Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-305-2015.pdf
PDF · 81.55 KB
No categories available
14Co/305/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: A. A., a.s., so sídlom XXX XX K., E. XX , IČO: XX XXX XXX, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, s.r.o., so sídlom 921 01 Piešťany, sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: T. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., E. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou J. Y., súdnou tajomníčkou Okresného s údu Banská Bystrica, o zaplatenie 2 842,31 eur s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen číslo konania 14C/109/2014, takto
rozhodol:
Súd konanie p r e r u š u j e do skončenia konania o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, smerujúcej proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014, ktoré je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. III. ÚS 194/2016 (Rvp 9831/2015).
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen rozhodol meritórne vo veci rozsudkom č.k. 14C/109/2014-87 zo dňa 23.10.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 454,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 454,87 eur od 04.02.2013 do zaplatenia v stanovenej lehote a vo zvyšnej časti zamietol žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadne aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, čo malo za následok vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd nepostupoval správne, keď na zmluvný vzťah, uzavretý medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom k dátumu jeho uzavretia - 05.12.2007, aplikoval ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01.01.2008. Argumentuje, že na uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným by bolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách iba v prípade, pokiaľ by úverový vzťah bol uzavretý po 01.01.2008, čo však v danom prípade nebol. Navyše, zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a právne vzťahy vzniknuté z týchto zmlúv budú vždy podliehať režimu Obchodného zákonníka a použitie Občianskeho zákonníka v danom prípade prichádza do úvahy iba vtedy, ak by určitú otázku zákonodarca v ustanoveniach Obchodného zákonníka výslovne neupravil. Právna úprava premlčania záväzku (§§ 387-408 Obchodného zákonníka) je v Obchodnom zákonníku komplexne upravená. Z uvedeného potom mal žalobca za nepochybné, že ak by žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku (túto námietku však nevzniesol a ani jeho opatrovník), musel by súd dĺžku premlčacej doby posúdiť v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní (okrem ešte ďalších dôvodov) poukázal
na neprípustnú retroaktívnu aplikáciu právnej úpravy spotrebiteľského práva v danej veci a to pokiaľ súd aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadne aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, pretože takýto postup súdu podľa názoru žalobcu popiera základné zásady a princípy, na ktorých je budovaný právny štát, nakoľko k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Súd, ktorý s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, údajne z úradnej povinnosti uplatnenú časť nároku žalobcu za obdobie presahujúce 3 roky od podania žaloby zamietol, postupoval protiústavne a v rozpore s príslušnými ustanoveniami tak Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, ako aj Občianskeho súdneho poriadku. V právnom štáte je takáto aplikácia právnych noriem neprípustná a úspech účastníka konania v konaní nemôže závisieť od toho, kedy štátny orgán, v zásade sám si riadiaci svoju činnosť, a teda aj čas rozhodovania, vo veci rozhodne. Súd tak svojim postupom v rozpore so zákonmi, z úradnej povinnosti posudzoval premlčanie zmluvného vzťahu uzavretého pred 01.05.2014, čím narušil rovnosť účastníkov zmluvného vzťahu (článok 47 ods. 3 Ústavy SR) a výrazným spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach.
3. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
6. Podľa ustanovenia § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
7. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 165 ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
9. Ak po začatí konania nastane skutočnosť, pre ktorú súd nemôže (prípadne sa domnieva že nemôže) v konaní pokračovať (prekážka postupu súdu) a zároveň nie je trvalou prekážkou postupu súdu, súd konanie preruší. Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval a to až do doby, kým iný súd alebo orgán nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu, alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá mu bráni pokračovať v konaní. V citovanom ustanovení § 164 CSP ide o prípad, kedy súd po zvážení charakteru prekážky postupu konania môže konanie prerušiť. Nejde o prípady, kedy platná právna úprava vyžaduje, aby súd obligatórne rozhodol o prerušení konania (§ 162 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP.), prerušenie konania je fakultatívneho charakteru a preto závisí výlučne od úvahy súdu. Súd pri zvažovaní prípadného prerušenia konania je povinný rešpektovať základné procesné zásady a to hospodárnosť, plynulosť konania a včasnosť rozhodovania veci tak, aby ochrana práv a právom chránených záujmov bola rýchla a účinná.
10. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku, predovšetkým z hľadiska aplikácie zákonných ustanovení, na podklade ktorých potom aj súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol, dospel k názoru, že je namieste prerušiť dané súdne konanie aj bez osobitného návrhu strany sporu postupom podľa ustanovenia § 164 CSP, nakoľko sa v konaní vedenom pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 9831/2015 o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, smerujúcej proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3MCdo/14/2014, rieši otázka zásadného právneho významu aj z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku v danej veci. Vyriešenie tejto otázky má/môže mať zásadný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu retroaktívnou aplikáciou neskoršej právnej úpravy aj na právne vzťahy skôr založené, napriek absencii prechodných ustanovení, ktoré by priamo splnomocňovali na spätnú aplikabilitu neskoršej právnej úpravy, konkrétne ohľadom aplikácie ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pripúšťajúceho prihliadnutie na premlčanie uplatneného nároku aj ex offo, bez námietky dlžníka. Vyriešenie možnosti aplikácie neskoršej právnej úpravy aj na právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2007, má priamy vplyv aj na právne posúdenie plynutia premlčacej doby z hľadiska posúdenia premlčania uplatneného nároku žalobcu.
11. Odvolací súd mal zistené, že v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu nebolo skončené konanie o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, smerujúcej proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014. Uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 194/2016- 10 zo dňa 12.04.2016 rozhodol ústavný súd, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 9830/2015, sp. zn. Rvp 9831/2015 a sp. zn. Rvp 9846/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 194/2016.
12. Aj vzhľadom na predmet konania, s ohľadom na všetky tvrdené a preukázané skutočnosti, v nadväznosti na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odvolacie dôvody žalobcu, sú v danom prípade dané dôvody na prerušenie konania, nakoľko je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné, aby mal odvolací súd pred tým, ako o odvolaní žalobcu meritórne rozhodne, vyriešenú otázku, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 9831/2015. Za súčasného právneho stavu má vyriešenie otázky retroaktívnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľov aj na právne vzťahy spotrebiteľov vzniknuté pred účinnosťou konkrétnych ustanovení zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu a prerušenie konania je tak efektívne, účelné a dôvodné a je legitímnym dôvodom pre prerušenie konania. Skutočnosti, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR môžu mať zásadný vplyv na ďalší procesný postup a rozhodovanie súdu v tomto konaní.
13. Odvolací súd preto prerušil konanie do skončenia konania o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, smerujúcej proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014, ktoré je aktuálne vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. sp. zn. III. ÚS 194/2016 (Rvp 9831/2015) podľa ustanovenia § 164 CSP, pretože ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu. 14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).