Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/273/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcov 1/ E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. M. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ U. V. rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. Y. XX, XXX XX R., 3/ H. Z. rod. R., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. M. 7, XXX XX J., všetci zast. splnomocneným advokátom JUDr. Marianom Holým, so sídlom Advokátskej kancelárie Boženy Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, proti žalovanej Obci Polomka, zast. splnomocnenou advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. ČSA 18, 977 01 Brezno, o určenie že vec patrí do dedičstva a o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi K. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. M. 7, J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obec J., k.ú. J., a to parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, zamerané a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overeným dňa 10. 11. 2014 pod číslom XXX/XX.

II. Súd u r č u j e, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L., obec J., k.ú. J., a to parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, zameraných a identifikovaných geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overeným dňa 10. 11. 2014 pod číslom XXX/XX.

III. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 4C/273/2014-76 zo dňa 14. 10. 2015 domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. 7, J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti - pozemky C-KN XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, v k.ú. J., zamerané a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX zo dňa 20.10.2004 úradne overenom dňa 29.10.2004 pod číslom XXX/XX a ďalej určenia, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele X/X k nehnuteľnosti - pozemkom C-KN XXXX/ X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v k.ú. J., zamerané a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX zo dňa 20.10.2004 úradne overenom dňa

29.10.2004 pod číslom XXX/XX. Právny zástupca žalobcov v ďalšom opravil, že označené nehnuteľnosti boli zamerané a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014 úradne overený dňa 10. 11. 2014 pod číslom XXX/XX.

2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že K. Z. (otec žalobcov 1/ a 2/ a manžel žalobkyne 3/), v dedičskom konaní po svojom otcovi H. Z. na základe uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 nadobudol nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce J. č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.XX/ a, č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod. B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. XXX, pod B.2/a, a to v podiele X/X. Podľa zaopatrovacej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v Brezne do Notárskeho protokolu zo dňa 26. 04. 1957 vdova po H. Z., C. Z. rod. V., právom vlastníctva bez ťarchy odovzdala celé svoje podiely domovej nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce J., č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.10/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/1, pod B.X/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/2, pod B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/3, pod. B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 515, pod B.2/b, svojmu synovi K. Z. a jeho manželke H. rod. R., ktorí nadobudli uvedené nehnuteľnosti každý v podiele X/X. V dedičskom konaní po K. Z. (ďalej aj ako poručiteľ) prejednanom notárkou JUDr. Annou Medveďovou pod sp. zn. 4D 31/2006, D not 28/2006 bol prejednaný známy nehnuteľný majetok poručiteľa, ktorý v zmysle dedičskej dohody nadobudol syn poručiteľa - žalobca 1/. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX, úradne overeným dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/XX bol z pozkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere X m2 do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX. Do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bol z pozkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere XXX m2, z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2, z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2, z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2 a z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2. Vlastnícke právo k novovzniknutým C-KN parcelám nadobudla žalovaná vydržaním, hoci vedela, že vlastníctvo obci nepatrí, keďže čestné vyhlásenie pani E. Z. zo dňa XX. XX. XXXX, je neplatný právny úkon, nakoľko E. Z. nie je právnym nástupcom pzkn. vlastníkov. Žalobcovia sa od roku 2012 viackrát domáhali u žalovanej vyriešenia ich vlastníckych práv. Za tým účelom dali vyhotoviť geometrický plán č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overený dňa 10. 11. 2014 pod č. XXX/XX, ktorým pôvodné pozemnoknižné parcely boli identifikované ako novovzniknuté parcely C-KN č. XXXX/X, C- KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X, ohľadom ktorých žiadali, aby súd určil, že v podiele X/X patria do dedičstva do K. Z. a v podiele X/X je ich spoluvlastníčkou žalobkyňa 3/.

3. Právna zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení k žalobe uviedla, žalované parcely sú miestnou komunikáciou užívanou obcou od doby dávnej. Obec si túto miestnu komunikáciu dala vysporiadať do vlastníctva Notárskou zápisnicou o vydržaní N 56/2005, Nz 20298/2005 zo dňa 09. 05. 2005, k čomu dali súhlas všetci dotknutí vlastníci. Za právneho predchodcu žalobcov, pozemnoknižného vlastníka H. Z., dala písomný súhlas s osvedčením vlastníctva E. Z., manželka žalobcu 1/, ktorý o danom súhlase mal vedomosť a nič voči nemu nenamietal. Až následne v roku 2013 kvôli odstavnej ploche, kvôli obrubníkom, začal mať žalobca 1/ námietky voči osvedčeniu vlastníctva. Žalobca 1/ podal kvôli notárskej zápisnici v roku 2013 aj podnet na Okresnú prokuratúru v Brezne. Prokuratúra ale podnet odložila, nekonštatovala pochybenie v notárskej zápisnici. Žalobu žiadala zamietnuť a priznať žalovanej trovy právneho zastúpenia.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením k žalobe, uznesením Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 (č.l. 4 - 6 spisu), Osvedčením o dedičstve sp. zn. 4D 31/2006, D not 28/2006 (č.l. 9 - 15 spisu), Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX (č.l. 16 - 24 spisu), čestným vyhlásením E. Z. (č.l. 26 spisu), Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014 (č.l. 29 - 31 spisu), Notárskou zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005 zo dňa 09. 05. 2005 (č.l. 53 - 54 spisu), Notárskym protokolom N 159/57 zo dňa 26. 04. 1957 (č.l. 60 - 61 spisu), Uznesením Ľudového súdu v Brezne Čd. 431/58 zo dňa 04. 02. 1959 (č.l. 62 spisu), pzkn. zápisnicami obce Polomka (č.l. 63 - 75 spisu), výsluchom strán sporu, prednesmi a písomnými vyjadreniami právnych zástupcov a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil tento skutkový stav veci:

5. Z uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 (dátum vydania nečitateľný), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02. 1960 súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po H. Z., zomr. XX. XX. XXXX. Nehnuteľnosti v pzknihe obce J. č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.10/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/1, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. 516/2, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. 516/3, pod. B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. XXX, pod B.2/a, zapísané na poručiteľa v X/X-ci, podľa dohody medzi dedičmi prebral syn

poručiteľa K. Z. „D.“. Po právoplatnosti uznesenia súd na žiadosť dedičov prevedie pozemnoknižný zápis, že sa vkladá vlastnícke právo pre K. Z. titulom dedenia.

6. Podľa Notárskeho protokolu N 159/57, napísanom na Štátnom notárstve v Brezne dňa 26. 04. 1957 a doň spísanej zaopatrovacej zmluvy, vdova C. Z. rod. V. právom vlastníctva bez ťarchy odovzdáva celé svoje podiely domovej nehnuteľnosti, zapísané v pzkn. obce J., č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.10/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/1, pod B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/2, pod B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/3, pod. B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 515, pod B.2/b na jej mene, svojmu synovi K. Z. D. a jeho manželke H. rod. R. a povoľuje im vklad vlastníckeho práva. K. Z. a manželka uvedené podiely domovej nehnuteľnosti prijímajú do svojho vlastníctva a zaväzujú sa C. Z. do jej smrti riadne zaopatrovať. Odbor pre výstavbu rady ONV v Brezne dal k scudzeniu nehnuteľnosti podľa zaopatrovacej zmluvy súhlas dňa 25. 11. 1957.

7. Uznesením Ľudového súdu v Brezne Čd. 431/58 zo dňa 04. 02. 1959 súd povolil v pzkn. obce J. č. záp. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX podľa zaopatrovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX vklad vlastníckeho práva v prospech K. Z. a jeho manželky H. Z. rod. R..

8. Podľa zápisov vyplývajúcich z pzkn. zápisníc obce J. (č. záp. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) sú pzkn. vlastníkmi pzkn. parciel m.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, H. Z. v X/X a titulom zaopatrovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, K. Z. D. v X/X a H. Z. rod. R. v X/X.

