Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/45/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: Ing. D. trvale bytom F. žalobcu v 2/ rade: E., rod. J., trvale bytom V., obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Rastislav Smieško - advokát, so sídlom Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilna, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatene 10 616,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca v 1/ a v 2/ rade sa žalobou zo dňa 26.01.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.02.2016, domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 10 616,40 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 2/ rade je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 poškodených nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX. a parcele č. XXXX, k.ú. X., to všetko zapísané na LV č. XXXX. a žalobca v 1/ rade užíva predmetnú nehnuteľnosť a je výlučným vlastníkom elektrických spotrebičov a príslušenstva, ako aj ostatných zariadení a vecí v predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdili, že zo dňa 20.11.2014 na 21.11.2014 došlo na odbernom mieste č. XXXXXXX v X. rodinnom dome na ul. V. k závažnej poruche. Na prívodnom zariadení patriacom do správy Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. (SSED) došlo vplyvom dlhodobej absencie údržby a revízie elektrickej prípojky k zatekaniu do plastovej poistnej skrinky. Dôsledkom zatekania zhrdzaveli skrutky, ktoré pripevňovali „nulák“ k lište. Prehrdzavením skrutiek došlo aj k uvoľneniu predmetného nulového kábla, dôsledkom čoho vzniklo prepätie v elektrickej sieti rodinného domu, t.j. do všetkých zapnutých spotrebičov sa v okamžiku namiesto 230V dostalo 380V, resp. 400 V, čím vznikla životy a majetok ohrozujúca situácia. Ďalej tvrdili, že žalobca v 1/ rade bol osobne prítomný pri vzniku tejto situácie a dňa 21.11.2014 bol so zamestnancami SSED pri odstraňovaní závady. Namietali, že napriek pravidelným mesačným platbám, ktoré predpísal žalovaný žalobcovi 1/ rade bola zo strany žalovaného zanedbaná povinná údržba prívodných zariadení, resp. dlhoročne nebola vykonaná žiadna revízia týchto zariadení. Mali za to, že dôsledku zanedbania základných povinností žalovaného boli ohrozené životy a majetok žalobcu v 1/ rade. Uviedli, že po vzniku životy a majetok ohrozujúcej situácie sa žalobca v 1/ rade pokúšal dovolať na nonstop linku žalovaného, na ktorú sa mu podarilo dovolať až následne dňa 21.11.2014 o 8.32 hod. Poukázali, že žalobca v 1/ rade vyzval žalovaného na odstránenie závadného stavu oznámením zo dňa 26.11.2014. Žalobca v 1/ rade si dal vypracovať v tejto súvislosti „Správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia po škodovej udalosti“ odovzdanej dňa 11.02.2015 žalobcovi. Túto správu vyhotovil pán. F., elektrotechnik, špecialista pre odborné prehliadky a odborné skúšky elektrických zariadení. Táto správa zistila, že elektroinštalácia je značne poškodená s nutnosťou kompletnej rekonštrukcie hlavného rozvádzača - výmena istiacich prvkov, výmena poškodenej inštalácie

- kabeláže, výmena koncových prvkov inštalácie, zahorené zásuvky, svetelné zdroje a spotrebiče, ktoré elektrické zariadenia a spotrebiče nie sú schopné bezpečnej prevádzky. Uviedli, že žalobca v 1/ rade si so žalovaným vymenili niekoľko emailových správ. Dňa 16.02.2015 sa žalobca v 1/ rade so svojím zástupcom stretol so žalovaným reprezentovaným svojimi zástupcami. Uviedli, že žalovaný na tomto stretnutí uznal nárok žalobcu v 1/ a 2/ rade na náhradu vzniknutej škody, s tým, že jej výška bude ešte spresnená vzhľadom na potrebu doloženia požadovaných dokladov poškodených prístrojov žalobcu. Ďalej uviedli, že následne dňa 28.02.2015 žalobca v 1/ rade zaslal požadované doklady žalovanému aj s podrobným zoznamom zničených elektrospotrebičov a zariadení, kde sú aj rozpísané škody spôsobené žalovaným žalobcovi v 1/ rade na jeho prístrojoch a zariadeniach, a to popísané v bodoch 1-15 a 18-21 vo výške 8 266,40 eur a škody spôsobenej žalovaným žalobcovi v 2/ rade na nehnuteľnostiach, a to popísané v bodoch 16, 17, 22 - 25 vo výške 2 350 eur. Taktiež uviedli, že žalovaný zaslal žalobcovi v 1/ rade list zo dňa 25.03.2015, v ktorom neopiera nárok na náhradu škody, ale uznáva ju iba vo výške 538,64 eur. Mali za to, že základ tohto sporu medzi stranami nie je o oprávnenosti žalovaného nároku žalobcu v 1/ a 2/ rade, ale o jeho výške. Tvrdili, že na uvedený list žalobca v 1/ rade reagoval listom zo dňa 09.04.2015, kde upozornil žalovaného, že sa tento nedostavil na osobnú ohliadku miesta, kde vznikla škoda, tak ako sa na tom dohodli v zmysle