Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-97-2015.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/97/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Obec Radatice, IČO: 00327662, zastúpená starostkou obce B.. V. A., právne zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, p r o t i žalovanému: D. S., C.. XX.X.XXXX, S. U. XXX, zastúpenému Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 94, o neúčinnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 11.3.2015 sa domáhal titulom odporovateľnosti právneho úkonu neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi darcami W. X. N. S. a obdarovaným žalovaným, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - parcely KN XXX/X, XXX/X, XXX/X a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúce sa v obci U., pričom vklad tejto zmluvy bol povolený pod A. XXXX/XXXX.
2. Žalobu odôvodnil tým, že W. S., ktorý bol v minulosti starostom obce, bol uznaný vinným zo zločinu subvenčného podvodu a zneužívania právomoci verejného činiteľa a spôsobil žalobcovi škodu vo výške 98.518,52 Eur, ktorú sumu žalobca spláca Správe finančnej kontroly.
3. Žalobca uplatnil voči W. S. regresné právo, pričom súd v konaní 14C/18/2012 zaviazal W. S. zaplatiť žalobcovi 55.005,66 Eur s príslušenstvom a to rozsudkom zo dňa 29.10.2014. W. S. predmetné nehnuteľnosti previedol na žalovaného - syna niekoľko týždňov po tom, čo mu bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu vo vyššie uvedenej veci (19.1.2012) a to darovacou zmluvou zo dňa 16.3.2012. Neskôr žalovaný, podľa žaloby, previedol tieto nehnuteľnosti na ďalšiu osobu - A. M. a preto žalobca žiadal o náhradu 60.000 Eur.
4. Žalovaný vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.6.2015 žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že nie je dôvod, aby súd rozhodoval o neúčinnosti daného právneho úkonu, ktorý neexistuje a nemá v súčasnosti právny význam.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomnými vyjadreniami strán, rozsudkom tohto súdu 31T/20/2008 zo dňa 9.4.2008, darovacou zmluvou zo dňa 16.3.2012, výpisom z LV č. XXX k.ú. U., rozsudkom Krajského súdu v Prešove 4Co 282/2014-677 zo dňa 14.10.2015, kúpnou zmluvou A. XXXX/ XXXX, dohodou o odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 8.11.2013, uznesením Najvyššieho súdu SR 7Cdo 80/2016 zo dňa 23.6.2016 a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14C/18/2012-631 zo dňa 29.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 4Co/282/2014-677 zo dňa 14.10.2015 bol W. S. zaviazaný zaplatiť žalobcovi Obci Radatice sumu 55.005,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.555,28 Eur od 24.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 25.450,38 Eur od 30.9.2014 do zaplatenia a to v splátkach po 250 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.11.2015. Citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove však v celom rozsahu zrušil Najvyšší súd SR uznesením 7Cdo 80/2016 zo dňa 23.6.2016 a to z procesných dôvodov - pre nedoručenie vyjadrenia protistrany.
7. Ako vyplýva z rozsudku tohto súdu 14C/18/2012 zo dňa 20.3.2013 žaloba bola doručená W. S. dňa 19.1.2012.
8. Dňa 16.3.2012 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcami W. a N. S. a obdarovaným D. S.. Predmetom daru boli parcely KN XXX/X, XXX/X X. XXX/X, ako aj rodinný dom súpisné číslo XXX stojací na parcele KN XXX/X, nachádzajúce sa v obci U.. V čl. 4 zmluvy bolo k prevádzaným nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno v prospech darcov zodpovedajúce ich právu doživotného a bezplatného užívania darovaných nehnuteľností. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXXX/XXXX.
9. Žalobca pripojil k žalobe aj aktuálny výpis LV č. XXX k.ú. U., na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy a to konkrétne parcela KN XXX/X - záhrady o výmere XXXXmX, KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, ako aj rodinný dom súp. č. XXX stojací na parcele KN XXX/X. Ako výlučný vlastník na tomto liste vlastníctva však je zapísaný A. M. a to na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, ktorou bolo zároveň zriadené aj vecné bremeno vo forme práva doživotného a bezplatného užívania nehnuteľnosti v prospech W. X. N. S..
10. Dňa 8.11.2013 účastníci darovacej zmluvy uzavreli dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V nej v čl. 2 je konkretizovaná darovacia zmluva zo dňa 16.3.2012 a v čl. 3 sa uvádza, že účastníci zmluvy sa dohodli, že odstupujú od darovacej zmluvy zo dňa 16.3.2012 a z toho dôvodu si navzájom vrátia všetky plnenia z tejto zmluvy. Táto zmluva bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti pod č. zmeny 37/14 dňa 18.2.2014.
11. Neskôr a to dňa 30.4.2014 W. X. N. S. uzavreli kúpnu zmluvu s A. M., ktorému odpredali predmetné nehnuteľnosti za 120.000 Eur a zároveň uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena k prevedeným nehnuteľnostiam spočívajúce v práve doživotného a bezplatného užívania týchto nehnuteľností predávajúcimi, za čo si dojednali odplatu vo výške 50.000 Eur. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V 3150/2014.
12. Žalovaný pri svojom výsluchu na vysvetlenie prevodov, ktorých bol účastný uviedol, že väčšinou sa pracovne zdržiaval v zahraničí a keďže sa chcel ženiť, mal záujem o rodičovský dom s pozemkami. Do domu však bolo potrebné investovať a preto keď mal do rekonštrukcie vložiť svoje vlastné financie, on sám inicioval uzavretie predmetnej darovacej zmluvy, ktorá je predmetom sporu. Prehlásil, že nevedel o nejakom dlhu svojho otca voči žalobcovi, vedel len o jeho odsúdení a domnieval sa, že tým je vec vybavená. Opäť až po nejakom čase sa dozvedel, že bývalý starosta obce vyhlasuje, že ich rodinu zničí a oberie o všetko a preto sa rozhodol, že s danou záležitosťou nechce mať nič spoločné a že dar vráti svojim rodičom. Z toho dôvodu s rodičmi uzavrel dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy. Opäť až po nejakom čase (keďže znovu bol v zahraničí) zistil, že predmetné nehnuteľnosti rodičia odpredali cudzej osobe a to A.U. M..
13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
14. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
15. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
16. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
17. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
18. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
19. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
20. V danom prípade žalobca spochybnil platnosť dohody o odstúpení od darovacej zmluvy a následne aj kúpnej zmluvy uzavretej s Vladimírom M. ako súčasným vlastníkom nehnuteľnosti a zotrval na žalobe voči žalovanému napriek oboznámeniu sa so všetkými listinnými dôkazmi. Žalobca v podstate mal za to, že stále platí darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným ako obdarovaným a jeho rodičmi ako darcami. Súd sa však s týmto názorom nestotožnil, výklad žalobcu považuje za extrémne formalistický a nezlučiteľný s princípom právnej istoty, ktorý tvorí základný prvok právneho štátu.
21. Žalovaný s rodičmi uzatvoril darovaciu zmluvu, v ktorej si síce nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, tak ako je to upravené v § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
22. Súd zastáva názor, že zákon nevylučuje uzavretie dohody účastníkov zmluvy o spätnom prevode v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúca je zhodná vôľa oboch strán zmluvy k tomuto spätnému prevodu. Vlastníctvo veci podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž možno nadobudnúť nielen kúpnou alebo darovacou zmluvou, ale aj inou zmluvou. V danom prípade v zmluve označenej ako dohoda o odstúpení od zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, z jej obsahu ale aj vzhľadom na uvedenie § 51 Občianskeho zákonníka v označení zmluvy, je nepochybná vôľa účastníkov previesť spätne vlastnícke právo z obdarovaného na darcov, čo nie je v rozpore ani s Ústavou SR, ktorá v čl. 2 ods. 3 upravuje právo každého konať, čo nie je zákonom zakázané. Túto vlastnícku zmenu, teda spätný prevod vlastníctva na darcov napokon akceptoval aj Okresný úrad, odbor katastrálny Prešov pod číslom zmeny XX/XX zo dňa 18.2.2014. Napokon zákon pripúšťa spätný zápis vlastníctva pri darovaní aj využitím práva podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
23. Žalobca neplatnosť dohody o odstúpení od darovacej zmluvy odôvodňoval rozporom s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a toto tvrdenie konkretizoval tým, že dlžník W. S. si bol vedomý svojho dlhu voči žalobcovi a preto sa zbavoval majetku. Túto okolnosť však súd nepovažoval za relevantnú pre prijatie záveru o absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu. Uvedená argumentácia totiž by znamenala, že akýkoľvek právny úkon, ktorým W. S. previedol nehnuteľnosti na inú osobu by mal byť absolútne neplatný, čo znamená, že nedôvodná by bola žaloba o neúčinnosť tohto právneho úkonu. Predpokladom žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je totiž to, že príslušný právny úkon je platný. Inak by žaloba o jeho neúčinnosť nemala zmysel. Navyše žalovaný vo svojej výpovedi logicky vysvetlil dôvod, pre ktorý došlo k spätnému prevodu vlastníctva na darcov.
