Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-66-2016.pdf
PDF · 85.23 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletého: K. E., U.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov matky - G. E., U.. XX.X.XXXX, R. W. XXX/XX, T., a otca - D. E., U.. XX.X.XXXX, H. E. R. H. X/C, T., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný s účinnosťou od 25.5.2016 prispievať na výživu maloletého K. sumou 100,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Dlžné výživné za obdobie od 25.5.2016 do 10.10.2016 vo výške 282,28 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 8,-eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/80/2009-92 zo dňa 23.11.2009 v časti výživného.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2016 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému K. na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 25.5.2016.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to príjmom matky a otca; oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/80/2009-92 zo dňa 23.11.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Matka uviedla, že od poslednej úpravy výživného, kedy bolo znížené výživné, uplynula dlhá doba, maloletý v súčasnosti navštevuje 9. ročník ZŠ, v súčasnosti určené výživné vo výške 33,20 eur nestačí na krytie jeho potrieb. S maloletým sú bežné výdavky, je zdravý. Okrem maloletého má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k dcére R. a maloletej L., R. je už plnoletá, navštevuje tretí ročník Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre, v minulosti mala prerušené štúdium kvôli autonehode, v súčasnosti má individuálny študijný plán, v súčasnosti býva u priateľa. Maloletá L. navštevuje od septembra 2016 ZŠ v Hlohovci, predtým navštevovala materskú školu, výživné na ňu je určené vo výške 65,-eur mesačne, jej otec prispieva takýmto výživným. Ďalej matka uviedla, že po skončení materskej dovolenky sa zamestnala u terajšieho zamestnávateľa, u ktorého je štyri roky, jej priemerný čistý mesačný príjem je 529,87 eur, okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Býva s deťmi v 2-izbovom byte, ktorého vlastníčkou je jej matka, ktorá im umožnila bývať v byte, ona býva u svojej matky. Výdavky v súvislosti s bývaním sú 100,- eur mesačne, ktoré platí Bytovému
družstvu za nájom a služby; 22,- eur mesačne elektrina; plyn a koncesionárske poplatky sú spolu 21,44 eur.
4. Otec uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, lebo nemá na to prostriedky. Od poslednej úpravy výživného v roku 2009, kedy mu bolo znížené výživné pracoval prvýkrát od 7.10.2013 do 13.1.2014 u zamestnávateľa Kňazovický, s.r.o. ako elektrikár, robil na dohodu, robiť mal podľa toho ako ho bude potrebovať, avšak zamestnávateľ nemal dostatok práce, poriadne mu ani nevyplácal za vykonanú prácu. Následne sa zamestnal v novembri 2014 u zamestnávateľa Marco Europe, s.r.o., Trnava, kde pracoval až do 13.5.2015 na základe pracovnej zmluvy, jeho čistý mesačný príjem bol 600,-eur. Dal výpoveď z toho dôvodu, že pracoval aj nadčasy, ktoré mu ale neboli preplatené, domáhal sa preplatenia práce nadčas, povedali mu, že je to v zmluve, ale v zmluve nebolo o práci nadčas uvedené nič. Následne sa u tohto zamestnávateľa opätovne zamestnal od 29.5.2015, nakoľko ho o to poprosil jeden zamestnanec, lebo mu vypadol jediný servisný technik a nemal kto robiť servis, zamestnal sa na základe dohody o pracovnej činnosti, pracoval tam až do 15.6.2015, keďže uplynula doba dokedy mal na základe dohody pracovať. Od 10.8.2015 až do 31.10.2015 na základe dohody pracoval u zamestnávateľa Mgr. Martin Novosad - Emen, zarobil len 40-50 eur mesačne, pretože pracoval len keď ho potrebovali. Následne od 2.11.2015 do 30.4.2016 pracoval v spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. ako elektrikár, jeho príjem bol okolo 600,-eur mesačne ale len za dva mesiace, alebo tri, lebo od januára 2016 až do mája 2016 bol práceneschopný, mal uzavretú zmluvu na dobu určitú do konca apríla 2016. Má zdravotné problémy s chrbticou, nie je uznaný invalidným, v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi. Od lekára nemá potvrdené žiadne zdravotné obmedzenia. Iné vyživovacie povinnosti nemá. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur od 1.7.2016, keď v mesiaci máj ukončil PN, hneď v júni sa zaevidoval ako nezamestnaný, dávka mu bola priznaná až od 1.7.2016. Ďalej otec uviedol, že býva v podnájme v garsónke, má to prenajaté od fyzickej osoby, mesačne platí 240,-eur, v tom sú zahrnuté i energie, býva s priateľkou, ktorá na bývanie prispieva.
