Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/47/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: CAPITOL, akciová spoločnosť, Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 35 750 448 zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, proti žalovanej: G. D., L.. XX.X.XXXX, G. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Marek Radačovský, advokát, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o zaplatenie 1.910,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -93 zo dňa 12. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. -93 zo dňa 12. novembra 2021.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 100 % trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.910,47 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 28.2.2017 Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania podľa . Zmluvné strany si dohodli, že zmluva sa riadi ustanoveniami , prioritne ustanovením , ktorý upravuje mandátnu zmluvu, ďalej o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Po uzatvorení predmetnej zmluvy o sprostredkovaní bola žalovaná zapísaná v Registri finančných agentov a finančných poradcov a mala pridelené identifikačné a registračné číslo. Podnikateľské oprávnenie jej zaniklo ku dňu 30.11.2017. Žalobca uviedol, že žalovaná podľa tejto zmluvy mala vykonávať finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb výhradne pre žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanej za túto činnosť dojednanú províziu. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaná ručí za prípadné stornovanie zmluvy, ktorú uzatvorila a to podľa čl. C ods. 6 Provízneho poriadku a to v tom prípade, ak dôjde k stornovaniu zmluvy po dobu kratšiu ako 7 kalendárnych mesiacov k prvému nezaplatenému dňu príslušnej zmluvy, tzv. technické storno.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovanou došlo k stornovaniu viacerých zmlúv, ktorých uzatvorenie sprostredkovala žalovaná a na účte stornorezervy

neboli peňažné prostriedky v dostatočnej výške na pokrytie tohto storna. V mesiaci september 2018 až jún 2019 došlo k stornovaniu viacerých sprostredkovaných zmlúv, ktoré neboli pokryté zaistenými peňažnými prostriedkami a takto celková dlžná suma predstavovala sumu 1.910,47 eur, ktorú žalobca uplatňuje od žalovanej v tomto konaní. Žalobca si zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur jednorázovo.

4. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že nikdy nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, podpisy na listinách, ktoré žalobca predložil ako dôkaz nie sú podpismi žalovanej, ide o sfalšované podpisy. Uviedla, že nikdy nepracovala ako finančný agent pre žalobcu a nikdy neuzatvorila žiadnu zmluvu ako sprostredkovateľ - finančný agent pre žalobcu s tretími osobami. Navrhla, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť v konaní ako dôkaz zmluvy, ktoré údajne mala žalovaná uzatvoriť v mene žalobcu ako finančný agent a prípadne vypočuť osoby, s ktorými mala niekedy v minulosti podľa tvrdenia žalobcu žalovaná uzavrieť zmluvy.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu, ktorý podala žalovaná uviedol, že žalovaná v odpore neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok, neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nepoprela skutočnosti tvrdené žalobcom vlastnými tvrdeniami o skutkových okolnostiach a nedokázala splniť povinnosť dôkazu. Neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu a podala odpor bez odôvodnenia vo veci samej. Jediná obrana žalovanej spočívala v tom, že podpisy na listinách boli sfalšované a teda žalovaná popiera akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom. Žalobca uviedol, že ako dôkaz predložil riadne podpísanú zmluvu, o čom svedčí aj zápis v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedených Národnou bankou Slovenska, v ktorom mala žalovaná pridelené identifikačné číslo a registračné číslo. Predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou nemožno hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, ide o vzťah dvoch rovnocenných obchodných partnerov, obaja sa podieľali na tvorbe a obsahu zmluvy a je výsledkom slobodnej a vážnej vôle žalobcu a žalovanej uzatvoriť tento obchodnoprávny vzťah. Preto žalobca navrhol žalobe vyhovieť.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní žalobca a vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.11.2021, na ktorom vyhlásil predmetný napadnutý rozsudok. Na tomto pojednávaní sa zúčastnila žalovaná a jej právny zástupca, nedostavil sa žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, zotrval na všetkých svojich vyjadreniach. Žalovaná nárok žalobcu v celom rozsahu neuznala a trvala na tom, čo uviedla v odpore proti vydanému platobnému rozkazu.

7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že sporné medzi stranami sporu bolo to, či žalovaná bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a či podpisy na listinách, ktoré žalobca doručil do spisu, teda zmluva a čestné vyhlásenie sú podpismi žalovanej, alebo ide o sfalšované podpisy.

8. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení , , ktorý upravuje hodnotenie dôkazov zo strany súdu.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že potom ako žalovaná namietala právo svojho podpisu na Zmluve o vykonaní finančného sprostredkovania zo dňa 28.2.2017 a na čestných vyhláseniach z toho istého dňa, súd skúmal pravosť podpisov a to ich porovnaním na predloženej zmluve, čestných vyhláseniach s podpisom žalovanej na plnomocenstve, ktorým žalovaná splnomocnila svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto súdnom konaní. Porovnaním týchto podpisov súd konštatoval, že sa javí, že podpisy žalovanej na zmluve a čestných vyhláseniach sú na prvý pohľad odlišné od podpisu žalovanej, ktorým podpísala plnomocenstvo pre svojho právneho zástupcu. Nemožno vylúčiť ani to, že by žalovaná úmyselne zmenila vzhľad svojho podpisu, avšak súd nedisponuje žiadnym iným podpisom, ktorým by sa dali verifikovať podoby podpisov žalovanej. Súd prvej inštancie uviedol, že listina, ktorá má povahu verejnej listiny sa od súkromných listín líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je preukázaný opak, pravdivosť toho, čo je na listine uvedené. V prípade verejných listín sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich

správnosti, teda sa predpokladá pravdivosť tvrdení uvedených vo verejných listinách. Táto domnienka sa nevzťahuje na súkromné listiny, medzi ktoré patria aj predmetné listiny, ktoré predložil žalobca, teda zmluvy a plnomocenstvá. Súd bez ďalšieho nemusí zobrať tieto listiny za dôkaz, ak protistrana ich správnosť spochybní. V tomto konaní je to žalobca, ktorý podal žalobu a uplatnil si nárok na základe predmetných listín, zmlúv a plnomocenstiev a preto žalobcu zaťažovalo bremeno dôkazu. To znamená, že žalobca mal navrhnúť dôkaz, ktorým by preukázal, že obsah listín, ktoré predložil je pravdivý a že podpisy na tejto listine sú podpismi žalovanej. Súd prvej inštancie poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho sa nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti, napr. od žalovanej nemožno požadovať, aby preukazovala, že predmetnú listinu nepodpísala. Bolo na žalobcovi, aby ak tvrdil, že podpisy na predmetných listinách sú podpismi žalovanej, aby toto preukázal.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal v tomto konaní jednak povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, teda povinnosť preukázať, že podpisy žalovanej na predmetných listinách sú podpismi žalovanej, ak žalovaná tvrdila, že ich nepodpísala. Žalobca v konaní na podporu svojich tvrdení o pravosti podpisu žalovanej na týchto listinách neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Znamená to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobca nepreukázal pravosť podpisov žalovanej na predmetných listinách, ďalšie argumenty, ktoré uvádzal žalobca, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné sa nimi zaoberať.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca trvá na všetkých doterajších svojich tvrdeniach a nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, pretože súd akceptoval tvrdenie žalovanej bez toho, aby ho konfrontoval s argumentmi žalobcu. Súd sa nesprávne vysporiadal zo zásadnou skutočnosťou a to vo vzťahu k spornej otázke pravosti podpisu žalovanej na Zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania. Súd prvej inštancie na základe námietky žalovanej riešil jedinú spornú otázku a to otázku pravosti podpisu žalovanej na Zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.2.2017. Uviedol, že preukázanie pravosti podpisu žalovanej na tejto zmluve zaťažovalo žalobcu. Takýto záver podľa názoru žalobcu je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Nestačilo len tvrdenie žalovanej, že podpis na zmluve nie je jej. Súd nezobral do úvahy to, že žalovaná pracovala ako finančná agentka pre žalobcu a uzatvárala zmluvy s klientmi, preto bolo rozumné predpokladať, že podpis na zmluve je jej a je pravý. Pri vyplácaní provízie tento podpis patril žalovanej, ak však mala provízie podľa Provízneho poriadku vrátiť, účelovo tvrdila, že tento podpis nie je jej. Nesporne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce musí preukázať žalovaná. Ak žalovaná poprie právo z listiny predloženej protistranou, ktoré je na jej prospech, prechádza dôkazné bremeno na žalovanú stranu. Žalovaná neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a už vonkoncom nepoprela skutočnosti tvrdené žalobcom. Ak žalovaná tvrdila, že nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, bola povinná na preukázanie toho predložiť dôkazy. Súd nesprávne a nezákonne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na to, že podľa verejne dostupného Registra finančných agentov a finančných poradcov žalovaná vykonávala pre žalobcu finančné sprostredkovanie pod registračným číslom 225806 a mala priradené IČO: 51 573 334. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie opomenul v rozhodnutí uviesť a vysporiadať sa s nimi. Predpokladom zápisu o vykonávaní finančného agenta pre žalobcu bola zmluva o sprostredkovaní. Preto žalobca je toho názoru, že práve evidencia žalovanej v Registri finančných agentov a finančných poradcov potvrdzuje platnosť zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Priamym dôkazom je nesporne potvrdený zmluvný vzťah a nie tvrdenia žalovanej, ktoré žalovaná nepodložila žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Preto je žalobca toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie sa nepresvedčivo vysporiadal so skutkovými tvrdeniami k platnosti zmluvného vzťahu v kontexte námietky pravosti podpisu žalovanej v zmysle nespornej

