Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/133/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného R. proti povinnému U. (t.č. vymazaný z obchodného registra) o vymoženie 5,90 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. februára 2016, č.k. 4Er/443/2011-12 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi E.. A.. E. Y., so sídlom v X. B., L. XX, trovy exekúcie v sume 41,75 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 04.07.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2011, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 5,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie R., pobočka V. zo dňa 23.02.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.04.2011. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 21.07.2011 E.. A.. E. Y., súdneho exekútora so sídlom v X. B.. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 24.11.2015 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 41,75 eur. Súd sa oboznámil s podaním súdneho exekútora a s výpisom z obchodného registra na povinného a zistil, že povinný bol dňa 13.05.2014 vymazaný ex offo z obchodného registra. Dôvodom zániku povinného bolo jeho zrušenie bez likvidácie uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.09.2013, č.k. 29CbR/219/2011-39, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2013. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v uznesení zo dňa 15.08.2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.11.2011, sp. zn. 3MCdo/10/2011.“ Z pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný dňa 13.05.2014 zanikol výmazom z

obchodného registra ex offo. S povinným teda nie je možné v konaní pokračovať. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 41,75 eur, vrátane DPH. Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvod pre zastavenie exekučného konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už z obchodného registra vymazaný, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd, vzhľadom k prechodným ustanoveniam § 470 ods. 2 vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.

10. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

11. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo na súde prvej inštancie vydané vyšším súdnym úradníkom, samotným

podaním odvolania došlo k jeho zrušeniu podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. a o trovách exekúcie musí byť opätovne rozhodnuté súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .