Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/381/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľky: E. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XXXX/X, Q. X, Č. R., proti oprávnenému: U. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. D. X, Z., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa domáhala návrhom, doručeným súdu 15.6.2015, aby súd znížil výživné z jej strany na syna Dávida zo sumy 2.200.- Sk mesačne na sumu 1000.- Sk (33,19 €) mesačne, počínajúc mesiacom jún 2015, čím sa zmení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/91/2003 zo dňa 10.9.2004. Návrh odôvodnila tým, že uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu bolo rozhodnuté o jej povinnosti ako matky platiť výživné na jej syna Dávida vo výške 2.200.- Sk (73,02 €) mesačne od 1.10.2004 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, kedy súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zisteného príjmu matky 17.218.- Kč čistého mesačne. Od posledného rozhodovania súdu sa pomery matky podstatným spôsobom zmenili, keďže jej vznikla nová vyživovacia povinnosť k maloletému N. Q.Č., S.. X.XX.XXXX, navrhovateľka počínajúc 4.5.2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 7.600.- Kč mesačne, iné príjmy nemá a celodenne zabezpečuje starostlivosť o mal. syna Tomáša, bývajú spoločne s jeho otcom, ktorý hradí hypotekárny úver vo výške 13.000.- Kč/mesačne za byt na adrese (uvedenej v záhlaví rozsudku) a taktiež mesačné náklady na bývanie 5.500.- Kč/mesačne. Matka nie je v kontakte so synom U. a nevie, či sa naďalej pripravuje na budúce povolanie a či jej vyživovacia povinnosť naďalej trvá.

2. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.9.2015 syn navrhovateľky U. - oprávnený navrhol zamietnuť návrh navrhovateľky. Poukázal na to, že navrhovateľka svoj návrh opiera o zmenu pomerov, nakoľko sa jej 9.12.2014 narodil druhý syn N. Q., avšak určite niet pochýb, že sa zmenili aj pomery na strane oprávneného od poslednej úpravy, pre výraznejší odstup času (od poslednej úpravy výživného ubehlo 11 rokov). Navrhovateľka sa domáha zníženia výživného zo sumy 73,03 € na sumu 33,19 €, teda o viac ako polovicu, pričom je neodškriepiteľné, že od poslednej úpravy výšky výživného životné náklady oprávneného narástli niekoľkonásobne, je v súčasnosti študentom 3. ročníka štúdia študijného programu Aplikovaná etika - denná forma, bakalársky prvý stupeň na UPJŠ v Košiciach, Filozofickej fakulte, čo je spojené s mnohými výdavkami, predovšetkým na učebnice, býva spoločne so svojim otcom, nemá žiaden príjem a je odkázaný na jeho pomoc, pričom nie sú to len potreby súvisiace s bývaním, ktoré hradí jeho otec, ale aj výdavky spojené so stravovaním, ošatením, ako aj na potreby súvisiace so vzdelávaním, kultúrnym a športovým vyžitím oprávneného, kedy na úhrade týchto výdavkov sú povinní primerane sa podieľať obidvaja rodičia. Navrhovateľka na uvedené náklady prispieva len sumu 73,03 €, čo je absolútne

nepostačujúce. Pokiaľ sa navrhovateľka v návrhu odvoláva na skutočnosť, že nie je v kontakte so synom

- oprávneným a nevie, či jej vyživovacia povinnosť naďalej trvá, oprávnený konštatoval, že je smutné, že matka s ním prerušila akýkoľvek kontakt a okrem výživného neprispievala, ani neprispieva ničím a nespomenie si ani len na jeho narodeniny.

