Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Accentus s.r.o., IČO: 44 731 744, so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Katarína Dvorská, advokátka v Bratislave, proti žalovanej: P. S., nar. XX. D. XXXX, bytom F.. J. XXX/XX, C. J., o 1.058,21 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie sa kvôli čiastočnému späťvzatiu zastavuje v časti o zaplatenie príslušenstva 111,86 €. II. Žaloba o zaplatenie 1.058,21 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 568,38 € od 22. decembra 2014 a 15,8 % ročným úrokom zo sumy 533,38 € od 22. decembra 2014 sa zamieta. III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 14. marca 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia nárokov uvedených vo výroku. V žalobe a neskoršom doplnení predniesol, že jeho právny predchodca - Československá obchodná banka, a.s., so žalovanou uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou jej poskytol spotrebiteľský úver do výšky 1.992 € splatný v 60 mesačných splátkach. Žalovaná ich však neplatila, v dôsledku čoho banka k 20. marcu 2013 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Zmluvou zo 4. novembra 2014 svoju pohľadávku postúpila na žalobcu, čo žalovanému oznámila. Ku dňu postúpenia nárok žalobcu pozostával z istiny 693,38 €, úroku 209,43 €, úrokov z omeškania 130,66 € a poplatkov 115,91 €. Neskôr žalovaná uhradila ďalších 160 €, takže istina predstavovala 533,38 €. Ďalej si žalobca uplatňuje nárok na dohodnutý úrok 15,8 % z tejto sumy a 8,75 % úrok z omeškania z istiny a poplatkov.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávaní nárok v podstate nespochybnila, uviedla však, že nebola schopná ho splácať.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku), na ktorom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlnivšieho sa žalobcu (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere (č. l. 11 a 12), výpis čerpania (č. l. 13), obchodné podmienky (č. l. 17 až 19), sadzobník poplatkov (č. l. 31 a 32), posledné výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky (č. l. 10), prehľad splátok (č. l. 30), denné prehľad zostatkov (č. l. 33 až 48), posledná výzva (č. l. 15), oznámenia o zosplatnení úveru (č. l. 14), oznámenia o postúpení pohľadávky s obálkou (č. l. 9 a 10) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Československá obchodná banka, a.s., je bankou podnikajúcou na základne bankového povolenia. Žalovaná v prerokúvanej veci nekonala na účely svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani nevystupovala ako podnikatelia.

b) Dňa 25. februára 2009 ČSOB, a.s., ako veriteľ a žalovaná ako „dlžník“ podpísali listinu označenú ako „Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere“ č. XXXXXXXXXR (č. l. 11 a 12). V tejto listine sa veriteľ zaviazal „poskytnúť Dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu EUR=1992,00=... bez uvedenia účelu... prevodom na účel Dlžníka“ , ktoré bolo možné čerpať v deň uzavretia, kedy dlžník aj o poskytnutie požiadal (ods. I). Úver sa mal úročiť úrokovou sadzbou 15,8 %, pričom za spracovanie žiadosti mal dlžník zaplatiť poplatok 39,84 € a za „správu úveru“ 1,99 € mesačne (ods. IV); okrem toho odsek IV zmluvy uvádzal aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úver sa mal splácať v 60 anuitných mesačných splátkach po 41,83 € (okrem poslednej, ktorá bude vo výške zostatku úveru) vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá bude splatná 20. marca 2009 a posledná 20. februára 2014 (ods. V). V ods. VIII bolo uvedené, že súčasťou zmluvy sú „Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery platné ku dňu podpisu zmluvy..., Všeobecné obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s... Dlžník je povinný dodržiavať ustanovenia vyplývajúce z tejto zmluvy, z Obchodných podmienok, VOP...“.

c) Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery účinné od 1. septembra 2011 (č. l. 17 až 19) obsahovali okrem iného tieto ustanovenia: „2. Definície pojmov... Anuitná splátka je pravidelná splátka Úveru v rovnakej výške počas dohodnutej doby platnosti a pre dohodnutú výšku úrokovej sadzby... obsahujúca čiastku určenú na vrátenie istiny Úveru a čiastku pre zaplatenie príslušného úroku... 5. Splácanie... 5.5 Dlžník... je povinný zabezpečiť ku Dňu splatnosti ktorejkoľvek... Anuitnej splátky, alebo inej pohľadávky Banky súvisiacej s Úverom, dostatok peňažných prostriedkov na účte, z ktorého sa Úver spláca... 9. Oprávnenia Banky 9.1 V prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia Banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov zo Zmluvy, najmä... a) nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči Banke, resp. z iného vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol úver; potom je Banka kedykoľvek oprávnená:... d) vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi..., v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.“

d) Žalovaná úver vyčerpala 25. februára 2009 (výpis č. l. 13). V období od februára 2009 do decembra 2012 úver postupne, i keď nepravidelne, splácala. Naposledy svoje záväzky (splátku) plne vyrovnala k 20. novembru 2012, čiastočne vyrovnala ešte nároky zročné 20. decembra 2012. Ďalšie platby nevykonala. (prehľady č. l. 30, ako aj č. l. 33 až 48)

e) Listom z 12. februára 2013 označeným ako „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ (č. l. 15) ČSOB, a. s., vyzvala žalovanú, aby zaplatila celkovo 175,97 €, inak pristúpi k zosplatneniu celého dlhu. Ďalším listom zo 7. júna 2013 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení úveru“ (č. l. 14) ČSOB, a.s., oznámila žalovanej, že k 20. marcu 2013 vyhlásila svoju pohľadávku za splatnú, a vyzvala ju na zaplatenie 883,60 € do 17. júna 2013.

