Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu Strechy-Masár s.r.o. so sídlom A. Hlinku 1094/17, Trenčianska Teplá, IČO 44 564 261 proti žalovanému Štefan Zubárik, obch. meno: Štefan Zubárik - ZUGAKRYT, miesto podnikania: CI-42/112, Dubnica nad Váhom, IČO 35 363 274, o zaplatenie 909,54 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 909,54 € s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 01.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody. Uviedol, že žalovaný na základe ústnej dohody vykonal pokrývačské a tesárske práce v žalobcovej subdodávke na stavbe RD p. Štefánikova, Ždiar 112. Po ukončení prác mu žalobca za práce riadne zaplatil. V oku 2013 boli tieto práce reklamované, čo žalovaný neuznal a odmietol technologické nedostatky odstrániť, preto tieto nedostatky odstránil do požadovanej kvality v súlade s STN žalobca. Následne tieto práce žalobca vyfakturoval žalovanému, ktorý faktúru v sume 909,54 € doposiaľ neuhradil. 1.1 K žalobe žalobca pripojil vyjadrenie k montáži zo dňa 04.10.2013, protokol o odstránení reklamácie zo dňa 15.09.2013 a faktúru č. 20150013 zo dňa 01.04.2015.

2. V písomnom podaní zo dňa 14.04.2016 žalobca v zmysle § 172 ods. 7 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2015 súhlasil s úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 909,54 € od 02.04.2015 do zaplatenia. 3. Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 36Cb/4/2016-13 zo dňa 03.05.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že zo žaloby a jej príloh nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu si žalobca voči nemu uplatnil žalovanú sumu. Potvrdil, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ (subdodávateľ) zaviazal vykonať pre objednávateľa (žalobcu ako dodávateľa) pokrývačské a tesárske práce na nehnuteľnosti v obci Ždiar, ktorých vykonávanie má žalovaný v predmete činnosti. Predmetom ústnej zmluvy bolo výlučne vykonanie prác, pričom všetok materiál dodával a zabezpečoval žalobca. Medzi ním a žalobcom nedošlo k žiadnemu osobitnému dojednaniu ohľadne záruky za kvalitu vykonaných prác. Žalovaný zdôraznil, že k uzavretiu tejto ústnej zmluvy a k vykonaniu prác došlo v roku 2003. Uviedol, že pokiaľ žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje z nárokov vád diela, práce pre žalobcu vykonal v roku 2003, podľa žaloby došlo k reklamácii v roku 2013 (10 rokov po vykonaní prác), pričom žalobca podal žalobu až v roku 2015 (12 rokov po vykonaní prác). Vady diela je objednávateľ povinný oznámiť zhotoviteľovi v lehotách

stanovených v § 562 ods. 2 Obch. zák.. Podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené, neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Žalovaný namietal uplynutie lehoty na oznámenie vád diela podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák., pretože ku dňu podania žaloby (i ku dňu žalobcom tvrdenej reklamácie v roku 2013) už dávno uplynula predmetná zákonná lehota, a to v roku 2008. Okrem toho žalovaný namietal, že žalobca mu až do roku 2015 (a to i napriek tomu, že v žalobe uviedol, že k reklamácii došlo už v roku 2013) neoznámil, že na stavbe boli zistené nejaké vady, neoboznámil ho s povahou, charakterom a rozsahom týchto tvrdených vád, neumožnil mu vykonať obhliadku nehnuteľnosti, nevyzval ho na opravu alebo odstránenie tvrdených vád a takúto opravu alebo odstránenie vád mu ani neumožnil. Žalobca mu len v roku 2015 telefonicky, bez ďalšieho oznámil, že žalovaným vykonané práce neboli vykonané správne a požiadal ho o zaplatenie žalovanej sumy, čomu žalovaný nevyhovel, pretože nemal vedomosť o žiadnych vadách. Oznámenie o tom, že dielo má vady je pritom predpokladom, aby súd priznal objednávateľovi právo z vád diela, ak medzi zmluvnými stranami nedôjde k dohode o ich odstránení. Žalobca ďalej tvrdil, že ním tvrdené vady odstránil sám. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 32Odo 631/2012 zo dňa 16.12.2003 ale neumožňuje, aby objednávateľ bez dohody so zhotoviteľom sám odstránil alebo nechal odstrániť vady diela. Takýto postup je možný len vtedy, ak objednávateľ riadne uplatnil právo na zľavu z ceny alebo pokiaľ odstúpil od zmluvy, k čomu v tejto veci nedošlo. V tomto smere žalovaný namietal i výšku fakturovanej sumy, ktorá nevyplýva z ničoho iného, len subjektívneho vyčíslenia samotného žalobcu ako objednávateľa. Žalovanému nebolo známe, prečo a na akom základe žalobca (zrejme vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti) uznal a vybavil reklamáciu v roku 2013, keď práce boli vykonané už v roku 2003, ale toto jeho nadštandardné správanie nemožno pripočítať na ťarchu žalovaného v rozpor so zákonom. Zároveň žalovaný v zmysle § 393 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého pri právach z vád veci plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou. K odovzdaniu prác došlo v roku 2003, pričom žalobca si nárok na súde uplatnil až v roku 2015 s poukazom na to, že v zmysle vyššie uvedeného doposiaľ z jeho strany nedošlo k včasnému oznámeniu akýchkoľvek vád zo záruky za akosť. Pokiaľ si žalobca svoj nárok uplatňuje titulom náhrady škody, vzniesol žalovaný tiež námietku premlčania. K tvrdenému porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo v roku 2003, pričom žaloba bola podaná až v roku 2015, teda po uplynutí 10 ročnej objektívnej doby. Za účelom preukázanie jeho tvrdení žalovaný navrhol vykonať výsluch konateľa žalobcu a žalovaného.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2016 žalobca potvrdil, že je pravdou, že vec ako taká je podľa Obchodného zákonníka premlčaná, ale ako môže remeselník napísať, že nebola dohodnutá záruka zo strany žalovaného. Firma Lindab riešila reklamáciu aj po premlčaní, firma žalobcu robila výmenu krytiny taktiež v rámci záruky. Len žalovaný sa odvoláva na zákon. Remeselné prevedenie prác bolo na veľmi nízkej úrovni. Seriózne firmy neriešia premlčanie a urobia všetko pre svoje dobré meno.

6. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 7.10.2016 nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu pracovných povinností, o odročenie pojednávania nežiadal. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 183 ods. 1 nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami - žaloba, vyjadrenie k montáži zo dňa 04.10.2013, protokol o odstránení reklamácie zo dňa 15.09.2013, faktúra č. 20150013 zo dňa 01.04.2015, súhlas žalobcu zo dňa 14.04.2016, odpor proti platobnému rozkazu a písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.06.2016.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že faktúrou č. 20150013 zo dňa 01.04.2015, splatnou 01.04.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému odstránenie reklamácie Ždiar 112 D+M difúzna fólia DEKten 115, demontáž a montáž latovania, oprava dosky pod okapom spolu v sume 909,54 €. Žalovaný túto faktúru doteraz žalobcovi neuhradil.

9. Podľa protokolu o odstránení reklamácie zo dňa 15.09.2013 na základe reklamácie Ivety Štefanikovej z apríla 2013 bola vymenená krytina Lindab z dôvodu prehrdzavenia (dodal Lindab bezplatne). Pri

výmene boli prevedené aj práce a opravy, ktoré spôsobil žalovaný (pôvodný zhotoviteľ v subdodávke). Výmena difúznej fólie vo výmere 87 m2, výmena strešných lát v množstve 460 mb, oprava vzduch. Medzery v mieste okapovej hrany a vyvedenie fólie. Práce previedol žalobca.

10.1 Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

10.2 Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák. premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

10.3 Podľa § 393 ods. 2 Obch. zák. pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.

10.4 Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 10.4 Podľa § 398 Obch. zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

10.5 Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

10.6 Podľa § 560 ods. 1 Obch. zák. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

10.7 Podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

10.8 Podľa § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

10.9 Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobu o zaplatenie sumy 909,54 € s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 01.04.2015 do zaplatenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

12. Z vyjadrenia žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie vád diela zhotoveného žalovaným, keďže žalovaný mal vykonať dielo nekvalitne. Na základe uvedených skutkových tvrdení žalobcu súd subsumoval žalobou uplatnené právo pod ust. § 380 Obch. zák., pričom mal zato, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody v zmysle § 373 Obch. zák. titulom vynaložených nákladov v zmysle § 380 Obch. zák., ktoré musel vynaložiť, podľa jeho tvrdenia, v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne, tzn. bez vád.

13. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného práva. Pri premlčaní práva na náhradu škody v zmysle § 397 a § 398 Obch. zák. ide o dve lehoty: subjektívnu lehotu, ktorá je štvorročná, a objektívnu lehotu, ktorá je desaťročná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby musia byť splnené dve podmienky, bez ktorých nemožno uplatniť nárok na náhradu škody, a to vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu. Objektívna premlčacia doba je pri práve na náhradu škody desaťročná. Jej význam spočíva v tom, že vymedzuje časový rámec na uplatnenie štvorročnej subjektívnej lehoty, ak sa táto lehota neskončila do desiatich rokov od porušenia povinnosti. Tým je zabezpečená právna istota účastníkov právnych vzťahov. Začiatok objektívnej lehoty, na rozdiel od začiatku subjektívnej lehoty, sa viaže na deň, keď došlo k porušeniu povinnosti. Z toho vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žaloba bola v tomto prípade podaná 08.01.2016. Podľa protokolu o odstránení vád zo dňa 15.09.2013 predmetné vady diela, zhotoveného žalovaným, odstránil žalobca. Podľa vyjadrenia žalovaného, predmetné dielo bolo vykonané v roku 2003. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania žalobou uplatneného práva na náhradu škody v sume 909,54 € je v zmysle § 397 a § 398 Obch. zák. dôvodná, keďže odo dňa vykonania predmetného diela (najneskôr odo dňa 31.12.2003), kedy malo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne, bez vád, ešte pred podaním žaloby (08.01.2016) uplynula objektívna desaťročná premlčacia doba žalobou uplatneného práva na náhradu škody (najneskôr dňom 31.12.2013). Vzhľadom k tomu je právo na náhradu škody v sume 909,54 € podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. premlčané, a preto ho súd v zmysle 388 ods. 1 Obch. zák. nemohol žalobcovi priznať.