9. E. Z., nar. XX. XX. XXXX v čestnom vyhlásení zo dňa 03. 06. 2004 vyhlásila, že ako právny nástupca vlastníkov vedených v pozemkovej knihe k.ú. J., vl. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v X/ X, nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním pre obec J. k parcele o.i. KN XXXX, XXXX. Súhlasila s vysporiadaním vlastníctva na obec Polomka s tým, že na tento pozemok si nebude robiť nároky.

10. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX, úradne overeným dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/ XX bol z pzkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere X m2 do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX. Do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bol z pzkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere XXX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2 a z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2 (ďalej aj ako „sporné pzkn. parcely“). Podľa nového stavu je vlastníkom C-KN parciel obec Polomka.

11. Z Notárskej zápisnice N 56/2005, Nz 20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa 09. 05. 2005 súd zistil, že notárka na žiadosť obce Polomka v zastúpení starostom obce A.. E. Z. osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Obce J., že je vlastníkom nehnuteľnosti v celosti v k.ú. J. parc. KN č. XXXX (miestna komunikácia), zast. pl. o výmere X XXX m2, parc. KN č. XXXX (miestna komunikácia) zast. pl. o výmere XXX m2, zameraná podľa GP č. XXXXXXXX - XX/XX, úradne overeného dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/XX. Podľa notárskej zápisnice parcely č. XXXX, XXXX slúžila ako cesta - miestna komunikácia a boli vytvorené o.i. aj zo sporných pzkn. parciel. V pzkn. zápisniciach sú síce vedení pzkn. vlastníci, po ktorých ale ich právni nástupcovia ako dotknutí vlastníci, súhlasili formou čestného prehlásenia s vysporiadaním pozemkov v prospech obce, nakoľko sa predmetné parcely ako cesta dlhé roky užívali a tiež právny predchodca obce Polomka, MNV Polomka sa vysporiadal sčasti s pzkn. vlastníkmi a z časti s ich právnymi nástupcami, ktorí túto skutočnosť potvrdili na čestnom prehlásení ako súhlas s vysporiadaním parciel v prospech obce Polomka, ktorá sa cíti byť vlastníkom titulom vydržania. O uvedených skutočnostiach predložila obec prehlásenia právnych nástupcov vrátane prehlásenia E. Z..

12. V dedičskej veci po K. Z. bolo vydané Osvedčenie o dedičstva sp. zn. 4D 31/2006, D not 28/2006 zo dňa 22. 09. 2006. Dedičmi zo zákona boli deti poručiteľa - žalobcovia 1/, 2/ a manželka poručiteľa

- žalobkyňa 3/. Celé dedičstvo nadobudol na základe uzavretej dohody E. Z. (žalobca 1/). Zo súpisu aktív dedičstva vyplýva, že doň neboli zahrnuté sporné pzkn. parcely, ktoré K. Z. zdedil v podiele X/X po svojom otcovi H. Z. v zmysle uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 a v podiele X/X nadobudol titulom zaopatrovacej zmluvy zo dňa 26. 04. 1957.

13. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overeného dňa 10. 11. 2014 pod č. XXX/XX, boli sporné pzkn. parcely novo identifikované ako parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2 a C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2.