registrácie žalovanej v Registri finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že podpisy na listinách, ktoré predložil žalobca a na plnej moci, ktorú predložila žalovaná nie sú ani z pohľadu laika rovnaké. Napriek tomu žalovaná uvádza, že už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná rozporovala tieto podpisy, že nie sú to jej podpisy a zároveň navrhla vykonať dôkaz a to, aby žalobca doložil do spisu zmluvy, ktoré mala údajne žalovaná v mene žalobcu uzatvoriť ako finančný agent, aby bolo možné zistiť, či podpisy na týchto zmluvách sú podpismi žalovanej, prípadne vypočuť osoby, s ktorými mala žalovaná niekedy v minulosti uzavrieť sprostredkované zmluvy. Tento odpor bol žalobcovi doručený, napriek tomu však žalobca nedoložil do spisu žiadne dôkazy ani nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov, ani nepreukázal platby, ktoré mal žalobca vykonať v prospech žalovanej ako províziu finančného agenta, nepredložil žiadne prezenčné listiny zo školenia svojich agentov a žalobcovi taktiež nič nebránilo osloviť znalca z príslušného odboru, ktorý by posúdil pravosť podpisu žalovanej na predmetných sporných listinách. Žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa ani na pojednávaní dňa 12.11.2021 a brániť svoje práva, využiť prostriedky procesného útoku a rozporovať tvrdenia žalovanej a konfrontovať svoje tvrdenia s tvrdeniami žalovanej osobne na pojednávaní. Žalovaná sa na toto pojednávanie dostavila, aj napriek tomu, že žije v Poprade a má ročného syna a v čase pojednávania bola v 6 mesiaci tehotenstva. Napriek tomu prišla na pojednávanie a bránila svoje práva. Naopak žalobca krátko pred pojednávaním doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní s tým, že súhlasí s rozhodnutím vo veci samej bez jeho účasti. Z toho vyplýva, že žalobca nehájil svoje práva dostatočne. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

14. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 7.3.2022.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, je riadne odôvodnený. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu žalobcu a k vyjadreniam strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

19. Žalovaná od začiatku konania, potom, čo jej bola doručená žaloba s prílohami, namietala, že so žalobcom nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu a listiny, ktoré žalobca predložil súdu spolu so žalobou - Zmluva o finančnom sprostredkovaní, ani čestné vyhlásenia nepodpísala a podpisy na týchto listinách nie sú podpismi žalovanej, sú sfalšované.

20. Žalobca na preukázanie toho, že so žalovanou bol v zmluvnom vzťahu, na toto tvrdenie žalovanej nepredložil ani neoznačil žiaden listinný ani iný dôkaz, iba trval na tom, že podpisy žalovanej na predložených listinách sú pravé a že žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že podpisy na týchto listinách nie sú jej podpismi.

21. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza to, čo správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v ods. 13, že ak žalovaná spochybnila pravosť svojho úradne neosvedčeného podpisu na súkromných listinách - Zmluva o sprostredkovaní a čestné vyhlásenia, že toto negatívne tvrdenie nemôže preukázať žalovaná, ale musí ho preukázať žalobca a teda preukázať, že podpisy na týchto listinách, z ktorých si uplatňuje v tomto konaní právo, sú podpismi žalovanej.

22. Ani potom ako žalovaná spochybnila existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a spochybnila to, že pracovala pre žalobcu ako finančný agent, žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalovaná skutočne vykonávala činnosť finančného agenta pre žalobcu. Tak ako to správne uviedla žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, žalobca mohol v konaní predložiť ako dôkazy zmluvy, ktoré mala žalovaná údajne uzavrieť v mene žalobcu s tretími osobami, prípadne označiť tieto osoby a navrhnúť ich výsluch, ďalej žalobca mohol preukázať, že v prospech žalovanej vykonával výplaty provízie pre žalovanú, taktiež žalobca mohol predložiť prezenčné listiny zo školenia svojich agentov a teda aj zo školenia žalovanej a v neposlednom rade mohol žalobca predložiť aj znalecký posudok o posúdení pravosti podpisu žalovanej na predmetných sporných listinách. Žiaden z týchto možných dôkazov žalobca nepredložil.

23. Žalobca v konaní okrem predloženia predmetnej zmluvy a čestných vyhlásení tvrdil, že dôkazom o vykonávaní činnosti finančného agenta zo strany žalovanej pre žalobcu je to, že žalovaná bola zapísaná v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu udáva, že len samotný zápis žalovanej v tomto registri nesvedčí o tom, že žalovaná uzatvorila so žalobcom predmetnú zmluvu o sprostredkovaní z 28.2.2017 a že žalovaná skutočne vykonávala pre žalobcu činnosť finančného agenta, poisťovala fyzické osoby a nesvedčí to ani o tom, že tieto fyzické osoby následne zrušili zmluvy a žalovanej vznikla povinnosť vrátiť vyplatené provízie. Žalobca ani nepreukázal aké provízie v akej výške a kedy pre žalovanú vyplatil, neuviedol ani to s koľkými osobami uzatvorila žalovaná poistné zmluvy do 30.11.2017, neuviedol mená týchto osôb, aj keď žalobca mohol toto v konaní uviesť a preukázať. Žalobca ani neuviedol prečo zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou trval od 28.2.2017 do 30.11.2017, kedy ako tvrdí žalobca žalovanej podnikateľské oprávnenie zaniklo. Tento vzťah mal trvať iba 8 mesiacov. Žalobca neuviedol, prečo podnikateľské oprávnenie žalovanej malo zaniknúť 30.11.2017, teda po 8 mesiacoch od uzatvorenia predmetnej spornej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.2.2017. Žalobca ani netvrdil to, že na základe čoho bola žalovaná zapísaná do Registra finančných agentov a finančných poradcov, teda či tento zápis inicioval žalobca, alebo žalovaná a taktiež neuviedol prečo toto oprávnenie žalovanej zaniklo k 30.11.2017, na základe čoho a taktiež, či ho inicioval žalobca alebo žalovaná. Tieto dôkazy by boli podpornými dôkazmi a mohli by svedčiť o tom, či žalovaná vykonávala činnosť finančného poradcu pre žalobcu alebo nie, bez ohľadu na ďalšie tvrdenie žalovanej o tom, či podpísala alebo nepodpísala predmetnú zmluvu. Žalobca však v konaní nič nepreukázal a na tvrdenie žalovanej už v odpore proti platobnému rozkazu nereagoval predložením akýchkoľvek ďalších dôkazov, alebo označením akýchkoľvek dôkazov. Neuviedol ani ako dospel k výpočtu žalovanej sumy 1.910,47 eur, z čoho sa skladá.

24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatené provízie v žalovanej výške 1.910,47 eur, pretože ani nepreukázal v akej výške provízie žalovanej vyplatil a nepreukázal s kým žalovaná uzatvorila v mene žalobcu finančné zmluvy, poistné zmluvy a nepreukázal z akých dôvodov a kedy tieto sprostredkované zmluvy zanikli.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto podľa odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby ako vecne správny, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania pre úspešnú žalovanú.

26. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalovanej, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná, priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom prvej inštancie.

27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).