f) Listom z 3. decembra 2014 (č. l. 9) ČSOB, a.s., žalovanej oznámila, že pohľadávku „zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR uzatvorenej dňa 25.02.2009“ sa stal žalobca s účinnosťou od 1. decembra 2014.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, voči ktorým žalovaní nevzniesli žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podaním došlým 13. mája 2016 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, v dôsledku čoho súd podľa § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. a § 145 ods. 2 C. s. p. súd konanie zastavil (výrok I). Pretože k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a nejde o určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, súhlas žalovaného nie je vôbec potrebné (§ 96 ods. 3 O. s. p., § 146 C. s. p. a contrario)

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky a žalovaná sa zaviazala vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom k 25. februáru 2009, takže sa na ňu vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom k rovnakému dňu, a úverová zmluva z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 2 písm. a) cit. zákona]. Zároveň obaja spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom k tomuto dňu a zmluva z 25. februára 2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa od tohto dátumu nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže a spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Potom najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. (1. apríla 2015) sa však aj v absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch musia prednostne použiť ustanovenia občianskeho práva, ak ide o spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2 druhá veta Obč. zák.).

8. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovanej obsiahnutého v čl. VIII zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere stali obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktorých pravdivosť žalovaná v konaní nespochybnila. Z ods. 9.1 obchodných podmienok vyplýva, že pri omeškaní so splácaním peňažných záväzkov (splátok) mohla banka vyhlásiť „predčasnú splatnosť“ celého úveru. Podľa názoru súdu citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu upravenú v § 565 Obč. zák., teda dohodu o tom, že veriteľ môže pre nesplatenie niektorej splátky žiadať splatenie celého dlhu. Na tom nič nemení ani použitie iných výrazových prostriedkov („vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru“), pretože pre posudzovanie právneho charakteru a následkov právneho úkonu je podstatný jeho obsah, nie použité slová. Osobitne teleologický výklad ustanovenia § 53 ods. 9 (upravujúceho určité predpoklady využitia takéhoto práva) v spojení s § 565 Obč. zák. totiž vyžaduje, aby každá dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ privodiť pre nesplatenie skorších splátok okamžitú splatnosť všetkých splátok spotrebiteľského úveru, podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.) ako dohoda výslovne predpokladaná v § 565 Občianskeho zákonníka. Na takúto dohodu, ktorá smeruje k rovnakým následkom ako predpokladá § 565 Obč. zák., treba potom aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa výslovne aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč. zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka (aplikovateľného v prerokúvanej veci v dôsledku zákona č. 106/2014 Z. z. najneskôr od 1. apríla 2015, teda takmer rok pred podaním žaloby) trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Tie isté závery platili v podstate do 31. marca 2015 aj podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. (aj § 392 ods. 2 Obch. zák.) je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 9.1 obchodných podmienok ČSOB pre spotrebiteľské úvery. Ak totiž toto ustanovenie rovnako umožňuje veriteľovi „vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru“, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva a následným otáľaním s riadnym uplatnením celej zosplatnenej pohľadávky.

9. V prerokúvanej veci z čl. V zmluvy z 25. februára 2009 vyplývalo, že jednotlivé anuitné splátky sú splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že

žalovaná v podstate prestala splácať splátky zročné od 20. decembra 2012 ďalej. ČSOB, a.s., vyhlásila splatnosť celého úveru listom zo 7. júna 2013, a to po predošlom upozornení listom z 12. februára 2013. Už citované ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák., ktoré sa podľa už uvedeného vzťahuje aj na postup podľa ods. 9.1 obchodných podmienok ČSOB, umožňuje vykonať právo na zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (7. júna 2013) tak k zosplatneniu výpoveďou mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. februára 2013, keďže od jej splatnosti do 7. júna 2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia o predčasnej splatnosti, ani odo dňa, ktorý veriteľ určil ako deň predčasnej splatnosti, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. To isté v podstate vyplývalo aj z § 392 ods. 2 Obch. zák. použiteľného do 31. marca 2015. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. februára 2013, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu v zmysle § 103 Obč. zák. aplikovateľného od 1. apríla 2015 tak uplynula najneskôr 20. februára 2016, pričom postúpenie pohľadávky na inú osobu nemá vplyv na plynutie premlčacích dôb (§ 111 Obč. zák., § 400 Obchodného zákonníka.

10. Na uvedené závery nemá nijaký vplyv ani to, že ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť obmedzenie § 565 druhej vety Obč. zák., veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. K dĺžke premlčacej doby treba ešte doplniť, že v prerokúvanej veci nevznikajú ani pochybnosti o prípadnej retroaktivite zákona č. 106/2014 Z. z. Trojročná premlčacia doba totiž podľa uvedeného uplynula až 20. februára 2016, teda až rok potom, ako tento zákon nadobudol účinnosť. Veriteľ teda v čase nadobudnutia jeho účinnosti a ešte takmer rok potom mohol podľa neho postupovať a riadne uplatniť svoju pohľadávku pred uplynutím (skrátenej trojročnej) premlčacej doby, no neurobil tak. 11. Treba preto uzavrieť, že premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 25. februára 2009 uplynula najneskôr 20. februára 2016 a postúpenie pohľadávky na žalobcu nemalo na jej plynutie žiaden vplyv. Nárok na úroky, ako aj úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20. februáru 2016 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd 14. marca 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celého zvyšku úveru, ako aj zodpovedajúcich úrokov a úrokov z omeškania. Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle už cit. § 52 ods. 4 Obč. zák., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Preto bolo treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok II).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaná mala vo veci plný úspech (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).