14. Právna zástupkyňa žalovanej v ďalšom priebehu konania tvrdila, že K. Z. a žalobkyňa 3/ nadobudli pzkn. parcely ako poľnohospodársku pôdu - oráčinu. Novovytvorené parcely, ktoré sú predmetom žaloby sú inou, novou vecou. Ide o parcely, ktoré viac ako 50 rokov tvoria stavbu miestnej komunikácie, je na nich cestné teleso, ktoré vystaval ešte MNV Polomka a v roku 2007 až 2008 túto komunikáciu novo postavila, zrekonštruovala žalovaná. Žalovaná na základe stavebného povolenia č. SP C ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2007, vybudovala, zrekonštruovala cestné teleso - miestnu komunikáciu, položila asfaltový koberec. Cez danú komunikáciu žalovaná vybudovala tiež kanalizáciu a zrekonštruovala vodovodné potrubie. Náklady na vybudovanie cestnej miestnej komunikácie boli pritom značné. V prípade žalovaných parciel teda ide o novú vec, ku ktorej vzniklo žalovanej vlastnícke právo titulom spracovania podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola pri spracovaní cudzej veci dobromyseľná, nakoľko vlastnícke právo jej bolo osvedčené ešte v roku 2005 Notárskou zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005, pričom aj v tejto v zápisnici sa uvádza, že dané parcely tvoria cestu, ktorá bola ako cesta využívaná ako miestna komunikácia a pôvodne vystavaná ešte predchodcom žalovanej MNV Polomka ešte v 70. rokoch. Po vydaní notárskeho osvedčenia a zápise do katastra nehnuteľností začala žalovaná v roku 2007 s výstavbou nového rekonštruovaného cestného telesa, miestnej komunikácie spolu s vybudovaním kanalizácie a rekonštrukciou vodovodu. Miestna komunikácia slúži všetkým občanom obce a podľa zákona č. 135/1961 Zb. sú miestne komunikácie vo vlastníctve obce. Žalovaná teda dobromyseľne spracovala v roku 2007 až 2008 cudziu vec, keďže dlhé roky predtým boli tieto parcely novou vecou, neboli ornou pôdou ale boli miestnou komunikáciou. Nie je prípustné, aby súd určil do vlastníctva miestnu komunikáciu fyzickej osobe, nakoľko miestna komunikácia je pozemkom, do ktorého bol zapracovaný materiál a tak patrí do vlastníctva obce. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 22/2005. Tvrdila, že na určovacej žalobe nie je daný naliehavý právny záujem, ide len o akademický spor bez praktického významu pre účastníkov, poukazujúc pritom na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2007. Doplnila, že keď obec vysporadúvala pozemky pod miestnou komunikáciou, vedeli o tom všetci v obci, bolo to vyvesené aj na úradnej tabuli. Pripustila, že žalobca 1/ nepodpísal čestné vyhlásenie, avšak toto čestné vyhlásenie podpísala jeho manželka, teda žalobca 1/ o tom musel vedieť a nikdy nežiadal žiadnu finančnú náhradu. Poukázala tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a z nich vyplývajúce závery, že miestna a účelová komunikácia predstavuje určitú kvalitu pozemku, sú názvami pre druh pozemku a predstavujú určité stvárnenie či spracovanie jeho povrchu. Nemôže teda byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v zmysle občianskoprávnom ako dve rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim či osud. Nie je možné ich od pozemku oddeľovať napr. samostatne (oddelene jednu od druhej) prevádzať. Pozemok charakterizovaný ako miestna komunikácia môže mať len jedného vlastníka.

15. Právny zástupca žalobcov v ďalšom zdôraznil, že notárska zápisnica, ktorá má svedčiť o vlastníckom práve žalovanej nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Nie sú v nej uvedené žiadne okolnosti odôvodňujúce začiatok držby, nepretržitosť a trvanie držby, neobsahuje žiadny nadobúdací titul. Žalovaná ako nástupca MNV nemôže byť vlastníkom sporných nehnuteľností, keďže aj pracovníci MNV museli vedieť, že zmluvy sa spisujú písomne, inak nebudú registrované. V notárskej zápisnici nie sú obsiahnuté ani vyjadrenia všetkých osôb, ktorým svedčí zápis vlastníckeho práva. Zdôraznil, že K. Z. v roku 2004 ešte žil, nevyjadril sa ale k tomu, či súhlasí s vysporiadaním pozemkov v prospech obce. Obec oslovila E. Z., ktorá bola nevestou K. Z., lebo vedela, K. Z. nebude súhlasiť s vysporiadaním pozemkov v prospech obce. Žalovaná v čase spísania notárskej zápisnice nemohla byť v dobrej viere. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalovanej, že ide o miestnu komunikáciu, ktorá podľa cestného zákona je vo vlastníctve obce poukázal na ust. § 1 ods. 3 cestného zákona, v ktorom je definovaná pozemná komunikácia. Túto tvorí cestné teleso a jej súčasti, nie je tam ani pol slova pozemku. Následne v ust. § 3 a § 3a cestného zákona sú určené orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie, pričom podľa § 3a je obec špeciálnym stavebným úradom. V ust. § 43 zákona č. 50/1976 Zb. sú definované stavby. Podľa § 43a ods. 3 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sú inžinierskymi stavbami diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie. Z toho jednoznačne vyplýva, že stavba cesty, miestna komunikácia je stavbou. K spracovaniu pozemku ale nemôže dôjsť tým, že sa na ňom vybuduje stavba. Žalobcovia nespochybňujú vlastníctvo stavby, domáhajú sa určenia vlastníctva k pozemku. Zdôraznil, že aj Občiansky zákonník rozlišuje čo je stavbou a čo pozemkom. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že došlo k negatívnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a je namieste, aby sa vlastnícke právo vrátilo skutočným vlastníkom, ktorí budú môcť následne požadovať od obce finančnú náhradu.

