Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_47Cpr-23-2013.pdf
PDF · 116.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/251/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, so sídlom: Bratislava, Panenská č. 29, IČO: 47 245 531, zast. AENEA Legal, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Jozefská č. 3, proti žalovanej: U.. A. F., bytom: Q., Q. č. XX, zast. JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Vazovova 9/ b, o zaplatenie 6 827,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5 530 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 5 530 Eur od 14.12.2012 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na trovách konania 81%.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 6 827,15 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia sa, čo zdôvodňoval tým, že so žalovanou boli uzatvorené dohody o vykonaní prác, na základe ktorých žalobca vyplatil žalovanej sumu 6 827,15 Eur brutto. Žalobca tvrdil, že každé plnenie, ktoré žalovanej poskytol Fond, jednoznačne súvisí s pôsobením žalovanej v rade fondu, resp. záležitosťami patriacimi do pôsobnosti rady fondu, a preto má žalobca za to, že tieto plnenia od žalobcu žalovaná nebola oprávnená prijať, nakoľko výkon jej funkcie v rade fondu bol čestný. Žalobca ďalej tvrdil, že dohody boli uzavreté v rozpore s § 3 ods. 8 zákona č. 200/1997 Zb. v znení noviel o Študentskom pôžičkovom fonde a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka sú absolútne neplatné. 2. V priebehu dokazovania žalobca poukazoval aj na to, že výstupy, ktoré boli z uzavretých dohôd, nezodpovedali dohodnutej odmene, resp. nie sú k dispozícii. 3. Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť, keď vzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ale namietala aj základ nároku žalobcu. Poukazovala na to, že treba vychádzať z toho, akú činnosť vykonáva rada fondu, čo patrí do jej plnenia (§4 zákona č. 200/1997). Práca vykonávaná na základe dohôd bola činnosť nad rámec jej členstva vo funkcii rady fondu, pričom išlo o špecifickú odbornú činnosť. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s dohodami o vykonaní prác zo dňa 11.03.2010, 19.04.2010, 14.06.2010, 20.10.2010, 15.12.2010, 17.12.2010, 29.04.2011, výdavkovými pokladničnými dokladmi, výsluchom svedkov I. A. S., R. B., I.. T. B., I.. G. Q. a zistil: 5. Žalovaná zastávala funkciu členky rady fondu v období od 09.03.2010 do 02.01.2012. Žalobca a žalobkyňa uzatvorili nasledovné dohody o vykonaní prác v zmysle Zákonníka práce:
- dňa 11.03.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bolo rozpracovanie uznesenia Vlády SR 734 zo dňa 14.10.2009 na podmienky fondu na zasadnutie konané dňa 16.03.2010; odmena vo výške 165,43 Eur
- dňa 19.04.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na úpravu sadzobníka poplatkov náhrad od 01.07.2010 a podklady poskytovania pôžičiek pre školský rok 2010/2011 na zasadnutie konané dňa 22.04.2010; odmena vo výške 165,43 Eur
- dňa 14.06.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniam rady fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov, a to v období od 15.06.2010 do 29.06.2010; odmena vo výške 3 000 Eur
- dňa 20.10.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava analýzy posúdenia žiadostí o pôžičku v akademickom roku 2010/2011 so zameraním na príslušné školy a študentov študujúcich na zahraničnej vysokej škole s aspektom zvýšenia pôžičky do dvojnásobku zákonnej výšky vzhľadom na výšku školného; odmena výške 165,43 Eur
- dňa 15.12.2010 dohodu predmetom ktorej bola príprava návrhu na poskytovanie pôžičky v súvislosti s pripravovaným spoplatňovaním vysokoškolského vzdelávania v ČR a zvýšenie školného v Anglicku; odmena vo výške 165,43 Eur
