Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu JUDr. Mariána Mišíka a Bc. Mileny Vargovej, v trestnej veci obžalovaného P. O. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 07. 10. 2016, takto

rozhodol:

obžalovaný

P. O., nar. XX.XX.XXXX v V. A., trvale bytom K. na U. XX, vo väzbe od 03. 02. 2016, a

obžalovaný

Y. L., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Bratislava, Q. XXXX/X

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

po tom čo sa dňa 03.02.2016 v čase okolo 20.00 h v Bratislave na Blumentálskej ul. č. 24 náhodne stretli pred podnikom Cezar club navrhol Y. L.Q. P. O. „či si nechce zarobiť, že má kľúče od jedného bytu“, ktorý bližšie nešpecifikoval, s čím obvinený P. O. súhlasil a následne sa po vzájomnej dohode, spoločne v uvedený deň v čase okolo 20.30 h pešo presunuli k bytovému domu na ulici M. Č.. XX v K., kde po tom, ako vošli do predmetného bytového domu, pristúpili na prízemí k bytu, kde obvinený Y. L. dosiaľ nezisteným kľúčom odomkol riadne uzamknuté vstupné dvere bytu, spoločne vošli do bytu a následne z neho zobrali notebook zn. HP, na základe znaleckého posudku v hodnote 116,80 Eur, notebook čiernej farby, zn. Lenovo ThinkPad T410, Type 2518-J9G , s.n: P.-XXWCB XX/XX Lenovo T410, na základe znaleckého posudku v hodnote 134,40 Eur, spolu s ruksakom od dizajnéra Philippe Starck, zn. Samsonite, v súčasnej hodnote 56,- Eur, tablet Apple Ipad 3 16 Gb, na základe znaleckého posudku v hodnote 173,10,- Eur, fotoaparát zn. Olympus, na základe znaleckého posudku v hodnote 91,50 Eur, fotoaparát Canon Eos, na základe znaleckého posudku v hodnote 129,- Eur, dátové úložisko D-link 325, na základe znaleckého posudku v hodnote 68,80 Eur, parfém zn. Julieta has a Gun, podľa vyjadrenia poškodených v hodnote 100,- Eur, externú batériu na dobíjanie elektroniky, na základe znaleckého posudku v hodnote 28,- Eur, 5 ks USB kľúče bez udania kapacity, z toho 2 ks zn. Kingston, 1 ks zn. Ducaty, 1 ks v tvare ružového prasiatka s magnetom, lks v podobe bieleho náramku spolu v hodnote na základe znaleckého posudku 37,20 Eur, ruksak zn. Filipe Starck, podľa vyjadrenia poškodeného v hodnote 340,- Eur, hotovosť vo výške cca. 700,- Eur, externý disk za 50,- Eur, kľúče od vozidla zn. Suzuki Ignis, investičnú zlatá minca Kruger Rand v hmotnosti 30 g z číreho zlata, podľa vyjadrenia poškodených v hodnote 900,- Eur, dámske hodinky Calvin Klein, podľa vyjadrenia poškodených v hodnote 300,- Eur, ďalej prsteň zo striebra zn. Misaki v hodnote 100,- Eur, zlatú retiazku s vločkou a zirkónom v hodnote 180,- Eur, prstene z bieleho a žltého zlata a s bielym onixom za 300,- Eur, retiazku z bieleho zlata s príveskom s perlou, v hodnote 2.550,- Eur, náušnice zn. Swatch, v hodnote 30,- Eur (všetky šperky v hodnote podľa vyjadrenia poškodeného), pričom neskôr poškodený zistili, že im boli

