Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-7T/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej a prísediacich sudcov PhDr. Veroniky Pumovej a Lýdie Polákovej, v trestnej veci proti obžal. N. G. a spol. pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

N. G., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom I. 5, H., ml. S. Q., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom G. mesto, poštová adresa: Y. H., časť G. C. XXXX, a ml. H. U., nar. XX.XX..XXXX/XXXX v H., trvale bytom T. R. 5, H.,

7T/46/2016

sa u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, že

na Mlynarovičovej ul. 18 v Bratislave v čase asi o 21:30 hod dňa 12.12.1994 konkludentne spoločne konajúc prepadli poškodeného D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 7, H., tak, že ho zhodili na zem, udierali a kopali ho po celom tele, pričom mu z vreciek odcudzili kľúče od bytu, občiansky preukaz, 150,, Sk v hotovosti, náramkové hodinky v hodnote 10,62 Eur (320,-SK) a ďalšie veci zanedbateľnej hodnoty, čím mu vznikla škoda 15,60 Eur (470,- SK) teda

- spoločným konaním troch osôb proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchali

- trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

Za to sa

odsudzujú:

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 súd upúšťa od potrestania u všetkých obžalovaných, nakoľko už prejednanie veci pred súdom postačuje na ich nápravu.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 súd odkazuje poškodeného D. Y., nar. XX.XX.XXXXX, bytom H., J. N. XX s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. N. G., ml. S. Q. a ml. H. U. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných a oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaní N. G., ml. S. Q. a ml. H. U. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobili vyhlásenie, že sú vinný zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaní na všetky položené otázky odpovedali zhodne „áno“. Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z listinných dôkazov súd oboznámil registre trestov, z ktorého u obž. G. vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3- krát súdne trestaný, z toho vo všetkých troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, u obž. Q. vyplýva, že bol doposiaľ 2- krát súdne trestaný, z toho v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, a u obž. U. vplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Podľa § 16 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., účinného v čase spáchania skutku, sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa ods. 2) cit. ust., páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.

Podľa § 23 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., účinného v čase spáchania skutku je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Podľa ods.2) cit. ust. výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 24 ods. 1) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., od potrestania páchateľa, ktorý 7T/46/2016 spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť, a) ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo b) ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného trestného činu a osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným. Podľa ods. 2) cit. ust., ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený. Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Obžalovaní v predmetnej veci, ako už bolo uvedené, vo vzťahu ku skutku urobili vyhlásenie, že sú vinný. Súd dokazovanie preto v predmetnej veci nevykonával. Súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalované skutky boli dokonané v čase, keď obžalovaní S. Q. a H. U. boli mladiství (XX.XX.XXXX), títo v čase dokonania predmetného skutku mali 15 resp. 17 rokov. Vychádzajúc z predmetných skutočností možno preto v danej veci konštatovať, že v osobe

dvoch menovaných obžalovaných išlo o jedincov dozrievania, mladícku nerozvážnosť a dostatočné si neuvedomenie si protiprávnych dôsledkov. Vzhľadom práve preto na ich vek bolo potrebné prihliadnuť i k ich rozumovej a mravnej vyspelosti. Ako bolo preukázané z odpisu registra trestov, títo sú bezúhonní. Rovnako ako na bezúhonného sa hľadí na obž. G..

Práve vzhľadom na značný časový odstup, ktorý uplynul od dokonania skutku, kedy uplynulo 22 rokov ( obžaloba podaná na súd dňa 02.06.2016), si obžalovaní uvedomili nesprávnosť svojho protiprávneho konania, ktorého sa dopustili. Súd mal za to, že akýkoľvek nepodmienečný resp. i podmienečný trest odňatia slobody by bol vo vzťahu k obžalovaným neprimerane prísny a svoj účel by nesplnil. Vzhľadom na predmetné citované ustanovenie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ale i vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že vzhľadom na osoby 7T/46/2016 obžalovaných, ich snahu sa začleniť do spoločnosti i tým, že sú jednak zamestnaní resp. podnikateľsky činní, so založenými rodinami, samotný ich postoj k spáchanému skutku, ako i samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny, zabezpečí nápravu u obžalovaných, a to bez uložením akéhokoľvek druhu trestu. Poškodený si uplatnil škodu v celkovej výške 550.- Sk / 18,26 Eur, predmetná výška škody nebola uhradená do vyhlásenia rozsudku. I napriek tejto skutočnosti súd aplikoval ustanovenie § 229 ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, resp. analogicky § 288 ods. 1 Tr. por. a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škodu odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava V, na Krajský súd v Bratislave.