3. V ďalšom podaní, doručenom súdu 8.12.2015, oprávnený oznámil súdu, že býva so svojim otcom, nemá žiaden príjem a je odkázaný výlučne na pomoc otca, pričom náklady spojené s bývaním hradí každý mesiac otec sumou 200.- €, ako študent VŠ má mnohé výdavky, hlavne na učebné materiály, pomôcky a skriptá, aktiváciu Isic karty a pod., ktoré hradí výlučne jeho otec, taktiež obedy v univerzitnej jedálni cca 50.- € mesačne. Poukázal na to, že od posledného určenia výživného sa výrazne zmenili celkové pomery na jeho strane, pretože dospel, v súčasnosti má 23 rokov, čoho následkom je, že výrazne zmužnel a to si vyžaduje kompletnú zmenu šatníka, mimo toho otec mu uhrádza aj všetky iné bežné výdavky na stravu, hygienu, či kultúrne vyžitie, takže o jeho výchovu a celkovú starostlivosť sa dodnes stará výlučne jeho otec, pričom matka o neho nejaví záujem a rodičovské povinnosti si plní iba formou úhrady súdom určeného výživného, aj to nie v plnom rozsahu. Predložil súdu výpis z účtu otca R. Q. za obdobie január - august 2015, z ktorého sú zrejmé platby výživného zo strany navrhovateľky (62,71 €,64,34 €,65,11 €,64,94 €,64,85 €, 65,20 €, 65,66 a 65,83 €), ako aj príjem jeho otca v tomto období u zamestnávateľa Univerzitná nemocnica H.. Q. Z. (v mesačnej výške 521,14 €,519,99 €, 535 €, 569,29 €, 569,22€, €,612,77 €, 556,50 € a 531,50€) a opäť navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť.

4. Navrhovateľka podaním, doručeným súdu 8.12.2015, navrhla jej výsluch prostredníctvom dožiadaného orgánu v ČR s ohľadom na vek maloletého syna N., s ktorým nemôže cestovať do Košíc, pričom syn je na ňu celkom odkázaný. K vyjadreniu syna U. k návrhu uviedla, že mala problém sa s ním kontaktovať cez otca a keď ho aj vyhľadala, odkázal jej, že ju nechce vidieť, že ju nepozná a to je dôvod, prečo nie sú v kontakte.

5. Z výsluchu oprávneného dňa 9.12.2015 pred súdom vyplynulo, že študuje na UPJŠ v Košiciach, Filozofickej fakulte, 3. ročník, žije s otcom v 3-izbovom byte na D. X v Košiciach, že navrhovateľka - jeho matka odišla z Košíc, keď bol vo veku 9 rokov a kontaktovala ho len raz na strednej škole, čo bolo neočakávané, keď prišla za ním a vysvetľovala mu nepodstatné veci o vzťahu s otcom, pričom sa nezmienila nič o jeho zdraví a výdavkoch, on ju nepoznal a odvtedy sa vôbec nekontaktujú. Ešte počas rozvodového konania sa ho matka zriekla, lebo sa o neho nedokázala postarať. V r. 2004 bolo navrhovateľke súdom určené výživné na jeho osobu 2.200.- Sk mesačne a odvtedy nebola žiadna úprava výživného súdom medzi nimi, sám si nepodal návrh o úpravu výživného, pretože by si musel hľadať právneho zástupcu a vznikli by mu ďalšie výdavky, na čo s otcom nemajú financie, avšak v súčasnosti už bol k tomu donútený po doručení návrhu navrhovateľky. Poukázal na to, že matka mu má platiť výživné prevodom na účet otca v prepočte 73.- € mesačne, ale v takej výške mu ešte výživné nedošlo, lebo stále platí nižšie výživné, ako určil súd, preto podal aj návrh na exekúciu o vymoženie dlžného výživného. Potvrdil, že pracoval brigádnicky v rôznych spoločnostiach na dohodu o brigádnickej práci študentov, ako súd zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni od 1.1.2014 až do júla 2015, pretože potreboval peniaze na školské pomôcky a skriptá, na tlač rôznych dokumentov, na zakúpenie oblečenia, aby mohol odľahčiť otca, ale s brigádami skončil, pretože rozvrh v škole mu to neumožňoval, pracoval aj na bakalárskej práci, čo si vyžaduje čas. Iný príjem nemal, len jednorázovo v júli 2015 z brigády. Čo sa týka jeho výdavkov, priebežne si musí zakupovať učebné pomôcky, skriptá každé 3 mesiace, čo činí 60-70 €, v škole platí mesačne obedy 30 €, navštevuje kino, divadlo, resp. rôzne športové podujatia s kamarátmi (hokejový zápas), čo činí 30 - 40 € mesačne na kultúru a šport, aj to len vtedy, ak mu to finančne s otcom vyjde, lebo inak si to nemôže dovoliť. Potreboval do školy tlačiť rôzne materiály, preto mu otec kúpil domov tlačiareň, pričom otec R. Q. pracuje v UN L. Pasteura a jeho mesačný príjem je cca 500 - 550 €, z čoho platí 200 € na bývanie, ďalej stravu, ošatenie, telefón pre oboch, internet 20 €, spláca v Poštovej banke úver za počítač, ktorý potreboval do školy. Na lieky momentálne nemá žiadne výdavky, keďže v súčasnosti nemá zdravotné problémy, aj keď má zhoršený zrak a naposledy v decembri 2012 si kúpil nové okuliare. Nesúhlasil so znížením výživného podľa návrhu matky, pretože aj tá suma, ktorú mu posiela na výživné, nepokrýva vôbec jeho výdavky, tak isto neposiela výživné v plnej čiastke, ako bolo určené súdom. Nemal vedomosť o majetkových a zárobkových pomeroch jeho matky, ktorá neprispieva na výživné mimo tých nepravidelných platieb výživného, neposiela mu ani pozdravy k narodeninám, meninám, na sviatky. Vyjadril názor, že matka keď odišla a nekontaktuje svojho syna, to sa nerobí, pričom sa ho zriekla pre neschopnosť sa o neho postarať a bol súdom zverený do výchovy otca.

