Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/422/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobkyne L.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX F. M. A. - Č., zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice o zaplatenie sumy 818,71 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

I.Súd námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Vranov nad Topľou z a m i e t a .

II.Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 818,71 eur od 22.10.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu pred zdanením vo výške 818,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 22.10.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

V.Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo rozsahu 100 % trov konania.

VI. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť poplatok za žalobu vo výške 49 eur na účet Okresného súdu vo Vranove nad Topľou a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu pôvodne podanou žalobou domáhala výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 818,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa podania žaloby a nahradiť trovy konania s tým, že pred začatím pojednávania právny zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti prevyšujúcej úroky z omeškania 8,75 % ročne späť. Súd zistil, že žaloba na súd bola podaná dňa 22.10.2014. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 04.09.1998 uzavrela poistnú zmluvu č. UDP-K č. 5073800013 (ďalej len „Zmluva“). Zmluva obsahovala tieto náležitosti- začiatok poistenia 04.09.1998, spôsob platenia poistného - mesačne vo výške 227 Sk/7,54 eur, poistná doba: 15 rokov, doba platenia poistného: 10 rokov, koniec poistenia - 04.09.2013. Zároveň v žalobe citovala ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 797 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Dňa 27.02.2014 jej žalovaný poukázal sumu vo výške 834,54 eur. Na jej žiadosť zo dňa 03.03.2014, ktorou žiadala o poskytnutie informácie ohľadom postupu likvidácie poistnej zmluvy a následnej výplate sumy vo výške iba 834,54 eur, jej žalovaný listom zo dňa 17.07.2014 oznámil, že na predmetnej poistnej zmluve boli nedoplatky, ktoré boli kompenzované pri zániku poistenia v rámci jeho likvidácie. Zároveň

z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku si požadovala priznať aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. K žalobe žalobkyňa doložila poistnú zmluvu zo dňa 08.09.1998 č. 5073800013 uzavretú medzi U. Č. - P. U., J..P.., a poistníkom V. Q., z ktorej vyplýva, že bola dohodnutá poistná zmluva UDP-K so začiatkom poistenia 04.09.1998, koncom poistenia 04.09.2013 spôsobom platenia poisteného pre prípad smrti a dožitia mesačne vo výške 227 Sk s poistnou dobou 15 rokov, počas doby platenia poistného 10 rokov. Poistná zmluva pre prípad smrti bola stanovená na 33.000 Sk a pre prípad dožitia 49.809 Sk. Ďalej v tejto zmluve je uvedené, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Poistený má právo na podiel na zisku a na prebytkoch poistného v rozsahu VPP PČSP, a.s., Košice. U. Č. - P. U., J..P.., Košice vydáva túto poistku ako potvrdenie o tom, že poistná zmluva bola uzatvorená riadne. Toto potvrdenie je vydané dňa 08.09.1998. Z návrhu poistnej zmluvy zo dňa 03.09.1998 vyplýva, že potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy bol vydaný v súlade s návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy.

3. V súlade so žalobou žalobkyne tunajší súd vydal platobný rozkaz proti, ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 5073800013 dňa 03.09.1998. Dňa 15.05.2008 obdržal žalovaný od žalobkyne podpísanú listinu z 09.05.2008, v obsahu ktorej žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby sa prípadne spory medzi žalobcom a žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.05.2007, ktoré mu boli oznámené (§788 O.z.) ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je „rozhodcovskou doložkou“. Listu žalobkyne z 05.09.2007 predchádzalo uverejnenie poistných podmienok z 21.05.2007 na internete. Ako vyplýva z listu z 10.06.2008, napriek jeho podpísaniu mala žalobkyňa právo v lehote 10 dní od jeho podpisu „jednostranne odstúpiť od časti XV. poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a to bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takomto prípade sa spory budú riešiť pred všeobecným súdom.“ Toto svoje oprávnenie žalobkyňa v stanovenej lehote a ani v dodatočnej primeranej lehote neuplatnil. Dňa 15.05.2008 žalovaný zároveň obdržal Žiadosť o GSM Balík zo dňa 09.05.2008, kde opätovne potvrdil uzavretie rozhodcovskej doložky. Z uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platenému a individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný namietal nedostatok právomoci súdu na konanie a uviedol, že pri tomto tvrdení vychádza z uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.07.2012 spisová značka 5Co/51/2012 a z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.08.2012 spisová značka 5Co/10/2012, ktorými súdy rozhodli tak, že obdobná rozhodcovská doložka medzi stranami sporu bola individuálne uzavretá. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spisová značka 2Co/225/2010 zo dňa 19.08.2010. Zároveň uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a predčasne podanú z dôvodu a že v čase podania žaloby nebol ešte ukončený proces šetrenia pre zistenia konečnej sumy, ktorá má byť žalovanému vyplatená a preto nemôže byť žalovaný v omeškaní s nárokom. Žalovaná suma je uplatnená v nesprávnej výške, pretože nezohľadňuje možnú redukciu poistnej sumy, zo zákona povinné zdanenie poistného plnenia, či zistenia iného rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ako je uvedené v poistnej zmluve (krátenia, výrub, prepočty a pod.), preto žiadal, aby súd konanie zastavil. K vyjadreniu k odporu doložil návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 03.09.1998, stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 50738000013 zo dňa 09.05.2008, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednané U. Č. - P. U. D., J..P.., žiadosť o GSM balíček PČSP Rapid k poistnej zmluve č. 5073800013 zo dňa 09.05.2008, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach spisová značka 5Co/51/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach spisová značka 2Co/225/2010, uznesenie Krajského súdu Košice spisová značka 5Co/10/2012.

4. Zo stanoviska k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 5073800013 zo dňa 09.05.2008 poistníka V. Q. vyplýva, že podľa možnosti, ktoré jej boli dané, aby si vybrala alternatívu ohľadne pokračovania v poistnom vzťahu si z alternatív a), b), c) vybrala alternatívu a) podľa ktorej „žiadam o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou. Chcem, aby moje poistenie trvalo naďalej bez faktického zvýšenia poistného“. Ďalej pod týmito alternatívami, z ktorých si žalobkyňa vybrala alternatívu a), je menším písmenom uvedené, že poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami U. Č.-P. U. D., J..P.., zo dňa 21.05.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>.

Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporené nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok U. Č.-P. U. D., J..P.., zo dňa 21.05.2007 (poistné podmienky), tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Suma stanovená na kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia návrhu so splatnosťou k ukončeniu poistenia, a to ako rozdiel medzi zvýšenými poisteným a doteraz uhrádzaným poistným vynásobeným počtom poistných období až do konca doby poistenia. V závere tohto stanovisko je uvedené poučenie: Poisťovňa pri podpise tejto návratky akceptuje iba vlastnoručný podpis poistníka. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto návratky poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.05.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom.

5. Zo žiadosti o GSM balíček U. D. v poistnej zmluve č. 5073800013 zo dňa 09.05.2015 žalobkyňa ako poistník v tomto liste podpísala pretlačenú formuláciu textu podľa, ktorej týmto žiada o zaslanie GSM balíka U. D., ktorý okrem služieb GSM servis U. D. a poistných služieb obsahuje bezplatne zaslaný akciový telefón značky Nokia 1650. V ďalšom odseku pod týmito písmenami je malým písmom uvedené okrem iného, že poistník touto žiadosťou v plnom rozsahu pristupuje k Všeobecným poistným podmienkam U. Č.-P. U. D., J..P.., zo dňa 21.05.2007 v znení ich dodatkov, ktoré sa dňom podpisu tejto žiadosti vzťahujú na jeho poistnú zmluvu v hore uvedeného čísla. Poistník prehlasuje, že sa s poistnými podmienkami oboznámil a forma oboznámenia sa s nimi cez internetovú stránku www.pcsp.sk <http:// www.pcsp.sk> mu v plnom rozsahu vyhovuje. Všetky prípadné spory alebo sporné nároky z poistenia tohto dojednania alebo iných dojednaní uzavretej medzi poisťovňou a poistníkom spadajú pod posúdenia rozhodcovského súdu podľa časti XV. poistných podmienok. Od tejto vety, ktorá je rozhodcovskou doložkou možno bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu odstúpiť v lehote 7 dní od doručenia tejto žiadosti poisťovni.

6. Dňa 21.05.2015 podal žalovaný písomné vyjadrenie v danej právnej veci, kde uviedol, že žalobkyňa žaluje dlžnú sumu, ktorá je založená na predpoklade, že počas trvania poistenia nenastali, resp. že žalobca sám nedal úkon na také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na určenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 797, ods. 2,3 Občianskeho zákonníka). Tento predpoklad je nesprávny, žaloba vychádza z nesprávneho a neúplného skutkového a právneho stavu. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá poistná suma alebo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. Stanovenie poistného plnenia je teda podľa zákona alternatívne a závisí od konkrétnych skutkových a právnych okolností prípadu. Poistený má preto nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistnej zmluvy, čo bolo aj v danom prípade. Žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu dňa 03.09.1998, ktorej súčasťou boli pôvodne Všeobecné poistné podmienky schválené štátom z 01.06.1995. Žiadosťou o GSM Balík zo dňa 09.05.2008 a nadväzujúcimi dokumentmi ako aj Stanoviskom k zvýšeniu poistného zo dňa 09.05.2008 žalovaný zmenil pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky z 21.05.2007. Vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia bolo i poistné podmienky z 21.05.2007, žalovaný likvidoval poistenie postupom podľa týchto poistných podmienok a vyplatil žalobkyni poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok (§816 O.z.). O platnej zmene poistných podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.05.2007, žiadosť žalobkyne zo dňa 06.04.2007 a nadväzujúca poistka zo dňa 10.08.2007. Podľa § 788, ods. 3 O.z. pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie poistníkom. Po právnej stránky žalovaný pri ukončení poistenia postupoval v súlade s § 797, ods. 2,3 O.z. (vyšetrovanie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť pri ukončení poistenia, splatnosť do 15 dní od ukončenie tohto šetrenia, t.j. do 15 dní od 14.02.2014 - Oznámenie o likvidácii poistného plnenia). Rozsah povinnosti poistiteľa (žalovaného) plniť podľa § 797 ods. 2,3 O.z. bol stanovený 1.656,98 eur s tým, že z tejto sumy bol odstránený nedoplatok zodpovedajúci textu Stanoviska k zvýšeniu poistného vo výške 460,23 eur. Žalobkyňa sa dobu trvania poistenia uhradila poistné v celkovej výške 1.364,43 eur, teda poistné o 292,55 eur nižšie ako je vyplatené poistné plnenie, tento rozdiel tvorí „základ dane z príjmu“ uvedený v Oznámení o likvidácii poistnej udalosti pre zrážkou daň vo výške 55,58 eur. Z takto stanoveného plnenia vo výške určenej podľa poistných podmienok boli kompenzáciou podľa § 580 O.z. alebo podľa daňových predpisov odrátané položky uvedené v Oznámení o zániku poistenia z 14.02.2014 (dlžné poplatky podľa príslušných sadzobníkov poplatkov v roku 2009 a 2010. Pristúpením na zmenu poistných podmienok z 21.05.2007 žalobkyňa získala bezplatný telefón Nokia a možnosť zamedziť aplikácii sadzobníkov poplatkov z rokov 2009 a 2010, čo nevyužila. Ďalej uviedol, že špecifikom poistnej zmluvy bolo, že časť obsahu tejto poistnej zmluvy

- cena poistenia, výška poistného plnenia, poistno-matematické metódy a postupy s tým súvisiace schválil vtedajší orgán kontroly nad poisťovníctvom a teda nešlo o výsledok výlučne autonómnej vôle žalovaného. V prípade, že by nenastali žiadne zmeny poistných podmienok, žalobkyňa by mala nárok na poistné plnenie vo výške 1.095,40 eur, to znamená, keby platila poistné vo výške mesačne 7,5350 po dobu 10 rokov. Následne orgán dohľadu vydal pre žalovaného protokol a opatrenie, podľa ktorého uložil žalovanému povinnosť vykonať nápravu na odstránenie nedostatkov, ktorých príčinou bolo rozhodnutie orgánu kontroly z roku 1995. Zmluvná voľnosť žalovaného, ako aj žalobkyne v poistnej zmluve bola obmedzená tým, že pokiaľ ide o výšku poistného 227 Sk a výšku poistného plnenia pre prípad dožitia 49.809 Sk, táto bola obmedzená a determinovaná sadzbami poistného a poistného plnenia schváleným štátom. Preto ak žalovaný mal byť obmedzený pri prejave slobodnej vôle, v tejto časti preto pre neho nemôže platiť, že pacta sund servanda. Chybné schválenie sadzieb poisteného a poistných plnení z roku 1995 odhalil orgán kontroly v roku 2008, ako to vyplýva z protokolu M. Q. P. zo dňa 02.12.2013. Zároveň v tomto podaní namietal, že by malo ísť o prípad § 40 ods. 2 písm. za) Zákona č. 71/1992 a to, že ide o konanie na ochranu spotrebiteľa. Taktiež uplatnil aj námietku nedostatku právomoci súdu, nakoľko podľa zmenených poistných podmienok došlo k dohode, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok U. Č.-P. U. D. a tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Taktiež mal za to, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko nespĺňa predpoklady uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. K tomuto vyjadreniu predložil žalovaný listinné dôkazy a to platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. 5073800013, ako sa nachádza na čl. 67-72 spisu podľa ktorého vyplýva, že žalobkyňa pravidelne každý mesiac vykonávala úhradu poistného vo výške 7,5350 eur a to od 04.09.1998 do 03.09.2008. Spolu vykonala úhrady vo výške 460,23 eur. Podľa rekapitulácie bolo uhradené zaplatené poistné vo výške 1.364,43 eur. Podľa platobného kalendára administratívnych poplatkov k poistnej zmluve č. 507300013 bol žalobkyni účtovaný poplatok a to dňa 23.06.2008 dva krát vo výške 8,30 eur, od 15.01.2009 do 31.12.2009 po 11,95 eur každý mesiac, od 15.01.2010 do 15.08.2013 každý mesiac vo výške 3,32 eur a dňa 04.09.2013 vo výške 0,44 eur. Podľa tohto prehľadu žalobkyňa mala uhradiť na administratívnych poplatkoch sumu 306,52 eur.

