Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/37/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ Východoslovenská distribučná, a. s., IČO: 36 599 361, so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, (tiež aj žiadateľ), 2./ Nádej pre Sad Janka Kráľa, občianske združenie, IČO: 37 928 074, so sídlom v Bratislave, Švabinského 20, 3./ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013, IČO: 001783650015, so sídlom v Košiciach, Pokroku 7, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/009886/HLU zo dňa 10.01.2020 takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 09.03.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 11.03.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP3-2020/009886/HLU zo dňa 10.01.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. OU-KE- OSZP3-2019/031568 zo dňa 26.09.2019. Správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím zo dňa 26.09.2019 vydal súhlas Východoslovenskej distribučnej, a. s. (ako žiadateľovi) na výrub zmiešaného krovitého porastu a stromov rastúcich na pozemkoch parc. č. 5672, 5671, 5684/2, kat. úz. Košice - Myslava, za tam bližšie určených podmienok a za finančnú náhradu vo výške 5 968 eur. Žalobca sa domáhal aj zrušenia tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.09.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

administratívne konanie

2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 29.05.2019 doručená žiadosť Východoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej aj žiadateľ) zo dňa 24.05.2019 na výrub zmiešaného krovitého porastu a stromov rastúcich na pozemkoch parc. č. 5672, 5671, 5684/2 kat. úz. Košice - Myslava a na pozemkoch parc. č. 5685/7, 5685/502 kat. úz. Košice - Myslava z dôvodu prípravy výstavby nového VN vedenia „V222, V473 - Košice: ES Západ - Čičky - Kopa - zriadenie VN“. Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov zverejnil na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania dňa 31.05.2019. Do konania sa prihlásili subjekty:

§ Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa, Godrova č. 3/b, 811 06 Bratislava v zastúpení B. Š. (ďalej aj Nádej pre Sad Janka Kráľa), § Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny - ZO Košice 2013, Pokroku č. 7, 040 11 Košice v zastúpení L.. T.. C. D. (ďalej aj SZOPK ZO Košice 2013) a § Združenie domových samospráv, Rovniankova č. 14, P. O. BOX 218, 851 02 Bratislava v zastúpení L. P. (ďalej aj ZDS alebo žalobca), ktoré spĺňali podmienky pre účasť v konaní podľa zákona. ZDS (teda žalobca) sa do konania prihlásilo s požiadavkou predložiť a uplatniť nasledovné dokumenty: a. Predložiť projekty, ktoré sú dôvodom žiadosti o výrub a projektovú dokumentáciu preukazujúcu nemožnosť zachovania predmetných stromov. Zároveň žiadal predložiť projekt sadových a parkových úprav po realizácii zámeru žiadateľom. b. Analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu. Návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny. Zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu. Katastrálnu mapu s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu. c. Tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových indexov. d. Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. preukázať, že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o dreviny a vyčísľujúci ich spoločenskú hodnotu. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania, resp. metodické usmernenie MŽP SR, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len aj zákon o EIA). e. Projektovú dokumentáciu a mapové podklady na základe ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení, zámerov vrátiť pôvodný charakter pozemku a pod. f. Zhotovenie a zaslanie fotodokumentácie z miesta obhliadky ako aj celého spisového materiálu (skenom) na vyjadrenie elektronickou formou. g. V prípade, že súhlas bude vydaný, žiada aby bola uložená povinnosť náhradnej výsadby stromu podobnej hodnoty a druhovej skladby v danej lokalite. K pripomienkam a požiadavkám žalobcu (ZDS) správny orgán prvého stupňa uviedol: K bodu 1 a 5 Ustanovenia zákona vymedzujú základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny. Dôvodom žiadosti na výrub predmetných drevín bolo zo strany žiadateľa plánovanie výstavby, „V222, V473 - Košice: ES Západ - Čičky - Kopa - zriadenie VN“, podľa predloženej projektovej dokumentácie. Žiadateľ (stavebník), ako držiteľ povolenia na podnikanie v energetike je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme podľa ustanovenia o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o energetike) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy aj bez súhlasu vlastníka pozemku. Týmto žiadateľ (stavebník) konajúci vo verejnom záujme, je nositeľom „iného práva“ k dotknutým pozemkom podľa ustanovenia 139 ods. 1 písm. c/ o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj stavebný zákon) - práva vyplývajúceho z iných právnych predpisov. K bodu 2 Medzi dokumentáciu ochrany prírody a krajiny je pre podmienky mesta podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZoOPaK) zaradený, okrem iného, aj miestny územný systém ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. Predmetná dokumentácia slúži nielen na výkon činnosti a rozhodovanie orgánov ochrany prírody, ale aj ako podklad pri vypracovaní územnoplánovacej dokumentácie. Podľa ZoOPaK obec obstaráva a schvaľuje (uznesením v mestskom zastupiteľstve) dokument miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) a dokument starostlivosti o dreviny. V prípade MÚSES mesto zákonnú povinnosť bez uvedenia termínu schválenia zabezpečilo v roku 2013. Z dôvodu komplexnej aktualizácie Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice sa následne zabezpečilo spracovanie Urbanistickej štúdie Mestská zeleň Košice, pre riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území. Podstatnou časťou obsahu dokumentu podľa Prílohy č. 28 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) č. , ktorou sa vykonáva ZoOPaK, je analýza súčasného výskytu a stavu drevín, čo predpokladá spracovanie dokumentu tak, aby mohli byť údaje priebežne aktualizované, keďže stav podlieha neustálym zmenám. Po konzultáciách s inými mestami, ktoré majú dokument spracovaný, ale nie aktualizovaný, sa mesto