- dňa 17.12.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava zhodnotenia kritérií priznávania pôžičiek uvedených v zákone o novele súvisiacich zákonov období od 20.12.2010 do 31.12.2010; odmena vo výške 3 000 Eur
- dňa 29.04.2011 odmena vo výške 165,43 Eur vyplatená 29.04.2011 na základe dohody o vykonaní práce. 6. Svedok I.. A. S., ktorý zastával funkciu riaditeľa Študentského pôžičkového fondu od roku 1997 do roku 2011 uviedol, že študentský pôžičkový fond mal v tom čase 12 zamestnancov, pričom nemali zamestnanca na odbornú tematiku, materiály pripravoval sám. Na základe jeho žiadosti rada fondu odsúhlasila, že na riešenie istých odborných problematík sa budú uzatvárať dohody o vykonaní prác a po jeho odsúhlasení od ako riaditeľ takéto dohody s členmi rady fondu uzatváral. Išlo o odbornú tematiku, ktorú on následne spracuvával do komplexného materiálu. Predtým, ako takéto dohody začal uzatvárať, radil sa s právnikom a audítorom, takýto postup bol od roku 2004 a každý rok boli predkladané Národnej rade SR výročné správy, kde tieto skutočnosti boli uvedené a tento postup vytýkaný nebol, čo bolo vytýkané až v roku 2011. Svedok uvádzal, že dohody uzatváral v dobrej viere s tým, že to bolo správne riešenie, pričom ak zadával nejakú úlohu, túto úlohu zadával členom rady fondu, ktorí z tejto úlohy urobili výstup, jemu ho odovzdali, on tento výstup analyzoval a predložil rade fondu. Svedok potvrdil, že výstupy na základe dohôd o vykonaní prác - tieto boli riadne predložené a po ich predložení aj zaplatené. Pokiaľ ide o výšku odmeny, ktorá bola v dohode o vykonaní prác dohodnutá, túto stanovoval sám na základe odhadu rozsahu prác, pričom výška odmeny bola rovnaká u tých, ktorí boli poverení touto úlohou. Nikdy nevznikol spor ohľadom výšky odmeny. Svedok ďalej uvádzal, že úlohy, ktoré plnili členovia rady fondu na základe dohôd, nespadali do činnosti člena rady fondu a práce na základe dohôd boli nad rámec tejto činnosti. 7. Svedkyňa R. B., ktorá zastávala funkciu členky rady fondu a bola aj predsedníčka rady fondu uviedla, že na nich sa obrátil riaditeľ ako na odborníkov, nie ako na členov rady fondu, aby mu pomohli riešiť niektoré odborné veci, s čím ona osobne súhlasila. Z iniciatívy riaditeľa sa táto činnosť riešila, svedkyňa sama nemala záujem o odmenu, s týmto prišiel riaditeľ, že to má odkonzultované s právnikom a audítorom, čo považovala svedkyňa za riešenie, ktoré je v súlade so zákonom, preto odmenu prijala. Potvrdila, že na fonde bol minimálny počet ľudí, zamestnanci boli skôr charakteru administratívno- výchovného a riaditeľ nemal odborníkov na spracovanie istých materiálov, ktoré bolo nutné predkladať a preto to riešil touto formou. Svedkyňa predpokladá, že riaditeľ takto oslovoval všetkých členov, pokiaľ potreboval spracovať nejaký materiál a zdôrazňovala, že táto činnosť bola mimo povinností člena rady fondu. Svedkyňa si nepamätá, či rada fondu odsúhlasovala odmeny členom rady fondu. 8. Svedok I.. T. B., ktorý od leta 2011 do konca roku 2012 bol členom rady fondu uviedol, že pokiaľ ide o fungovanie rady a predkladanie materiálov, materiály sa predkladali členmi rady, ktorí sa s materiálmi prihlásili sami alebo boli oslovení a materiál sa predkladal riaditeľovi fondu. Riaditeľ ich predkladal na zasadnutie rady fondu a týmto materiálom sa prijímali uznesenia. Zo zasadnutia bola vypracúvaná zápisnica, ktorá sa uverejňuje na internete a svedok si nepamätal, že by v období, keď on bol členom rady fondu, boli uzavreté nejaké dohody s členmi rady fondu. Svedok ďalej uviedol, že on sa o dohodách dozvedel ešte predtým, ako bol členom rady fondu a keď už bol členom rady fondu, tak sa prijalo uznesenie, kde sa mali preveriť uzavreté dohody. Svedok ďalej poukazoval na to, že sa mu javilo, že odmena, ktorá bola vyplatená na základe dohôd, nebola adekvátna kvalite práce, nenašli sa všetky výstupy na základe týchto dohôd. Svedok potvrdil, že riaditeľ má právo podpisovať dohody o vykonaní prác, má právo ich hodnotiť z hľadiska kvalitatívneho a pokiaľ svedok hodnotil výstupy, ktoré boli uzavreté na základe dohôd, on to hodnotil z pohľadu vecného, nie z pohľadu kvantitatívneho a pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku, dohody, ktoré čítal on, dobré neboli. 