5. Opatrovníčka uviedla, že doporučuje vyhovieť návrhu, keď od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, potreby maloletého sa zvýšili, výživné doporučuje určiť vo výške podľa možností, schopností a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
6. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/80/2009-92 zo dňa 23.11.2009 súd zistil, že predmetom konania bolo zníženie výživného na maloletého K. E., rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého K. sumou 33,20 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 250,- eur mesačne, a prídavky na 3 deti v celkovej výške 63,75 eur, okrem maloletého K. mala v starostlivosti ďalšie dve maloleté deti - R. K. L., so znížením výživného súhlasila vzhľadom na to, že otec bol nezamestnaný, a to do doby kým si nájde zamestnanie. Otec bol nezamestnaný od januára 2009, poberal dávky v hmotnej núdzi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.2.2010.
7. Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 4.8.2016 súd zistil, že D. E. (otec) je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a bola mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 1.7.2016.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa matky - Coop Jednota Trmnava, spotrebné družstvo, súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky za obdobie marec 2016 až august 2016 bola vo výške 529,87 eur.
9. Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.
11. Z citovaného ustanovenia § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodine vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
12. Z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
13. V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009, kedy bolo výživné znížené, matka súhlasila so znížením výživného dovtedy kým si otec nájde prácu, vzhľadom na to, že otec bol v tom čase nezamestnaný. Od poslednej úpravy výživného uplynulo bezmála 7 rokov a ako vyplýva z vykonaného dokazovania, otec je i v súčasnosti bez trvalého pracovného pomeru, napriek tomu, že mu nič nebráni, aby sa riadne zamestnal. Otec síce v konaní tvrdil, že bol práceneschopný, že má zdravotné problémy, ako však sám uviedol, žiadne zdravotné obmedzenie nemá lekárom potvrdené. Z výpovede otca vyplýva, že po tom ako bolo výživné v novembri 2009 znížené, pracoval v trvalom pracovnom pomere v období od v novembra 2014 u zamestnávateľa Marco Europe, s.r.o., Trnava, kde pracoval do 13.5.2015 na základe pracovnej zmluvy, jeho čistý mesačný príjem bol 600,-eur. Pracovný pomer otec, podľa jeho vyjadrenia, ukončil výpoveďou z toho dôvodu, že pracoval aj nadčasy, ktoré mu ale neboli preplatené. Následne otec pracoval už len na základe dohody s podstatne nižším príjmom. Podľa názoru súdu, otec nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ktorý prestal pracovať v spoločnosti Marco Europe, s.r.o., Trnava, keď to, že mu nebola preplatená práca nadčas nemôže byť takýmto dôvodom, zvlášť, keď otec nemal zabezpečenú žiadnu inú prácu a trvalý príjem a mal vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Nezaplatenia odmeny za vykonanú prácu sa mohol domáhať zákonným spôsobom. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa vzdal zamestnania, zárobku, keď z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď podľa názoru súdu takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď vychádzal z jeho príjmu 600,- eur mesačne u posledného zamestnávateľa Marco Europe, s.r.o., Trnava. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 uplynula veľmi dlhá doba, maloletý vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb, zohľadnil tiež, že príjem matky maloletého sa zvýšil, keď v čase poslednej úpravy poberala rodičovský príspevok vo výške 250,- eur mesačne a v súčasnosti je jej príjem 529,87 eur, má stále ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletej dcére R. a maloletej L., otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
14. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od 25.5.2016 tak, ako žiadala matka, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci bol návrh podaný dňa 25.5.2016, súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného za obdobie spätne od podania návrhu. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 25.5.2016, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 25.5.2016 do 10.10.2016 vo výške 282,28 eur ( suma o ktorú sa zvýšilo výživné je 66,80 eur; pomerná časť za mesiac máj 2016 a to 66,80 eur deleno 31 dní krát 7 dní = 15,08 eur + 4 mesiace t.j. jún 2016 až september 2016 krát 66,80 eur = 267,20 eur). Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
16. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.