8. V liste zo dňa 03.03.2009 žalovaný žalobkyni oznámil, že od 01.01.2009 došlo k zmene obchodného mena poisťovne na Rapid Life Životná poisťovňa, a.s., a taktiež okrem neho jej bola oznámená aj povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok vo výške 11,95 eur od 01.01.2009 s mesačnou frekvenciou v zmysle časti XVI. ods. 7 aktuálnych všeobecných poistných podmienok.

9. Žalovaný priložil k žalobe aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednané U. Č. U. D., J..P.., účinné od 21.05.2007 ako sa nachádzajú na čl. 80-85 spisu a Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie U. Č. P. U. účinné od 01.06.1995, ako sa nachádzajú na čl. 86 spisu.

10. Podľa oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 14.02.2014 žalovaný oznámil žalobkyni, že k tomuto dňu je likvidovaná poistná udalosť poistnej zmluvy č. 5073800013 s dátumom poistnej udalosti 04.09.2013. Podľa tohto výpočtu dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy sú vo výške 1.656,98 eur. Nedoplatok na poistnej zmluve bol vo výške 460,23 eur. Základ dane z príjmu predstavoval sumu 292,55 eur, pričom od poistného plnenia bola odpočítaná daň 19 % z príjmu vo výške 55,58 eur a administratívne poplatky a nedoplatok vo výške 306,52 eur, preto bola žalobkyni poukázaná na účet suma 834,65 eur. Na preukázanie dôvodnosti účtovania poplatkov žalovaný predložil listinný dôkaz vytlačený zo stránky www.peniaze.pravda.sk <http://www.peniaze.pravda.sk> zo dňa 12.11.2012 s názvom životné poistenie nie je zadarmo, poisťovne pýtajú poplatky ako sa nachádza na čl. 88 spisu, Nález Ústavného súdu v Českej republike spisová značka III.ÚS3725/2013 a návrh stanoviska Občianskoprávního a Obchodního kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky č. 203/2013.

11. Spoločnosť Lucas, s.r.o., žalovanému vyúčtovala sumu 13.605.062,60 eur za dodávku telefónov Nokia 1650 v počte 2721 kusov.

12. Ministerstvo Financií Slovenskej republiky dňa 30.05.1995 ČJ52/1024/1995 udelilo pre spoločnosť U. Č.-P. U., J..P.. so sídlom v Košiciach povolenie na okrem iného aj poisťovaciu činnosť.

13. Žalovaný taktiež predložil súdu list M. Q. P. zo dňa 02.12.2013 adresovaný Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., kde v tomto liste je uvedené, že Arbitrážny súd Košice, s.r.o., adresoval M. Q. P. žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácii v nadväznosti na súdny spor vedený Rapid Life životnou poisťovňou, a.s. a v súvislosti s listom č. ODT-1355/2012 zo dňa 08.02.2012, kde v tomto liste sú uvedené odpovede k 6 otázkam, pričom podľa obsahu tohto dôkazu nie je možné vyvodiť čo sa ním preukazuje, pretože otázky tento list neobsahuje, obsahuje iba odpovede.

14. Na čl. 106 spisu sa nachádza výpočet redukcie poistnej zmluvy poukázaný žalobkyni, kde tento prehľad obsahuje výpočtové vzorce pre výpočet poistného plnenia.

15. Taktiež bol súdu doručený aj listinný dôkaz a to protokol dohľadu vykonaného v U. Č.-P. U. D., J..P.., ODO-12990/2007, ako sa nachádza na čl. 107-108 spisu, pričom súd konštatuje, že ide iba o výňatok protokolu a to strany 2,18 a 23, kde z tohto protokolu nie je možné vyvodiť čoho sa týka dohľad a k čomu boli tieto vytýkané nedostatky aj podané. V liste zo dňa 115.02.2008 M. Q. P. uložila žalovanému lehoty, v ktorých má prijať a splniť opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľadne a podať o nich správu s tým, že im bola predĺžená lehota do 12.05.2008.

16. Odpoveďou zo dňa 13.07.2012 adresovanej T.. C. Ž. od M. Q. P. ( ďalej len M.) na jej žiadosť na poskytnutie informácie týkajúce sa výkonu dohľadu nad subjektami poisťovníctva a to najmä akým spôsobom a akými postupmi, prípadne ktorými pracoviskami M. kontroluje poistné produkty, či M. kontroluje aj správnosť a presnosť výpočtov podľa príslušných poistno-matematických vzťahov M. odpovedala, že M. nedisponuje záväzným katalógom poistno-matematických vzorcov. Základne poistno-matematické zásady a vzorce je možné získať z odbornej literatúry alebo prostredníctvom matematických fakúlt, katedier poistnej matematiky alebo finančnej matematiky alebo prostredníctvom identicky alebo podobných z katedier na prírodovedeckých fakultách. Ďalej žalovaný predložil súdu aj akési všeobecné ustanovenia v počte kapitol 7 ako sa nachádzajú na čl. 113-118 spisu, pričom z tohto podania, z tohto listinného dôkazu nie je zrejmé o aké podmienky ide, čoho sa týka. Taktiež boli doručené kópie rozsudkov Okresného súdu Košice spisová značka 15C/67/2013 zo dňa 02.10.2014, kópia uznesenia súdneho dvora z 03.04.2014 sp. zn. C/342/2013 ako sa nachádza na čl. 122-125 spisu, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS62/2011 zo dňa 31.05.2011 na čl. 126 spisu a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS394/2012 zo dňa 15.08.2012 ako sa nachádza na čl. 127 spisu.