6. Súd požiadal o výsluch navrhovateľky pred dožiadaným súdom v ČR. Z jej výpovede dňa 23. júna 2016 vyplynulo, že od r. 2009 býva s otcom maloletého N. Q. v spoločnej domácnosti na Z.S. X, Q. X, nemala ani predstavu ohľadne výšky jeho príjmu a pokiaľ ide o hnuteľný a nehnuteľný majetok, uviedla, že otec mal. Tomáša vlastní byt na Z. Y.. W. Q., platí za neho hypotéku a všetky poplatky, pričom je živnostníkom v oblasti autodopravy a v rámci živnosti má k dispozícii autá vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Súhlasila s tým, aby súd konal v predmetnej veci v jej neprítomnosti.

7. Podaním, doručeným súdu 6.10.2016 reagovala navrhovateľka na výzvu súdu bližšie zdôvodniť jej majetkové a zárobkové pomery a taktiež reagovala na výpoveď syna U. pred súdom. Poukázala na to, že od 4.5.2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 7.600 Kč mesačne, iné príjmy nemá, celodenne sa stará o maloletého Tomáša, čo preukázala rozhodnutím Úradu práce ČR. Uviedla, že mesačné náklady na bývanie s otcom mal. Tomáša na uvedenej adrese činia 4.700 - 5000 Kč/mesačne (SIPO + elektrina 1120 Kč/mesačne + UPC 1700 Kč/mesačne + plyn 1200 ročne). Aktuálne otec mal. Tomáša hradí refinancovaný hypotekárny úver na tento byt vo výške 10.160 Kč/mesačne. Zo svojho príjmu navrhovateľka mesačne hradí potreby pre maloletého N., t.j. najmä nákup plienok 800 Kč/mesačne, umelú výživu HYPP Combiotic 900 Kč/mesačne, obnova oblečenia a topánok po 3 mesiacoch (zmena veľkosti) vždy cca 2000 Kč, hračky 500 Kč/mesačne, pričom podľa nej ide o bežné výdaje na 22 mesačné batoľa. Navrhovateľka si ďalej hradí dôchodkové poistenie vo výške 500 Kč/mesačne, poistenie 400 Kč/ mesačne, zo zbytku svojho príjmu vykonáva nákup potravín a drogérie do domácnosti. Poukazovala ďalej na to, že z dokladov, ktoré predložil jej syn v tomto konaní, nevyplýva, že tovar bol zakúpený pre neho, pričom predložil doklady z r. 2012 - 2014. Pokiaľ sa týka lístkov Tiketportálu na športové a kultúrne akcie, ide podľa jej názoru o nadštandard, o ktorý sa musí syn vo svojich 24 rokoch postarať, napr. privyrábaním na brigáde. Čo sa týka platobných dokladov SIPO, tie sú na meno Pollák Branislav, ktorý je bratom otca syna U. a z toho vyplýva, že predložil súdu doklad o platbe na byt za inú osobu. Pôvodný byt na Stálicovej 16, Košice, v ktorom predtým bývali spolu, otec syna buď predal, alebo ho prenajíma. Výpisy z účtu predložené synom považovala neúplné, lebo zaznamenávajú príjmy a platby do polovice mesiaca a druhá polovica mesiaca už nie je zdokumentovaná. Uviedla ešte, že syna podporujú príbuzní žijúci dlhodobo v USA a to i finančne. Zároveň navrhla, aby výživné stanovené súdom rozsudkom z 10.9.2004 súd zmenil tak, že počínajúc mesiacom jún 2015 sa zníži na čiastku 27,13 €. Ako dôkazy