Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17C-200-2016.pdf
PDF · 73.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/200/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu DOLOMIT, so sídlom Tulská 5385/26, 28, 30, Banská Bystrica, IČO: 35650915, proti žalovanej E.. Ľ. A., bytom N. XX, M. M., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 09. 2016 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanej sprístupniť byt za účelom odstránenia závady tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu ohrozeniu majetku spoluvlastníkov domu a definitívne. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na požiadanie vlastníkov bytov vo vchode č. 26 rieši bezúspešne nepriaznivú situáciu zatápania bytov. Zdroj zatápania je v byte na 7. poschodí, ktorého vlastníčkou je žalovaná. Nepriaznivá situácia trvá od 2. júna 2016, kedy bola hlásená prvá udalosť. Keďže žalovaná odmietla byt sprístupniť, čo jej vyplýva zo spoločenskej zmluvy (aj zákona) za účelom odstránenia závady, bola privolaná policajná prítomnosť. Takto sa riešilo sprístupnenie bytu dňa 25. 07. 2016 a dňa 23. 08. 2016. Polícia sprístupnenie na niekoľkohodinové naliehanie umožnila, ale žalovaná si opravu neumožnila vykonať. Spisový materiál z vyšetrovania políciou je prístupný na Okresnom úrade, ktorý zatiaľ nerozhodol. Výsledkom tretej policajnej akcie zo dňa 27. 09. 2016 bolo zatvorenie prívodu studenej vody a TÚV, ktorú vykonal pracovník havarijnej služby. Dňa 28. 09. 2016 voda opäť tiekla ešte vo väčšom rozsahu. Spoločenstvo (predseda) zavreli stupačku v suteréne, aby nedošlo k škodám všetkých bytov pod bytom žalovanej. Oprava je nevyhnutná.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „C. s. p.“/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 330 ods. 1 C. s. p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
9. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru predbežného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však súd skúma splnenie podmienky vecnej legitimácie, ktorou vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumieme oprávnenie alebo povinnosť strany vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd žalobe (v danom prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyhovie len vtedy, ak návrh podáva osoba, ktorá je nositeľom subjektívneho práva.
10. Keďže žalobca v danom prípade je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, osobitným predpisom, z ktorého vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu v civilných konaniach vo všeobecnosti, je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“/. V zmysle citovaného zákona, spoločenstvo je právnická osoba založená za účelom správy spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane ich údržby a obnovy. V rámci správy domu spoločenstvo obstaráva prevádzku, prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, ako aj iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (viď § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov). Spoločenstvo ako správca je povinné vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, pričom zákon o vlastníctve bytov dokonca dáva spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako správcovi oprávnenie konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, avšak výlučne pri výkone správy domu (§ 8b ods. 1 veta prvá). Keďže však v danom prípade sa spoločenstvo domáha uloženia povinnosti žalovanej sprístupniť byt za účelom odstránenia závady, aby nedochádzalo k ďalšiemu ohrozeniu majetku jednotlivých vlastníkov bytov nachádzajúcich sa pod bytom žalovanej (nie majetku všetkých vlastníkov), nejde o záležitosť týkajúcu sa správy domu, ako to predpokladá zákon o vlastníctve bytov. Žalobca v návrhu na vykonanie neodkladného opatrenia totiž netvrdil, že v dôsledku nekonania žalovanej dochádza k škodám aj na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, priľahlom pozemku alebo príslušenstve. Z uvedeného vyplýva, že žiadne z ustanovení zákona o vlastníctve bytov neupravuje oprávnenie spoločenstva ako správcu bytu konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri podaní takéhoto návrhu na nariadenie predbežného oprávnenia týkajúceho sa len niektorých vlastníkov bytov, t. j. nie je aktívne legitimované na jeho podanie. Uvedené je teda dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
11. Podľa § 11 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a
údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
12. Súd navyše konštatuje, že nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhnutom žalobcom nie je dôvodné ani preto, že rozhodnutím súdu nie je možné strane uložiť povinnosť, ktorá jej vyplýva priamo zo zákona. V takomto prípade totiž nie je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov ako jedna zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosť žalovanej ako vlastníčke bytu umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu ukladá ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov.
13. Súd na základe vyššie uvedených skutočností návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a zamietol ho tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nepriznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.