16. Výsluchom žalobcu 1/ súd zistil, že E. Z., ktorá je jeho manželkou mu nepovedala o čestnom vyhlásení, dozvedel sa o ňom až neskôr. O tom, že obec je vlastníkom sporných parciel sa dozvedel prvýkrát v roku 2011 alebo 2012, kedy obec začala opravovať miestnu komunikáciu a na pozemku pred jeho domom resp. na pozemku v zákrute urobila násyp. Keďže sa začal obávať, že bude mať problém so vstupom do dvora svojho domu, obrátil sa na obec, išiel na obecný úrad, kde sa dozvedel, že vlastníkom pozemkov je obec. Na obecnom úrade mu žiadne doklady nedali, čestné prehlásenie obdržal až od notárky JUDr. Medveďovej.

17. Starosta obce Polomka E. Z. pred súdom uviedol, že žalobca 1/ vedel o čestnom prehlásení, ktoré podpísala jeho manželka a na druhý deň po jeho spísaní prišiel na obecný úrad, kde mu matrikárka odovzdala fotokópiu čestného prehlásenia aj geometrického plánu, pričom žalobca 1/ nič nenamietal. Ďalej uviedol, že vypracovaním čestných prehlásení bola poverená matrikárka, táto oslovovala vlastníkov. Nevedel sa vyjadriť prečo oslovila E. Z.. Notársku zápisnicu išiel spisovať on, notárke predložil doklady, ktoré mal k dispozícii vrátane čestných prehlásení, pričom nekontroloval kto aké čestné prehlásenie podpísal. Nevedel, či E. Z. bola alebo nebola vlastníčkou. Ďalej uviedol, že rekonštrukcia miestnej komunikácie prebehla na základe stavebného povolenia z roku 2007. Asfalt, ktorý je položený na spornej časti stál obec cez 20 000 Eur. Obec musela vysporiadať pozemky pod cestou z dôvodu, že chcela získať peniaze z eurofondov na vybudovanie potrieb pre obec, vrátane kanalizácie, vodovodu atď.

18. Právna zástupkyňa žalovanej v ďalšom uviedla, že sú ochotní vyplatiť žalobcom finančnú náhradu za parcely č. XXXX/X a XXXX/X v sume 30 centov za m2. Čo sa týka parcely č. XXXX/X súhlasia, aby pripadla do dedičstva po K. Z.. Starosta obce Polomka v tejto súvislosti uviedol, že v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tým, aby parcela č. XXXX/X (pozn. súdu - jedná sa o parcelu v zákrute tak ako je to naznačené na č.l. 98 spisu) pripadla do dedičstva po nebohom poručiteľovi, nakoľko už v súčasnosti sú spory medzi vlastníkmi rodinného domu, ktorý leží pri tejto parcele a žalobcom 1/.