na svoje tvrdenia predložila súdu rodný list mal. syna N. Q., nar. 9.12.2014, oznámenie o zmene výšky dávky štátnej sociálnej podpory od Úradu práce ČR z 28.6.2015, predpis SIPO, doklady o úhrade elektriny, UPC, plynu, úhrade dôchodkového poistenia a poistenia navrhovateľky, oznámenie o výške splátok Stavebnej sporiteľne, z ktorých pre súd vyplynulo, že Ing. Tomášovi Praščákovi (partnerovi navrhovateľky) vznikol preplatok vo výške 28 Kč za odber elektriny od 2.9.2015 do 1.9.2016 v odbernom mieste Z. X, Q. XX, G., za UPC mu bola vyúčtovaná platba za august 2016 v sume 1770,95 Kč, že predpis úhrad za uvedený byt od 1.4.2016 činí celkom 4709 Kč, že za zúčtovacie obdobie 2.9.2015 - 12.9.2016 bol vyúčtovaný nedoplatok plynu Pražskou plynárenskou, a.s. vo výške 1120 Kč. Z výpisu z účtu Penzijného pripoistenia za r. 2015 vyplynulo, že navrhovateľka prispieva 500 Kč mesačne dôchodkové poistenie a pre Z. W. E. P. od 1.3.2010 (začiatok poistenia) má hradiť 400 Kč mesačne na investičné životné poistenie. Od 1.6.2015 jej bol zvýšený rodičovský príspevok na dieťa -N. Q., nar. 9.12.2014 zo sumy 6139 Kč na 7600 Kč. S účinnosťou od 11.9.2015 došlo k zmene zmluvy o stavebnom sporení u Ing. N. Q. V. R., stavebnou sporiteľňou tak, že dojednaný mesačný vklad je 5000 Kč a taktiež splátku úveru - výška splátky 3090 Kč, počínajúc od 25.11.2015.

8. Na pojednávaní dňa 7.10.2016 oprávnený uviedol, že od 1.7.2016 mal štátne skúšky a z dôvodu ich neúspešnosti musel absolvovať opravný termín 23.8.2016, v súčasnosti pokračuje ďalej v magisterskom štúdiu už na Prešovskej univerzite v Prešove, Filozofickej fakulte, odbor etika, nie na UPJŠ v Košiciach, z dôvodu, že jeho odbor nemá v Košiciach pokračovanie a najbližšie možné štúdium bolo v Prešove. Býva stále s otcom, ktorý mu zabezpečuje všetky jeho potreby, navrhovateľka posiela výživné na otcov účet, ale namiesto sumy 73,03 € posiela vždy menej, čím nedodržiava výšku výživného určeného súdom. Predtým to bol rozdiel 7 - 8 €, teraz mu však platí výživné vo výške polovice určeného výživného a ničím iným neprispieva na jeho výživu. Pokiaľ ide o štúdium, zvýšili sa opäť jeho výdavky, keďže musí dochádzať do Prešova. Čo sa týka brigád, tie absolvoval len vtedy, keď mohol a musel ich ukončiť kvôli príprave do školy v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia, kedy pripravoval bakalársku prácu a musel sa štúdiu viac venovať, aj štátnym skúškam. Pokiaľ ide o predložené doklady staršieho dáta, k tomu uviedol, že nemal dôvod si doklady odkladať, bol návrhom matky prekvapený a predložil súdu len tie bločky, ktoré našiel. Vyslovil názor, že má právo navštevovať koncerty, aj športové aktivity, nakoľko je študentom a má nárok ísť vonku za zábavou. Pokiaľ ide o platby za byt na D., potvrdil, že doklad SIPO

