Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-215-2013.pdf
PDF · 90.5 KB
No categories available
4Er/215/2013
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s.¸so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému S. D., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XX/X, D., o vymoženie 320,88 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Námietkam povinného proti trovám exekúcie v časti hotových výdavkov vo výške 38,15 EUR v y h o v u j e . V prevyšujúcom rozsahu námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 17.04.2013 sa začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie sumy 320,88 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1200510072, ktorý vydal právny predchodca oprávneného dňa 04.03.2012. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5701*055948 dňa 16.05.2013. Povinný dňa 06.07.2016 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii. Povinný v týchto námietkach uviedol, že v období od 1.1.2009 do 31.1.2009 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Od 4.2.2009 má priznaný invalidný dôchodok vo výške 407,60 EUR mesačne, ktorý poberá doposiaľ a odo dňa 2.2.2011 je prijímateľom sociálnej služby v Centre sociálnych služieb a od 1.6.2016 má zvýšenú úhradu za sociálnu službu a od 1.7.2016 má zmenený stravovací režim vzhľadom na jeho diagnózu. Zároveň povinný vo svojich námietkach uvádza, že v čase vzniku pohľadávky preberala jeho poštu sestra, ktorá disponovala aj s finančnými prostriedkami, pričom v tom čase sa nachádzal povinný v domove sociálnych služieb a o vzniku pohľadávky nemal vedomosť. Povinný taktiež podal námietku proti trovám exekúcie, nakoľko sú neprimerane vysoké. Povinný žiadal súd o zastavenie exekúcie. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.6.2016 a námietky proti exekúcii a námietky proti ďalším trovám exekúcie boli na poštovú prepravu podané dňa 4.7.2016, teda v zákonnej štrnásťdňovej lehote. Súd k námietkam povinného konštatuje, že ani dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav povinného nezakladá v žiadnom prípade dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii. Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach jasne vymedzuje kritérium, ktoré musí byť splnené pre vyhovenie námietkam proti exekúcii, a to ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nepriaznivý zdravotný stav povinného nie je možné posudzovať ako okolnosť ktorá by spôsobila zánik
vymáhaného nároku, pripadne by bránila jeho vymáhateľnosti. Rovnako v danom prípade nemôže ísť o dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po meritórnej stránke správny alebo nie. Skúma len náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie a zákonné vedenie exekúcie. Súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu, pretože nie je odvolacou inštanciou. Preskúmava iba to, či bol exekučný titul vydaný na to oprávnenou osobou, či je právoplatný a vykonateľný, či povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne splnil a či po vzniku tohto rozhodnutia nenastali okolnosti, na základe ktorých nárok na vymáhanú pohľadávku zanikol. Podľa § 11 ods. 7 písm. d) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení) štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „prihláška“) v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4), ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení Zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23). Podľa § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní: a)zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b)zmenu alebo vznik platiteľa poistného, c)skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d)skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 7), e)skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12). Súd preskúmal námietky povinného, vyjadrenie oprávneného a spisový materiál a zistil, že povinnému bolo Výkazom nedoplatkov č. 1200510072 zo dňa 4.3.2012 uložené, aby do 15 dní odo dňa doručenia výkazu zaplatil oprávnenému nedoplatok na poistnom vo výške 330,88 EUR za obdobie roku 2009 a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10 EUR. Keďže povinný pohľadávku neuhradil, oprávnený dňa 17.04.2013 doručil exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu uvedeného výkazu nedoplatkov a trov exekúcie. V prípade, že za povinného mal platiť zdravotné poistenie za mesiac január 2009 štát mal si splniť oznamovaciu povinnosť a oznámiť do 8 dní túto skutočnosť - skutočnosť rozhodujúcu pre vznik povinnosti štátu platiť za neho poistné - zdravotnej poisťovni. Prípadne mohol tento dôkaz predložiť v pôvodnom správnom konaní ako opravný prostriedok proti vydanému výkazu nedoplatkov. V štádiu exekučného konania súd nie je oprávnený naprávať prípadné nedostatky, ktoré nastali v pôvodnom správnom konaní. Námietky proti exekúcii nemôžu byť opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, na základe ktorého sa vedie exekúcia. Exekučný súd ho nemôže meniť ani rušiť, či preskúmavať po materiálnej stránke. Oprávnený preukázal, že výkaz nedoplatkov bol povinnému riadne doručovaný, teda doporučenou zásielkou do vlastných rúk povinného na adresu - R. XX, D., povinný si však zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bola uložená na pošte dňa 12.3.2012. Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákonom prípustnými dôvodmi na podanie úspešných námietok proti exekúcii sú okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a zároveň spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Súd nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody. Vzhľadom na to, že výkaz nedoplatkov č. 1200510072 zo dňa 4.3.2012 nadobudol právoplatnosť a sa stal vykonateľným a povinný neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto súd jeho námietky ako neopodstatnené zamietol.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 1.4.2014 súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie predbežne na 259,80 EUR. Hotové výdavky boli vyčíslené na sumu 59 EUR a súdny exekútor v liste zo dňa 7.7.2016 uviedol, že hotové výdavky sa skladajú z nákladov na archiváciu spisu vo výške 15 EUR, administratívnych výdavkov vo výške 5 EUR, telekomunikačných výdavkov vo výške 3,95, internet 2 EUR, poštovného vo výške 13,10 EUR, poplatkov za lustrácie celkovo vo výške 1,80 EUR. Súd s takýmto vyčíslenými trovami exekúcie nemôže súhlasiť a považuje ich výpočet za nesprávny, nakoľko náklady spojené s archiváciou spisu, administratívne výdavky a ďalšie náklady na vedenie úradu sú zahrnuté už do odmeny súdneho exekútora v zmysle § 25 ods. 1 MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal atď). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn. 15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012). Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené súd čiastočne vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.