podľa čl. 6 bodu 2 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, má spoločenstvo šestnásť členov.

Podľa čl. 6 bodu 8 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je uznesenie zhromaždenia Spoluvlastníkov prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina členov.

Podľa čl. 12 bod 8 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov každý vlastník má právo používať spoločný majetok a spoločné priestory, pokiaľ neobmedzuje práva a záujmy ostatných vlastníkov. V chodbách, schodiskách a ostatných spoločných priestoroch a zariadeniach nesmú vlastníci umiestniť alebo pričiniť sa o umiestnenie akýchkoľvek predmetov bez súhlasu spoluvlastníkov.

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu listom zo dňa 03.05.2013 poskytla informáciu, z ktorej vyplýva, že zápis stavby na LV č. XXXX pre k.ú.: K. nie je správny. Vyplynulo tak z prešetrenia Správy katastra a následného písomného Oznámenia č. X-1082/07 zo dňa 23.11.2007 (predmetné garáže sú súčasťou bytového domu a mali byť zapísané ako nebytové priestory vo výlučnom vlastníctve stavebníkov s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku). Správa katastra v konaní č. X-1082/7 konštatovala, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo prekryté inými právnymi úkonmi a nie je možné vykonať opravu chyby. Vlastníci môžu dosiahnuť nápravu nesprávneho zápisu podaním spoločného písomného návrhu na zosúladenie skutkového stavu a právneho stavu. Ako prílohu návrhu je potrebné podať doklad, z ktorého bude zrejmé určenie vlastníctva garáží a príslušných spoluvlastníckych podielov v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. Mestská časť Bratislava - Ružinov vykonala overenie pasportu časti stavby podľa § 104 stavebného zákona- pôdorys suterénu (1. pp - 6 garáží, kočikáreň, kotolňa a pivnice) stavby obytného domu s garážami, s uvedením vlastníkov, miestom stavby Y. N.. Č.. XX-XX, parc. č. XXX/XX a XXX/XX, k.ú.: Ružinov, účel stavby: bytový dom s garážami. Mestská časť Bratislava -Ružinov vydala dňa 23.01.2013 Potvrdenie o stavbe, z ktorého vyplýva, že mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad vykonala miestne šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že na parc. č. XXX/XX a XXX/XX, k.ú.: Ružinov v Bratislave zapísaných na LV č. XXXX ako zastavené plochy a nádvoria, sa stavby garáží nenachádzajú. Zo zápisnice z výsluchu K.. E. R. tu žalovaného v 1. rade) v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.: 51C/73/2011 vyplýva, že tento ako svedok vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom v konaní sp. zn.: 851C/73/2011, uviedol, že je oboznámený s predmetom konania, nakoľko účastníkov pozná, bývajú v jednom bytovom dome a aj on je účastníkom obdobného konania v postavení odporcu týkajúceho sa garážových státí. Vo výpovedi uviedol, že on ako predseda spoločenstva vlastníkov udelil súhlas k využitiu priestorov bývalej kotolne odporcovi v 1. a 2. rade, toto bolo schválené na zhromaždení. Ide o schôdzu zo dňa 14.07.2005, kde sa rozhodlo o vlastníctve garážových boxov, po preklenutí kotolne za stanovených podmienok. Pôvodne mali byť dve garáže vnútri a sedem vonku, ale keďže začalo váhanie, že treba urobiť statiku, ktorú urobiť dali, tak zatiaľ mali byť státia dve alebo tri vnútri. Potom bola schôdza, že sa nebudú robiť garáže vonku, v tom čase boli už urobené garáže vnútri. Teda priestor vnútri už bol vybudovaný. V tom čase teda bola vnútri už oddelená jedna miestnosť, nevie, či už boli priečky, brány neboli. P. P. bol poverený vedením stavby, tohto poverili oni traja, čo stavali garáže a investovali. Potom sa povedalo, že už sa ďalej stavať nebude, zatiaľ to budú otvorené státia. Pokiaľ sa nerozhodlo, že sa vonku stavať nebude, to boli otvorené státia, po tom ako sa takto rozhodlo, tak oni sa rozhodli, že tam dajú brány. Dlhodobo to nikto nenamietal, že sa to uzavrelo. Rozhodovalo sa na schôdzi dňa 05.09.2005, pričom sa rozhodovalo, že sa vytvorí aj LV pre P., okrem P., nakoľko ostaní už LV na tieto priestory

