Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-696-2015.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/696/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpenom advokátom JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXXX/XX, XXX XX F., adresa na doručovanie V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 884,22 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 884,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 31.08.2014 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v Poštovej banke, a.s. číslo účtu IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXX.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 884,22 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 31.08.2014 do zaplatenia titulom dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi stranami dňa 17.02.2014 a náhrady trov konania. Dlžná suma 884,22 € predstavovala rozdiel medzi poskytnutým spotrebiteľským úverom spolu s odplatou v celkovej sume 897 € a sumou uhradenou žalovaným vo výške 12,78 €.
2. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 16.06.2016 platobný rozkaz č.k. 39C 696/2015-19, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 02.08.2016 podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP - účinný od 01.07.2016) zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 24.08.2016. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 26.08.2016 zverejnil súd na jeho úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení doručenom súdu e-mailom 16.06.2016 a následne v písomnej podobe dňa 27.07.2016 (č.l. 24), uviedol, že prvé tri splátky vo výške 3,25 € predstavovali splátky úroku a v ostatných 10 splátkach vo výške 88,73 € bola istina vo výške 73,26%, úrok vo výške 13,55% a servisný poplatok vo výške 13,19% z každej jednotlivej splátky o čom sa strany dohodli v bode II. zmluvy. Žalovaný potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obchodné podmienky sú na rubovej strane Zmluvy a tvoria priamo zmluvu. Strany si dohodli výšku celkového úroku 20% z poskytnutej istiny a táto dojednaná úroková sadzba spĺňa znaky fixnej úrokovej sadzby v zmysle § 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Dohodnutý úrok bol
úrokom na celú dĺžku trvania zmluvy, t.j. od uzavretia do konečnej splatnosti, za predpokladu dodržania dohodnutých podmienok zmluvy v celkovej hodnote 130 €.
4. Súd na pojednávaní v súlade s § 180 CSP, v neprítomnosti žalovaného vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi založenými žalobcom do spisu predovšetkým Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 12014 0487 zo dňa 17.02.2014 a Obchodnými podmienkami, z ktorej mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným ako fyzickou osobou spotrebiteľom uzatvoril v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol bezúčelový, hotovostný úver vo výške 650 € za celkový úrok vo výške 20% z istiny, t.j. úrok vo výške 130 €. Za poskytnutie úveru si účtoval servisný poplatok vo výške 18% z istiny, t.j. 117 €. Celková dlžná čiastka predstavovala sumu 897 €. RPMN poskytnutého úveru činila 67,70% pri priemernej RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona ku dňu podpisu zmluvy vo výške 46,30%. Žalovaný ako dlžník/spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 897 € v 13-tich mesačných splátkach tak, že prvé 3 mesačné splátky uhradí vo výške 3,25 € a následne v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 88,73 €, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca ako veriteľ bol oprávnený žiadať od žalovaného vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. Žalovaný celkovo uhradil len 12,78 €. Nakoľko neplnil riadne a včas, žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie záväzku v súlade so zmluvnými podmienkami z dôvodu omeškania so splácaním úveru ku dňu 30.08.2014 listom zo dňa 02.10.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 905,67 € vrátane zmluvnej pokuty vo výške 3,3% z istiny za každý začatý mesiac omeškania, t.j. v celkovej sume 42,90 € a náhradu účelne vynaložených nákladov na úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho konania vo výške 20% z úveru, t.j. 130 €. Dlžnú sumu žalobca vyčíslil ku dňu oznámenia na 1.057,12 €. Dňa 07.08.2014 bola žalovanému zaslaná upomienka na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobou si žalobca uplatnil zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom spolu s fixným úrokom a servisným poplatkom a uhradenou sumou žalovaným.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObchZ) - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo pri dodržaní podmienok § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov stanovené členenie úveru, boli uvedené jednotlivé čiastky úveru, ktoré prehľadné vymedzovali povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala fixnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravovali jej uplatňovanie, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a údaj o priemernej RPMN.
9. Na základe vykonaného dokazovania, zistenia skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodne podaná a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
10. Splátky úveru žalovaný neplatil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a z tohto dôvodu žalobca zosplatnil celý dlh dňom 30.08.2014. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie nesplatenej istiny úveru spolu s úrokom z omeškania so zaplatením dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
11. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).