odcudzené aj ďalšie šperky spolu podľa vyjadrenia poškodených v hodnote 586,- Eur, ďalekohľad zn. Bushnell, podľa vyjadrenia poškodených v hodnote 60 Eur, darčeková poukážka na nákup do predajne Peek & Cloppenburg v hodnote 60,- Eur, multifunkčné kliešte zn. Gerber v súčasnej hodnote 72,- Eur, mikinu na zips tmavosivej farby s kapucňou, podľa vyjadrenia poškodeného v hodnote 100,- Eur a ďalej poškodili balkónové dvere a okno, ktorých oprava bola v hodnote 247, 56 Eur a oprava poškodenej retiazky je vo výške 180 Eur, čím spôsobili poškodeným N. P., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom L. Č.. X, Bratislava a T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. X, Bratislava škodu odcudzením v celkovej výške 7.262,80,- Eur a poškodením balkónových dverí a retiazky v celkovej výške 427,59,- Eur, pričom obvinený P. O. sa uvedeného konania dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II č.k 3T 95/2015 zo dňa 12.08.2015 odsúdený za prečin krádež spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2015 a obvinený Y. L. sa uvedeného konania dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdom Bratislava IV, č. k 2 T 19/2014 zo dňa 08.07.2014, právoplatným dňa 08.11.2014 odsúdený za prečin krádež spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/103/2014 zo dňa 29.12.2014 a právoplatného dňa 25.01.2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák.,

t e d a

obžalovaný P. O.

-spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, taký čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, -spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, -spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, obžalovaný Y. L. -spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, taký čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, -spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, -spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l i obžalovaný P. O. -prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák., -prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák., -prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák., obžalovaný Y. L. -prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák., -prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák., -prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j ú obžalovaný P. O.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný Y. L.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného P. O. a obžalovaného Y. L. zaväzuje spoločne a nerozdielne k náhrade škody voči poškodenému N. P., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Bratislava, L. XXXX/X a voči poškodenej T. Z., nar. XX.XX.XXXX v G. J., trvale bytom M. XX, Bratislava k náhrade škody vo výške 3080,- Eur.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného P. O., obžalovaného Y.Š. L., svedka - poškodeného N. P., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne

- poškodenej T. Z., postupom podľa § 266 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecké posudky KEÚ PZ ČES: PPZ - KEU - BA - EXP - 2016/2967 z odborov prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz a kriminalistickej identifikácie, znalecký posudok č. 036/2016 ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty elektronických zariadení a oboznámil prečítaním vyčíslenia škody poškodenými, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/95/2015 zo dňa 12. 08. 2015, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/19/2014 zo dňa 08. 07. 2014 a odpisy registrov trestov na oboch obžalovaných a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Obžalovaný P. O. a obžalovaný Y. L. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v prednesenej obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 4Pv/70/2016 zo dňa 01. 07. 2016, avšak iba pokiaľ sa týka skutkového základu za zmenenej právnej kvalifikácie ku ktorej došlo na verejnom zasadnutí dňa 14. 09. 2016.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, predseda senátu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., položil obžalovaným tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaní odpovedali „áno“.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I však navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaných, čomu súd aj vyhovel a preto bolo pristúpené k dokazovaniu o vine obžalovaných.

Vina obžalovaných bola bez rozumných pochybností, čo do skutkového základu, preukázaná samotným priznaním sa oboch obžalovaných ku všetkým žalovaným skutkom. Ich vina je ďalej dokázaná svedeckou výpoveďou svedka - poškodeného N. P., ktorý na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že po 18:00 hodine kritického dňa spolu s jeho manželkou, svedkyňou - poškodenou T. Z., odišli z bytu do mesta a keď sa vrátili krátko po 21:00 hodine, v byte bolo rozsvietené a v chodbe neporiadok, pričom obžalovaní sa dali na útek cez druhé vchodové dvere, keďže bývajú na prízemí a majú dva vchody. Osobne sa mu podarilo zadržať obžalovaného O., pričom sa neskôr zistilo, že rozsah chýbajúcich vecí nezodpovedá tomu, čo obžalovaní zobrali. Je preto toho názoru, že obžalovaní neboli v byte prvýkrát, nakoľko nemali pri sebe žiadne tašky, pričom chýbala výpočtová technika a dátové úložiská, čo bolo podľa neho primárnym cieľom páchateľov, s tým, že čo mal u seba obžalovaný O., to mu bolo vrátené, a obžalovaný L. ušiel. Pokiaľ sa rozsahu poškodenia týka, stále sú poškodené vstupné balkónové dvere, cez ktoré sa obžalovaní dostali do bytu, následne vzali zväzok kľúčov, ktorý visel v chodbe a následne si odomkli vstupné dvere. Jeho výpoveď je podporená výpoveďou svedkyne - poškodenej T. Z., ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., ktorá v zhode so svedkom

- poškodeným P. popísala sled udalostí po ich príchode domov, popísala páchateľov a vyjadrila sa i k spôsobu vzniknutia obžalovaných do bytu, tak, že vylomili balkónové dvere, vzali zväzok kľúčov visiaci na chodbe bytu a následne vnikli do bytu za použitia uvedených kľúčov.