14. Žalovaný v konaní najskôr súhlasil s premlčaním žalobou uplatneného práva, neskôr poprel tvrdenie žalovaného o vykonaní predmetného diela v roku 2003 a trval na tom, aby žalovaný preukázal dátum uzavretia ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru súdu však bolo predmetné dielo vykonané v roku 2003, nakoľko iný termín ukončenia diela zo strany žalovaného v konaní nebol preukázaný. Je potrebné vziať na zreteľ, že náhrady škody sa domáha žalobca, ktorý je v zmysle § 373 Obch. zák. povinný preukázať vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, teda naplnenie jej základných predpokladov (protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním), a teda aj čas porušenia predmetnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca za týmto účelom navrhol, aby súd zaviazal žalovaného , aby predložil potvrdenie, že stavba bola zrealizovaná v roku 2003. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko pokiaľ by aj žalovaný vydal písomne potvrdenie o ukončení diela, išlo by z jeho strany iba o skutkové tvrdenie, ktoré už podal v odpore proti platobnému rozkazu, a teda takýto dôkaz by nebol spôsobilý preukázať termín ukončenia diela v roku 2003. Súd podotýka, že žalovaný na pojednávaní dňa 07.10.2016 potvrdil, že si je vedomý premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky. Okrem toho, pokiaľ žalobca poskytol majiteľke nehnuteľnosti záručnú dobu, v priebehu ktorej odstránil vady, možno reálne predpokladať, že si účtovný doklad zo zmluvného vzťahu s ňou archivoval, teda účtovné doklady mohol predložiť aj on ako podnikateľ. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania súd považoval za účelový, podaný v snahe žalobcu stretnúť sa na pojednávaní so žalovaným, aby mal možnosť uzavrieť so žalovaným zmier, avšak tot nie je účelom vykonania dokazovanie listinou . potvrdením žalovaného o ukončení diela v roku 2003.

15. Žalobca na pojednávaní dňa 07.10.2016 trval na to, že predmetné dielo bolo ukončené žalovaným v roku 2005. Súd podotýka, že aj v prípade, ak by dielo bolo žalovaným zhotovené v roku 2005, aj tak by 10 ročná objektívna premlčacia doba práva na náhradu škody v zmysle § 389 Obch. zák. uplynula najneskôr ku dňu 31.12.2015, a teda ku dňu podania žaloby by už bolo žalobou uplatnené právo rovnako premlčané, ako v prípade, ak by dielo bolo odovzdané v roku 2003.

15. Súd v zmysle právnej zásady iura novit curia posúdil žalobou uplatnené právo z hľadiska námietky premlčania aj ako právo uplatnené zo zodpovednosti žalovaného za vady diela. Podľa § 393 ods. 2 Obch. zák. pri právach z vád vecí plynie štvorročná premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému, teda v tomto prípade začala plynúť premlčacia doba v roku 2003, pričom žaloba bola podaná 08.01.2016, z čoho je zrejmé, že premlčacia doba práva z vád diela uplynula ešte pred podaním žaloby (najneskôr 31.12.2007).

16. Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať (pozri § 554). Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo právnickou). Pri riadnej prehliadke by mal zistiť všetky zrejmé vady prevzatého diela. Zrejmé vady musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi buď po ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobou. Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej

vade. Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného odkladu. V § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. je ustanovená objektívna lehota na uplatnenie skrytých vád diela. Pri stavbách a súvisiacich činnostiach spojených so stavbou je táto lehota 5 rokov, pri ostatných činnostiach (napr. aj pri nárokoch za vady výskumných a vývojových prác) je táto lehota 2 roky. Vzhľadom k tomu, že žalobca ním tvrdené vady diela žalovanému neoznámil v lehote piatich rokov od odovzdania diela, teda v roku 2008 (dielo bolo žalovaným vykonané v roku 2003), resp. ak by súd vychádzal z tvrdenia žalobcu o odovzdaní diela v roku 2005, tak v roku 2010, súd v zmysle § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. aj z tohto dôvodu nemohol žalobcovi ako objednávateľovi priznať právo z vád diela.

17. V konaní nebola preukázaná dohoda strán sporu o poskytnutí záruky zo strany žalovaného žalobcovi v zmysle § 563 Obch. zák.. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by medzi nimi došlo k takejto písomnej dohode.

18. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalovaný mal vo veci plný úspech. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal žalovanému náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.