mali. Voči tomu neboli vznesené žiadne námietky. Na vyrobenie listu vlastníctva pre P., by sa ale musel udeliť súhlas všetkých členov Spoločenstva. Avšak vlastníkmi nebol nikdy udelený súhlas na to, aby sa priestory bývalej kotolne, stali súčasťou bytovej jednotky odporcov. Súhlas P. bol udelený na to, že budú mať na liste vlastníctva zapísané, tak ako ostatní, garáž. Ale bol udelený súhlas dvoch tretín vlastníkov na to, aby sa začali priestory prebudovávať na garáže, bez toho by nezačali, ide o písomné stanovisko 11-tich vlastníkov zo dňa 05.04.2005. Malo ísť o také isté garáže ako mali ostatní - ako boli pôvodné, plus sa mali dobudovať ďalšie garáže na spoločnom pozemku v tej istej chodbe. Toto sa nerealizovalo a z toho vznikol celý problém. Pokiaľ ide o druhé podzemné podlažie, pôvodne sa rozmýšľalo, že by si mohli niektorí urobiť pivničné kobky a jedna časť, asi polovica z 84 m2, sa mala využiť na hranie pingpongu, resp. na schôdze, nakoniec sa to tam nevybudovalo. Tento priestor bol zaprataný odpadom, v priebehu súdneho konania ho odporcovia (P.) vypratali - mali tam stavebný materiál, pán R. tam mal fotelky, pán F. tam mal gauč. Ten tam zatiaľ zostal. Bol tam aj teplovodný kanál, nakoľko išlo o priestory kotolne, tento odstránili. Dňa 06.03.2006 sa dohodli traja - P., on a P., bez súhlasu zhromaždenia, že tam vybudujú tri garážové státia a jeden priestor, a to preto, lebo to oni vybudovali a investovali do toho. Bol tam priestor, ktorý oni užívali, pričom ako si ho rozdelili, bolo na nich. Sused P. povedal, doslova: „kašlem na garáž, ja tam chcem posilňovňu“. Nie všetci tieto priestory využívajú ako garáže, ide o priestory, ktoré nie sú určené na bývanie. Sused p. P. to však nemal schválené zhromaždením. Žiadosť na udržiavacie práce na stavebný úrad, podával on, aj dodatočne, keď ohlásil preklenutie kotolne a stavebné priečky. Stavebný úrad nemal námietky. Ohlasovali rekonštrukciu kotolne, ale v tom čase nevedeli, čo sa tam bude robiť. On písal a ohlásil dodatočne aj ďalšie práce.

45. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak

sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“). Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa spoločnými časťami domu rozumejú: „časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.“ Podľa § 13 ods. 1 uvedeného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. 46. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v časti dôvodná.

47. Súd sa v prvom rade musel vyporiadať s námietkou žalovaných, týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov na podanie predmetnej žaloby: Vychádzajúc z ustálenej judikatúry dospel súd k záveru, že obdobnú žalobu môže podať dokonca aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci (SR, 1999, č. 9 - NS sp. zn. 2 Cdon 1794/96 <http://www.beck- online.cz/bo/document-view.seam?documentId=njptcojzhfpxg4s7hfpxg5dsl4zdqodb>). Spoluvlastník musí mať totiž nepochybne právnu ochranu, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel. Môže teda uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. Môže sa domáhať napr. vydania úžitkov veci (ich primeranej časti), zákazu zásahov do užívania veci, poprípade odstránenia trvajúcich následkov zásahu. Vo vzájomnom pomere spoluvlastníkov budú tieto žaloby kryté ustanovením § 139 Občianskeho zákonníka (R 54/1973). Aktívnu legitimáciu aj len jedného spoluvlastníka na podanie napr. zapieracej (negatórnej) žaloby pritom pripúšťalo už rozhodnutie uverejnené pod č. 58/1957 Zbierky rozhodnutí čs. súdov. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci totiž vyplýva, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva). Vychádzajúc z uvedeného teda žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie takejto žaloby, pričom nie je podmienkou na jej podanie, že musia takýto návrh podať všetci podieloví spoluvlastníci, vychádzajúc z vyššie uvedeného postačuje dokonca, aby návrh podal aj len jeden z podielových spoluvlastníkov.