stretnutia zo dňa 16.02.2015. Boli názoru, že následné nedostavenie sa žalovaného na dohodnutú obhliadku ide na jeho vrub, čím ani nie je možné vznášať zo strany žalovaného akékoľvek námietky k nárokovaným poškodeniam žalobcom v 1/ a 2/ rade, ktoré si mohol žalovaný sám takouto obhliadkou zistiť. Poukázali, že rovnako žalobca v 1/ a 2/ rade si týmto listom uplatnili u žalovaného opäť náhradu škody vo výške 10 616,40 eur, čo je žalovanou sumou v zmysle tohto žalobného návrhu. Žalobca v 1/ rade týmto listom upozornil žalovaného na zlú aplikáciu vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ako aj na skutočnosť, že všetky náklady na opravy znáša ten, čo škodu spôsobil bez započítania amortizácie. Následne žalobca v 1/ rade vyzval žalovaného a žalovaný odpovedal na výzvy v rovnakom obsahu, že neuznáva výšku škody spôsobenej žalobcom. Taktiež aj právny zástupca žalobcu v 1/ a 2/ rade vyzval žalovaného listom zo dňa 29.09.2015, avšak neúspešne. Citovali § 442 ods. 1, prvá veta, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012, judikát R 27/1977 a nález ÚS SR č.k. III. ÚS 341/07-38 zo dňa 01.07.2008.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 06.04.2016, Okresnému súdu Žilina doručeným dňa 08.04.2016, uviedol, že skutočnosť, že k poruche skutočne došlo nepopiera, o čom svedčí aj postup žalovaného, ktorým prejavil záujem vzniknutú situáciu riešiť a žalobcu v 1/ a 2/ rade odškodniť. Uviedol, že na základe toho bolo so žalobcom v 1/ rade a jeho právnym zástupcom zorganizované stretnutie. Tvrdil, že prejavil záujem žalobcu v 1/ a 2/ rade odškodniť. Poukázal, že výsledkom spoločného rokovania bola povinnosť žalobcu v 1/ rade predložiť žalovanému relevantné doklady, na základe ktorých si vyčíslil požadovanú náhradu škody, a to konkrétne predloženie dokladov o kúpe spotrebičov, spresnenie typov spotrebičov, rok zakúpenia, taktiež doklady preukazujúce výšku opravy elektroinštalácie. Konštatoval, že žalobca v 1/ rade však žalovanému predložil len zoznam poškodených elektrospotrebičov a zariadení s orientačnými cenami. Tieto považoval za zjavne nadhodnotené, keď sa jedná o ceny za nové spotrebiče. Uviedol, že zo žalobcom v 1/ rade predloženého zoznamu poškodených spotrebičov a zariadení vyplýva, že žalobca v 1/ rade vôbec nezohľadnil amortizáciu a opotrebenie spotrebičov a od žalovaného požaduje, aby mu nahradil cenu za nové spotrebiče, čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka a taktiež v rozpore s dobrými mravmi a všeobecnými právnymi princípmi. Definoval, že skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Konštatoval, že ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ma za to, že ak teda zodpovednosť za škodu plní reparačnú funkciu, tak sa má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel. Vyjadril, že aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Uviedol, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Z predloženého zoznamu mal za evidentné, že nešlo o úplne nové veci. Mal za to, že pri poškodení týchto spotrebičov a zariadení, ktoré boli staršie a opotrebované sa tak vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia, pri ktorých treba vždy prihliadať na vek, opotrebenie veci a podobne. Poukázal, že pri stanovení výšky náhrady škody sa od ceny odpočítava najmä amortizačná zrážka, ktorá je odstupňovaná aj podľa veku. Mal za to, že keby žalobcovi v 1/ a 2/ rade uhradil nimi požadovanú výšku škody, žalobca v 1/ a 2/ rade by sa bezdôvodne obohatili na úkor žalovaného. Rovnako mal za to, že nemožno od žalovaného požadovať, aby žalobcom hradil kúpu nových spotrebičov na základe žalobcom určených orientačných cien, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázal, že žalobca v predmetnom zozname uvádza položky, ktorých výšku vôbec

nezdokladoval. Tvrdil, že položka 18, 19, 20 v uvedenom zozname je z podstatnej časti totožná, obsahuje v podstate náklady na dovoz spotrebičov. Poukázal, že tieto položky sú spolu až vo výške 1 351,75 eur, čo je evidentne nadhodnotená suma. Považoval to za špekulatívne a videl v tom jasný úmysel žalobcu v 1/ a 2/ rade žalovaného ukrátiť. Neuznal vyčíslené položky v zozname zničených spotrebičov a zariadení, nakoľko výška týchto položiek nie je žiadnym spôsobom preukázateľná, objektívna a v súlade so skutočnou výškou škody, ktorá žalobcom vznikla. Uviedol, že na stretnutí, ktoré sa konalo dňa 16.02.2015, bolo okrem iného dohodnuté, že žalobca v 1/ rade predloží žalovanému doklady o kúpe predmetných spotrebičov, čo sa však doteraz nestalo. Zdôraznil, že žalobca v 1/ rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že menované spotrebiče