Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-230-2014.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/230/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému L. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. Ľ. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, Dobrovičova 13, Bratislava, do 30. 06. 2016, o zaplatenie 12 549,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanému ako aj občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 20. 02. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 12 549,46 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 9 570,77 Eur od 07. 06. 2013 až do zaplatenia.
2. Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalobcom dňa 27. 06. 2013, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, výzvou na plnenie zo dňa 12. 08. 2008 zo strany Slovenskej sporiteľne adresovanej žalovanému a zistil tento skutkový stav:
3. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uzatvoril s jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a. s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 13. 08. 2008. Na základe tejto mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350 000,-- Sk. Zaviazal sa ich uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou dňa 27. 06. 2013 prešla táto pohľadávka voči žalovanému na žalobcu. Ku dňu postúpenia predstavovala sumu 12 549,46 Eur (9 570,77 Eur istina, príslušenstvo 2 978,69 Eur). Dňa 20. 05. 2013 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a zároveň bol vyzvaný žalovaný na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od prevzatia oznámenia. Toto mu bolo doručené dňa 27. 05. 2013 (č. l. 30pv spisu). Z týchto dôvodov požadoval aj úrok z omeškania od 07. 06. 2013 v zmysle § 517 ods. 2 O. z. vo výške 8,50 % ročne a to zo sumy 9 570,77 Eur.
4. Žalovaný prevzal opis žaloby s výzvou, aby sa k nej vyjadril, dňa 01. 12. 2014. K žalobe sa nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
5. Žalobca podaním zo dňa 03. 12. 2014 špecifikoval ako dospel k výpočtu žalovanej sumy.
6. Do konania vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom. Tento vzniesol námietku premlčania nároku, námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a namietal platnosť dojednania ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle článku 7 bod 7 bod 6 bod 1 VOP. V súvislosti s nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie poukázal na nedodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. účinného v čase postúpenia pohľadávky. Predpokladom platného postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia z bankového na nebankový subjekt je, aby pohľadávka bola splatná, t. j. dospelá, a to za predpokladu preukázania predchádzajúcej písomnej výzvy, pod doručení ktorej je klient banky napretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. V opačnom prípade nedôjde platne k postúpeniu pohľadávky v súvislosti aj so znením § 525 ods. 1 O. z. a § 39 O. z. Výzva na zaplatenie musí predchádzať omeškaniu dlžníka so zaplatením záväzku aspoň 90 dní.
7. Žalobca doložil výzvu právneho predchodcu zo dňa 22. 08. 2011, podľa ktorej bol žalovaný v omeškaní s plnením ku dňu 31. 07. 2011 vo výške 930,07 Eur s príslušenstvom. V tejto výzve žiadal predchodca žalobcu, aby žalovaný uhradil túto sumu v lehote 10 dní. Doručenku z tejto výzvy nepripojil. Uviedol, že táto výzva nebola zasielaná doporučene. Zároveň uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa.
8. Predmetom sporu bolo plnenie zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že sa jednalo o poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru s dojednaným úrokom 14,95 % na sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur). V bode II. bod 4 záverečných ustanovení zmluvy bolo dojednané, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, okrem článku 7 bod 4 b) a článku 7.
9. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o spotrebiteľský úver a vzhľadom ku charakteru účastníkov zmluvy, bolo na daný vzťah potrebné aplikovať aj ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 účinných v čase podpísania zmluvy.
10. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti upravené v citovanom zákone, konkrétne v § 4 ods. 2 citovaného zákona.
11. Súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona účinného v čase podpísania výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Obsahovala len celkový počet splátok a výšku splátky istiny (pokiaľ by dojednaná splátka 6 831,-- Sk mala predstavovať len istinu, pri 83 mesačných splátkach by žalovaný uhradil sumu 566 973,-- Sk, hoci výška úveru predstavovala 350 000,-- Sk). Z výpisu účtu však vyplýva, že okrem tejto sumy o tom, že z jednotlivej sumy dojednaných splátok sa hradil aj úrok a poplatky, vyplýva aj zo špecifikácie výpočtu žalovanej sumy žalobcom zo dňa 03. 12. 2014 (č. l. spisu 59). Takáto informácia však v zmluve žalovanému ako spotrebiteľovi nebola daná. Zákonodarca potom sankcionoval tento nedostatok tým, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z. z.). Podľa žalobcu čerpal žalovaný finančné prostriedky v celkovej výške 11 617,87 Eur a uhradil sumu 7 365,35 Eur. Túto sumu uhradil ku dňu 31. 10. 2011. Rozdiel predstavuje sumu 4 252,52 Eur. Zo strany 117 a nasledujúcich však vyplýva, že platil aj po tomto dátume.
12. Predovšetkým sa však súd zaoberal existenciou vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorú si odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenú s právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a. s.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. účinného ku dňu 27. 06. 2013, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Preskúmavanie vecnej legitimácie je súčasťou každého súdneho rozhodnutia. Súd vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu, skúma vždy aj bez návrhu. Postúpenie pohľadávky je všeobecne upravené v § 524 a nasledujúcich O. z., kedy dochádza ku zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník. Súd sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je pre platné postúpenie pohľadávky zároveň potrebné dodržať aj podmienky ustanovené v špeciálnom právnom predpise Zákone o bankách, konkrétne v ustanovení § 92 ods. 8 citovaného zákona.
15. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, ktorá je už splatná a to za predpokladu existencie predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní (po tejto výzve). Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (porovnaj napr. uznesenie KS Prešov sp. zn. 6Co/119/2013, KS Bratislava sp. zn. 6Co/203/2015).
16. Súd vyzval zástupcu žalobcu na preukázanie splnenia podmienok pri postúpení pohľadávky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia .
17. Zástupca žalobcu doložil výzvu zo dňa 22. 08. 2011 (bez preukázania jej doručenia), pričom v tej dobe mal dlh predstavovať 930,07 Eur s príslušenstvom. Ku mimoriadnej splatnosti malo dôjsť až 27. 05. 2013. Výzva z 22. 08. 2011 súvisela so znením ustanovenia § 565 O. z. vo vzťahu k predčasnej splatnosti pohľadávky. Po tomto dátume nepreukázal existenciu a doručenie výzvy na plnenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona a márneho uplynutia 90 dní od tejto výzvy, ktorá lehota mala uplynúť pred uzatvorením zmluvy o postúpení. K takémuto uzatvoreniu malo dôjsť už dňa 27. 06. 2013, t. j. po uplynutí len jedného mesiaca od mimoriadnej splatnosti.
18. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a takýto úkon je v zmysle § 39 O. z. neplatný, keďže je v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol ako bezdôvodný.
19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspešnosti v spore u žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v zmysle § 255 CSP tak, že im súd priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. Aj keď súd rozhodol o vedľajšom účastníkovi vzhľadom ku novému procesnému kódexu účinnému od 01. 07. 2016 uznesením zo dňa 07. 10. 2016, že ho do konania na strane žalovaného nepriberá, v tomto rozhodnutí ho uviedol do hlavičky tohto rozhodnutia z dôvodu, že rozhodol o jeho nároku na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. V tejto časti je potom stále účastníkom konania.
20. O jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený súdca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.