17. Zástupkyňa žalobkyne dňa 08.06.2015 podala písomné vyjadrenie, v ktorom okrem skutočností uvedených v žalobe doplnila, že neboli splnené zákonné podmienky na zníženie plnenia poistnej zmluvy v zmysle článku 9 ods. 2,6 príslušných poistných podmienok z 01.06.1995, pretože článok 9 hovorí o redukcii poistnej sumy za predpokladu, že pokiaľ nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovené Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty dochádza k redukcii poistnej sumy. Žalobkyňa plnila vždy poistné v plnej výške. Ustanovenie § 12 a 14 vyhlášky č. 49/1964 hovorí o okolnostiach, kedy môže dôjsť k redukcii poistnej sumy. Stanovisko k zvýšeniu poistného a žiadosť GSM balík zo dňa 09.05.2008 je potrebné chápať ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods.1 písmeno a), b) Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že listinou zo dňa 20.03.2008 žalovaný jasne deklaroval, že ide o akýsi vernostný bonus alebo darček zo strany žalovaného pre žalobkyňu a v tomto zmysle žalobkyňa ponuku akceptovala. V žiadnom prípade žalobkyňa nebola zo strany žalovaného v rámci požiadaviek odbornej starostlivosti ako spotrebiteľ informovaná, že podpísaním žiadosti a stanoviska zo dňa 09.05.2008 súhlasí so zmenou Všeobecných poistných podmienok ako aj rozhodcovskou doložkou. Všeobecné poistné podmienky z roku 1995 ako aj z roku 2007 nie sú pre žalobkyňu záväzné a platné, pretože nie sú podpísané v zmysle § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a nie sú dojednané bez platnej inkorporačnej doložky. Rozhodcovská doložka v bode XV. poistných podmienok z 21.05.2007 nebola individuálne vyjednaná. Žalobkyňa v danom čase nemala vedomosť o právnych inštitútoch ako rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd prípadne inkorporačná doložka. Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená a skrytá v texte a preto žalobkyňa nevyužila právo na odstúpenie od časti XV poistných podmienok, pretože nemala o tejto doložke vedomosť. K tomuto vyjadreniu boli predložené kópie rozsudkov Krajského súdu Prešov spisová značka 8Co/11/2014 zo dňa 29.05.2014, rozsudkom Krajského súdu Prešov spisová značka 15Co/35/2013 zo dňa 09.04.2014.

18. Žalovaný v doplnení k vyjadreniu zo dňa 10.08.2015 uviedol, že v prvom rade je treba ustáliť, že poistná zmluva vôbec platne vznikla, pretože ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy potom je táto zmluva absolútne neplatná. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V danom prípade malo byť poistné stanovené orgánom kontroly tak, že malo byť v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 Zákona o poisťovníctve t.j. kalkulácie a sadzby poistného v schvaľovacom obchodom pláne mali zaručovať dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodom pláne. Sadzby poistného obsahovali protiprávne poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. Protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikala už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu. Použitie protiprávnych sadzieb poistného robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ustanovením § 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ustanovením § 35 Zákona č. 8/2008. K tomuto vyjadreniu bola priložená notárska zápisnica a to osvedčenia o priebehu deja v sídle Prvej Československej poisťovni Rapid v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnej banky Slovenska zo dňa 02.06.2008 č. N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRls 23161/2008 ako sa nachádza na čl. 153 až 155 spisu. Taktiež žalovaný predložil súdu listinný dôkaz a to znalecký posudok č. 4/2008 spoločnosti Audit - Po, s.r.o. na žiadosť žalovaného vo veci náhrady škody a ušlého zisku, kde podľa obsahu tohto posudku, ako sa nachádza na čl. 157-162 spisu súd konštatuje, že nejde o úplný znalecký posudok a časť, ktorá bola predložená súdu obsahuje matematické vzorce.

19. Taktiež bol predložený dôkaz odborné stanovisko č. 2/2014 zadávateľa Rapid life životná poisťovňa a to vo veci posúdenia podnikateľského rizika v súvislosti s dopadmi spôsobenými pri výkone verejnej moci.

20. K písomnému podaniu žalovaného zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že v priebehu trvania poistného vzťahu pri kontrole vykonanej M. u žalovaného v rokoch 2007 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne schválený štátnym orgánom a tvrdí, že zmluva je neplatná. Poistná zmluva je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľkou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne ako aj Všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenia z uzavretej poistnej zmluvy a poukázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Prešov číslo konania 7Co/255/2014 z 29.01.2015. V zmysle § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Žalobkyňa súhlas so zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedala. V danom prípade neboli zistené ani doposiaľ preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Má za to, že žalovaný je povinný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti vyplatenia poistného plnenia podľa pôvodných poistných podmienok zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok ako bolo dohodnuté a nepochybne vyplatiť jej celé poistné plnenie. Ak bolo uložené orgánom dohodu dohľadu žalovanému zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov ale len poistných vzťahov do budúcna. Na podporu tohto svojho tvrdenia poukázala na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2014 sp.zn. 2CdO/229/2013. Podľa článku 15 bodu 1 poistných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, z ktorou je spojené vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. Plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie obsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonávať bez zbytočného odkladu, ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca potom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Poistiteľ je povinný poskytnúť na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo, aby mu bol poskytnutý, bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. Vzhľadom na to, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobkyne vzniklo jej právo podľa citovaného článku 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sume vo výške 49.809 Sk čo predstavuje sumu 1.653,36 eur. Žalovaným uplatnené administratívne poplatky považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne vyjednané so žalobkyňou ako spotrebiteľkou a povinnosť ich platiť nevyplýva nie len z poistnej zmluvy, ale ani z poistných podmienok ku dňu uzatvorenia poistenia. Vzhľadom na

novú procesnú normu upravenú podľa § 5b zákona č. 205 z roku 2007 Zbierky zákonov o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 na základe, ktorej má súd prihliadať ex offo na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatneniu alebo priznaniu plnenia predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátanie jeho premlčania, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával s poukazom na uplynutie 3 ročnej premlčacej lehoty v zmysle § stanovenia § 100 a 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobkyne vzniklo jej právo podľa článku 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy vo výške 1.653,36 eur, kde žalovanými doposiaľ bola vyplatená iba suma 834,65 eur. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou poistnú zmluvu dňa 09.08.1998 na dobu 15-ich rokov s tým, že bolo platené iba 10 rokov. Zvyšných 5 rokov žalovaný mohol nakladať s nasporenou sumou. Mesačné poistné bolo stanovené na 227 Sk. Popiera, že by žalobkyňa niekedy neplatila poistné včas. Žalobkyni pri uzatvorení zmluvy bolo oznámené, že má platiť od 04.09.1998, ako je uvedené v zmluve.

21. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má za to, že žalobca si nesprávne vykladá ustanovenia § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 Zákona č. 24/1991 Zbierky ktorý platí a bol účinný v čase, kedy došlo k uzavretiu predmetnej poistnej zmluvy. Uvedené ustanovenia zakotvovali zákonné podmienky, ktoré musel subjekt uchádzajúci sa o výkon podnikateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva spĺňať, aby mohol vykonávať túto činnosť a vlastne na základe ktorých bolo vydávané nakoniec povolenie orgánom štátu. K vydaniu tohto povolenia predchádzalo predloženie žiadosti zo strany žalovaného a táto žiadosť okrem iného obsahovala i obchodný plán obsahujúci sadzby poistného. V čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy platilo povolenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré mohlo vydať takéto povolenie, len potom, čo dospel k záveru, že obchodný plán vrátane sadzieb poistného a ich kalkulácii boli, resp. spĺňali podmienky podľa § 3 ods. 11 a teda, že zabezpečovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich poistných vzťahov. Z jednotlivých listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný predovšetkým je to rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky z roku 1995. Potom sú to listy Národnej banky Slovenska, číslo ODT-7467/2012, taktiež list M. číslo ODT-13070/2013, ako aj z notárskej zápisnice zo dňa 02.06.2008, ako aj z protokolu číslo ODU-12990/2007 vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené nesprávne čím sa dostalo do rozporu s uvedenými ustanoveniami § 9 Zákona, § 9 a 11 Zákona č. 24/1991 nakoľko tieto sadzby boli schválené nesprávne, lebo nezohľadňovali dlhodobú splniteľnosť poistných vzťahov. S ohľadom na to, že poistná zmluva ako taká je formou realizácie uvedeného povolenia na výkon poisťovníctva, poistné schválené v rozpore s týmto zákonom sa priamo dotýka predmetnej poistnej zmluvy žalobcu. Poistné podliehalo podľa zákona č. 24/1991 Zn. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu a výsledkom tohto schvaľovacie konania bol žalovaný viazaný. Z týchto listinných dôkazov je preukázané, že bolo to schválené nesprávne. Preto žalovaný dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva je neplatná a to práve pre nezákonnosť jej podstatnej obsahovej náležitosti. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že sa jedna o spotrebiteľskú zmluvu a že spotrebiteľ na to nemal žiaden dosah, taktiež že sa prenáša zodpovednosť je irelevantné, nakoľko to nerieši otázku, že predmetný poistný vzťah skutočne obsahuje nezákonný obsah a akékoľvek vyplácanie z nezákonného právneho úkonu je neprípustné. Ďalej uviedol, že aj Krajský súd v Bratislave sa zaoberal i hmotnoprávnym posúdením poistných zmlúv UDPK, kde uviedol, že sú nezákonné a že za uvedený postup zodpovedá orgán štátu. V prípade, ak by malo byť ustanovené, že poistná zmluva i napriek má byť platná, má za to, že žalovaný vykonal určité zmeny poistného vzťahu, zaslal žalobkyni stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluvy, kde žalobkyňa žiadala o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického výpočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou; chcem, aby moje poistenie trvalo naďalej bez faktického zvýšenia poistného. Preto žalovaný vyplatil žalobkyni poistné plnenie, také aké zodpovedá jej nároku. Nedoplatok žalobkyne na poistnom vo výške 460,23 eur je spôsobený tým, že priemerné poistné pri súhlase so zvýšením, čo sa tak nestalo, malo byť hradené žalobkyňou v sume 11,3779 eur a rozdiel tej sumy 460,23 predstavuje rozdiel medzi poistným platením žalobkyňou a týmto poistením, ktoré by súhlase so zvýšením bola uhradila. Výška zvýšeného poistného 11,3779 eur mala byť žalobkyni oznámená v stanovisku k zvýšeniu poistného. Neskôr doplnil svoju výpoveď, že v tomto stanovisku táto suma nebola uvedená, v prípade, že by žalobkyňa súhlasila so zvýšením poistného, následne by jej táto suma bola oznámená. Pokiaľ ide o nedoplatok na administratívnych poplatkoch vo výške 306,52 eur, ide o poplatky, ktoré boli zavedené pri zmene poistných podmienok. Na poistnom žalobkyňa nemá žiaden dlh, avšak bola v omeškaní s úhradou niektorých mesačných poistení a to konkrétne dňa 04.06.2000, 04.02.2001, 04.02.2002, 04.08.2008, 04.05.2003, 04.01.2004, 04.07.2004, 04.12.2005, 04.06.2006, 04.02.2007 a 04.05.2008, pretože poistné mala hradiť k štvrtému dňu mesiac vopred ako je uvedené v

návrhu poistnej zmluvy, kde na tretej strane návrhu je uvedené spôsob platenia poistného. Pri výplate poistného však to nebolo zohľadnené. Podľa neho chybu pri zmluve spôsobil orgán štátu. K sume, ktorá je uvedená v oznámení o likvidácii poistnej udalosti, kde je uvedená dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy 1.656,98 čo je vyššia suma ako suma uvedená v poistke a to 1.653,36 eur sa nevedel vyjadriť.

a. V záverečnom návrhu zástupkyňa žalobkyne žiadala, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby.

b. Žalovaný v záverečnom návrhu uviedol, že so žalobu nesúhlasí. Z predložených listinných dôkazov ako aj z najnovšej judikatúry vyplýva, že orgán štátu povolil žalovanému podnikanie v poistení nesprávne a v takto nesprávnom poistení utvrdzoval i následnou kontrolou, čo v dôsledkom bolo, že do poistnej zmluvy žalobcu sa dostalo poistné, ktoré je v rozpore so zákonom o poisťovníctve a vzhľadom na to, že poistné je podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluva je celá takáto poistná zmluva absolútne neplatná s absolútne neplatnou právneho úkonu nevniká nárok na žiadne poistné plnenie. V opačnom prípade ak by malo byť preukázané, že poistná zmluva je platná, má za to, že žalovaný postupoval len v zmysle listinných dôkazov, konkrétne aj právnych úkonov, ktoré mali za následok úpravy v poistnom vzťahu kde došlo k vyplateniu poistného plnenia, ktoré zodpovedá nároku žalobcu.

c. V zmysle § 5 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

22. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

23. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

24. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

25. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=31.12.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

27. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

31. Poistná zmluva obsahuje najmä 32. výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, 33. výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, 34. poistnú dobu, 35. údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, 36. práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, 37. výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. 38. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené ( § 788 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

39. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

40. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

41. Podľa § 795 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť, že sa poistenie vzťahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť už nastala.

42. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

43. Podľa § 797 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

44. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

45. Podľa § 3 ods. 3 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 7 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201>. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201>. Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

47. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k existencii produktu alebo k povahe produktu.

48. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

49. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

50. V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia pre žalovaného bol účinný zákon č. 24 z roku 1991 Zbierky o poisťovníctve. V ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, tak zvané životné poistenie v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 14 z roku 1191 Zbierky zákonov boli tiež údaje o sadzbách poistného v rátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybnosti musel vypracovať sám žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol u udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30.05.1995. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý nemohol vôbec ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca. Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednané poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim zánik poistnej zmluvy. Vo veci nemožno akceptovať ani tvrdenie o zániku poistnej zmluvy pre nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je možné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Uvedené ustanovenia priamo vylučujú nemožnosť plnenie za predpokladu ak možno plnenie uskutočniť s väčšími nákladmi, teda aj za cenu straty. Pri akomkoľvek podnikaní treba vždy počítať nie len s možnosťou zisku ale aj s možnosťou straty. Žalovaný teda aj za cenu straty môže prefinancovať z vlastných zdrojov nesprávne nakalkulovaný poistný produkt ( rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/255/2014 z 29.1.2015).

51. Napriek tomu, že žalovaný na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov v rátane tvorby rezerv, nijako to neodôvodňuje

zvolený postup žalovaného, keďže ustanovenia § 31a Zákona o poisťovníctve účinného od 01.05.2014 vyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Konštatovať, že poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne. Opravujem konštatoval, že poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromného práva a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom a to jednako poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade ak by štát ako subjekt vykonajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti, voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktorej vo vzťahu so štátom vznikli preniesla do vzťahu iného a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo vznášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom ( rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2014 sp. zn. 2Cdo/229/2013 ).

52. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že strany sporu dňa 09.08.1998 uzavreli poistnú zmluvu na dobu 15 rokov s tým, že poistné sa malo platiť iba 10 rokov. Mesačné poistné bolo stanovené na 227 Sk. Začiatok poistenia bol stanovený na 04.09.1998. Pre prípad smrti bola dojednaná suma 33.000 Sk a pre prípad dožitia suma 49.809 Sk. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná.

53. V prvom rade medzi účastníkmi konania ostala sporná skutočnosť a to ohľadne právomoci Okresného súdu danej veci konať a rozhodovať, nakoľko žalovaný pri svojom prvom úkone namietal, že dňa 15.05.2008 obdržal od žalobkyne podpísanú listinu z 09.05.2008, v obsahu ktorej žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby sa prípadne spory medzi žalobkyňou a žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.05.2007, ktorej jej boli oznámené a to vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas podľa neho je rozhodcovskou doložkou. Žalobkyňa mohla jednostranne odstúpiť od časti XV. poistných podmienok (rozhodcovské konanie) a to bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takomto prípade by sa spory riešili pred všeobecným súdom. Toto svoje oprávnenie žalobkyňa v stanovenej lehote neuplatnila. Dňa 15.05.2008 žalovaný zároveň obdržal žiadosť o GSM balík zo dňa 09.05.2008, kde opätovne žalobkyňa potvrdila rozhodcovskú doložku. Z uvedenej skutočnosti podľa neho je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platnému a individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať spory medzi stranami sporu. Rozhodcovská doložka na základe, ktorej odvodzuje žalovaný právomoc na rozhodcovské konanie bola uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach žalovaného v článku XV. Podľa tejto doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. V čase uzavretia poistnej zmluvy takáto rozhodcovská doložka nebola uvedená v poistnej zmluve ani v Všeobecných poistných podmienkach. Táto rozhodcovská doložka bola formulovaná až v poistných podmienkach, ktoré nadobudli účinnosť a platnosť v roku 2007 s tým, že táto rozhodcovská doložka bola uvedená len v Všeobecných poistných podmienkach. Právomoc rozhodcovského konania žalovaný odvodzoval od toho, že v stanovisku k zvýšeniu poistného poistnej zmluvy, ktorým bola žalobkyňa vyzývaná, aby sa vyjadrila či a) žiada o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania; b) súhlasí s dopočítaním poistného a z jeho ďalším zvýšením; c) nesúhlasí s dopočítaním poistného ani s postupom podľa a) bolo okrem týchto možností uvedené aj malými písmenami, že poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami U. Č. U.Ť. D., J..P.. zo dňa 21.05.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>. Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia ak nejaké vzniknú, vysporiadali pre špeciálnym súdom postupom podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok U. Č. U. D., J..P.., zo dňa 21.05.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou s tým, že tieto údaje boli uvedené v strede listu. V závere listu v spodnej časti opätovne malými písmenkami bolo uvedené poučenie, že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto návratky poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.05.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v takomto prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom.

54. Rozhodcovskými doložkami žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach spisová značka 3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013 a to práve v kontexte s

tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriaci súčasť Všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v časti Všeobecných obchodných podmienok resp. osobitných zmluvných podmienok nie je spotrebiteľom osobitne dojednaná.

55. Súd preto uzatvára, že uvedenie, že poistník súhlasí, aby sa prípadné spory dotýkajúce sa poistenia vysporiadali pre všeobecným súdom a to len v akomsi stanovisku k zvýšeniu poistného pričom a toto je uvedené v porovnaní s inými údajmi menším písmenom, pričom samotný list obsahuje označenie stanovisko k zvýšeniu poistného nie stanovisko k dohodnutiu rozhodcovskej doložky, súd nepovažuje za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a to rozhodcovskú doložku. Takýmto konaním boli porušené Všeobecné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku

56. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnej v čase uzavretia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v časti 8 tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľ zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená zmluva ako aj akékoľvek iné doplnenia tejto zmluvy a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny alebo akýchkoľvek návrhov a dodatkov. Zmluva uzavretá so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poistení boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre všetkých spotrebiteľov. Taktiež pokiaľ ide o stanovisko k zvýšeniu poistného, ide o formulárové podanie, vopred pripravené taktiež pre veľký počet spotrebiteľov, kde sa dopĺňali iba kolonky a to ohľadne údajov spotrebiteľa a žalobkyňa si mala vybrať jednu z možností, ktoré jej boli vopred naformulované, a to k návrhu na zvýšenie poistného. Žalobkyňa teda jednoznačne nemohla ovplyvniť ani tento list, kde v strede boli uvedené malými písmenami informácie, že spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Týmto listom žalovaný žiadal od žalobkyne, aby si zvolila jednu z alternatív a to znamená, že ak by si zvolila akúkoľvek alternatívu, stále by toto stanovisko podpísala a zároveň aj podpisuje pristúpenie na rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní.

58. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4, písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenia takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzavretých pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať a iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

59. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Zo stanoviska, kde podpísaním žalobkyňa súhlasila, že spory z poistenia sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená a boli jej poskytnuté informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

60. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transportovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V končenom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienkach de lege lata uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty.

61. Členské štáty si mohli vybrať do akej miery prevezmú smernicu odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“ (článok 8 smernice).

62. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl slovenský zákonodárca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok a to slovkom najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnosť zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda nadrámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedené v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky v zmysle článku 4 ods. 1 smernice posúdi rozhodcovskú doložku, ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

63. Pre individuálne vyjednanie akejkoľvek podmienky je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík v zmysle § ods. 4 Zákona č. 250/2007 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, kedy nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, keď je táto doložka vsunutá pod iný a názov formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov.

64. Dodávateľ odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť.

65. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody ( § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľov). Vyjadreniam žalovaného chýba náležitý stupeň objektivity a rešpekt k zásadám súkromného práva a princípu ochrany práv slabšieho subjektu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka 6Cdo/1/2012).

66. Podľa článku III ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou“. Z dôvodu, že podľa súdu teda nedošlo k individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky súd považuje túto rozhodcovskú doložku za neplatnú a preto mal za to, že okresný súd má právomoc vo veci konať a rozhodovať.

67. Taktiež pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka mala byť dohodnutá aj v žiadosti o GSM balík súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie, že uvedenie rozhodcovskej doložky v nejakom dokumente, ktorý má iný názov, ktorý neupozorňuje ani na to, že súčasťou toho je aj dohodnutie rozhodcovskej doložky, nie je individuálne dohodnutou rozhodcovskou doložkou.

68. Obrana žalovaného spočívala jednak v tvrdení, že pokiaľ ide o žalovaný nárok, poistná zmluva je neplatná a teda žalobca nemá nárok na žiadnu sumu a v prípade, že by súd uznal, že zmluva je platná, mal za to, že krátenie poistného plnenia, ktoré vykonal je v súlade so zákonom.

69. K platnosti zmluvy žalovaný uviedol, že poistná sadzba aplikovaná na danú zmluvu bola zahrnutá v obchodnom pláne žalovaného a tvorila súčasť jeho povolenia na výkon poisťovacej činnosti v zmysle rozhodnutia ministerstva financií č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. V období od 30.04.2007 do 21.02.2008 bol vykonaný u žalovaného dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska, kde zo záverov vyplynulo, že kalkulačné vzorce uvedené v dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými

metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným pričom za najkritickejšie boli označené produkty UDP-K a kapitál. Žalovaný mal stanovenú lehotu do 30.04.2008 na odstránenie nedostatkov z čoho žalovanému vyplynula povinnosť produkt UDP-K prepočítať a určiť novú výšku poistného. Preto žalovaný v zmysle toho určil a ponúkol žalobkyni 3 alternatívy, z ktorej si zvolila jednu a to ponechať pôvodnú výšku poistného. Keďže teda podľa tvrdenia žalovaného poistná zmluva obsahovala poistné, ktoré nebolo v súlade so zákonom mal za to, že chýba podstatná zložka zmluvy a to poistné a preto je zmluva neplatná.

70. Dohoda účastníkov konania v čase vzniku poistnej zmluvy bola determinovaná konkrétnym a záväzným mechanizmom, ktorý určoval, na základe akej kalkulácie je možné pri akom poistnom dospieť akej poistnej sume. Sumy vpísané do poistnej zmluvy boli výsledkom záväznej kalkulácie, ktorú ponúkol žalobkyni žalovaný. Poistná zmluva s náležitou právnou istotou zásadne zachytáva v relevantnom čase to, na čom sa strany dohodli. Až následne dohľad vykonávaný M. bol vykonaný so závermi, že v kalkulačné vzorce uvedené v poistnej zmluve nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným a preto bola stanovená žalovanému lehota na odstránenie týchto nedostatkov.

71. Poistnú zmluvu strany sporu uzavreli ako zmluvný typ upravený v občianskom zákonníku v ust. § 780 a nasl. Tieto boli uzavreté v súlade s ust. § 35 a násl. Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo zistené, že by pri ich uzatváraní bol obchádzaný zákon, resp. že by v nich boli obsiahnuté ustanovenia priečiace sa dobrým mravom. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektami - poisťovateľom, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorý uzatvára poistnú zmluvu. Forma poistnej zmluvy je upravená v § 791 Občianskeho zákonníka. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie určená. Rozsah plnenia poistiteľa závisí od dohody a poistiteľ plní až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Povinnosťou poistníka je platiť poistné. Podľa § 31a Zákona č. 95/2002 v znení účinnom od 01.05.2004 poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Poistná zmluva bola uzavretá v roku 1998. K tomuto termínu nebolo účinné ešte ust. § 31a Zákona č. 95/2002, až po uzavretí tejto zmluvy došlo k zmene od 01.05.2004 k právnej úprave v oblasti poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného. Táto zmena však nemohla v súlade so zákazom retroaktivity nijakým spôsobom ovplyvniť obsah pred tým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, preto má súd za to, že predmetné poistné zmluvy vznikli v súlade so zákonom a to na základe dohody strán. Zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti stanovené zákonom a preto táto zmluva je platná. ( porovnaj rozsudok Okresný súd Prievidza sp.zn.: 12C/24/10 zo dňa 14.11.2010)

72. Po uzatvorení, že zmluva je platná, súd sa zaoberal nárokom žalobkyne voči žalovanému. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva v zmysle návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 03.09.1998 v zmysle, ktorého bolo vystavené aj potvrdenie a to poistka zo dňa 08.09.1998, kde si účastníci konania dohodli začiatok poistenia 04.09.1998, koniec poistenia 04.09.2013 s dobou platenia poistného 10 rokov mesačne vo výške 227 eur pri vyplatení poistnej zmluvy, pri dožití vo výške 49.809 Sk. V zmysle toho, že žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 834,54 dňa 27.02.2014, teda žalovaný musel považovať túto zmluvu za platnú, predmetom konania ostal zvyšok sumy dohodnutej medzi stranami sporu pre prípad dožitia, ako je uvedené v zmluve a to vo výške 818,71 eur. K tejto žalovanej sume žalovaný uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti bol žalobkyni odpočítaný nedoplatok vo výške 460,23 eur a to ako nedoplatok na poistnom, ďalej boli jej odpočítané nedoplatky na administratívnych poplatkoch vo výške 306,52 eur a daň z príjmu zo základu 292,55 eur vo výške 55,58 eur. Preto nepovažoval žalobu za dôvodnú a žiadal žalobu zamietnuť. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že poistná zmluva bola uzatvorená ako zmluvný vzťah medzi dvoma stranami, kde si účastníci dohodli sumu pre prípad dožitia vo výške 49.809 Sk/1.653,36 eur a teda jednoznačne žalobkyňa by mala nárok na vyplatenie tejto sumy. Súd preto preskúmal krátenie vyplateného poistného plnenia zo strany žalovaného a pokiaľ ide o krátenú sumu vo výške 460,23 eur ako nedoplatok na poistnom súd má za to, že krátenie v tejto časti nie je dôvodné, pretože v zmluve bolo dohodnuté poistné vo výške 227 Sk (7,54 eur). Podľa prehľadu splácania poistného vyplýva, že žalovaná uhradila pravidelne každý mesiac toto poistné počas stanovenej doby platenia. Nedoplatok vo výške 460,23 eur žalovaný odôvodňoval tým, že potom čo bola vykonaná kontrola M. Q. P. a boli mu vyčítané nesprávne matematicko-odborné