zaoberá prípravou na spracovanie digitálnej verzie dokumentu, ako modulárnej nadstavby Gisplanu, zatiaľ bez stanovenia termínu jeho spracovania. Podľa vyhlášky má byť jeho súčasťou zoznam pozemkov určených na náhradnú výsadbu: Čo sa týka pozemkov na náhradnú výsadbu, od apríla 2017 mesto Košice eviduje konkrétne riešenia danej problematiky, predovšetkým spoluprácou medzi referátom ÚHA Košice a Správou mestskej zelene v Košiciach (SMsZ v Košiciach). Predkladaný materiál uvádza pozemky vhodné pre náhradnú výsadbu do doby spracovania nového Územného plánu (mesto Košice je v procese schvaľovania Konceptu nového územného plánu mesta, ktorý na základe podrobných prieskumov a rozborov z dlhodobého hľadiska prehodnotí celkovú koncepciu rozvoja funkčných plôch mesta ako celku, ako aj jeho jednotlivých mestských častí a overí potrebu rozširovania výstavby. (Koncept mal byť predstavený v prvej polovici roka 2018 k možnej podrobnej verejnej diskusii.) Od roku 2012 - 2013 má mesto Košice spracované dokumenty pre výsadbu nových drevín na území mesta v rámci Akcie: „2013 stromov pre rok 2013“ a to: § Plochy a línie zelene Akcia: „ 2013 stromov pre rok 2013“ TEXTOVÁ ČASŤ § Navrhované plochy a línie zelene AKCIA - MAPOVÁ ČASŤ. Správny orgán prvého stupňa v súvislosti s vyššie uvedeným požiadal mesto Košice listom č. OU- KE-OSZP3-2019/005413 zo dňa 14.01.2019 o predloženie aktuálnej evidencie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu v územnom obvode mesta Košice. Správny orgán prvého stupňa v súvislosti s uvedeným niekoľkokrát obdržal od mesta Košice oznámenie, resp. žiadosť o predĺženie lehoty na spracovanie požadovaných údajov (odôvodňujúc túto vec riešiť v súčinnosti viacerých odborných útvarov mesta Košice a časovou náročnosťou na jej spracovanie). Podľa aktuálnych informácií správneho orgánu prvého stupňa malo mesto Košice požadované údaje predložiť do 18.04.2019, avšak do dnešného dňa správny orgán prvého stupňa požadované informácie o evidencii pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, neobdržal. K bodu 3 a 4 Súčasťou predloženej žiadosti na výrub predmetných drevín je Inventarizácia drevín rastúcich mimo lesa - Výpočet spoločenskej hodnoty drevín z mája 2019, vypracovaný spoločnosťou C.E.S. Slovakia, s. r. o., 065 33 Stráňany 88, podľa vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonáva ZoOPaK (ďalej aj vyhláška). Predmetom posudzovania podľa zákona o EIA sú činnosti, objekty a zariadenia, ktorých parametre nachádzajúce sa v časti A, resp. časti B dosahujú prahové hodnoty pre povinné hodnotenie, resp. zisťovacie konanie. Navrhovaná činnosť nie je činnosťou uvedenou v prílohe č. 8 zákona o EIA. K bodu 6 Znenie Správneho poriadku neukladá správnemu orgánu povinnosť vyhovieť požiadavke účastníka konania o zaslanie kópií podkladov. Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo sa dostaviť na správny orgán, zo spisového materiálu si urobiť odpisy, výpisy a prípadne im budú poskytnuté aj kópie požadovaných dokumentov. Ďalej správny orgán prvého stupňa v priebehu konania v súlade s Správneho poriadku oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia a to v čase úradných hodín, pričom zároveň bolo oznámené, že s podkladmi rozhodnutia je možné sa oboznámiť formou nahliadnutia do spisu (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) v súlade s Správneho poriadku na Okresnom úrade Košice. K bodu 7 Žiadateľovi bola udelená povinnosť finančnej náhrady.

3. Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň 10.07.2019, pričom oznámenie o nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou bolo doručené všetkým účastníkom konania. Miestne šetrenie sa uskutočnilo za účasti zástupcu žiadateľa a zástupcu správneho orgánu prvého stupňa. SZOPK ZO Košice 2013, Nádej pre Sad Janka Kráľa a ZDS sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou nezúčastnili. Správny orgán prvého stupňa ku konaniu prizval aj odbornú organizáciu ochrany prírody, ŠOP SR - RCOP Prešov (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky - Regionálne centrum ochrany prírody Prešov), ktorá sa konania nezúčastnila. Na miestnom šetrení sa zistilo, že ide o lokalitu, na ktorej sa nachádza množstvo drevín v hustom poraste a nie je možné konkrétne dreviny identifikovať. Vzhľadom na uvedené sa dohodlo na opätovnom vykonaní miestneho šetrenia za účasti zodpovedného pracovníka žiadateľa z dôvodu identifikácie konkrétnych drevín, na ktoré sa žiada súhlasné stanovisko s výrubom. Z miestnej obhliadky bola spísaná zápisnica podľa Správneho poriadku.

Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci opätovné ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň 05.08.2019, pričom oznámenie o nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou bolo doručené všetkým účastníkom konania. Na opätovnom miestnom šetrení sa zúčastnili zástupca žiadateľa a zástupca správneho orgánu prvého stupňa. SZOPK ZO Košice 2013, Nádej pre Sad Janka Kráľa a ZDS sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou opäť nezúčastnili. Na obhliadke bol špecifikovaný krovitý porast i stromy. Na základe písomného stanoviska ŠOP SR - RCOP Prešov bolo konštatované, že k predmetnému výrubu nemajú žiadne zásadné pripomienky a výrub odporúčajú vykonať v mimovegetačnom období a odpadná hmota po výrube má byť z lokality odprataná. Stromy a krovité porasty určené na výrub boli na miestnom šetrení riadne vyznačené. Z miestnej obhliadky bola spísaná zápisnica. Následne správny orgán prvého stupňa dňa 15.08.2019 oznámil všetkým účastníkom konania, že majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V stanovenej lehote sa žiaden účastník konania k podkladom rozhodnutia nevyjadril. Správny orgán prvého stupňa v závere konštatoval, že v lokalite výrubu ide o medzerovité stromoradie, ale aj menšie porasty krovitých porastov krátkovekého charakteru v priemernom zdravotnom stave, ale aj dožívajúce, a teda neperspektívne. Krovitý porast je vytvorený z náletov. Niektoré z drevín majú dutiny, poškodenie kmeňa - začínajúca dutina, deformácie bázy kmeňa, jednostrannú a preschnutú korunu, olámané konáre, vyschnutý terminál, odumretie kambia (v páse pozdĺž kmeňa), deformácie konárov a chyby vetvenia a dutiny. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa žiadateľovi súhlas vydal a dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ nedisponuje pozemkami, na ktorých by sa mohla realizovať náhradná výsadba, nemôže uložiť žiadateľovi povinnosť náhradnej výsadby, a preto uložil žiadateľovi finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín (5 968 eur).

4. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že: 1. rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, určených na výrub, ktorý sa mal uplatniť pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe drevín podľa § 95 ods. 3 písm. d/ ZoOPaK. Rozhodnutie neuvádza zdôvodnenie výšky finančnej náhrady, a preto nie je splnená podmienka uloženia finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Nebolo preukázané, že nariadiť náhradnú výsadbu je nemožné na verejných pozemkoch mesta Košice, 2. prvostupňový správny orgán mu nedoručil kópiu spisu, čím mu bola upretá možnosť podať kvalifikované vyjadrenie vo veci, a teda porušená povinnosť prvostupňového správneho orgánu podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, 3. rozhodnutie neposkytuje úplné a presné informácie o zistenom stave, a teda je vydané v rozpore so Správnym poriadkom. Žalobca preto navrhol žalovanému, aby rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie v odvolacom konaní.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 10.01.2020 po citácii ustanovení , , , , , ZoOPaK, vyhlášky MŽP SR č. a , , , , , , Správneho poriadku uviedol, že prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu na predmetných parcelách. Prvostupňový správny orgán udelil súhlas na výrub drevín podľa ZoOPaK a vykonávacej vyhlášky, teda súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka a po vyznačení drevín, určených na výrub. V súlade s ZoOPaK bola žiadateľovi uložená povinnosť adekvátnej finančnej náhrady. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol podmienky výrubu stromov podľa platných zákonov, vyhlášok a noriem. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Prvostupňový správny orgán rozhodol v predmetnej veci po zvážení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výsledok jeho rozhodovania a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj postup dostatočne zdôvodnil.

6. Žalovaný k námietkam žalobcu ďalej uviedol: Námietka, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny je neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa platných právnych predpisov. Mesto Košice neposkytlo prvostupňovému správnemu orgánu údaje o pozemkoch, kde je

možné uskutočniť náhradnú výsadbu z dôvodu komplexnej aktualizácie Územného plánu hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice, čo prvostupňový správny orgán dostatočne zdôvodnil. Ďalej žalovaný uviedol, že znenie § 23 ods. 1 Správneho poriadku neukladá správnemu orgánu povinnosť zasielania kópií spisov. Prvostupňový správny orgán informoval žalobcu riadne a včas o dôležitých skutočnostiach, ktoré mohli mať vplyv na priebeh a výsledok správneho konania. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania oznámil, že ako účastníci konania tak aj zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom zároveň bolo oznámené, že s podkladmi rozhodnutia je možné sa oboznámiť formou nahliadnutia do spisu (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy). V závere žalovaný dodal, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie, a preto nemá dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Navyše žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani žalovanému žiadne nové dôkazy.

súdne konanie

7. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.01.2020 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodov podľa , a (ďalej aj ), teda že napadnuté rozhodnutie d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín o ktorých výrube sa jedná. Sú to najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež nebola objektívne vyčíslená spoločenská hodnota predmetných drevín. Prvostupňový správny orgán tiež nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť uloženia finančnej náhrady, nakoľko rozhodnutie neuvádza zdôvodnenie výšky finančnej náhrady, a preto nie je splnená podmienka uloženia finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Nebolo pritom preukázané, že nariadiť náhradnú výsadbu je nemožné na verejných pozemkoch Mesta Košice. V rozhodnutí sa iba konštatuje, že Mesto Košice do termínu miestneho šetrenia nepredložilo aktuálnu evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, čo samo o sebe nie je dôvodom na to, aby sa pred náhradnou výsadbou uprednostnilo uloženie finančnej náhrady, a teda nie je dostatočne zdôvodnené napadnuté rozhodnutie ako ani rozhodnutie prvostupňového orgánu v tejto časti, a preto je nepreskúmateľné. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy teda bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

9. Ďalej žalobca uviedol, že spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby ale aj uloženia finančnej náhrady. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné zistiť či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie adekvátnosti uloženia finančnej náhrady ako aj jej výšky.

10. K procesnoprávnym vadám žalobca uviedol, že žalovaný neinformoval žalobcu o ukončení dokazovania v odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa k podkladom odvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Dodal, že nemá záujem na zrušení rozhodnutia len na

báze formálneho pochybenia; žalobca má záujem na súdnom prieskume všetkých žalobných bodov a zhodnotení zákonnosti rozhodnutí po procesnej aj vecnej stránke. Žalobca pokračoval, že požiadal prvostupňový správny orgán podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku v prvostupňovom konaní o kópiu spisu, ktorú mu však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil. Požiadavke žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby mal správny orgán povinnosť vyhovieť. Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru žalobcu postupom prvostupňového správneho orgánu žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

11. V závere žaloby žalobca uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, pretože jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Dodal, že spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Žalobca ešte na začiatku konania požadoval aby prvostupňový správny orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením. Ten však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií.

12. S poukazom na uvedené žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

13. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03.07.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto odkazuje na svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí a súdu navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že žalobca v poslednom čase nadmieru zaťažuje žalovaného i správny orgán prvého stupňa svojou nespokojnosťou aj s už uskutočneným výrubom drevín, pri ktorých bolo jednoznačne preukázané ich poškodenie. Z jednotlivých spisových materiálov je pritom zrejmé, že žalobca sa miestnych ohliadok zásadne nezúčastňuje, pričom svojimi požiadavkami na doručovanie kompletných kópií podkladov mimoriadne zaťažuje prvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania a so Správnym poriadkom. Vo svojich vyjadreniach k podkladom pre rozhodnutia a v odvolaniach uvádza rovnaké, všeobecne formulované argumentácie, obyčajne bez akejkoľvek priamej súvislosti s predmetom konania, vyplývajúce z platných právnych predpisov a noriem. Na podporu svojich tvrdení nikdy neuvádza žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že navrhované výruby konkrétnych drevín v danom území sú v rozpore so ZoOPaK, alebo sú ním ohrozené iné dôležité verejné alebo súkromné záujmy. Žalobca úplne opomína a ignoruje napríklad aj vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú rovnako ako právo na zdravé životné prostredie garantované . V napadnutých rozhodnutiach prvostupňových správnych orgánov je pritom často bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že ide o výruby drevín priamo ohrozujúcich zdravie a životy osôb, poškodzujúcich a ohrozujúcich majetok, alebo existuje iný verejný záujem na povolení ich výrubu. V týchto rozhodnutiach sú zároveň stanovované podmienky výrubu drevín a žiadateľovi je vždy buď uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu alebo v prípadoch, ak nie je možné náhradnú výsadbu uložiť, je žiadateľovi o výrub uložená povinnosť poukázať na účet príslušnej obce finančnú náhradu za vyrúbané dreviny, a to až do výšky ich spoločenskej hodnoty. Použitie finančnej náhrady je viazané na činnosti súvisiace so starostlivosťou o dreviny na území dotknutej obce. Nové dreviny umožňujú plnohodnotne nahradiť vyrúbané dreviny v plnení ich ekologických a estetických funkcií v území. Žalovaný preto navrhol súdu postupovať podľa a (ďalej aj ).