9. Svedok I.. G. Q., ktorý je audítor a u žalobcu vykonával túto činnosť od roku 1998 uviedol, že on pri vykonávaní auditu posudzoval aj dohody o vykonaní prác, nie u všetkých, pričom skúmal hlavne účtovnú a daňovú správnosť. Vzhľadom na zložitosť problematiky sa zaoberal aj otázkou, či takéto dohody môžu
byť uzatvorené a prišiel k záveru a prišiel na to, že takéhoto dohody nemôžu byť uzatvárané s riaditeľom, ale môžu byť s členom rady fondu. K tomuto záveru prišiel vlastným výkladom a tento nemení ani v súčasnosti. Pokiaľ ide o výšku odmeny, túto skúmal len po daňovej stránke. Svedok sa ďalej vyjadril, že každý rok robil individuálnu účtovnú závierku, kde konštatoval, že je bez závad, rovnako nezistil závažné okolnosti pokiaľ ide o ročnú uzávierku.
10. Podľa § 226 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej ako „Zákonník práce“ v príslušných tvaroch), dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. 11. Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. 12. Podľa § 226 ods. 3 Zákonníka práce, pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
13. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. 14. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
16. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. 17. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 18. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
19. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“ v príslušných tvaroch), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, zriaďuje sa Študentský pôžičkový fond (ďalej len „fond“) ako neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl. 26. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, podrobnosti o činnosti a pôsobnosti fondu upraví štatút fondu. 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, orgánmi fondu sú: a) rada fondu, b) riaditeľ fondu, c) dozorná rada. 28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, najvyšším orgánom fondu je rada fondu. Rada fondu vykonáva správu fondu a riadi jeho činnosť. 29. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné. 30. Podľa § 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, do pôsobnosti rady fondu patrí najmä: a) rozhodovať po dohode s ministrom školstva o poskytnutí prostriedkov fondu na pôžičky pre študentov na vysokých školách, prípadne aj pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej republike v postavení zahraničného Slováka1) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/200/20120301> (§ 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1997/200/20120301>). b) schvaľovať štatút fondu a rokovací poriadok rady fondu, c) schvaľovať rozpočet fondu,
d) schvaľovať ročnú účtovnú závierku fondu overenú audítorom,1) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1997/200/20120301>
e) schvaľovať výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok, ktorá sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky, ministrovi a Študentskej rade vysokých škôl,
f) vymenovať a odvolať riaditeľa fondu a určovať jeho mzdu podľa osobitných predpisov.2) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/200/20120301>
