Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému T. W., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 228,95 Eur s príslušenstvom, dňa 10.10.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 228,95 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 228,95 Eur za obdobie odo dňa 26.1.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 30.11.2010 zmluvu č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.

3. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. riadne poskytla žalovanému služby a ich cenu vyúčtovala v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrou č. 7300406442 splatnou dňa 25.1.2013 na sumu 228,95 Eur.

4. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

5. Pohľadávka žalobcu vo výške 228,95 Eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6. Na základe uvedených platieb žalobca vyčísľuje úrok z omeškania ku dňu podania žaloby vo výške 8,75 % zo sumy 228,95 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia.

7. Žalovaný napriek riadnemu doručeniu žaloby s prílohami a výzve súdu, sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Aj keď konanie bolo začaté pred 1.7.2016, lebo žalobca svoju žalobu súdu doručil dňa 18.1.2016, teda za účinnosti vtedy platného zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), na konanie sa použije nový procesný predpis v zmysle úpravy zákonom číslo 160/2015 Z.z. (ďalej iba C.s.p.) so zachovaním právnych účinkov úkonov, ku ktorým došlo pred 1.7.2016.

10. Podľa § 297 písm. b/ C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Podľa § 219 C.s.p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

12. Predmetom konania tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, je peňažný nárok vo výške 228,95 Eur. Ide tak o spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, preto je treba vychádzať zo zistenia, že žalobcom produkované skutkové tvrdenia nespochybňuje), pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci. Súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu (nakoniec rozhodnutie bez nariadenia pojednávania navrhol aj samotný žalobca).

13. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke (27.9.2016), rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.10.2016.

14. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 30.11.2010 uzavrela so žalovaným pod číslom XXXXXXX písomnú Zmluvu o pripojení Fix, z obsahu ktorej vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzatvára so žalovaným ako účastníkom zmluvu, ktorej predmetom je poskytovanie telekomunikačných služieb.

15. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa zaviazala žalovanému poskytovať telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku.

16. Žalobca tvrdí, že aj keď poskytovateľ Slovak Telekom, a.s. poskytoval v zmluve dohodnuté služby, žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a cenu poskytnutých služieb riadne a včas nezaplatil.

17. Podľa žalobcu žalovaný neuhradil cenu poskytovateľom poskytnutých mu služieb, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 7300406442 splatnou dňa 25.1.2013 na sumu 228,95 Eur.

18. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bol v čase jej uzavretia právne upravený zákonom číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

19. Zákon číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách bol zrušený teraz platným a účinným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

20. Podľa § 78 odsek 9 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

21. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj keď zmluva o pripojení zo dňa 30.11.2010 bola spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovaným uzavretá za účinnosti zákona predchádzajúceho zákonu č. 351/2011 Z.z., je zmluvu nutné považovať za zmluvu podľa tohto zákona (zákon č. 351/2011 Z.z.).

22. Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20160701>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20160701>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu. Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie, b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva, c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20160701>. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701> alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti

ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

23. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr, c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií, d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb, e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,

f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia, g) cenové poradenstvo, h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch, i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu. Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). Účastník má právo na a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby. Účastník verejnej telefónnej služby má právo a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701> a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov, b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach, c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov. Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

24. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom a žalovaným ako účastníkom dňa 30.11.2010 je síce upravená osobitným zákonom, teda už citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ale ide o vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne ako typ zmluvy neupravený (podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu než len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 30.11.2010.

25. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 30.11.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi žalobcom a žalovaným nemôžu byť síce pochybnosti o charaktere tejto zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ale môžu byť pochybnosti o nutnosti na posúdenie právneho vzťahu ňou založeného použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Túto pochybnosť ale rozptyľuje ustanovenie odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia v znení účinnom od 1. mája 2014.

27. Podľa už citovaného § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014 (článok II. bod 1 a článok XIV. zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

28. Z uvedeného vyplýva, že zákonom číslo 102/2014 Z.z. (článok II. bod 1) bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1, ktorým bola táto veta doplnená, nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, založený nimi uzavretou zmluvou dňa 30.11.2010.

29. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, a v konečnom dôsledku nároku žalobcu čo do jeho dôvodnosti, je tak nutné vychádzať, okrem zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Opomenúť pritom nemožno ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z.

30. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 30.11.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20120301.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.

Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

31. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

32. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aj napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

33. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka, boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

34. Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.

35. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. Podľa článku 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

37. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

38. Zmluva o poskytovaní verejných služieb (o pripojení), na základe ktorej vznikol medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému oproti záväzku žalovaného

spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka a na základe spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vopred pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto zmluvy neboli tak individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd ju preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

39. Žalovaný, ako to už súd opakovane konštatoval, sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe produkovaným, nevyjadril. Rovnako žalovaný sa nevyjadril ani k obsahu žalobcom predložených listín, včítane obsahu faktúry, ktorou Slovak Telekom, a.s. fakturoval pohľadávku, ktorej úhrada je predmetom sporu podľa žaloby žalobcu.