15. K žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania Východoslovenská distribučná, a. s. (teda žiadateľ o udelenie súhlasu na výrub drevín) písomným podaním zo dňa 27.07.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa právoplatných rozhodnutí správnych orgánov vykonal výrub drevín podľa podmienok

uvedených v rozhodnutí a dňa 13.03.2020 uhradil finančnú náhradu za výrub vo výške 5 968 eur na príjmový účet mesta Košice. Následne pristúpil k realizácii (výstavbe) líniovej stavby podľa právoplatného rozhodnutia stavebného orgánu (stavebného povolenia). V súčasnosti sa realizujú posledné terénne úpravy a očisťovanie dotknutého pozemku, po ktorých pristúpi k žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia.

16. Ďalej uviedol, že žalobné dôvody žalobcu sú okrem iného koncipované formálne bez primeranej vecnej argumentácie a naďalej považuje žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za správne, vydané v súlade s platnou právnou úpravou a dostatočne odôvodnené. Dodal, že súčasťou jeho žiadosti o výrub drevín bol aj výpočet spoločenskej hodnoty drevín z mája 2019, vypracovaný spoločnosťou C.E.S. Slovakia, s. r. o., ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

17. Pokračoval, že žalovaný nevykonával ďalšie dokazovanie a vychádzal len zo spisového materiálu doručeného správnym orgánom prvého stupňa. V rámci odvolania v správnom konaní žalobca ani nenavrhoval vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca sa mal možnosť niekoľkokrát zúčastniť ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, na čo bol riadne predvolaný, svoje právo však nevyužil. V rámci výkonu svojho oprávnenia zúčastniť sa ústneho pojednávania mal žalobca zároveň možnosť nahliadať do spisu správneho orgánu a oboznámiť sa so všetkými podkladmi, vrátane vyhotovenia si kópií pre neho relevantných dokumentov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i rozhodnutia žalovaného. Dodal, že žalobca napáda len procesnoprávne postupy s cieľom zrušenia rozhodnutia bez aktívnej snahy o súčinnosť a reálny záujem o skutočný stav na mieste samom. Navrhol preto súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -28 zo dňa 14.07.2020 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2020.

19. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

22. Podľa , správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

23. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

24. Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako i priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, s poukazom na dôvody správnej žaloby a na vyjadrenia zainteresovaných subjektov, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), viazaný žalobnými bodmi ( ) dospel k záveru o odmietnutí žaloby podľa z dôvodu jej šikanózneho charakteru. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože nerozhodoval vo veci samej ( ).

25. v zakotvuje právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa , každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Podľa , nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Predmetom ochrany podľa čl. 44 ods. 3 je životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Táto ochrana však nie je absolútna. Týka sa ohrozovania a poškodzovania chránených objektov v miere, ktorá je vyššia než stanovuje zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež Listina základných práv a slobôd v článku 35. Zákonom určujúcim podrobnosti o právach a povinnostiach podľa je v skutočnosti množstvo zákonov, najmä zákon o životnom prostredí, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o odpadoch, zákon o vodách, ale aj o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ZoOPaK) a iné.

26. Podľa § 48 ods. 1 veta prvá až štvrtá ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

27. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/009886/HLU zo dňa 10.01.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie) č. OU-KE-OSZP3-2019/031568 zo dňa 26.09.2019 o vydaní súhlasu žiadateľovi (Východoslovenská distribučná, a. s.) podľa ZoOPaK na výrub zmiešaného krovitého porastu a stromov na pozemkoch v kat. úz. Košice - Myslava. Súčasťou súhlasného rozhodnutia bolo určenie bližších podmienok vykonania výrubu zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny: 1./ Výrub stromov a krovitých porastov sa uskutoční v čase vegetačného pokoja v termíne od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka najneskôr v termíne do konca roka 2021. 2./ Pri výrube stromov a krovitých porastov žiadateľ zabezpečí, aby nedošlo k ohrozeniu života, k poškodeniu okolitých objektov, drevín a prostredia. A žiadateľovi bola tiež uložená povinnosť uskutočniť finančnú náhradu za uvedený výrub vo výške 5 968 eur na príjmový účet mesta Košice.

