Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-130-2016.pdf
PDF · 83.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/130/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Gabriela Čaudera, na hlavnom pojednávaní dňa 10. októbra 2016 v trestnej veci obžalovaného S. X. takto
rozhodol:
Obžalovaný S. X., J.. XX.X.XXXX I. G. G., Y. G. S. K., toho času vo výkone väzby odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby F.,
j e v i n n ý , ž e :
minimálne od októbra 2012 až do dňa 22.3.2016 na nezistenom mieste si od viacerých, doposiaľ nestotožnených osôb, zadovažoval pervitín (metamfetamín), ktorý následne prechovával pri sebe v meste Prievidza, kde takto zadovážený pervitín (metamfetamín) v uvedenom období s výnimkou obdobia, kedy pracoval v zahraničí, a to v mesiacoch apríl až máj 2013 predával a tiež zdarma poskytoval na rôznych miestach v okrese Prievidza ďalším osobám konzumujúcim túto látku, a to:
- Z. S., Y. G. K., S.. E. XXX/X, ktorému obvinený minimálne od októbra 2012 s výnimkou obdobia, kedy Z. S. pracoval v zahraničí, predal za sumu 5 eur za jednorazovú dávku na rôznych miestach v meste Prievidza pervitín (metamfetamín), a to asi dvakrát za mesiac v malom množstve, zodpovedajúcom spravidla dvom až trom obvyklým dávkam pervitínu, pričom naposledy mu obvinený takto predal pervitín v mesiaci február 2016 za sumu 10 eur,
- X. S., prezývajúcemu „H.“, trvale bytom K., Ľ.. Q. XX/X, ktorému obvinený predal s výnimkou obdobia, kedy sa X. S. nachádzal vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, v období posledných troch rokov do momentu zadržania jeho osoby políciou, na viacerých miestach, najmä herniach v meste Prievidza, v pravidelných intervaloch pervitín (metamfetamín), pričom v mesiaci február 2016 predával obvinený metamfetamín X. S. denne,
- F. H., Y. G. S. K., ktorému obvinený predal pervitín (metamfetamín) za sumu 5 eur za jednorazovú dávku, a to opakovane asi trikrát do týždňa od presne nezisteného času mesiaca júl 2015 do 20.10.2015, kedy mu pervitín v množstve 20 kubíkov predal v blízkosti pohostinstva Pyramída na sídlisku Sever v Prievidzi, a tiež v herni Extreme na Ulici Nábrežnej v Prievidzi, kedy mu predal pervitín za sumu 20 eur,
- N. H., Y. G. K., N. U. XXX/X, ktorej opakovane jeden až dvakrát do mesiaca obvinený bezodplatne dal, ako svojej priateľke, pervitín (metamfetamín) v byte na Ulici Z.. Z. XX I. K., pričom pervitín jej takto naposledy poskytol začiatkom mesiaca marec 2016,
- Y. K., Y. G. K., J. H. XXX/XX, ktorému obvinený predal pervitín (metamfetamín) v presne nezistenej dobe v priebehu roka 2015, kedy mu obvinený v meste Prievidza predal pervitín za sumu 20 eur,
- M. I., Y. G. K., J. H. XXX/XX, ktorému obvinený v poslednom štvrťroku 2015 predal na viacerých miestach v meste Prievidza minimálne desaťkrát pervitín (metamfetamín) za sumu 10 eur za jednotlivú dávku,
- K. H., Y. G. K., S.. S. XX/XX, ktorému obvinený v prvom štvrťroku 2016 až do momentu jeho zadržania políciou predal na viacerých miestach v meste Prievidza minimálne desaťkrát pervitín (metamfetamín) za sumu 20 eur za dve dávky pervitínu,
pričom pervitín - metamfetamín je v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov, v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a :
neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal sčasti závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), d) Trestného zákona, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona, sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného S. X. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Kv 29/16 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutkov nevykoná a vykoná dokazovanie v rozsahu výroku o treste a ochranného opatrenia.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal sčasti závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách a po dlhší čas, čím tak po stránke subjektívnej
ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), d) Trestného zákona, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.
Štát má záujem na kontrole výroby a prechovávaní omamných a psychotropných látok. Obžalovaný svojím konaním tento záujem spoločnosti porušil.