Z takto vykonaného dokazovania súd nemal žiadnej pochybnosti o vine oboch obžalovaných, pokiaľ sa týka skutkového základu, pre ktorý bola podaná obžaloba. Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku a preto súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 09. 2016 zmenil právnu kvalifikáciu podľa § 244 ods. 2 Tr. por. tak, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pokiaľ sa týka zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák., treba pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného posúdenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba, a to ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

K zmene právnej kvalifikácie súd uvádza, že obžaloba kvalifikovala skutok ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na základe pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. IV/1 Spr 8/14/1000 - 23 zo dňa 30. 05. 2016 v nadväznosti na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 114 uverejnené v Zbierke 6/2012 (ďalej len Stanovisko) podľa ktorého: I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňu- júcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zá- kona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu. II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vláma- ním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú pod- statu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Tieto závery Stanoviska si senát okresného súdu neosvojil a nie je možné sa s nimi stotožniť a to hneď z niekoľkých dôvodov. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliad- nuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby a okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej tres- tnej sadzby. Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. teda predstavuje výslovný zákonný zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti (použitie slova „nemožno“) a to tak na ťarchu ako aj v prospech páchateľa. Ak je určitá konkrétna okolnosť zákonným znakom konkrétneho trestného činu, alebo povedané inak, ak je určitá okolnosť znakom základnej skutkovej podstaty toho istého trestného činu, (zákaz dvojitého pričítania sa uplatňuje len v rámci skutkovej podstaty toho istého trestného činu), nie je možné ju pova- žovať, v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák., aj za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, t. j. aj za kvalifikovanú skutkovú podstatu. Ide o kogentnú normu, ktorá stanovuje pravidlo od ktorého sa nemožno za žiadnych okolností odchýliť, t. j. ide o pravidlo, ktoré patrí medzi tzv. „tvrdé jadro“ pravi- diel trestného práva (podobne ako napríklad pravidlo stanovujúce, že páchateľovi možno uložiť len ta- ký druh trestu a len v takej výmere ako je uvedené v Trestnom zákone, respektíve, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskor- šieho len v prípade, ak je to pre páchateľa priaznivejšie), t. j. takéto pravidlo nemožno dopĺňať výkla- dom (napríklad za použitia extenzívneho výkladu), či analógie a to dokonca v neprospech páchateľa a už vôbec ho nemožno meniť voľnou úvahou súdu pri rozhodovaní, ktorá nemá výslovnú oporu v zákon- nom ustanovení (tzv. diskrečná právomoc súdu) S právnou vetou č. I. Stanoviska sa preto možno stotožniť len v tom, že „ustanovenie § 38 ods. 1 Tres- tného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu“. Pokiaľ však zvyšná časť právnej vety č. I. Stanoviska tvrdí, že „ak je konkrétna okolnosť okolnosťou pod- mieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skut- kovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší po- čet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestné- ho zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu“, tak nie je vôbec jasné z akého zákonného ustanovenia Stanovisko takéto konštatovanie vyvodzuje a ako vôbec dospelo k takémuto záveru. Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. totiž vyslovene stanovuje, že ak je určitá okolnosť znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu nemôže byť zároveň aj znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty to- ho istého trestného činu. Predmetné ustanovenie nehovorí nič o tom, že ak jeden a ten istý trestný čin obsahuje dve alebo viaceré základné skutkové podstaty toho istého trestného činu, ktoré sú len formál- no technicky rozčlenené na viaceré odseky (pri trestnom čine krádeže na odseky 1 a 2), tak je mož- né „vybrať“ tú základnú skutkovú podstatu, ktorá pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného či- nu a obísť ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. tak, že sa vyberie tá základná skutková podstata, ktorá ur- čitú okolnosť neobsahuje ako znak základnej skutkovej podstaty, ale až ako znak kvalifikovanej skutko- vej podstaty. Tento spôsob výkladu je nutné označiť za výklad contra lege, ktorý hraničí s neprípustnou

