Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: X. M., O.. XX.X.XXXX, V. P., U. XXXX/X, pr. zast.: JUDr. Matúš Fabian, advokát AK Poprad, nám. sv. Egídia 93, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 909,19 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 909,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.8.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný povinnosťou vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 11.3.2010 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver v sume 600,- eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v zmysle dohodnutých podmienok 12 mesačnými splátkami po 98,- eur mesačne na istinu úveru a tiež poplatok v sume 576,- eur. Celkové náklady žalobkyne tak predstavovali sumu 576,- eur, t.j. čo predstavuje RPMN 300,29%. Žalobkyňa žalovanému z titulu úveru uhradila celkovo sumu 1.509,19 eur formou 4 splátok á 98,- eur a sumu 1.117,19 eur prostredníctvom exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučné konanie bolo proti žalobkyni vedené na návrh žalovaného podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. č. SR 08644/11, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.029,01 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 4.6.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne od 21.7.2011 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania.

2. Nakoľko rozhodcovský súd nevzal do úvahy charakter zmenky ako spotrebiteľskej, žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho hodnoty uhradené nad rámec skutočne poskytnutého úveru, ktorý považuje za bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko uzavretá zmluva neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že uzavretú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú, nakoľko je v nej vyznačený dôvod - povolanie, žalovaný má za to, že žalobkyňa tak vo vzťahu nie je spotrebiteľom a na vzťah sa majú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Súčasne žalovaný namietal, že výška úroku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, rovnako ako RPMN. Tieto svoje názory žalovaný opiera o dôvod žiadosti o úver, ktorý podľa neho má byť - povolanie. Nakoľko vo veci rozhodol v predchádzajúcom období rozhodcovský súd, vzniesol žalovaný námietku res iudicata. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 11.3.2010 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere č. 701000394, v zmysle ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver v sume 600,- eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v zmysle dohodnutých podmienok 12 mesačnými splátkami po 98,- eur mesačne na istinu úveru a tiež poplatok v sume 576,- eur. Poplatok predstavuje hodnotu 99,33% úveru a RPMN predstavuje 300,29%. Žalobkyňa žalovanému z titulu úveru uhradila celkovo sumu 1.509,19 eur formou 4 splátok á 98,- eur a sumu 1.117,19 eur prostredníctvom exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučné konanie bolo proti žalobkyni vedené na návrh žalovaného podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. č. SR 08644/11, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.029,01 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 4.6.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne od 21.7.2011 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku má žalovaný zato, že sa jedná o res iudicata k prejednávanej veci.

6. Ak vyššie spomenutý rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť, bola ním založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Týmto rozsudkom sa totiž rozhodlo o povinnosti žalobkyne ( v rozhodcovskom konaní žalovanej ) plniť zo zmluvy o úvere a vo vzťahu k žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia uvedený rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedený rozhodcovský rozsudok však mohol nadobudnúť právoplatnosť iba za predpokladu, že bola daná právomoc rozhodcovského súdu pre jeho vydanie, teda za predpokladu, že bola uzavretá rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným a to buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky ( § 3, § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ). Nie je totiž možné akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 ).

7. Vzhľadom na to by záver súdu prvého stupňa o tom, že konaniu v prejednávanej veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( res iudicata ), obstál iba za predpokladu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej vydal rozhodcovský súd predmetný rozhodcovský rozsudok, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. že rozhodcovská doložka je platná. V tomto smere žalovaný žiadnym spôsobom neargumentoval. Súd konštatuje, že rozhodcovskú doložku si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vypracovanými žalovaným. Žalobkyňa mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá poskytovateľ ako prvý. Rozhodcovskú doložku je treba považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi poskytovateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. S prihliadnutí na uvedený záver je tak námietka res iudicata irelevantná. Taktiež v konaní nebol preukázaný zamestnancom žalovaného uvedený dôvod poskytnutia úveru na zamestnanie, žalobkyňa nie je a nebola podnikateľským subjektom.

8. Žalobkyňa má za to, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje predpísané náležitosti. Zmluva neobsahuje žiaden číselný údaj o úroku či RPMN, ani údaj o splatnosti jednotlivých splátok.

9. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

10. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

12. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

13. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty ( § 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa ust. § 3 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z., ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.

15. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

16. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

17. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

18. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

19. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 ObčZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa ust. § 52 ods. 2 ObčZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa ust. § 52 ods. 3 ObčZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 52 ods. 4 ObčZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ust. § 53 ods. 1 ObčZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

25. Podľa ust. § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

26. Podľa ust. § 53 ods. 4 ObčZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa ust. § 54 ods. 1 ObčZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa ust. § 54 ods. 2 ObčZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

30. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

31. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

36. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

37. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

38. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne je daný. S prihliadnutím na skutočnosť, že uzavretá zmluva zo dňa 11.3.2010 neobsahuje údaje o splatnosti splátok, výške príslušenstva či RPMN, v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., je nevyhnutné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V takom prípade tak žalovaný musí žalobkyni vydať všetko plnenie prevyšujúce skutočne poskytnutý úver 600,- eur. Pokiaľ žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila sumu 1.509,19 eur, výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 909,19 eur. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.