31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, riaditeľ fondu je štatutárnym orgánom fondu, ktorý koná v mene fondu vo všetkých veciach s výnimkou tých, ktoré sú týmto zákonom alebo štatútom fondu vyhradené rade fondu alebo dozornej rade. 32. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, riaditeľ fondu je zamestnancom fondu. Zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady. 33. Podľa § 7 ods. 1 štatútu Študentského pôžičkového fondu z novembra 2007, orgánmi fondu sú a) rada fondu, b) riaditeľ fondu a c) dozorná rada. 34. Podľa § 7 ods. 2 štatútu Študentského pôžičkového fondu z novembra 2007, funkcie člena rady fondu a člena dozornej rady fondu sú nezlučiteľné. Členmi orgánov fondu môžu byť iba občania Slovenskej republiky. Členstvo a funkcie v rade fondu a dozornej rade sú čestné. Členovia orgánov fondu sú bezúhonné osoby. 35. Podľa § 7 ods. 3 štatútu Študentského pôžičkového fondu z novembra 2007, zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady fondu. 36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dohody o vykonaní prác v zmysle § 226 a nasl. Zákonníka práce, a to:
- dňa 11.03.2010 dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo rozpracovanie uznesenia Vlády SR 734 zo dňa 14.10.2009 na podmienky Fondu na zasadnutie konané dňa 16.03.2010; odmena vo výške 165,43 Eur
- dňa 19.04.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na úpravu sadzobníka poplatkov náhrad od 01.07.2010 a podklady poskytovania pôžičiek pre školský rok 2010/2011 na zasadnutie konané dňa 22.04.2010; odmena vo výške 165,43 Eur
- dňa 14.06.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniam rady fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov, a to v období od 15.06.2010 do 29.06.2010; odmena vo výške 3 000 Eur
- dňa 20.10.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava analýzy posúdenia žiadostí o pôžičku v akademickom roku 2010/2011 so zameraním na príslušné školy a študentov študujúcich na zahraničnej vysokej škole s aspektom zvýšenia pôžičky do dvojnásobku zákonnej výšky vzhľadom na výšku školného; odmena výške 165,43 Eur
- dňa 15.12.2010 dohodu predmetom ktorej bola príprava návrhu na poskytovanie pôžičky v súvislosti s pripravovaným spoplatňovaním vysokoškolského vzdelávania v ČR a zvýšenie školného v Anglicku; odmena vo výške 165,43 Eur
- dňa 17.12.2010 dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava zhodnotenia kritérií priznávania pôžičiek uvedených z zákone o novele súvisiacich zákonov období od 20.12.2010 do 31.12.2010; odmena vo výške 3 000 Eur
- dňa 29.04.2011 odmena vo výške 165,43 Eur vyplatená 29.04.2011 na základe dohody o vykonaní práce. 37. Na základe vyššie uvedených dohôd o vykonaní práce bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 6 827,15 Eur brutto, vo vyjadrení netto to predstavovalo sumu 5 530 Eur. 38. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právnej kvalifikácie a vzájomného vzťahu Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce. S právnou účinnosťou od 01.01.2009 vzťah Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku je vyjadrený v § 1 ods. 4 Zákonníka práce tak, že ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, to je § 1 až 151 Občianskeho zákonníka. Ďalej treba konštatovať, že ak chýba potrebná špeciálna úprava Zákonníka práce, musí sa nevyhnutne použiť právna úprava Občianskeho zákonníka, aj keď nie je ustanovená vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, ale je napr. v záväzkovej časti. Súd vychádzal z toho, že Zákonník práce má zásadne kogentnú povahu, to znamená okrem iného za účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzatvoriť len zmluvy, ktoré sú typovo upravené pracovnoprávnymi predpismi a ich zmluvná voľnosť