voľnou úvahou súdu, pretože vyslovene vylučuje aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. a zavádza akési náhradné (nové) pravidlo, ktoré vychádza z väčšieho počtu zákonných znakov trestného činu. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. neumožňuje žiadny výber, ktorý by uskutočnil súd na podklade voľnej úvahy a ktorý by uskutočnil podľa aritmetického počítania jednot- livých znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Zo žiadneho ustanovenia Trestného záko- na nie je možné vyvodiť, a to ani len za pomoci extenzívneho výkladu, že by sa mal súd zaoberať počí- taním znakov skutkovej podstaty s tým, že „vyhráva“ tá základná skutková podstata, ktorá počtovo pre- výši druhú základnú skutkovú podstatu. Súd svoju pozornosť zameral i na to, čo sa vlastne myslí „väčším počtom zákonných znakov trestného činu“ a dospel k záveru, že tak základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. ako aj základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obsahuje rov- naký počet zákonných znakov (obidve tieto základné skutkové podstaty obsahujú znaky „zmocnenie sa cudzej veci prisvojením“ s tým, že § 212 ods. 1 obsahuje znak spôsobenia malej škody a § 212 ods. 2 písm. a) zase, namiesto znaku škody, obsahuje znak „vlámanie“). Nie je vôbec jasné, a v odôvodnení Stanoviska to nie je ani podrobnejšie zdôvodnené, prečo by o aplikácii konkrétnej základnej skutkovej podstaty mala rozhodovať práve kvalifikovaná skutková podstata, teda to, že v § 212 ods. 1 Tr. zák. nie je uvedené vlámanie, ktoré je uvedené až v ustanovení § 212 ods. 4 Tr. zák. a preto má mať táto skut- ková podstata prednosť pred základnou skutkovou podstatou podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., kto- rá má tú „smolu“, že v žiadnej kvalifikovanej skutkovej podstate nie je uvedený znak spôsobenia malej škody (ten je len v § 212 ods. 1 Tr. zák.) a tak o jeden znak prehrala. Senát okresného súdu nevzhliadol žiadny racionálny, a už vôbec nie zákonný, dôvod na takéto „vybe- ranie“ si právnej kvalifikácie a to podľa náhodne stanoveného kritéria. A to navyše za situácie, keď zá- kladná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. je v pomere špeciality k základnej skutkovej podstate prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., t. j. ak páchateľ spácha trestný čin krá- deže niektorým z konaní uvedených v § 212 ods. 2 Tr. zák., naplní vždy a primárne túto základnú skut- kovú podstatu a to bez ohľadu na to, či pri tom spôsobí malú škodu, respektíve škodu nižšiu ako malú. Základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sa teda uplatní len v prí- padoch, v ktorých nie je trestný čin krádeže spáchaný konaním uvedeným v § 212 ods. 2 Tr. zák. Túto skutočnosť napokon skonštatovala aj judikatúra Najvyššieho súdu SR č. 82/2003, ktorá uviedla aj to, že obidve tieto základné skutkové podstaty predstavujú rovnako závažné trestné činy. Závery Stanoviska sú preto nepresvedčivé nielen preto, že neberú do úvahy ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., ale ani vzá- jomný vzťah základných skutkových podstát trestného činu krádeže, pri ktorých je úplne evidentné, že prednosť má základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., nakoľko, na rozdiel od § 212 ods. 1 Tr. zák., stanovuje osobitné spôsoby vykonania trestného činu krádeže. Pokiaľ sa týka záväznosti Stanoviska, senát okresného súdu uvádza, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Napriek tomuto všeobecnému názoru sa však v odbornej literatúre venuje značná pozornosť otázkam, aké je postavenie súdnej judikatúry v právnom poriadku alebo či je možné uvažovať o všeobecnej záväznosti judikatúry súdov Slovenskej republiky. Pri týchto úvahách je potrebné vziať do úvahy výrazný vplyv rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a predovšetkým judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou významne dotvára komunitárne právo. Súd zdôrazňuje, že pri zamyslení o úlohe súdnej judikatúry je potrebné rozlíšiť, či v konkrétnom prípade súdne rozhodnutie „iba“ interpretuje relevantné ustanovenia hmotného práva na konkrétny prípad (výklad práva) alebo či sa rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu pri absencii práva napr. vo forme použitia analógie. V prejednávanom prípade predmetné Stanovisko nevyplňuje chýbajúce miesta v právnom poriadku, ale interpretuje (vykladá) právo existujúce v normatívnej podobe. Súd sa