19. Právny zástupca žalobcov záverom žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel. Ak žalovaná tvrdí, že pozemky sú súčasťou cesty ako miestnej komunikácie má za to, že takáto argumentácia nie v súlade s platným právom Slovenskej republiky. Ak aj žalovaná argumentuje českou judikatúrou, vždy sa v tejto judikatúre hovorí o tom, že obec je vlastníkom, ak došlo k legálnej zmene vlastníckeho práva. Práve táto legálnosť zmeny vlastníckeho práva obci nesvedčí. Naopak obec svojím postupom zasiahla neoprávnene do vlastníckych práv žalobcov chránených ako Ústavou Slovenskej republiky tak i medzinárodnými dohodami. Je tiež irelevantné, či žalobca 1/ vedel o súhlase s vysporiadaním vlastníctva, ktoré podpísala jeho manželka už v roku 2007 alebo v roku 2011 či 2012, pretože obec sa žiadnym spôsobom nemohla stať vlastníkom vydržaním, keďže od začiatku absentuje jej dobromyseľnosť pri držbe. Zdôraznil, že práve obec pozývala osoby zapísané či už na liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe na podpis čestného vyhlásenia. Nie je právne významné ani to, akým spôsobom budú žalobcovia svoje vlastnícke právo na sporných pozemkoch realizovať. To nemôže vyvrátiť ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2007, na ktorý poukazovala právna zástupkyňa žalovanej, je právne v prospech žalobcov. Vlastnícke právo žalobcov resp. ich právneho predchodcu bolo v konaní písomnými dokladmi jednoznačne preukázané, z tohto dôvodu je tu aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

20. Právna zástupkyňa žalovanej záverom uviedla, že naďalej popierajú vlastnícke právo žalobcov. Nejedná sa o oráčinu, ide o miestnu komunikáciu, ktorá nie je stavbou v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo obce vznikom spracovaním. obec nadobudla vlastnícke právo legálnym spôsobom, z ktorého dôvodu navrhla žalobu zamietnuť.

21. Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

22. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

25. Podľa § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy ( § 3) a orgánov štátneho odborného dozoru ( § 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

28. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

29. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

30. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

31. Podľa § 24e zákona č. 135/1961 Zb., pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.

32. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

33. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

34. Podľa § 43a ods. 3 psím. a/ zákona č. 50/1976 Zb., inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

35. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

36. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

37. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

38. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súdna prax rovnako akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

39. K námietke žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2007 zo dňa 25. 02. 2009 súd uvádza, že dovolací súd v ňom riešil prípad, keď žalobcovia sa domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi patrí pozemok, ktorý bol odňatý ich právnemu predchodcovi štátom v roku 1973, pričom zároveň bolo vlastnícke právo k pozemku aj v prospech štátu zapísané. Dovolací súd v tom prípade vylúčil naliehavý právny záujem na určení vlastníctva z dôvodu, že právny predchodca žalobcov resp. žalobcovia si mohli uplatniť nárok na vydanie veci postupom podľa reštitučných predpisov. V prejednávanom spore však o takýto prípad nejde.

40. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že žalovaná v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou existujúcej miestnej komunikácie pristúpila k vysporiadaniu pozemkov. Za tým účelom nechala vyhotoviť geometrický plán č. XXXXXXXX - XX/XX, úradne overený dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/XX, ktorým bola o.i. z pzkn. parcely č. XXX odčlenená jej časť o výmere X m2 do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX a do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bola z pzkn. parcely č. XXX odčlenená výmera XXX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2 a z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2. Celkovo bola z uvedených pzkn. parciel odčlenená do novovzniknutých C-KN parciel výmera XXX m2. Žalovaná v tejto súvislosti oslovila pzkn. vlastníkov resp. ich právnych nástupcov, či súhlasia s vysporiadaním vlastníctva pozemkov v prospech obce. V prípade spomenutých pzkn. parciel žalovaná oslovila pani E. Z., ktorá v čestnom vyhlásení zo dňa 03. 06. 2004 "ako právny nástupca vlastníkov daných pzkn. parciel" uviedla, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním pre obec a žalovanej udelila súhlas s vysporiadaním vlastníctva s tým, že na pozemky si nebude robiť nároky. Následne Notárskou zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa 09. 05. 2005 bolo osvedčené vyhlásenie žalovanej o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemkom parc. C-KN č. XXXX a č. XXXX).

41. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k odčleneným častiam pôvodných pzkn. parciel, keďže k tomu nebol daný súhlas dotknutých pzkn. vlastníkov resp. ich právnych nástupcov. S týmto ich tvrdením sa súd plne stotožnil. Z predložených listinných dôkazov celkom jednoznačne vyplýva, že pôvodné pzkn. parcely boli zapísané na H. Z. (otca K. Z.) v X/X, K. Z. v X/X a H. Z. (žalobkyňu X/) v X/X. E. Z. ako nevesta K. Z. a žalobkyne 3/, pokiaľ čestným vyhlásením súhlasila s vysporiadaním vlasníctva sporných pozemkov v prospech žalovanej nebola oprávnená takýto súhlas udeliť, keďže nebola ani pzkn. vlastníčkou a ani právnym nástupcom pzkn. vlastníkov. Postup žalovanej pri vysporiadavaní vlastníctva pozemkov pod miestnou komunikáciou považoval súd za nanajvýš pofidérny, keďže sama žalovaná pripravovala podklady pre vysporiadanie pozemkov, z ktorých musela bezpochyby zistiť, že E. Z. nie je ani pzkn. vlastníčkou a rovnako musela vedieť aj to, že nie je ani právnym nástupcom pzkn. vlastníkov. Súd zdôrazňuje, že pzkn. vlastníci zapísaní v pozemkovej knihe K. Z. a H. Z. žili a nebol dôvod, aby pri "akcii vysporiadavania pozemkov pod miestnou komunikáciou" žalovaná neoslovila so žiadosťou o vysporiadanie vlastníctva v jej prospech týchto dotknutých vlastníkov. V tomto smere sa súdu javí ako pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovaná takýmto postupom chcela obísť pzkn. vlastníkov, ktorí by s vysporiadaním pozemkov nesúhlasili.

42. Súd potom uzavrel, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo k sporným častiam pzkn. parciel vydržaním, nakoľko pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva neboli splnené zákonné predpoklady. Žalovaná nemohla byť dobromyseľná, že jej vlastníctvo k dotknutým častiam pzkn. parciel patrí, keď nemala súhlas dotknutých osôb v zmysle § 63 ods. 1 písm. a/ bod 1 Notárskeho poriadku, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva v prospech žalovanej obce výhrady. Keďže na strane žalovanej absentovala dobromyseľnosť o tom, že jej sporné časti pzkn. parciel poňaté do novovzniknutých C-KN parciel patria, pričom ide o jeden z pojmových znakov oprávnenej (a teda chránenej) držby, nemohlo dôjsť ani k zákonnému vydržaniu a tým ani k vzniku vlastníckeho práva titulom tejto právnej skutočnosti.

43. Žalovaná ďalej uviedla, že vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudla spracovaním. Tvrdila, že novovytvorené C-KN parcely sú novou vecou, ešte v 70-tych rokoch na nich bola vystavaná pozemná komunikácia, pričom žalovaná túto dobromyseľne spracovala (zrekonštruovala) v roku 2007 - 2008, na čo vynaložila nemalé finančné prostriedky.

44. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka rieši prípady, keď sa z cudzej veci spracovaním vyhotoví nová vec. Spracovaním veci v právnom zmysle slova sa rozumejú prípady, keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá je od pôvodnej odlíšená či už vzhľadovo alebo funkčne; môže ísť o takú úpravu už existujúcej veci, ktorou sa mení jej podstata. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby bola predmetom spracovania nehnuteľnosť, a to konkrétne stavba. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré charakterizujú stavbu, že sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba); z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia a pod.) cudzej stavby (Ro NS SR, sp. zn. 2 Cdo 22/2005). O spracovanie veci ale nejde v prípade spracovania pozemku ani zriadenia stavby na ňom, pretože pozemok a stavba sú dve samostatné veci, pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec.