sa uplatní len v prípade, ak to pracovnoprávne predpisy umožňujú. Kogentná povaha Zákonníka práce vyplýva aj z § 18 Zákonníka práce, podľa ktorého je zmluva - dohoda uzatvorená podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzatvoril dohody o vykonaní práce v zmysle § 226 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, nakoľko sa účastníci konania dohodli na všetkých obsahových náležitostiach dohody o vykonaní práce, to jest v dohode vymedzili pracovnú úlohu, odmenu za vykonanie práce, dobu, v ktorej sa mala pracovná úloha vykonať a predpokladaný rozsah prác. Predmetné dohody boli uzatvorené písomnou formou, a to v deň pred dňom začatia výkonu práce. Dohody o vykonaní prác predstavujú osobitný druh zmlúv, ktorých uzavretím nevzniká pracovný pomer, ale zakladajú sa pracovnoprávne vzťahy. Na predmetné dohody nemožno použiť ustanovenia Zákonníka práce a ustanovenia o pracovnom pomere okrem všeobecných ustanovení Zákonníka práce a subsidiárnej pôsobnosti všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní prác je podstatne voľnejší ako pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov konania. Pre tento pracovnoprávny vzťah je charakteristické, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy, je vymedzený individuálne, nie druhovo. Zamestnávateľ neriadi priebeh výkonu prác tak, ako je to v pracovnom pomere. 39. Súd vyhodnotil uzatvorené dohody o vykonaní prác ako neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom odporujú § 5 zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, keď podľa tohto ustanovenia zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady fondu. Základnou skutočnosťou je odpoveď na otázku, či na základe zmlúv označených ako dohody o vykonaní prác vznikol medzi účastníkmi pracovnoprávny vzťah, resp. faktický pracovný pomer. Po vyriešení tejto otázky možno riešiť otázku dôsledkov neplatnosti úkonov vo vzťahu k účastníkom. Pracovnoprávny charakter konkrétneho záväzkového vzťahu nie je determinovaných právnou úpravou, ktorou bol vzťah založený, ani jeho formálnym označením, ale tým, či tento právny vzťah napĺňa základné znaky pracovnoprávneho vzťahu. Základným znakmi pracovnoprávneho vzťahu je osobná závislosť a podriadenosť zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi, výkon práce v mene zamestnávateľa na základe jeho pokynov a za odplatu. Aby vzťah účastníkov konania mohol byť označený za pracovnoprávny vzťah, musel by spĺňať znaky uvedené vyššie, najmä výkon závislej práce, ak tomu tak nie je, potom je aplikácia Zákonníka práce vylúčená, a to bez ohľadu na formálne označenie právneho vzťahu. Ustanovenie § 3 ods. 5 a ods. 8, § 5 ods. 2 a ods. 4 a § 9 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde sú jednoznačné a iný výklad nepripúšťajú. Simulovaný právny vzťah sa posudzuje nie z hľadiska dôsledkov simulovaného právneho úkonu, ale ako ten právny úkon, ktorý strany zastierali a ku ktorému ich vôľa
aj reálne smerovala, avšak len za predpokladu, že tento úkon je platný. Pokiaľ však ide o simuláciu zákonom nedovoleného konania, nemôžu sa jeho účastníci dovolávať právnych dôsledkov, ktoré by inak nastali zo simulovaného právneho úkonu, ani ním zastieraného právneho úkonu. Legálne označovaný úkon, ktorý zastiera právom nedovolené konanie, nemôže vyvolávať účinky s právom inak spojené s platným právnym úkonom len preto, že je takto označený. Napriek skutočnosti, že vo fonde boli dlhodobo uzatvárané dohody o vykonaní prác s členmi rady a žalovaná konala v dobrej viere mala legitímne očakávania, platí, že legitímne očakávanie jednotlivca sa môže vzťahovať len na to, čo je v súlade s právom a zo zákona výslovne vychádza, pričom dlhodobá prax nie je dostatočnou bázou pre aplikáciu tohto princípu. 