kalkulačné vzorce a bola mu stanovená lehota na odstránenie týchto nedostatkov, zaslal žalobkyni stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, kde jej dal možnosť buď ponechať pôvodnú výšku poistného alebo dopočítať poistné. Žalobkyňa si zvolila možnosť zachovanie pôvodnej výšky poistného. Pri poistnej sume stanovenej v zmluve následne po prepočte po podpísaní zmluvy zistil, že toto poistné malo byť stanovené vo vyššej výške, aby mohol žalobkyni vyplatiť poistné ako mali stanovené v zmluve. Súd túto obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú pretože ak žalovaný chcel splniť povinnosti, ktoré mu boli určené dohľadom a urobiť opatrenia na odstránenie chýb v poistných zmluvách, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon, akákoľvek zmena poistnej zmluvy sa musí vykonať v zmysle návrhu na zmeny tejto zmluvy a žalobkyňa návrh tejto zmluvy buď príjme alebo odmietne. K stanovisku k zvýšeniu poistného poistnej zmluvy súd uvádza, že konkrétna výška poistného plnenia, ktorú by mala žalobkyňa platiť, aby bola zachovaná pôvodná výška stanoveného plnenia v tomto stanovisku nebola uvedená a taktiež to potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi, kde uviedol, že ak by žalovaná súhlasila so zvýšením pôvodnej výšky poistného, následne by jej tá konkrétna výška zvýšeného poistného bola oznámená. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že žalobkyni nikdy nebola oznámená výška, ktorú má platiť, ako zvýšené poistné, aby jej mohla byť vyplatená pôvodne dohodnutá poistná suma. Preto súd má za to, že žalovaný nevykonal žiadne takéto úkony, ktoré by boli návrhom na zmenu poistnej zmluvy, aby táto poistná zmluva bola zmenená a aby žalobkyni vznikol nárok na nižšie poistné plnenie ako bolo dohodnuté v poistnej zmluve.

73. Pokiaľ ide o ďalší odpočítaný nárok z poistného plnenia a to nedoplatky na administratívnych poplatkoch k tomu súd uvádza, že poplatky mali byť účtované tak, ako mali byť stanovené žalovaným v sadzobníku. Odkaz iba na nejaký sadzobník, ktorý nie je žalobkyni oznámený, medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode ohľadne administratívnych poplatkov s tým, že k ich zavedeniu malo dôjsť až v roku 2007, súd považuje ako za neplatne dojednaný a účtovaný poplatok, pretože akákoľvek poplatky, ktoré si žiada žalovaný od žalobkyni, tieto musia byť stanovené medzi účastníkmi konania dohodou okrem prípadu, že by boli stanovené zákonom, čo v danom prípade nebolo. Súd nepristúpil ani ku kráteniu priznanej sumy doplatenia poistného plnenia o DPH, nakoľko zo zákona nevyplýva povinnosť, že by túto daň mal povinnosť zraziť už poisťovateľ pri výplate poistnej sumy, preto súd priznal žalobkyni poistné plnenie pre zdanením a jej povinnosť žalobkyni uhradiť daň z príjmu v zmysle zákona o daniach.

74. Keďže pred prvým pojednávaním žalobkyňa zobrala žalobu v časti úrokov z omeškania nad sumu 8,75 % ročne od 22.10.2014 do zaplatenia zo sumy 818,41 eur, súd v tejto časti konanie zastavil. Z priznanej sumy 818,71 eur teda súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania a to odo dňa 22.10.2014 t.j. odo dňa doručenia žaloby na súd, nakoľko podľa poistných podmienok poistná udalosť mala byť likvidovaná skôr, pričom podľa tvrdenia žalovaného likvidácia bola ukončená dňa 14.02.2014 a teda od nasledujúceho dňa bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžného nevyplateného poistného plnenia. Súd zo svojej činnosti zistil, že ku dňu 22.10.2014 bola výška úrokov z omeškania 8,05 % ročne. Žalobkyňa si však žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne a preto súd v časti úrokov z omeškania nad 8,05 % ročne zamietol.

75. Vzhľadom aj na vyššie uvedené rozhodnutia preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

76. Žalovaný namietal aj priznanie žalobkyni postavenie podľa § 4 ods. 2 písm. u ) Zákona o súdnych poplatkoch. Tunajší súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. u) v spojení s ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto túto povinnosť uložil žalovanému.

77. Zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným procesným podmienkam vzhľadom na právne následky jeho nezaplatenia spočívajúceho v zastavení konania. V čl. 46 Ústavy SR sa ako základné ľudské právo zaručuje právo súdnu a inú právnu ochranu. Zákon o súdnych poplatkoch (465/2008 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/465/> Z. z.) novelizoval § 4 Zákona. Od poplatku je tak oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Zákon v poznámke pod čiarou uvádza len príkladmo takýto osobitný predpis, pričom poznámka nemá všeobecne záväzný charakter, ale iba informatívnu hodnotu. Oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov spočíva v tom, že platenie súdnych poplatkoch odrádzalo spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky súdnou cestou,

resp. brániť svoje práva, či už v pozícii žalovaného alebo povinného. Citované ustanovenie Zákona o súdnych poplatkoch nemožno vykladať formalisticky, ale prihliadať na účel, na ktorý má slúžiť, teda umožniť spotrebiteľovi domôcť sa ochrany svojho práva bez toho, aby bol odrádzaný povinnosťou platiť súdny poplatok. Žalobkyňa sa domáha nároku v tomto spore ako spotrebiteľ. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah, a preto sa naňho vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u) Zákona o súdnych poplatkoch.

78. Podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Žalobkyňa mala neúspech iba v časti príslušenstva a to úroky z omeškania. V časti istiny bola v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal náhradu konania v rozsahu 100 % trov konania, pričom konkrétne výška bude uvedená v osobitnom uznesení, ktoré bude vyhotovené po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.