Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Spp-3-2022.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3Spp/3/2022
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: B. I., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom T. Č.. XX, XXX XX A.; proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2021, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením, takto
rozhodol:
I. Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je nedôvodný. II. Miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie vo veci je Krajský súd v Trnave.
odôvodnenie:
I.
Vymedzenie sporu o miestnu príslušnosť
1. Dňa 10. novembra 2021 bola Krajskému súdu v Nitre doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2021. Z jej obsahu vyplýva, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
2. Krajský súd v Nitre v nadväznosti na podanú správnu žalobu vyzval žalovanú na vyjadrenie a predloženie administratívnych spisov (dňa 18. novembra 2021), zaslal vyjadrenie žalovanej na vyjadrenie žalobkyni (dňa 13. januára 2022), oznámenie žalobkyne zo dňa 26. januára 202 zaslal na vyjadrenie žalovanej (dňa 1. februára 2022), vytýčil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia (dňa 13. apríla 2022) a následne tento termín zrušil (dňa 14. apríla 2022).
3. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 22 Sa 34/2021-58 zo dňa 14. apríla 2022 vec postúpil Krajskému súdu v Trnave ako miestne príslušnému súdu. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v predmetnom prípade ide o žalobu v sociálnych veciach, v ktorej sa miestna príslušnosť, preferujúc miestnu dostupnosť s ohľadom na špecifické postavenie osôb v núdzi, určuje podľa § 13 ods. 3 SSP, a teda podľa adresy trvalého pobytu žalobkyne. Žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese T. Č.. XX, A., pričom tento sa nachádza v okrese Šaľa, ktorý patrí do územného obvodu Okresného súdu Galanta (§ 2 ods. 11 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“). Územný obvod Okresného súdu Galanta tvorí časť obvodu Krajského súdu v Trnave (§ 3 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov). Preto Krajský súd v Nitre ustálil, že mieste príslušným súdom v predmetnej veci má byť Krajský súd v Trnave podľa § 13 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP a tomuto aj spis postúpil. Veci bola na Krajskom súde v Trnave pridelená sp. zn. 44 Sa 11/2022.
4. Krajský súd v Trnave s postúpením veci a s právnym názorom Krajského súdu v Nitre nesúhlasil, a preto listom zo dňa 14. júna 2022 predložil vec podľa § 18 ods. 3 SSP na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky.
5. Z hľadiska argumentácie Krajský súd v Trnave poukázal na § 9 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania. Predmetné ustanovenie zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosť počas konania zmenili. Krajský súd v Trnave tiež poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Nitre vec postúpil až po 5 mesiacoch od začatia konania, pred postúpením veci vykonal rad procesných úkonov, čím podľa jeho názoru založil svoju miestnu príslušnosť. Rovnako Krajský súd v Trnave zdôraznil, že postup Krajského súdu v Nitre, ktorý neskúmal svoju miestnu príslušnosť po doručení žaloby, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj v neprospech strán zúčastnených na konaní. Nedostatok miestnej príslušnosti pritom nenamietala ani žalovaná pri jej prvom úkone voči súdu. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave práve Krajský súd v Nitre tým, že v danej veci začal konanie vo veci samej, založil svoju miestnu príslušnosť.
II.
Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súlade s § 18 ods. 3 SSP posúdil spor správnych súdov o miestnu príslušnosť, pričom dospel k názoru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci nie je dôvodný.
7. Podľa § 13 ods. 1 SSP: „Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.“
8. Podľa § 13 ods. 3 SSP: „[...] v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) (t. j. v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach) [...] je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.“ 9. Podľa § 9 ods. 1 SSP: „Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.“
10. Podľa § 97 SSP: „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“
11. Podľa § 18 ods. 2 SSP: „Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.“
12. V riešenej veci nebolo medzi Krajským súdom v Trnave a Krajským súdom v Nitre sporné, že predmetom súdneho konania je žaloba v sociálnych veciach a miestnu príslušnosť je potrebné určovať prioritne podľa § 13 ods. 3 SSP, teda podľa trvalého pobytu žalobkyne. S týmto sa v plnom rozsahu stotožňuje aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
13. Spornou právnou otázkou, ktorú je v kontexte tohto sporu o miestnu príslušnosť správnych súdov potrebné vyriešiť je, či skutočnosť, že Krajský súd v Nitre neskúmal otázku svojej miestnej príslušnosti na začiatku konania a vykonal v predmetnej veci už procesné úkony, založila jeho miestnu príslušnosť na rozhodnutie veci.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky si je vedomý predchádzajúcich rozporov v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k riešeniu nastolenej otázky.
15. Časť senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastávala názor, že právna úprava procesných podmienok, miestnej príslušnosti a najmä otázky jej skúmania v SSP nie je úplná, a preto sa aj v správnom súdnictve uplatnia zásady skúmania miestnej príslušnosti podľa § 40 až 42 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 25 SSP. Tento prístup, s odkazom na § 41 CSP, vyžaduje od správnych súdov, aby skúmali svoju miestnu príslušnosť (ktorú chápe ako výlučnú) ex offo na začiatku konania alebo na námietku účastníka konania pri prvom procesnom úkone. Pokiaľ však správny súd začne vo veci samej konať, prekročí fázu „začiatku konania“, nemôže už vec postúpiť miestne príslušnému súdu a založí svoju vlastnú miestnu príslušnosť (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nds 1/2018 zo dňa 19. januára 2018, sp. zn. 10 Nds 1/2019 zo dňa 28. februára 2019 či sp. zn. 3 Nds 1/2020 zo dňa 25. marca 2020).
16. Na druhej strane je právny názor, podľa ktorého je právna úprava skúmania procesných podmienok, vrátane miestnej príslušnosti, v SSP úplná a neumožňuje preto uplatnenie ďalších ustanovení CSP. S odkazom na § 97 a § 18 ods. 2 SSP je správny súd oprávnený preskúmavať svoju miestnu príslušnosť kedykoľvek počas konania a v prípade zistenia svojej miestnej nepríslušnosti musí vec postúpiť miestne príslušnému správnemu súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Nds 2/2021 zo dňa 2. júla 2021).
17. Po preskúmaní súvisiacej judikatúry a právnej úpravy sa senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky stotožnil práve s názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Nds 2/2021 zo dňa 2. júla 2021.
18. Právna úprava určovania príslušnosti správneho súdu v SSP je aj podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky úplná. Obsahuje tak úpravu otázok určenia príslušnosti (§ 10 až § 17 SSP, osobitne k miestnej príslušnosti § 13 SSP), jej skúmania (§ 97 SSP) ako aj úpravu procesného postupu súdu v prípade, ak zistí, že nie je príslušný pre rozhodnutie vo veci (§ 18 ods. 2 SSP). Keďže príslušnosť súdu, vrátane miestnej príslušnosti súdu, predstavuje nesporne procesnú podmienku, je povinnosťou správneho súdu skúmať ju kedykoľvek počas konania, pokiaľ SSP neustanovuje inak (§ 97 SSP). V tomto smere je relevantné najmä to, že SSP neobsahuje žiadnu osobitnú úpravu týkajúcu sa skúmania miestnej príslušnosti (na rozdiel od CSP). SSP obsahuje aj povinnosť správneho súdu postúpiť vec príslušnému správnemu súdu (§ 18 ods. 2 SSP), pričom táto povinnosť nie je viazaná na žiadnu fázu súdneho konania.
19. Tento stav podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vychádza zo skutočnosti, že miestna príslušnosť je v správnom súdnictve chápaná skôr ako výlučná miestna príslušnosť, pričom požiadavka skúmania podmienok miestnej príslušnosti ex offo v každej fáze konania reflektuje požiadavku primeraného prerozdelenia agendy medzi správne súdy na území Slovenskej republiky.
20. Pokiaľ Krajský súd v Trnave poukazuje na § 9 ods. 1 SSP zakotvujúci zásadu perpetuatio fori v správnom súdnictve, tak ani tento argument neobstojí. Zásada perpetuatio fori totiž spočíva v požiadavke na „trvaní súdnej príslušnosti určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje zákon“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 161/08 zo dňa 15. mája 2008). Inými slovami teda v podstate znamená požiadavku zachovania už raz správne určenej príslušnosti, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Príslušnosť správneho súdu preto zostáva zachovaná podľa stavu podmienok pre jej určenie v čase začatia konania a neskoršie zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti súdu v priebehu súdneho konania nemajú v zásade vplyv na to, ktorý správny súd vec rozhodne. Ustanovenie § 9 ods. 1 SSP však nehovorí nič o tom, v ktorej fáze súdneho konania je možné skúmať otázku príslušnosti, resp. jej správneho určenia. Na túto otázku dáva odpoveď práve § 97 SSP, podľa ktorého je procesné podmienky možné skúmať v každej fáze súdneho konania a ustanovenie § 18 ods. 2 SSP, ktoré umožňuje správnemu súdu postúpiť vec príslušnému súdu kedykoľvek počas konania.
21. S ohľadom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatuje, že vykonávanie procesných úkonov miestne nepríslušným súdom v správnom súdnom konaní nemôže založiť miestnu príslušnosť dotknutého miestne nepríslušného správneho súdu a predstavovať prekážku pre postúpenie
veci miestne príslušnému súdu. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je právna úprava obsiahnutá v tomto smere v SSP jednoznačná.
22. Uvedené závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky však neznamenajú, že by správne súdy neboli viazané zásadou procesnej hospodárnosti konania. Naďalej platí, že správny súd je povinný určovať poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP). Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania je preto povinnosťou správneho súdu otázky príslušnosti a právomoci riešiť v zásade na začiatku konania, keďže ide o základné procesné podmienky určujúce rozhodujúci orgán. Ak tak správny súd nepostupuje, v dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného postupu môže zodpovedať vo vzťahu k účastníkom súdneho konania za súvisiace predĺženie súdneho konania v kontexte prostriedkov nápravy pri porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
23. Aplikujúc vyššie uvedené právne závery na predmetný prípad Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatuje, že miestna príslušnosť má byť vo veci žalobkyne určovaná podľa jej trvalého pobytu (§ 13 ods. 3 SSP). Podľa trvalého pobytu žalobkyne v čase podania žaloby a aj v čase rozhodovania žalovanej bol miestne príslušným súdom na rozhodnutie veci Krajský súd v Trnave (§ 2 ods. 11 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov). Keďže vykonávanie procesných úkonov po začatí konania v správnom súdnictve nie je spôsobilé založiť miestnu príslušnosť pôvodne miestne nepríslušného správneho súdu, na rozhodnutie a prejednanie predmetnej veci je miestne príslušný Krajský súd v Trnave. Jeho nesúhlas s postúpením veci preto nie je dôvodný.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.