40. Ustanovenia § 4 zákona č. 200/1997 o Študentskom pôžičkovom fonde platného a účinného v čase uzatvárania uvedených dohôd, obsahuje demonštratívny výpočet pôsobnosti rady fondu, predovšetkým tam patrí rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov fondu na pôžičky pre študentov na vysokých školách, prípadne aj pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v SR v postavení zahraničného Slováka, schvaľovať dokumenty fondu, a to štatút fondu, rokovací poriadok rady fondu, rozpočet fondu, ročnú účtovnú závierku fondu overenú audítorom, výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok, vymenovanie a odvolanie riaditeľa fondu, a určenie jeho mzdy. Podľa štatútu Študentského pôžičkového fondu účinného od novembra 2007 z § 8 ods. 14 ďalej vyplýva, že do pôsobnosti rady fondu patrí aj poskytovanie prostriedkov fondu na pôžičky aj pre študentov študujúcich aj na zahraničných vysokých školách a okrem toho do pôsobnosti rady fondu patrí tiež schvaľovanie a upravovanie manipulačných poplatkov a náhrad, vychádzajúcich z obchodných a ekonomických podmienok fondu v tzv. Sadzobníku poplatkov a náhrad. 41. Podľa názoru súdu je nepochybné, že každý člen rady fondu, aby mohol zodpovedne plniť svoju funkciu, a to rozhodovať na zasadnutí rady fondu, sa potrebuje nevyhnutne na ne pripraviť. Je nevyhnutne potrebné štúdium dokumentov, koncepcií, vypracovanie rozborov a podkladov pre rozhodnutie. Aj táto činnosť však spadá pod výkon funkcie člena rady fondu, je jej neoddeliteľnou súčasťou, pričom z citovaného zákona nevyplýva iná právna úprava. Kompetenciu člena rady fondu nemožno charakterizovať výlučne ako kompetenciu rozhodovaciu a schvaľovaciu. Rozhodovací a schvaľovací proces je potrebné vykladať v širšom slova zmysle, zahŕňa v sebe aj predkladanie pripomienok, návrhov, vypracovanie analýz, koncepcií, či iných dokumentov súvisiacich s právomocou rady fondu. Z tohto dôvodu ani za tieto činnosti nemá člen rady fondu nárok na odmenu, teda vyplatenie akejkoľvek odmeny členovi rady fondu s výkonom jeho funkcie člena rady fondu, neprichádza do úvahy práve s poukazom na § 3 ods. 8 zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. 42. Súd v rámci dokazovania sa zameral aj na skúmanie z pohľadu predmetu jednotlivých dohôd o vykonaní práce a z vykonaného dokazovania má za preukázané, že činnosti, ktorí sa na základe dohôd o vykonaní prác žalovaná zaviazala vykonávať, spadajú do pôsobnosti rady fondu, keďže rozhodovanie vo všetkých týchto otázkach nepochybne patrí práve do pôsobnosti rady vzhľadom na zákonom, resp. štatútom fondu vymedzenú pôsobnosť rady. Súd v tomto smere z dokazovania nezistil, že by činnosť členov rady fondu vykonávaná na základe dohôd o vykonaní práce bola nad rámec činnosti člena rady, resp. takúto činnosť zákon ani nepripúšťa, keďže ide o funkciu čestnú. 43. Pojem čestná funkcia je nutné vykladať tak, že zastávanie tejto funkcie predstavuje pre danú osobu česť, teda aj pri plnení povinností z nej vyplývajúcich sa možno spoliehať na česť osoby vykonávajúce túto funkciu, pričom sa jedná o funkciu, ktorá nie je honorovaná, to znamená nemožno od nej očakávať žiadny finančný profit, príjem, či odmenu. 44. Ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o Študentskom pôžičkovom fonde je potrebné vykladať tak, že tá istá osoba nemôže byť súčasne členom rady fondu a zamestnancom fondu. Je neprijateľné napríklad, aby člen rady fondu, ktorý rozhoduje o otázke vymenovania a odvolania riaditeľa fondu, určovaní jeho mzdy, bol vo vzťahu k podriadenosti vo vzťahu k riaditeľovi fondu na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. 