48. Ďalej sa súd musel vysporiadať s tvrdením žalovaných, že mali právo vykonať stavebné úpravy v rozsahu v akom ich vykonali, nakoľko sa týmto konaním len ujali svojho vlastníckeho práva. Súd sa nestotožnil s týmto tvrdením žalovaných. Súd má za to, že napriek zápisu v katastri nehnuteľností, v ktorom sú žalovaní na LV č. XXXX, k.ú.: Ružinov, zapísaní ako vlastníci garáží v spoluvlastníckom podiele 1/8, žalovaní sa nemohli stať vlastníkmi veci, ktorá nikdy fakticky neexistovala. Súd sa stotožňuje v tejto časti s tvrdením žalobcov, že zmluva, ktorá je titulom nadobudnutia vlastníctva budúcej veci nespôsobuje vznik vlastníckeho práva na túto ešte neexistujúcu vec od chvíle svojej účinnosti, ale len od chvíle vzniku tejto veci. Súd má za to, že vlastnícke právo na neexistujúcu vec, aj keď je formálne deklarované, nemôže vzniknúť pokiaľ táto vec skutočne neexistuje. Súd poukazuje na to, že priestory garáží žalovaných nikdy nevznikli tak, ako boli uvedené v zmluve, nakoľko v predmetných priestoroch v bytovom dome nedošlo k vybudovaniu garážového státia žalovaných, ale bola vybudovaná kotolňa, a teda žalovaní sa ani nemohli vzdať užívacieho práva k neexistujúcim garážam v prospech vybudovania kotolne. Ak by aj žalovaní na základe uvedenej zmluvy boli vlastníkmi garáží (ktorými však podľa názoru súdu nie sú), tak to ako tvrdia, súd má za to, že nie je možné „ujať“ sa vlastníckeho práva spôsobom akým postupovali žalovaní, teda že si vec, ktorá fakticky 40 rokov neexistovala, vybudujú bez akéhokoľvek stavebného povolenia, statického posudku a navyše spôsobom znemožňujúcim ostatným spoluvlastníkom realizovať ich vlastnícke právo.

49. Žalobcovia ako aj žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nebytových priestorov vrátane priestoru bývalej kotolne. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že podiel neznamená to, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú konkrétnu časť veci, ktorá je v spoluvlastníctve, a to ani vtedy, ak

by sa jednalo o vec objektívne deliteľnú (R 19/1967). Z ustálenej judikatúry taktiež vyplýva, že číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, aj keby svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu (R 61/1966). Znamená to, že každý zo spoluvlastníkov má právo na celú vec, na každú jej časť, nie len na určitú časť veci.

50. Oprávnenie užívať spoločné časti a spoločné zariadenia domu je najtypickejším z oprávnení každého spoluvlastníka, ktoré de facto realizuje každý deň, pričom toto právo patrí všetkým spoluvlastníkom v rozsahu zodpovedajúcom výške spoluvlastníckych podielov, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak. Žiadny spoluvlastník nie je oprávnený zabezpečiť si svojvoľné a výlučné užívanie niektorej spoločnej časti alebo spoločného zariadenia domu, ako aj jeho príslušenstva. To znamená, že žiaden vlastník nie je oprávnený zriadiť si garáž na úkor spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, bez výslovného súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých spoluvlastníkov v dome prijatého relevantným spôsobom. Rovnako nie je možné skladovať v spoločných častiach a zariadeniach domu veci vo vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov a takýmto spôsobom vylučovať z užívania ostatných spoluvlastníkov. V prípade, ak niektorý spoluvlastník sa dopustí takéhoto konania, pričom tak ako v tomto prípade absentuje súhlas väčšiny spoluvlastníkov na vykonanie zásahov do spoločných častí a zariadení v rozsahu vykonanom žalovanými, sú ostatní spoluvlastníci oprávnení uplatniť si svoje nároky, ktoré vyplývajú z obsahu ich spoluvlastníctva. Dôvodom na uplatnenie týchto nárokov ostatných spoluvlastníkov je skutočnosť, že žalovaní ako spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení domu užívajú tieto spoločné priestory nad rozsah vyplývajúci z ich spoluvlastníckeho podielu. Rozhodnutie väčšiny vlastníkov o spôsobe nakladania so spoločnými časťami a zariadeniami musia rešpektovať i žalovaní.

51. V danom prípade neobstojí ani argument žalovaných, že ostatní spoluvlastníci súhlasili s prebudovaním kotolne na garážové státia, pretože toto rozhodnutie v podobe schválenej ostatnými spoluvlastníkmi nerešpektovali. Spoluvlastníci odsúhlasili prebudovanie priestorov bývalej kotolne na schôdzi konanej dňa 05.09.2005, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, s ktorým všetci prítomní spoluvlastníci vyjadrili súhlas o tom, že v priestoroch kotolne dôjde k dorobeniu podlahy na úroveň ostatných suterénových priestorov, čím dôjde k predĺženiu suterénových priestorov. Nový suterénový priestor mal byť zároveň horizontálne rozdelený tak, aby sa pod terasou vytvorila chodba a pod domom dva garážové boxy. Bolo rozhodnuté o tom, že rekonštrukciu kotolne budú financovať žalovaní spolu s manželmi P.. Novovybudovaný priestor mali spoločne dočasne využívať na garážové státie každý z vyššie uvedených spoluvlastníkov (P., R. a P.). V konaní bolo preukázané, že títo nepostupovali v súlade s rozhodnutím spoluvlastníkov a daný priestor vybudovali a užívajú v rozpore s udeleným súhlasom. Teda stavebné úpravy vykonané žalovanými boli vykonané v rozpore s rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov a boli vykonané svojvoľne na úkor spoluvlastníckeho podielu ostatných spoluvlastníkov a s tým spojených práv ostatných spoluvlastníkov. Na vykonané stavebné zásahy a úpravy žalovaní navyše ani nemali potrebné stavebné povolenie, žalovaný v 1. rade až dodatočne nahlásil vykonanie stavebných zásahov a úprav stavebnému úradu, pričom do dnešného dňa na užívanie takto prestavaných priestorov nebolo vydané žiadne povolenie ani rozhodnutie.

52. Právo užívať spoločnú vec, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne. Je v prvom rade vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli. Predpokladá to tak ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov (ako aj § 137 , ktoré zároveň umožňuje, aby sa spoluvlastníci dohodli o užívaní spoločnej veci. Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu. Môže byť teda uzavretá aj len ústne, pričom však musí byť vždy odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Takéto užívanie veci musí byť podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nie iba dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka.

53. Súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že medzi podielovými spoluvlastníkmi (stranami sporu) nikdy nedošlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej by boli žalovaní oprávnení užívať spoločné priestory bytového domu spôsobom, akým ich v súčasnosti užívajú a nikdy nedošlo k dohode o vykonaní stavebných úprav v rozsahu, v akom žalovaní na spoločných častiach tieto vykonali, ktorými de facto zabránili všetkým ostatným spoluvlastníkom v užívaní týchto spoločných častí a priestorov v bytovom dome v rozsahu ich spoluvlastníckych práv (2. podzemné podlažie).