40. Vzhľadom na uvedené, súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe, obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúry, ktorou Slovak Telekom, a.s. fakturoval pohľadávku, nespochybňuje a to nielen čo do jej výšky ale ani čo do jej splatnosti a tvrdenia žalobcu, že žalovaný pohľadávku neuhradil.

41. Súd ale zdôrazňuje, že vzhľadom na charakter právneho vzťahu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj peňažný nárok voči žalovanému i postavenie žalovaného v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľa, aj pri nečinnosti žalovaného súd bol povinný dbať o to, aby nečinnosť žalovaného, ktorá mohla prameniť aj z jeho nevedomosti ako spotrebiteľa, nebola na jeho ujmu a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012).

42. Na dôkaz svojho tvrdenia o existencii pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému, žalobca súdu predložil faktúru spoločnosti Slovak Telekom, a.s. číslo 7300406442 zo dňa 8.1.2013 na sumu 248,95 Eur za obdobie 8.12.2012 - 7.1.2013 so splatnosťou dňa 25.1.2013.

43. Z faktúry číslo 7300406442 spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., tvoriacej prílohu žaloby žalobcu vyplýva, že faktúra bola vystavená dňa 8.1.2013 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou dňa 25.1.2013 a titulom pohľadávky je zmluvná pokuta.

44. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

45. Žalobca túto časť svojho nároku bližšie neodôvodňuje. Už z tohto dôvodu tak žalobcovi ním uplatňovaný nárok by nebolo možné priznať. K zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 30.11.2010 však pripojil dodatok k tejto zmluve, ktorý mal byť uzavretý toho istého dňa, pričom z tabuľky č. 1 dodatku možno zistiť okrem iného údaj „zmluvná pokuta 248,95 Eur“. Ďalší text tejto listiny je ale písaný takým drobným písmom, že je takmer voľným okom bez použitia optických pomôcok nečitateľný.

46. Súd v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku opakovane konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretou dňa 30.11.2010 spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, je spotrebiteľským vzťahom a uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pri uzatváraní ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystupovala ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

47. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

48. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

49. Na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku zo dňa 30.11.2010 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila ňou bežne, pre tento účel, používaný formulár s predtlačeným textom, ktorý je voľným okom, bez použitia optických pomôcok, nečitateľný. Veľkosť písma textu, okrem tabuľkových častí, reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť dôsledky obsahu zmluvy a jej dodatku. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo zmluvu a jej dodatok pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú časť dodatku zmluvy akou sú nesporne podmienky, za ktorých sa žalovaný zaviazal, pre prípad porušenia zmluvných povinností, zaplatiť zmluvnú pokutu, mali byť uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť dodržiavania zmluvných povinností, pri porušení ktorých mu vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto text zmluvy a jej dodatku použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy a jej dodatkom, včítane záväzku o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach tohto záväzku.

50. Takýto spôsob formálneho vyjadrenia zmluvných podmienok v dodatku zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd považoval za nekalú praktiku dodávateľa Slovak Telekom, a.s. v procese uzatvárania zmluvy a jej dodatku, ktorého obsahom má byť záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu a podmienky tohto záväzku, brániacu žalovanému ako spotrebiteľovi sa s týmito podmienkami kvalifikovane oboznámiť a vyhodnotiť ich dôsledky. Nemožnosť spotrebiteľa získať kvalifikovaný obraz o zmluvných podmienkach vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Drobné písmená formulárového dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb pripraveného dodávateľom, bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť nielen jeho obsah, ale tiež formu, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb aj za neplatný podľa odseku 5 § 53 Občianskeho zákonníka.

51. Ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo nikdy zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, preto nemôže byť sporu, že dodatok k zmluve je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pritom dodáva, že z obdobných dôvodov, aj keď v prípade iného druhu spotrebiteľskej zmluvy, k rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej veci sp. zn. 1Cdo 320/2013 (rozsudok zo dňa 24.11.2015).

52. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

53. Pre súdom konštatovanú absolútnu neplatnosť dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v ktorom bol obsiahnutý právny úkon podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, teda záväzok žalovaného zaplatiť dodávateľovi Slovak Telekom, a.s. zmluvnú pokutu, takýto záväzok žalovanému vôbec nevznikol, v dôsledku čoho či už samotný dodávateľ alebo žalobca na základe zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, sa splnenia tohto záväzku nemôžu domáhať. Ak takýto záväzok žalovanému voči spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nevznikol, nemohol byť ani touto spoločnosťou na žalobcu postúpený. Žalovaný tak nie je povinný žalobcovi zaplatiť podľa faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. číslo 7300406442 zo dňa 8.1.2013 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

60. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi a to v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.