boli jeho vlastníctvom. Mal za to, že žalobca taktiež nepreukázal, že predmetné spotrebiče vôbec existovali a že boli poškodené pri spomínanej poruche. Zdôraznil, že je len tvrdením žalobcu v 1/ a 2/ rade, že tieto spotrebiče boli poškodené, nakoľko ako sám žalobca v 1/ rade na spoločnom stretnutí uviedol, poškodené spotrebiče sám vyhodil a tým neumožnil žalovanému ohliadku poškodených spotrebičov. Mal za to, že keď žalobca v 1/ rade žalovanému nezaslal vlastnícke doklady, nevie žiadnym spôsobom preukázať, že tieto spotrebiče boli poškodené pri predmetnej poruche a že tieto spotrebiče boli jeho vlastníctvom. Čo sa týka nákladov na opravu elektroinštalácie uviedol, že žalobca v 1/ a 2/ rade výšku uvedenú v predloženom zozname žiadnym spôsobom nezdokladovali. Bol názoru, že žalovaný predsa pri určení skutočnej výšky škody nemôže vychádzať len z tabuľky predloženej žalobcom v 1/ rade a preto uplatnenú výšku neuznal. Správu odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia po škodovej udalosti zo dňa 26.01.2015 považoval za doklad, resp. dôkaz bez právnej relevancie, nakoľko prílohou tejto správy nie je žiadna fotodokumentácia zničených spotrebičov a zariadení. Poukázal, že súčasťou tejto správy je len výpočet zničených spotrebičov bez žiadnych dôkazov a skonštatovanie, že elektrické zariadenie nie je schopné bezpečnej prevádzky. Mal za to, že revízny technik v odbore elektrotechnik špecialista nie je oprávnený posudzovať, či určitý konkrétny spotrebič je nerentabilné opraviť alebo je neopraviteľný. Vyjadril presvedčenie, že len autorizovaná opravovňa, ktorá disponuje potrebnou licenciou môže takýto záver tvrdiť. Okrem toho mal za to, že predložená revízna správa na inštaláciu rodinného domu z odborného hľadiska taktiež neobstojí, nakoľko sa v nej konštatuje, že inštalácia v tomto rodinnom dome bola v zmysle súčasných platných STN. Uviedol, že ak by však elektromerový rozvádzač RE žalobcu v 1/ a 2/ rade alebo domový rozvádzač RH v bode rozdelenia sústavy TN-C na TN -S bol uzemnený, tak k poškodeniu spotrebičov a zariadení pri poruche vzniknutej v poistkovej skrini žalovaného by nemohlo vôbec dôjsť. Poukázal, že aj napriek ústretovému kroku žalovaného, ktorý ponúkol uhradiť žalobcovi v 1/ a 2/ rade náhradu za zničené spotrebiče vo výške 538,64 eur žalobca v 1/ rade odmietol uznať objektívne vyčíslenú výšku škody, pričom k uvedenej výške škody žalovaný došiel výpočtom na základe vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorý spôsob výpočtu používajú aj súdni znalci a štátne orgány a tento spôsob výpočtu je nespochybniteľný. Navrhol žalobu žalobcu v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.05.2016, ktoré bolo z dôvodu žiadosti strán sporu o poskytnutie dodatočnej lehoty na prípadnú mimosúdnu dohodu odročené. 5. Právny zástupca žalobcu v 1/ a 2/ rade súdu mailovou formou dňa 13.07.2016 oznámil, že k mimosúdnej dohode s protistranou nedošlo (č.l. 83 spisu). 6. Následne žalobca v 1/ a 2/ rade v podaní zo dňa 06.09.2016, Okresnému súdu Žilina doručeným dňa 09.09.2016, uviedli, že nesporné základné fakty v tomto konaní medzi stranami sporu sú aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu, nárok na náhradu škody od žalovaného. Za spornú považovali len výšku náhrady škody. Uviedli, že v čase po pojednávaní konanom dňa 20.05.2016 sa stretli so žalovaným v jeho sídle, kde si vymenili vzájomné doklady a žalovaný sa ústne zaviazal prehodnotiť svoj postoj k žalobnému návrhu. Po mimosúdnom rokovaní medzi stranami sporu žalovaný ponúkol namiesto sumy 538,64 eur žalobcovi v 1/ a 2/ rade sumu 1 782 eur. Namietali, že žalovaný však vôbec nezohľadnil poškodenie elektroinštalácie, napriek tomu, že mu zdokladovali vykonanie elektroinštalačných prác na predmetnej nehnuteľnosti faktúrami č. 16001 a č. 16024, ktoré doručenie dokladov žalovanému považovali vo veci za nesporné, lebo prebehlo riadnym doručením cez emailové adresy ich právnych zástupcov. Okrem predmetných faktúr zaslali žalovanému aj excelovú tabuľku výpočtu poškodených spotrebičov podľa žalovaného a excelovú tabuľku výpočtu poškodených spotrebičov podľa žalobcu v 1/ a 2/ rade. Poukázali na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/226/2010. Mali za to, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský spor a je potrebné aplikovať ustanovenie § 290 a nasl., § 295 a § 296 CSP. V závere podania uviedli, že nimi požadované škody im skutočne vznikli. 6. Súd následne o veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.09.2016, na ktorom žalobcovia v 1/ a 2/ rade zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe a v podaní zo dňa 06.09.2016.