45. Na základe vyššie uvedeného považoval súd predmetné dohody za absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádzajú zákon, konkrétne § 5 ods. 4 zákona o Študentskom pôžičkovom fonde a vzhľadom na účel uzatvárania sú nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. 46. K ustanoveniu § 17 ods. 3 Zákonníka práce súd konštatuje, že v danom prípade nemožno hovoriť, že vznikol platne pracovnoprávny vzťah, ak tento nevznikol, nemohol získať status zamestnanca a nemôže sa na neho vzťahovať ochrana. Dôvody, prečo nemohol vzniknúť pracovnoprávny vzťah, sú uvedené vyššie. Súd vyhodnotil svedecké výpovede tak, že sa nestotožnil s tým, že takýto spôsob uzatvárania dohôd bol aj v minulosti, nestotožnil sa s výpoveďou svedka Q. keď poukazuje jednoznačne na to, že takýto postup z hľadiska uzatvárania dohôd o vykonaní práce nie je v súlade so Zákonníkom práce a iných zákonných ustanovení a toto nemožno konvalidovať. Vzhľadom na to, že súd skonštatoval,
že dohody o vykonaní práce sú absolútne neplatné, súd a ďalej nezaoberal otázkou kvality a kvantity výstupov na základe dohôd o vykonaní práce, pretože z tohto pohľadu je to právne bezvýznamné. 47. Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne a dospel k záveru, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo tak, ako to má na mysli § 107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby sa za začiatok považuje deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, vedomosť o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie musí byť skutočná. V danom prípade subjektívna lehota na premlčanie nároku začala plynúť tak, ako to uvádza navrhovateľ, najskôr 05.10.2011, kedy právny zástupca navrhovateľa vypracoval pre Študentský pôžičkový fond memorandum k problematike uzatvárania dohôd o vykonávaní prác členmi rady fondu a dozornej rady fondu. 48. Vzhľadom na konštatovanie, čo je uvedené vyššie, že predmetné dohody o vykonaní práce sú neplatné, účastníci sú v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinní vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Súd na právne vzťahy účastníkov konania aplikoval bezdôvodné obohatenie, ako je upravené v § 451 Občianskeho zákonníka. 49. Súd sa zaoberal otázkou výšky vrátenia neoprávneného majetkového prospechu z pohľadu toho, či má byť vrátené plnenie brutto alebo netto, keď z vyčíslenia, ktoré predložil žalobca vyplýva, že brutto odmena predstavovala výšku 6 827,15 Eur a netto odmena, ktorú žalobkyňa reálne dostala, predstavoval sumu 5 530 Eur. Súd zastáva názor, že výška bezdôvodného obohatenia môže byť len tá, ktorá bola reálne vyplatená, keď žalovanej nebola vyplatená uplatňovaná suma, ale suma znížená o daň, ktorá predstavuje 19% a preto sa obohatila o sumu zníženú o daň, keďže túto sumu nedostala žalobkyňa, a preto o tejto výške nemožno hovoriť ako o bezdôvodnom obohatení, nakoľko plnenie prijal štát. Preto súd v tejto časti návrh zamietol. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaná si svoj dlh, ktorý vznikol na základe absolútne neplatných dohôd nesplnila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo požadovať popri istine aj úrok z omeškania, ktorý súd priznal v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákona, keď mal preukázané, že žalobkyňa bola vyzvaná na úhradu dňa 04.12.2012, výzva bola prevzatá 10.12.2012, bola stanovená lehota 3 dní a úrok z omeškania je priznaný od 14.12.2012. Základná úroková sadzba 14.12.2012 bola 0,75% p. a a zvýšená o 8 percentuálnych bodov, potom výška úrokov je 8,75% p. a. 50. Súd priznal žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 81% podľa pomeru úspechu vo veci a o jej výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti vo veci samej, čo je v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).