28. Rovnako mal správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žiadateľ (Východoslovenská distribučná a. s.) na základe právoplatného stavebného povolenia požiadal správny orgán prvého stupňa o vydanie súhlasu na výrub stromov a krovitého porastu v katastrálnom území Košice - Myslava, z dôvodu nevyhnutného výrubu drevín za účelom výstavby nového vedenia vysokého napätia „V222, V473 - Košice: ES Západ - Čičky - Kopa - zriadenie VN“. Súčasťou žiadosti boli všetky doklady vyžadované ZoOPaK a vyhláškou MŽP SR č. , ktorou sa vykonáva ZoOPaK, vrátane súhlasného stanoviska Štátnej ochrany prírody.

29. Správny orgán prvého stupňa vykonal v administratívnom konaní dve ústne pojednávania spojené s miestnou ohliadkou drevín (dňa 10.07.2019 a dňa 05.08.2019). Žalobca sa ani jedného ústneho pojednávania nezúčastnil, i keď bol o nich riadne upovedomený. Ohliadka terénu potvrdila potrebu výrubu drevín a ŠOP SR - RCOP Prešov odporučila vykonať výrub drevín v mimovegetačnom období a tiež odpadnú hmotu po výrube odpratať. O uvedenej ohliadke bola spísaná zápisnica. Správny orgán prvého stupňa dňa 15.08.2019 vyzval všetkých účastníkov konania, vrátane žalobcu, aby sa vyjadrili k podkladom na rozhodnutie, prípadne aby ich doplnili. Žiaden z účastníkov konania sa k podkladom na rozhodnutie nevyjadril. Vzhľadom na zistené skutočnosti, správny orgán prvého stupňa súhlas na výrub drevín vydal a žiadateľovi, nakoľko ten nedisponuje pozemkami na ktorých by sa mohla realizovať náhradná výsadba, uložil povinnosť podľa § 48 ods. 1 ZoOPaK finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty drevín (5 968 eur). Uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo následne potvrdené žalovaným, a to napadnutým rozhodnutím.

30. Správny súd konštatuje, že žalobca do administratívneho konania aktívne vstúpil a jeho názory boli hodnotené správnymi orgánmi. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach,

ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, tak bola splnená. Súd preto konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je správne a zákonné.

31. Pre úplnosť súd uvádza, že spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Správne orgány vychádzali z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti žiadateľa. Správny súd pripomína na tomto mieste, že treba konštatovať, že nejde o názor žalobcu, lebo autorom vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín (ktorá je súčasťou Inventarizácie drevín rastúcich mimo lesa; z mája 2019) bola na to odborne spôsobilá spoločnosť - C.E.S. Slovakia, s. r. o. A navyše ani z relevantných ustanovení ZoOPaK nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia.

32. Súd neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) jeho aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s výškou spoločenskej hodnoty drevín resp. s postupom pri jej určení, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im určené povinnosti.

33. ZoOPaK neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva, avšak zákaz zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 ktorý v spojení s a ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, aby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s , to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v . Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu.

34. Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. -48 z 10. novembra 2005).

35. Výkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj , ktorý tiež v takomto prípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby.

36. Súd tiež uvádza, že pri posudzovaní, či dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu v konaní. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu koncipované príliš všeobecne, žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neuvádza. Súdu v podstate ani nie je zrejme, čo je zmyslom námietok žalobcu.

37. Súd podotýka, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky. Len na tunajší súd podal viac ako 30 žalôb. Za dôležitú je tiež považovať tú skutočnosť, že okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného prostredia (napr. ŠOP SR - RCOP Prešov) zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky nemajú.

38. Súd vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým žalobca prejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány, a teda výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu ochranu.

39. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie.

40. Vychádzajúc z dôvodov vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči výrubu drevín, ktoré je potrebné odstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca podal správnu žalobu bez vážnosti resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa samotného napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvod ich vydania.

41. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu zakotvenú už v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania).

42. Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného. Z uvedených dôvodov správny súd aplikujúc v spojení s správnu žalobu odmietol.

43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.