24. Žalobca namiesto toho, aby podal žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy voči terajšiemu vlastníkovi nehnuteľnosti, nepochopiteľne trval na tejto žalobe s tým, aby súd prejudiciálne vyslovil záver o absolútnej neplatnosti dvoch právnych úkonov a to spomínanej dohody o odstúpení od darovacej zmluvy a následne kúpnej zmluvy. Súd však pre takýto postoj nenašiel opodstatnený dôvod. Rozhodujúce je to, že bolo obnovené vlastníctvo W. S. a jeho manželky a že títo následne predmetné nehnuteľnosti odpredali tretej osobe, ktorá ich nadobudla v dobrej viere. Viaceré súdne rozhodnutia vyslovili názor o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa napríklad v prípade platného odstúpenia od zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti, pokiaľ tretia osoba nadobudla ďalšou zmluvou ešte pred odstúpením od zmluvy vlastnícke právo, bol vyslovený názor, že toto vlastnícke právo danej osobe nezaniká, pretože ho nadobudla v dobrej viere (napr. nález Ústavného súdu ČR PL.US 78/06 zo dňa 16.10.2007) alebo poukázať možno na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 274/06 zo dňa 18.12.2007, v ktorom išlo o prípad vydražiteľa, ktorý následne nehnuteľnosti previedol na inú osobu, neskôr však súd zrušil rozhodnutie o udelení príklepu, avšak nesúhlasil so zánikom vlastníckeho práva tohto ďalšieho dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti. Iné závery by nabúrali už spomínaný princíp právnej istoty a ochranu nadobudnutých práv v demokratickom právnom štáte. Súdna prax, opäť s ohľadom na princíp právnej istoty, dáva prednosť takému výkladu, ktorý vedie k záveru platnosti právneho úkonu a nie o jeho neplatnosti (napr. nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005).
25. Pri závere o platnosti ďalších prevodov nehnuteľnosti, teda darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným nepredstavuje právny úkon, ktorý by mohol ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, týmto právnym úkonom by mohla byť len kúpna zmluva uzavretá s A. M. a preto súd žalobu ako neopodstatnenú voči žalovanému, ktorému chýba vecná pasívna legitimácia v tomto spore v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol.
26. V súčasnosti navyše chýba aj ďalší základný predpoklad odporovateľnej žaloby a to vymáhateľná pohľadávka. Za vymáhateľnú pohľadávku totiž možno považovať len vykonateľnú pohľadávku, teda takú, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Tento záver vyslovil Ústavný súd SR v uznesení PL.ÚS 39/2015 zo dňa 1.7.2015. V čase rozhodovania súdu však veriteľ nedisponuje vykonateľnou pohľadávkou, keďže rozsudok v konaní 14C/18/2012 nie je právoplatný.
27. Súd pre úplnosť dodáva, že je nepochopiteľný postoj žalobcu, ktorý tvrdí, že je neplatný spätný prevod v dôsledku odstúpenia od zmluvy a kúpna zmluva uzavretá s A. M. a teda trvá na neúčinnosti darovacej zmluvy, pretože tú považuje za platnú a zodpovedajúcu aktuálnemu právnemu stavu, ale zároveň sa domáha aj finančnej náhrady proti žalovanému v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, hoci v takomto prípade by daný nárok nemohol obstáť, pretože žalovaný nepreviedol nehnuteľnosti na ďalšiu osobu. Súd pre úplnosť pripomína, že konanie o žalobe o finančnú náhradu bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby, voči tomuto rozhodnutiu sa však žalobca odvolal, takže rozhodnutie nie je ešte právoplatné.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne. V danom prípade žalobca podal nesprávnu žalobu proti nesprávnemu subjektu a to napriek tomu, že už v čase podania žaloby na liste vlastníctva bola evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti iná osoba než žalovaný a žalobca navyše aj po zistení ďalších prevodov nehnuteľnosti nepochopiteľne trval na žalobe voči žalovanému, hoci všetky ďalšie právne úkony týkajúce sa prevodov nehnuteľnosti sa udiali ešte pred podaním žaloby. Súd preto priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.