Žalovaný v rámci svojho prednesu nad rámec podaného písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním žalobcu v 1/ a 2/ rade, že ide o spotrebiteľský spor, nakoľko neexistuje žiadny zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom v 1/ a 2/ rade. Vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie v spore, keď mal za to, že žalobca v 1/ a 2/ rade by si mal uplatňovať škodu u dodávateľa elektrickej energie. Súd za účelom ustálenia otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného pojednávaní odročil pojednávanie na deň 10.10.2016, pričom žalobcovia v 1/ a 2/ rade mali súdu v súdom určenej lehote predložiť doklady preukazujúce pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. 7. Podaním zo dňa 26.09.2016, Okresnému súdu Žilina doručeným dňa 30.09.2016, žalobca v 1/ a 2/ rade navrhli súdu v zmysle § 79 a nasl. pristúpenie do konania na strane žalobcov v rade 1/ a 2/ V. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ako žalobcu v 3/ rade. Uviedli, že V. prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu v 1/ a 2/ rade, ktorého splnomocnil na zastupovanie v danom konaní plnou mocou zo dňa 26.09.2016, vyjadril svoj súhlas s pristúpením ako žalobcu v 3/ rade v tomto konaní. Zároveň podaním navrhli aby súd rozhodol aj o pripustení spoločnosti Slovenská energetika, a.s. (SSE) ako žalovaného v 2/ rade. Uviedli, že k podaniu pripojili doklady požadované k určeniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade, ktoré by mali zároveň preukazovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného aj v 2/ rade, a to faktúru za dodávku a distribúciu elektriny č. XXXXXXXXXX za obdobie 14.02.2014 - 31.12.2014 vystavenú dodávateľom elektriny spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. (SSE) a Odpočet pre zmenu dodávateľa zo dňa 23.12.2014 vyhotovený spoločnosťou Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. (SSED) Mali za to, že z týchto dokumentov, ako aj z VOP budúceho žalovaného v 2/ rade (SSE) vyplýva, že za dodávku elektriny zodpovedá SSE ako dodávateľ elektriny a za distribúciu elektriny zodpovedá SSED. Mali za to, že taktiež faktúra vystavená žalovanému je za dodávku a distribúciu elektriny Konštatovali, že rovnako uvedené tvrdenia žalobcu v 1/ a 2/ rade preukazuje aj doklad označený ako odpočet pre zmenu dodávateľa, ktorý vykonal žalovaný v 1/ rade. 8. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 súd vyhlásil uznesenie, ktorým návrh žalobcu v 1/ a 2/ rade na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade, a to V. nar. 14.11.1930, bytom V.X, XXX XX Podbrezová, zamietol. Rovnako zamietol aj návrh žalobcu v 1/ a 2/ rade na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to SSE, IČO: 36 403 008, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, ako žalovaného v 2/ rade. Uznesenie súd vyhlásil bez jeho písomného vyhotovenia s poukazom na § 235 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o zamietnutiu návrhu na pristúpenie V., na strane žalobcu v 1/ a 2/ rade súd považuje za potrebné uviesť, že súd spravidla nepripustí vstup strany do konania vtedy, ak by jeho pripustenie do konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, prípadne ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť (uznesenie NS SR 4Cdo 206/2013 zo dňa 28.04.2014). Súd v danom prípade nevzhliadol súvis osoby Štefana Zajaca s predmetom konania. V danej veci ide o náhradu škody, resp. zaplatenie peňažného nároku z titulu náhrady škody, ktorá vznikla podľa opísania skutkového stavu, resp. uvedenia rozhodných skutkových okolností zo strany žalobcu v 1/ a 2/ rade, v dôsledku havarijnej udalosti na nehnuteľnosti, rodinnom dome súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX a parcele č. XXXX, k.ú. X., zapísanej na LV č. XXXX, a jeho elektroinštalácii, ktorej výlučným vlastníkom je žalobca v 2/ rade a užívateľom žalobca v 1/ rade a elektrických spotrebičoch a príslušenstve, ako aj na ostatných zariadeniach a veciach v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré boli v čase škodovej udalosti, resp. v čase závažnej poruchy na prívodnom elektrickom zariadení zapojené do elektrickej siete a sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1/ rade. V súlade s uvedeným tak možno konštatovať, že Štefan Zajac nie je vo vlastníckom vzťahu, či už k rodinnému domu a jeho elektroinštalácii alebo k predmetným elektrickým spotrebičom, príslušenstvu, ostatným zariadeniam a veciam v predmetnej nehnuteľnosti, na ktorých v dôsledku škodovej udalosti mala vzniknúť škoda. V súlade s § 442 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V