teda zaoberal otázkou, či môže takéto rozhodnutie vytvoriť prameň práva, teda v istom zmysle „záväzné pravidlo“. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom. V zhora citovanom ustanovení základného zákona štátu sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Žiaden právny predpis teda explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu SR, uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. I keď v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňových a odvolacích súdov nájdeme pomerne bežne odcitované časti z odôvodnení rôznych publikovaných rozhodnutí najvyššieho súdu či iných súdov, prípadne priamo odcitované tzv. právne vety z uverejnených rozhodnutí, to v žiadnom prípade neznamená, že rozhodnutia najvyššieho súdu nadobúdajú povahu precedensov alebo sa stávajú tzv. sudcovským právom. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky“. Význam takého uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom je aj faktické rešpektovanie tzv. konštantnej judikatúry súdmi, je treba vidieť „len“ z pohľadu princípu predvídateľnosti práva, ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorým Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Podľa už spomenutého názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 192/06). V svetle prejednávaného prípadu sa však súd, podľa vlastného názoru, dostatočne argumentačne vysporiadal s nerešpektovaním predmetného Stanoviska, čo bude samozrejme predmetom posudzovania odvolacieho, resp. dovolacieho súdu. Z toho vyplýva záver, že súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva a nie je právne záväzný pre všeobecné súdy, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Súd u oboch obžalovaných vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov vyjadrených v zákonnom ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Bolo prihliadnuté najmä na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, pričom súd bral zreteľ aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchania trestného činu. Z odpisu registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný O. bol doposiaľ 22 krát súdne trestaný, najmä pre majetkovú trestnú činnosť, konkrétne pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pričom doposiaľ bol 7 krát vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a obžalovaný L. bol doposiaľ 16 krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, konkrétne pre prečiny krádeže podľa § 212 Tr. zák., pričom bol doposiaľ 7 krát vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Je síce pravdou, že vo viacerých prípadoch sa na oboch obžalovaných hľadí, ako by neboli odsúdení, avšak treba zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na

páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery pokiaľ ide o sklony páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosť jeho nápravy a pod. a preto táto fikcia neznamená aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin, lebo nepôsobí tak, že „likviduje“ samotný fakt spáchania činu. Súd u oboch obžalovaných vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa priznali k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutovali a dve priťažujúce okolnosti, a to, že spáchali viac trestných činov a boli už za trestné činy odsúdení, pričom súd nevidel dôvod na predchádzajúce odsúdenia neprihliadať a to pre povahu a početnosť predchádzajúcich odsúdení, pričom v prípade oboch obžalovaných sa jedná o tzv. špeciálnych recidivistov. V zmysle vyššie naznačených úvah a na základe vykonaného dokazovania je súd presvedčený, že uložené tresty sú dostatočne represívnymi a zodpovedajúcimi všetkým okolnostiam prípadu, povahe spáchaného skutku, následku a osobám obžalovaných. Keďže súd odsudzoval obžalovaných za viac trestných činov, ukladal im úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v prejednávanom prípade, prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., pričom si súd uvedomuje, že opomenul aplikovať zákonné ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v prejednávanom prípade znamená, že spodná hranica upravenej trestnej sadzby mala byť 16 mesiacov. Uvedené pochybenie je však v konečnom dôsledku v prospech obžalovaných a vzhľadom na podané odvolanie zo strany prokurátora okresnej prokuratúry i reparovateľné odvolacím súdom. Súd oboch obžalovaných zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže boli obaja v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol ukladaný za úmyselný trestný čin. Súd rozhodol i o nároku poškodených na náhradu škody, keďže tento nárok bol uplatnený riadne a včas a preto zaviazal oboch obžalovaných na solidárne plnenie voči poškodeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.