45. Pre rozhodnutie sporu bolo potrebné posúdiť, či v prípade vybudovania pozemnej (miestnej) komunikácie na pozemku ide o prípad predpokladaný ust. § 135b Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že k vytvoreniu novej veci spracovaním v tomto prípade dôjsť nemôže, nakoľko pozemná komunikácia a pozemok pod ňou sú dvomi rôznymi vecami, sú vecami samostatnými. Podľa cestného zákona tvorí pozemnú komunikáciu cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Cestný zákon teda nestanovuje, že pozemnú komunikáciu ako cestné teleso tvorí aj pozemok pod ňou. Pozemná komunikácia podľa názoru súdu je jednoznačne stavbou v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 43 ods. 1, § 43a ods. 1, ods. 3 písm. a/ stavebného zákona. Podľa ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku. Že miestna komunikácia je samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom možno vyvodiť aj z ust. § 24e cestného zákona, podľa ktorého pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Samotný cestný

zákon teda rozlišuje medzi miestnou komunikáciou a pozemkom a výslovne stanovuje, že pozemky pod miestnymi komunikáciami, ktoré nie sú vo vlastníctve obce možno vyvlastniť.

46. Otázkou vzťahu pozemku a miestnej komunikácie sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky. Podľa rozsudku sp. zn. 2 Cdon 1414/97 zo dňa 26. 10. 1999, na ktorý poukázala aj žalovaná, „miestne a účelové komunikácie, vrátane parkovacích plôch, predstavujú určitú kvalitu pozemku, sú názvami pre druh pozemku a predstavujú určité stvárnenie či spracovanie jeho povrchu. Nemôžu teda byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v zmysle občianskoprávnom ako dve rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim či osud. Nemožno ich od pozemku oddeľovať, napr. samostatne (oddelene jednu od druhej) prevádzať." Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku sp. zn. 22 Cdo 52/2002 zo dňa 31. 01. 2002. V rozsudku sp. zn. 31 Cdo 691/2005 zo dňa 11. 10. 2006 sa však Najvyšší súd Českej republike odchýlil od názoru vyplývajúceho z rozsudku sp. zn. 22 Cdo 52/2002 a vyslovil, že „miestna komunikácia by mohla byť samostatnou vecou odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza v prípade, že by bola stavbou v zmysle občianskeho práva, t.j. stavbou v zmysle § 119 obč. zák., ktorá ako samostatný predmet vlastníctva môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nemožno vylúčiť, že miestna komunikácia môže byť stavbou, a teda samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom, a že právne vzťahy k nej nemusia byť totožné so vzťahmi k pozemku, na ktorom bola zriadená. Tejto možnosti nasvedčuje i § 17 ods. 3 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého, ak bola zriadená stavba dialnice, cesty alebo miestnej komunikácie na cudzom pozemku a vlastníkovi tejto stavby sa preukázateľne nepodarilo dosiahnuť majetkoprávneho vysporiadania s vlastníkom pozemku, je príslušný špeciálny stavebný úrad oprávnený na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva ku stavbe, a to za jednorázovú náhradu vo výške, ktorá podľa zvláštneho predpisu prináleží za vyvlastnenie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon rozlišuje vlastníctvo pozemku pod komunikáciou (s výnimkou účelovej) od vlastníctva samotnej komunikácie, a teda je na tieto pozemné komunikácie, t.j. dialnice, cesty a miestne komunikácie, treba v zásade pozerať ako na samostatné predmety právnych vzťahov."

47. Predmetný judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, vzhľadom na obsahovú blízkosť právnych poriadkov, je plne aplikovateľný aj v danej právnej veci. Vzhľadom na uvedené možno teda uzavrieť, že v prípade pozemku a miestnej komunikácie ide o dve samostatné veci v zmysle občianskoprávnom, ktoré môžu mať rozdielneho vlastníka. V prípade miestnej komunikácie je podľa § 3d ods. 3 cestného zákona jej vlastníkom obec. Vybudovaním stavby cestného telesa (miestnej komunikácie) na cudzom pozemku nedošlo k vytvoreniu novej veci spracovaním.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd záverom konštatuje, že žalovaná nenadobudla vlastníctvo k sporným pozemkom vydržaním a ani spracovaním cudzej veci. Súd podanej žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V konaní boli úspešní žalobcovia, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.