súlade s uvedeným je možno konštatovať, že poškodený má nárok na skutočnú škodu, ktorá mu vznikla, či ušlý zisk. Žalobca v 1/ a 2/ rade súdu neuviedli, aká škoda, resp. škoda v akom rozsahu škodovou udalosťou V. vznikla. Súdu tak nie je zrejmé ako bol V. škodovou udalosťou poškodený, aká škoda, resp. škoda v akom rozsahu a na akých hnuteľných, či nehnuteľných veciach V. vznikla, a teda súd nevzhliadol jeho súvis s predmetom konania. Nebolo preukázané, že škodovou udalosťou, tak ako ju opísali žalobca v 1/ a 2/ rade, došlo k zmenšeniu majetku V. Súd zároveň dodáva, že ani doklady predložené žalobcami v 1/ a 2/ rade, a to faktúra dodávku a distribúciu elektriny č. XXXXXXXXXX. za obdobie 14.02.2014 - 31.12.2014 vystavenú dodávateľom elektriny spoločnosťou SSE a dokument označený ako Odpočet pre zmenu dodávateľa zo dňa 23.12.2014 vyhotovený SSED nepreukazuje súvis žalobcu s predmetom daného konania, V.e v uvedených dokladoch označený ako odberateľ, čo však podľa názoru súdu nepreukazuje súvis jeho osoby s predmetom daného konania, t.j. nepreukazuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V tejto súvislosti súd poukazuje na LV č. XXXX (č.l. 5 spisu), z ktorého je zrejmé, že žalobca v 2/ rade je výlučným vlastníkom predmetného

rodinného domu v 1 od roku 1990 a v 1 od roku 2000. Od 15.02.2016 je výlučným vlastníkom rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX ProMAXIMMUS spol. s r.o.. V. I. nebol ani výlučným vlastníkom elektrospotrebičov, príslušenstva, zariadení, či iných vecí v rodinnom dome. Týmto bol podľa tvrdenia žalobcu v 1/ a 2/ rade výlučne žalobca v 1/ rade. Pripustenie V. by bolo podľa názoru súdu v zmysle vyššie uvedeného v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V prípade zamietnutia pristúpenia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, do konania na strane žalovaného súd uvádza, že žalobca v 1/ a 2/ rade nešpecifikovali, čoho sa mienia domáhať proti tejto spoločnosti SSE, ktorá má do konania pristúpiť ako žalovaný v 2/ rade. (Uznesenie NSSR sp. zn. 5Obdo 80/2011 zo dňa 17.05.2012). Nešpecifikovali v akom rozsahu si od tejto obchodnej spoločnosti uplatňujú náhradu škody, či má súd v prípade úspechu zaviazať žalovaného a pristupujúcu obchodnú spoločnosť SSE ako žalovaného v 2/ rade na náhradu škody spoločne a nerozdielne, alebo akým podielom majú v prípade úspechu žalobcu v 1/ a 2/ rade na náhrade uplatnenej škody žalovaný a SSE participovať. Predmetným podaním tak nebol voči tejto obchodnej spoločnosti nárok na náhradu škody vymedzený žiadnym spôsobom. Voči tejto obchodnej spoločnosti nebol podaním žalobcu v 1/ a 2/ rade skutkovo odôvodnený žalobný návrh. Súd v tomto smere poukazuje, že je viazaný rozsahom žalobného návrhu (§ 216 ods.1 . V danom prípade vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti (SSE) žalobný návrh, resp. nárok úplne absentoval. Súdu nie je zrejmé ani to, na ako skutkovom základe sa žalobca v 1/ a 2/ rade vôbec voči SSE domáhajú náhrady škody. Nešpecifikovali konanie SSE, na základe ktorého vznikla žalobcovi v 1/ a 2/ rade škoda. Súd mal za to, že pripustenie tejto spoločnosti do konania by bolo rovnako v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súdu sa javí postup žalobcu v 1/ a 2/ rade ako postup snažiaci sa obchádzať zákon, a to „zhojenie“ nesprávne žalovaného subjektu pristúpením subjektu ďalšieho. Súd má za to, že žalobca v 1/ a 2/ rade majú možnosť uplatniť si nárok voči novému subjektu a preto nie je dôvod aby vstupoval do tohto konania. Súd zdôrazňuje, že nemožno dispozičné právo žalobcu povyšovať nad zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, tým predlžovať predmetné konania a zvyšovať trovy ostatným stranám sporu. Na tomto mieste súd dodáva, že návrh na pristúpenie ďalších strán sporu do konania spĺňal všetky náležitosti v zmysle § 127 CSP, preto nevidel dôvod na postup v súlade s § 129 CSP. 9. Následne súd pokračoval v pojednávaní, vec samú prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej. 10. Žalobca v 1/ rade vo svojom prednese pred súdom uviedol, že má za to, že faktúra za dodávku elektrických energií sa rozdeľuje na dve časti. Prvá časť je dodávka elektrickej energie od SSE a druhá časť je dodávka SSED, ktorá túto elektrinu dodáva priamo konečnému odberateľovi. Považoval za nesporné, že SSED takisto figuruje na tejto faktúre. Mal za to, že počas osobných rokovaní kompetentní zástupcovia SSED, ktorí nespochybnili, čo sa stalo, že došlo k chybe zo strany SSED uznali ich nároky na odškodnenie, navrhli aj výšku škody. Konštatoval, že v tomto ohľade nie sú žiadne pochybnosti o tom, či sa tento incident stal, alebo nestal, a teda už ho raz priznali. Vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného označil za obštrukcie, vyhnúť sa plneniu za škodovú udalosť. 