je vystavený na D. Y.. W. Z. na meno brata jeho otca M. Q., ktorý im umožnil v byte bývať od r. 2002. Uviedol, že byt na Stálicovej ul. jeho otec predal pred vyše 9 rokmi a do r. 2005 bol prenajímaný. Poplatky za byt platí jeho otec, mesačne vynakladá na dopravu do školy v Prešove 40 €, na stravu 2,5 - 3 € denne (dotácia od štátu je 1 €, t.j, 1,5 € denne). Navrhol, aby mu matka nahradila trovy právneho zastúpenia, pretože bol nútený si zabezpečiť advokáta v tomto konaní, lebo nerozumie právnym veciam. Trovy mu advokát vyčíslil a umožnil mu ich zaplatiť do konca r. 2016. Predložil súdu potvrdenie od Prešovskej univerzity v Prešove, Filozofickej fakulty, podľa ktorého od 8.9.2016 do 31.8.2017 je študentom l. roka denného magisterského štúdia tejto VŠ v školskom roku 2016/2017. Predložil aj cestovné lístky zo septembra 2016 na cestu z Košíc do Prešova od Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v hodnote 0,95 € a zo SAD Prešov, a.s., v hodnote 1,90 €, pokladničný doklad od Focus computers s.r.o na sumu 69,80 € o zakúpení farieb do tlačiarne.

9.Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákonov:

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 16. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné mať na zreteli ust.78 ods. 1 ZoR, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 18. Ust. § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zníženie (zmenu) vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie, či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom

iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. 19. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará, pretože takúto starostlivosť, ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča). Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.

20. Súd porovnával pomery účastníkov v čase prechádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť voči v tom čase mal. U. upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 23P 91/2003-37 zo dňa 10.9.2004, kedy súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25C 574/01-20 zo dňa 27.5.2002 v časti výživného tak, že matka (navrhovateľka) je povinná prispievať na výživu mal. U. sumou 2.200 Sk mesačne od 1.10.2004 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého. V čase rozhodovania súdu sa navrhovateľka už žila v ČR, kde pracovala od 1.9.2003 v spoločnosti Y., V..R..J.. Q. -Č. a jej príjem v r. 2004 (za január až máj) činil 17.218 Kč. Otec Dávida mal priemerný mesačný zárobok u posledného zamestnávateľa - spoločnosti U. X., V..R..J.., (do 11.3.2004, kedy dostal výpoveď), vo výške 9.000 Sk, od 12.3.2004 bol evidovaný na úrade práce a poberal dávky sociálnej pomoci vo výške 3.590 Sk mesačne. Okrem mal. U. nemali inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý U. navštevoval 5. ročník základnej školy, kde mu otec hradil stravu 500 Sk mesačne, cestovné 195 Sk mesačne, jedenkrát štvrťročne doplácal vakcíny, pretože syn bol alergik a astmatik a za lieky a spreje doplácal 200 Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. 11.2004.