Súd k výroku o treste, ochrannom opatrení, vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti priznal, uznal na hlavnom pojednávaní svoju vinu, jej spáchanie úprimne oľutoval, bol užívateľom drog, túto, je pravda, že osobám uvedeným v skutkovej vete, zabezpečoval, no nie ako klasický díler, ale keď vnikol do drogového prostredia po tom, čo nezvládol svoju osobnú situáciu po rozvode, dá sa povedať, že len za symbolické sumy predával, resp. sa podelil, a teda neobohatil sa z tejto trestnej činnosti. Má veľmi vážne chorých rodičov, o ktorých sa v čase osobného voľna staral, i v čase pred tým, ako bol vzatý do väzby. Má súrodencov - dvoch bratov, no tí majú svoje rodiny, pre ktoré povinnosti nemajú takú možnosť sa starať a pomáhať rodičom ako on.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - odpisom z registra trestov č.l. 473, z ktorého vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, správami č.l. 470, 471-472, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol opakovane postihnutý za rôzne priestupky, predovšetkým však na úseku cestnej premávky, išlo o osem priestupkov, a bol i uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému uviedol, že išlo o obdobie rozvodu, kde nezvládal rozchod s manželkou, išlo o jeho zúfalé konanie, a priestupok voči poškodenému E. Q., nestal sa tak, ako bol uznaný vinným.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, a svojím uznaním viny na hlavnom pojednávaní napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, ktorú navrhovala priznať obhajoba, a to v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, pretože je síce nesporné, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, no z oboznámených správ je nesporne preukázané, že bol, a to viackrát postihnutý za priestupky, nešlo teda o ojedinelé jeho vybočenie z medzí slušného správania, bol postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, no opakovane viackrát, aj za porušenie povinností ako účastník cestnej premávky, a predovšetkým vzhľadom na počet postihnutí i za takéto priestupky teda nemožno skonštatovať, že ide o osobu, ktorá vedie život riadneho občana. Na druhej strane súd nevzhliadol u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Teda pri ukladaní trestu použil a upravil trestnú sadzbu, z ktorej pri ukladaní trestu vychádzal za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona. Ďalej pri ukladaní trestu, zohľadniac i pomery páchateľa, možnosť jeho nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, všetkých týchto okolností, potom dospel k záveru, že, predovšetkým zohľadniac dobu, počas ktorej sa svojej trestnej činnosti dopúšťal, ale i počtu osôb, vo vzťahu ku ktorým sa danej trestnej činnosti dopúšťal, koľkým osobám takto psychotropné látky zabezpečoval, i keď ide o prvotrestanú osobu, ako dôvodný, primeraný a zákonný súd, aj pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu, vzhliadol trest v prvej polovici upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona a nie ani na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov nepodmienečne. Súd nebol názoru, že sú tu splnené zákonné podmienky pre použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona, tak ako to navrhoval obžalovaný a obhajca. Takto môže súd postupovať a páchateľovi znížiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného v osobitnej časti Trestného zákona, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Teda z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide i výnimočné, mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody a nie o pravidelný postup súdu, ktorý sa musí viazať na existenciu takých okolností a pomerov, ktoré sa u páchateľov bežne nevyskytujú, a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľa. Takýmito okolnosťami, podľa názoru súdu, nemôže byť okolnosť, že ide o prvotrestanú osobu, ktorá viedla doposiaľ riadny život, ani okolnosť, že trestná činnosť neslúžila obžalovanému na zištnosť, na získanie finančných prostriedkov, vzhľadom na výšku ceny, za ktorú jednotlivé dávky obžalovaný iným osobám predával, zabezpečoval, ani okolnosť, že išlo o užívateľov psychotropných látok. Takúto okolnosť súd nevzhliadol ani na strane obžalovaného v tom, že by na jeho starostlivosti boli odkázaní jeho rodičia pre ich zlý zdravotný stav. Súd nespochybňuje skutočnosť zlého zdravotného stavu oboch rodičov, no táto skutočnosť existovala a bola obžalovanému známa i v čase, kedy k jeho konaniu dochádzalo. Táto okolnosť obžalovaného neodradila od páchania trestnej činnosti, musel si jej byť obžalovaný vedomý, napriek tomu sa trestnej činnosti dopúšťal. Podľa názoru súdu, ide len o účelovú snahu využitia okolnosti zdravotného stavu rodičov na zníženie trestu osobe obžalovaného. Existujú, tak ako i zo samotnej výpovede obžalovaného vyplynulo, i ďalšie osoby v rodine, ktoré by mali možnosť takú istú starostlivosť a pomoc osobám, na ktoré poukázal obžalovaný, poskytnúť. Preto súd pri ukladaní trestu nevyužil a nepoužil ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože pre toto mimoriadne opatrenie nevidel zákonné podmienky a dôvody. Na výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Je síce pravdou, že súd odsudzoval a páchateľa za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, no vzhľadom na oboznámené správy o povesti, odpis registra trestov, súd dospel k záveru, že nejde u obžalovaného do takej miery narušeného páchateľa, žeby výkon trestu odňatia slobody bolo potrebné vykonávať v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale že náprava páchateľa bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Takýto trest, podľa názoru súdu, splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona súd uloží ochranný dohľad páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie Trestného zákona, povahu trestnej činnosti, z ktorej obžalovaného súd uznával vinným, povahu trestu, uložil obžalovanému v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona, ochranný dohľad v trvaní 2 roky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.