11. Poverená zamestnankyňa žalovaného pred súdom v rámci svojho prednesu uviedla, že na predmetnej faktúre je dodávateľom SSE, z ktorého dôvodu, namietala, že túto faktúru vystavuje aj SSE aj SSED. Nepovažovala za sporné, že došlo k tejto poruche a že táto porucha vznikla pri distribúcii elektrickej energie, avšak mala za to, že SSED síce túto škodu spôsobila, ale je zodpovedná voči tomu, komu tieto služby poskytuje. Poukázala, že tieto služby SSED poskytuje SSE, ktorá túto dodávku elektrickej energie ďalej posúva odberateľovi. Mala za to, že odberateľ by si mal uplatňovať túto škodu u svojho dodávateľa, s ktorým by mal mať uzatvorenú združenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektrickej energie. Tvrdila, že túto zmluvu žalovaný k dispozícii nemá, nakoľko ju má k dispozícii dodávateľ elektrickej energie. Mala za to, že odberateľ túto zmluvu má k dispozícii a že ju predloží súdu. S poukazom na skutočnosť, že žalobca v 1/ a 2/ rade nepredložili súdu predmetnú zmluvu mala za to, že iba podľa predložených dokladov nie je možné usúdiť, že SSED je oprávnená túto škodu uhradiť. Upozornila, že podľa týchto predložených dokladov uzatvorenú zmluvu v čase vzniku škody nemal žalobca v rade 1/, ale pán Štefan Zajac. Zotrvala na tom, že SSED nie je pasívne legitimovaná v tomto spore a že žalobca nepreukázal, že by pasívne legitimovaná mala byť. Uviedla, že aj keď SSED komunikovala so žalobcom v 1/ rade bolo to len v záujme, že mala záujem uhradiť škodu priamo odberateľovi, i keď ten si mal škodu uplatňovať u SSE. 12. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 5 spisu), výpisom z obchodného registra žalovaného (č.l. 6-8 spisu), listinou s názvom „Oznámenie, sťažnosť“ (č.l. 9-11 spisu), Správou o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia po škodovej udalosti zo dňa 26.01.2015 (č.l. 12-15 spisu), zápisom spísaným dňa 16.02.2015 vo veci prejednania sťažnosti Ing. D. (č.l. 16 spisu), zoznamom zničených elektrospotrebičov a zariadení vyhotoveným žalobcom v 1/ rade (č.l. 18-19 spisu), listinou s názvom

„Náhrada škody zo dňa 25.03.2015 (č.l. 20 spisu), listinou s názvom „Výzva“ zo dňa 9.04.2015 (č.l. 21 spisu), listinou s názvom „ Náhrada škody“ zo dňa 23.04.2015 (č.l. 22 spisu), listinou s názvom „stanovenie VŠH v zmysle Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. (č.l 23 spisu), listinou s názvom „náhrada škody“ zo dňa 06.05.2015 (č.l. 24 spisu), listinou s názvom „Výzva na náhradu škody“ zo dňa 29.09.2015 (č.l. 25 spisu), listinou s názvom „výzva na náhradu škody“ zo dňa 19.10.2015 (č.l. 26 spisu), Rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013 (č.l. 27 - 37 spisu), listinou s názvom „stanovenie hodnoty zariadenia k 20.11.2014 (č.l. 66 spisu), emailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu spolu s fotografiami z interiéru rodinného domu (č.l. 86-90 spisu), emailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu spolu s fotografiami elektroinštalácie (č.l 91-102 spisu), Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/226/2010 zo dňa 01.06.2012 (č.l. 105-113 spisu), faktúrou č. XXXXX (č.l. 123 spisu), faktúrou č. XXXXX (č.l. 124 spisu), fotografie interiéru rodinného domu (č.l. 136-141 spisu), emailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu (č.l. 142-148 spisu), listinou s názvom „zoznam zničených spotrebičov prepätie dňa 21.11.2014 (č.l. 149 - 152 spisu), tabuľkou SSE s názvom stanovenie hodnoty zariadenia (č.l. 153 -154 spisu), faktúrou za dodávku a distribúciu elektriny č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2015 (č.l. 176-177 spisu), dokladom s názvom „Odpočet pre zmenu dodávateľa zo dňa 30.12.2014 (č.l. 178 spisu). 13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom žaloby je nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v 1/ a 2/ rade na rodinnom dome, zapísaného na LV č. XXXX, elektroinštalácii a elektrických spotrebičoch, príslušenstve zariadeniach a iných veciach v rodinnom dome, v dôsledku prepätia v elektrickej sieti, keď na prívodnom zariadení došlo vplyvom dlhodobej absencie údržby a revízie elektrickej prípojky k zatekaniu do plastovej skrine, dôsledkom ktorého zatekania zhrdzaveli skrutky, ktoré pripevňovali “nulák“ k lište a prehrdzavením skrutiek došlo aj k uvoľneniu predmetného nulového kábla, čím vzniklo prepätie v elektrickej sieti rodinného domu, t.j. do všetkých zapnutých spotrebičov sa v okamžiku namiesto 230V dostalo 380V, resp. 400 V. Žalovaný v konaní vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. 14. Súd tak v prvom rade skúmal a vysporiadal sa so vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt. Vecná, či už aktívna alebo pasívna, legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej, legitimácie strán sporu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 ods. 1 CSP. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie strán sporu o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalujúcu stranu o tom, že ňou označený žalovaný je/nie je v spore výlučne pasívne legitimovaný, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený poskytnúť. V tomto smere okresný súd dopĺňa, že preukázanie pasívnej vecnej legitimácie je na strane žalobcu.

15. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v civilnom sporovom konaní, najmä z hľadiska zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobca a žalovaný, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j. neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za

následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 18. Podľa § 420a ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 19. Podľa § 2 písm. a) bod 14 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ZOE) univerzálnou službou je služba pre odberateľov elektriny v domácnosti, odberateľov plynu v domácnosti alebo malé podniky, ktorú poskytuje dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahŕňa súčasne distribúciu elektriny a dodávku elektriny alebo distribúciu plynu a dodávku plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. 20. Podľa § 3 písm. a) bod 9 ZOE dodávateľom poskytujúcim univerzálnu službu je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu, ktorý dodáva elektrinu alebo plyn odberateľom elektriny v domácnosti, odberateľom plynu v domácnosti alebo malým podnikom 21. Podľa § 15 ods. 14 ZOE právo výberu dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu podľa tohto zákona má každý odberateľ elektriny a odberateľ plynu. 22. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZOE odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu. 23. Podľa § 17 ods. 7 ZOE odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny, ktoré zohľadňujú náklady a primeraný zisk, ak splnia obchodné podmienky dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu. 24. Podľa § 17 ods. 8 ZOE prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete na časti vymedzeného územia pripojí za podmienok určených úradom a pri dodržaní ceny alebo metodiky jej tvorby určenej úradom odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v domácnosti do sústavy a siete, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky. Zmluva o pripojení musí obsahovať aj lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej siete povinný zabezpečiť pripojenie odberného elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia. 25. Podľa § 26 ods. 1 ZOE zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. 26. Podľa § 26 ods. 9 ZOE zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby. 27. Podľa § 96 ods. 8 ZOE zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona. 28. V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno, že nimi označený žalovaný, a to SSED je v spore pasívne legitimovaným subjektom. Žalobca v 1/ a 2/ rade súdu neuviedli či si uplatňujú škodu v súlade s § 420 alebo v súlade s § 420a OZ. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti, a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. V konaní nebolo preukázané že medzi žalobcom v 1/ a 2/ rade a žalovaným vznikol nejaký záväzkovo-zmluvný vzťah. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade súdu nepredložili žiadny listinný dôkaz (konkrétnu zmluvu v zmysle vyššie uvedených ustanovení), ktorý by túto skutočnosť preukazoval. Súdu nie je

zrejmé v akom vzťahu boli žalobca v 1/ a 2/ rade so žalovaným, prípadne akou konkrétnou zmluvou mali medi sebou upravené vzájomné práv a povinnosti. Nepreukázali tak, že žalovanému vznikol voči žalobcovi v 1/ a 2/ rade nejaký zmluvný záväzok, či povinnosť, v dôsledku porušenia ktorého by bolo možné v príčinnej súvislosti posudzovať prípadnú škodu. Súd tak bez ďalšieho v rámci prejednávania a rozhodovania danej veci nemohol vyhodnocovať povinnosti vzniknuté stranám sporu zo záväzkovo- právneho vzťahu. Nemohol vyhodnocovať ich prípadné porušenie, ako aj to, v príčinnej súvislosti s porušením ktorých konkrétnych povinností následne vznikla škoda, a teda nemohol posudzovať ani jej náhradu. Žalobca v 1/ a 2/ rade tak nepreukázali, či žalovaný bol sám v rámci zmluvného