Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-133-2016.pdf
PDF · 72.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/133/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného R. proti povinnému U. (t.č. vymazaný z obchodného registra) o vymoženie 5,90 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. februára 2016, č.k. 4Er/443/2011-12 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi E.. A.. E. Y., so sídlom v X. B., L. XX, trovy exekúcie v sume 41,75 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 04.07.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2011, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 5,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie R., pobočka V. zo dňa 23.02.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.04.2011. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 21.07.2011 E.. A.. E. Y., súdneho exekútora so sídlom v X. B.. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 24.11.2015 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 41,75 eur. Súd sa oboznámil s podaním súdneho exekútora a s výpisom z obchodného registra na povinného a zistil, že povinný bol dňa 13.05.2014 vymazaný ex offo z obchodného registra. Dôvodom zániku povinného bolo jeho zrušenie bez likvidácie uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.09.2013, č.k. 29CbR/219/2011-39, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2013. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v uznesení zo dňa 15.08.2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.11.2011, sp. zn. 3MCdo/10/2011.“ Z pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný dňa 13.05.2014 zanikol výmazom z
obchodného registra ex offo. S povinným teda nie je možné v konaní pokračovať. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 41,75 eur, vrátane DPH. Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvod pre zastavenie exekučného konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už z obchodného registra vymazaný, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd, vzhľadom k prechodným ustanoveniam § 470 ods. 2 CSP vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.
10. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
11. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo na súde prvej inštancie vydané vyšším súdnym úradníkom, samotným
podaním odvolania došlo k jeho zrušeniu podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. a o trovách exekúcie musí byť opätovne rozhodnuté súdom prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).