Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-23-2016.pdf
PDF · 82.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka a E. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: T. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom O. X, R. a otca: R. R., V.. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Otec je počnúc dňom 01.07.2016 povinný prispievať na výživu maloletého R. Q., V.. XX.XX.XXXX, sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletého E.L. Q., V.. XX.XX.XXXX, sumou 80 eur mesačne, a to vždy do 20. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P/140/2010-84 zo dňa 17.01.2011 v časti výroku o výživnom maloletých detí.
Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2016 do 30.09.2016 v sume 102 eur, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2016 sa matka domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému R. na 200 eur mesačne a voči maloletému E. na 100 eur mesačne. Zvýšené výživné žiadala od 1.7.2016. Matka v návrhu uviedla, že maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. O výške vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.1.2011. Na odôvodnenie svojho návrhu matka uviedla, že došlo k zmene pomerov na strane detí. E. navštevuje osemročné gymnázium a Martin nastupuje na strednú odbornú školu v O.. Podstatne sa zvýšili náklady na zabezpečenie ich štúdia, športovej výbavy, ošatenia a hygienických potrieb z dôvodu ich rýchleho fyzického rastu. Otec platí výživné riadne a včas. So synmi sa nestretáva.
2. Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 5.9.2016, v ktorom poukázal na to, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný dosahovať vyšší príjem. S prihliadnutím na vzrastajúce náklady na výživu a výchovu detí a ich potreby je schopný uhrádzať výživné na maloletého R. v sume 90 eur a na maloletého E. v sume 80 eur mesačne, od 1.7.2016, vždy do 20. dňa v mesiaci.
3. Na pojednávanie konané dňa 07.10.2016 sa neustanovila matka, hoci bola riadne a včas predvolaná. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila osobne na tunajšom súde dňa 05.10.2016 pracovnou neschopnosťou. Matka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti a taktiež výslovne vyjadrila, že súhlasí s výškou výživného, ktorú uviedol otec vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.09.2016. Vzhľadom na uvedené súd pri aplikácii § 180 CSP v spojení s § 31 CMP a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jej neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy a na vyjadrený súhlas s tým, aby otec prispieval na výživu maloletého R. sumou 90 eur mesačne a na maloletého E. sumou 80 eur mesačne tak, ako navrhol otec.
4. Na pojednávaní otec zotrval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného. Navrhol, aby nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2016 do 30.09.2016 mohol uhradiť po právoplatnosti rozsudku jednorazovo. Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že rodičia sa ohľadom výšky výživného zhodli. Kolízny opatrovník námietky voči výživnému vo výške stanovenej konsenzom rodičov nemal a s takto dohodnutým zvýšením výživného vyjadril súhlas.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca k návrhu, vyjadrením matky k stanovisku otca, výsluchom otca, oboznámením sa s listinami týkajúcimi sa príjmov rodičov, rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.01.2011, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rodičia maloletých detí spoločne nežijú. Výživné otca voči maloletému R. a maloletému E. bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.01.2011, pričom otec bol povinný prispievať na výživu maloletého R. sumou 70 eur mesačne a na maloletého E. sumou 66 eur mesačne.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu výživného bol dôvodný, nakoľko došlo ku zmene pomerov účastníkov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutí, ktoré doteraz upravovali vyživovaciu povinnosť otca k jeho dvom maloletým deťom. Zmena pomerov nastala najmä na strane maloletých detí, nakoľko vzrástli výdavky spojené so školou a ich záujmami, záľubami (šport - hokej, počítače, umelecká škola), ako aj v dôsledku fyzického rastu. Súčasne zmena pomerov objektívne nastala aj v dôsledku rastu životných nákladov. So zvýšením výživného vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník, ktorú skutočnosť súd taktiež zohľadnil. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že rodičia dospeli k vzájomnému konsenzu. Rodičia sa zhodli na výške výživného a tiež na období, od ktorého bude otec zvýšené výživné na maloleté deti uhrádzať, t.j. od 1.7.2016. V konaní neboli zistené žiadne skutkové ani právne prekážky, ktoré by bránili schváleniu rodičovskej dohody, a preto súd rozhodol tak, že túto dohodu schválil, s prihliadnutím na to, že ju považoval za dohodu v záujme maloletých detí.
18. Zameškané výživné určil súd ako rozdiel sumy výživného, ktoré otec platil do dňa vydania tohto rozhodnutia a zvýšeného výživného, a to za obdobie od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného na súde do konca mesiaca, v ktorom súd vyhlásil tento rozsudok. Preto otec má nedoplatok na výživnom v sume 102 eur (3 x /90 - 70/ + 3 x /80 - 66/). Toto zameškané výživné otec uhradí matke jednorazovo v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili, pričom súd vznik trov na ich strane ani nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Otec a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).