vzťahu povinný zabezpečiť žalobcovi v 1/ a 2/ rade dodávku elektriny, distribúciu elektriny, alebo či bol povinný zabezpečovať distribúciu elektriny len pre tretí subjekt (dodávateľa), s ktorým bol v inom zmluvnom vzťahu. Žalobca v 1/ a 2/ rade tak nepreukázali, či bol žalovaný vo vzťahu k nim zodpovedný na základe zmluvného vzťahu za dodávku, distribúciu elektrickej energie a jej kvalitu. Žalobca v 1/ a 2/ rade zároveň nepreukázali s kým, resp. s ktorým konkrétnym subjektom uzatvorili zmluvu o dodávke, či distribúcii elektriny, alebo iný druh zmluvy vo vzťahu k dodávke, či distribúcii elektriny. Okresný súd má za to, že predložené listinné dôkazy zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade, a to faktúra za dodávku a distribúciu elektriny č. XXXXXXXXXX(č.l. 193 spisu) pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného nepreukazuje. Z faktúry je zrejmé, že dodávateľom, ktorý fakturoval za dodávku a distribúciu elektriny je SSE. a odberateľom je v čase vzniku škody Štefan Zajac a nie je žalobca v 1/ ani žalobca v 2/ rade. Predmetná faktúra tak podľa názoru súdu preukazuje iba zmluvný vzťah vzniknutý medzi subjektmi odlišnými od strán sporu v danej veci. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že žalobca je povinný preukazovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore, t.j. SSED, nie pasívnu vecnú legitimáciu tretieho subjektu (SSE). Rovnako záväzkovo - právny vzťah medzi stranami sporu nepreukazuje ani Odpočet pre zmenu dodávateľa (č.l. 195 spisu). Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že objednávateľom je SSED, avšak odberateľom P., u ktorého súd nevzhliadol žiadny súvis s daným konaním. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v 1/ a 2/ rade, že aj z VOP SSE vyplýva, že za dodávku elektriny zodpovedá SSE ako dodávateľ elektriny a za distribúciu elektriny zodpovedá SSED, k tomuto súd uvádza, že VOP ako listinný dôkaz neboli súdu predložené. Súd zdôrazňuje, že prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne konanie nemôže byť naplnená stranou sporu len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich predloženia súdu, najmä ak ide o preukazovanie hmotnoprávnej podmienky, pasívnej vecnej legitimácie (aj v spotrebiteľskom spore). V zmysle prejednacej zásady dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno v tomto smere nesú strany sporu, nie súd. Len odkaz, resp. označenie dôkazu je bez ďalšieho nepostačujúci. Súd by zaobstarávaním a najmä následným vyvodzovaním skutkových tvrdení ohľadne takéhoto dôkazu namiesto žalobcu v 1/ a 2/ rade porušil zásadu rovnosti strán sporu. Žalobca v 1/ a 2/ rade súdu ani neobzrejmili, z ktorých konkrétnych ustanovení VOP k uvedenému tvrdeniu, resp. záveru dospeli. Súd vlastnou činnosťou nemôže „vyčítavaním“ z označených dôkazov zisťovať dôvodnosť tvrdení žalobcu v 1/ a 2/ rade. Iné listinné dôkazy na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie v spore žalovaného žalobca v 1/ a 2/ rade neoznačili, nepredložili a v tomto smere ani nenavrhli vykonanie ďalšieho dokazovania. Zároveň zo strany žalobcu v 1/ a 2/ rade nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané ani to, že žalovaný by bol pasívne vecne legitimovaný s poukazom na § 420a v prípade zodpovednosti škody žalovaného spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Súd nemá za preukázaný žiadny v ustanovení stanovený prípad tejto zodpovednosti.

29. Vecne legitimovaná je strana sporu, ktorá je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. V danom konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by žalovaný bol subjektom tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu z titulu zodpovednosti za škodu v súlade s § 420 alebo § 420a OZ, a teda že by bol nositeľom hmotnej povinnosti na zaplatenie náhrady škody, t.j. nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

30. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky a to pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k prejednávanej veci (o náhrade škody), súd žalobu v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam prednesenými stranami sporu.

31. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalobcom v 1/ a 2/ rade, a to výsluch svedka Martina Fabiana a svedkyne Ingrid Nikol, nakoľko navrhnuté dokazovanie malo smerovať k dokazovaniu veci samej. Z rovnakého dôvodu nevykonal ani dôkaz výsluchom svedka Ing. X. navrhnutého žalovaným. Vykonanie dokazovania týmto

smerom súd považoval, vzhľadom na nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore, za nadbytočné. 32. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.