21. Je síce pravdou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane povinného rodiča v tom, že navrhovateľke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížil sa jej prechodne príjem (od 4.5.2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 7.600 Kč/mesačne, čo činí po prepočte kurzom eura sumu 281,48 €), zvýšil sa príjem otca U. zo sumy 9000 Sk (298,74 €) na 551 €, súd ale bral do úvahy najmä skutočnosť, že životné náklady sa zvýšili nielen navrhovateľke, ale aj synovi U.. Z dokazovania vykonaného súdom teda nepochybne vyplýva, že k zmenám pomerov došlo jednak u navrhovateľky, ako aj u oprávneného, pričom vznik ďalšej vyživovacej povinnosti navrhovateľky k dieťaťu pochádzajúcemu z jej terajšieho pomeru je vyvážený podstatnou zmenou pomerov u oprávneného, ktorý je toho času už študentom vysokej školy, s čím sú nepochybne spojené podstatne vyššie náklady ako v čase, keď bol žiakom základnej školy. Za danej situácie súd dospel k právnemu záveru, že doposiaľ určené výživné 73,02 € mesačne zodpovedá aj terajším zmeneným pomerom u účastníkov konania a teda zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných už v rozsudku. S prihliadnutím na skutočnosť, že zároveň na plnení vyživovacej povinnosti k mal. synovi Tomášovi sa má podieľať aj jeho otec, berúc do úvahy vek syna U., F. potreby, záujmy, ako aj vývoj životných nákladov a súčasnú situáciu matky, nie je toto výživné neprimerané. Je potrebné poukázať na to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky bola určená v roku 2004 a od uvedenej doby uplynulo 12 rokov. Za uvedenú dobu syn U. S.adobudol plnoletosť, v školskom roku 2016/2017 je študentom už vyššieho stupňa školy (VŠ), kde má nepochybne vyššie náklady so štúdiom a školskými potrebami, ako na ZŠ, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia, nielen otec. Aj z tohto pohľadu neboli splnené podmienky na zníženie výživného. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že nad rámec výživného matka ničím neprispieva na výživu U. a považoval za neprijateľné, až absurdné, aby navrhovateľka zo zníženého príjmu dokázala len na hračky mal. Tomáša zaplatiť 500 Kč/mesačne (18,51 €) a druhému plnoletému synovi U. by naopak platila výživné v minimálnom rozsahu 27,13 €, ako ho požadovala znížiť. Všetky výdavky syna Dávida, ktorého odôvodnené potreby vzhľadom na jeho vek a štúdium na VŠ sú značne zvýšené, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, zabezpečuje otec tak, ako vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie, zabezpečuje jeho potreby na štúdium, pričom rovnakú povinnosť má aj matka dieťaťa. Aj jeho osobnú starostlivosť zabezpečuje otec, ktorá skutočnosť sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a dopĺňa zdroj výživy syna na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa matka v konaní odvoláva, najmä s prihliadnutím na tú okolnosť, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom k týmto potrebám patria nielen výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby- ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt,

ale tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace s jeho zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Súd považoval námietku povinnej matky, že syna U. podporujú príbuzní z USA i finančne, za nedôvodnú, pretože dieťa, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie, nie je schopné samo sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu trvá a túto povinnosť nemajú v tom období iné osoby, len rodičia. Je potrebné poukázať na to, že ojedinelý príjem dieťaťa (aj z príležitostnej brigády), ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov.

22.V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča, neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností. 23. Ak sa navrhovateľka domáha zmeny vyživovacej povinnosti od 1.6.2015, s poukazom na ust. § 78 ZoR návrh súd zamietol za obdobie od 1.6.2015 do 15.6.2015 aj z dôvodu, že nie je možno výživné určiť alebo meniť, len odo dňa podania návrhu na súd (15.6.2015). Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a všetky hore uvedené skutočnosti, súd návrh zamietol, pretože neboli v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu splnené zákonné podmienky na zníženie výživného zo strany navrhovateľky. 24. Napokon súd rozhodol aj o náhrade trov konania podľa ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže neúspešnej navrhovateľke nepatrí náhrada trov, ani jej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a aj keď z hľadiska úspešnosti v konaní oprávnený má nárok na náhradu trov konania, nepreukázal pred súdom, aby mu skutočne vznikli trovy titulom právneho zastúpenia advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).