54. Z uvedeného potom vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia (rovnako ako aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu) sú podielovými spoluvlastníkmi aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v objekte predmetného bytového domu v Bratislave, sú zároveň aj podielovými vlastníkmi priestorov bývalej kotolne. Vlastnícke právo (podielové spoluvlastníctvo) pritom žalobcovia (ako aj žalovaní) nadobudli na základe Zmluvy o výstavbe domu s bytmi v osobnom vlastníctve zo dňa 24.07.1968. Žalobcovia sa však v dôsledku stavebných úprav vykonaných žalovanými na spoločných častiach bytového domu, dostali do postavenia, kedy sú vylúčení z užívania spoločného majetku. Zásahy žalovaných do spoločnej veci (spoločných častí a spoločných zariadení domu) natrvalo obmedzujú/znemožňujú výkon spoluvlastníckych práv ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci (spoločných častí a spoločných zariadení domu), preto sú títo nútení vzhľadom na to, že tieto zásahy boli uskutočnené v rozpore s udeleným súhlasom a bez potrebných povolení, domáhať sa ochrany svojich spoluvlastníckych práv prostredníctvom súdu. Zákon rovnako nevylučuje, aby sa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci žalobou voči iným spoluvlastníkom domáhali vypratania neoprávnene zabratej spoločnej veci (spoločných častí a spoločných zariadení domu) a jej vrátenia do želaného stavu. 55. Pri určení rozsahu požadovaných stavebných úprav súd vychádzal z projektovej dokumentácie vyhotovenej spoločnosťou PRO-LINE s.r.o., so sídlom Budmerice 1292, 900 86 Budmerice, IČO: 47 681 896 pod názvom „Bytový dom; Bratislava, Y. N.. Č.. XX, XX; Projektová dokumentácia pôvodného stavu, stavebného zásahu, a požadovanej stavebnej obnovy“. Časť projektovej dokumentácie s názvom „požadovaný stavebný stav“ vychádza z aktuálneho reálneho stavu domu na 1. nadzemnom podlaží, na 1. podzemnom podlaží a na 2. podzemnom podlaží („stav po stavebnom zásahu“) a označuje, aké stavebné práce a na akom mieste domu je potrebné vykonať, aby sa aktuálny reálny stav domu dostal jednak do súladu so stavom, o ktorom rozhodli spoluvlastníci domu a aký ho požaduje väčšina spoluvlastníkov domu, ako aj do stavu, ktorý je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súčasný stav domu je nevyhovujúci po technickej, bezpečnostnej a právnej stránke.

56. Súd pritom uvádza, že spoločnosť PRO-LINE s.r.o. má v predmete podnikania, podľa výpisu z obchodného registra, okrem iného aj vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, teda ide o projektovú dokumentáciu, vypracovanú osobu, ktorá má oprávnenie na výkon uvedenej činnosti a odporcovia neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorou by spochybňovali odbornú stránku predloženej projektovej dokumentácie a ani nenavrhli v tomto smere vykonať, resp. doplniť dokazovanie (napr. nariadením znaleckého dokazovania).

57. Súd navyše, po starostlivom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že takýto výkon práv žalovaných (aj napriek tomu, že aj oni sú podielovými spoluvlastníkmi týchto priestorov) predstavuje zneužitie práva, a preto je v rozpore s dobrými mravmi.V súkromnom práve platí zásada, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené znamená, že výkon práva sa ocitá v rozpore s uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť výkon práva tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty, tolerancie, dôvery a pod.). Ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom, vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta ako aj postavenia subjektov. Pokiaľ sa výkon práva ocitne v rozpore s dobrými mravmi, tak ako v prejednávanej veci, súd takémuto právu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> odoprie poskytnúť právnu ochranu.

58. Súd má za to, že správanie a postup žalovaných sa jednoznačne prieči dobrým mravom. Ako správanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi súd vyhodnotil výkon ich práva v situácii, keď vyššie popísaným zásahmi do spoločných častí a spoločných zariadení domu došlo k zásahu do práva ostatných vlastníkov bytov v dome, v rozpore s ust. § 12 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého: „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.“ a ust. § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého: „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva....“. Žalovaní teda

svojimi zásahmi do spoločných častí a spoločných zariadení domu porušili nielen Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale ich konanie bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi.

59. Súd však žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali vypratania nebytového priestoru nachádzajúceho sa na 2. podzemnom podlaží uvedeného bytového domu a umožniť všetkým vlastníkom bytov uvedeného bytového domu, ktorí sú spoluvlastníkmi predmetných nebytových priestorov uvedeného bytového domu, ich riadne užívanie, nakoľko súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe (z konania vedeného pod sp. zn. 51C/73/2011 z výpovede K.. R.), že predmetný priestor žalovaní nevyužívajú, keď v priebehu súdneho konania bol z tohto priestoru vyprataný stavebný materiál, ktorý v týchto priestoroch nachádzal a v týchto priestoroch sa v súčasnosti nachádza len gauč pána F., ktorý v týchto priestoroch zostal.

60. Strany sporu mali každý úspech v pomere 50%, preto o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 256 C.s.p. a contrario, tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).