Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-96-2014.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/96/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: TENER Slovakia, s.r.o., so sídlom Bajzova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 35 738 308, zastúpený: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 233 681, proti žalovanej: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XXXX/XX, 841 07 Bratislava, občan SR, o zaplatenie 1.329,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.02.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.03.2014, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.329,16 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenej faktúry za zhotovenie veci. Žalobcu odôvodnil tým, že na základe predchádzajúcej požiadavky žalovanej - objednávky zo dňa 13.03.2012, následnej zmluvy o zhotovení veci na zákazku - pracovných odevov s potlačou uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou ústnou formou, vykonal žalobca pre žalovanú šitie pracovného oblečenia s osobitnou potlačou podľa predstáv žalovanej v požadovanom množstve. Šitie pracovného oblečenia s osobitnou potlačou bolo pre žalovanú aj riadne vykonané a takto vykonané dielo bolo žalovanej odovzdané a bez výhrad žalovanej aj prevzaté dňa 06.06.2012, čo potvrdzuje priložená faktúra č. 2012122 zo dňa 06.060.2012 podpísaná žalovanou. Žalobca na základe poskytnutých údajov od žalovanej, keďže táto uviedla, že veci sú pre rakúsku spoločnosť, vystavil podľa žiadosti žalovanej faktúru č. 2012122 a vyúčtoval cenu na spoločnosť F., C. I. F., C. XXa, V.-XXXX D. L. L., Osterreich, IČO-Z..D..: XXX/XXXX. Aj keď žalobca konal dobromyseľne, v dobrej viere, že cena mu bude zaplatená, medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. K uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo medzi žalobcom a žalovanou a tiež žalovanej bolo vykonané dielo odovzdané a ňou bez výhrad prevzaté. Daňovým dokladom, faktúrou č. 2012122 zo dňa 06.06.2012 bezodkladne po zhotovení výrobkov vyúčtoval žalobca cenu za ním uskutočnené dielo vo výške 1.329,16 Eur vrátane DPH. Cena za vykonané dielo zostala nezaplatená zo strany rakúskej spoločnosti a rovnako ani žalovaná svoj peňažný záväzok týkajúci sa zaplatenia ceny za dielo nesplnila.
2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa 10.04.2014. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že nebola objednávateľom danej zákazky, len komunikovala so spoločnosťou žalobcu v mene spoločnosti F., pre ktorú sa mali montérky zhotoviť. Žalobca vedel, že žalovaná nie je samotným účastníkom zmluvného vzťahu, keďže aj faktúra bola
vystavená na niekoho iného (spoločnosť F.). Firma F. patrila otcovi jej ex priateľa. Keďže boli odcestovaní v Rakúsku, objednávku ústne urobila žalovaná. Žalobca komunikoval v mailoch a telefonicky celý čas s O. F., aj o zaplatení vzniknutého záväzku. Tieto maily však k žalobe nepriložil. Žalobca zneužil jej údaje z dverí salóna, kde pracovala po tom, čo sa nevedel dohodnúť s majiteľom firmy F. I. F. na zaplatení danej zákazky, pretože jej údaje neboli nikde zverejnené. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej, výsluchom svedkov M. Y.P., O. F. V. I. F. a oboznámení s listinnými dôkazmi: emailovou objednávkou na č.l. 6, faktúrou č. 2012122 zo dňa 06.06.2012, výzvou na dobrovoľné splatenie peňažného záväzku veriteľovi zo dňa 31.10.2013, emailovou komunikáciou zo dňa 17.05.2012 spolu s prílohou, emailovou komunikáciou na č.l. 35 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalovaná ho žiadala o vyhotovenie - ušitie montérok, búnd a aj iného ošatenia s logom. Tieto veci boli vyhotovené a odovzdané žalovanej. Je pravdou, že požadoval aj písomnú objednávku tak, ako bola objednávka vystavená žalovanou a bola zaslaná dňa 13.03.2012 o 11:34 hod a nachádza sa na č.l. 6 spisu. So žalovanou sa stretol vo firme za účelom riešenia objednávky asi 8 krát. Počas týchto rokovaní a pri preberaní zákazky mu nepovedala, že koná za firmu F.. Žalobca nepoznal firmu F.. Pri preberaní veci spoločne preniesli veci do firmy žalovanej na žiadosť žalovanej. Žalovaná nepovedala žalobcovi, či pre objednané veci príde niekto iný. Faktúra vyhotovená dňa 06.06.2012 bola vystavená s určitým odstupom, nakoľko mu žalovaná nevedela povedať, na koho má doklad vystaviť a bolo mu to oznámené až s odstupom času. Žalovaná nevedela uviesť, kto bude za zákazku platiť. Žalovaná nebola prítomná pri telefonických rozhovoroch s pánom F.. S I. F. sa rozprával iba raz, keď požadoval peniaze, po tomto rozhovore už telefón nedvíhal. Nevedel, čo znamená logo F., ktoré mal vytlačiť na tričkách. Je mu to jedno, vytlačí to čo kto chce.
5. Z výpovede žalovanej súd zistil, že táto zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe, poukázala na chybu vo vyjadrení na č.l. 16 spisu, kde je uvedené, že bola zamestnankyňou spoločnosti F., opak je pravdou, nebola zamestnankyňou tejto spoločnosti. So zástupcom žalobcu sa rozprávala pri zadaní objednávky a druhýkrát keď prevzala predmet objednávky. Nemala písomné splnomocnenie ani poverenie od firmy F.. Firma F. bola stavebná firma, ktorú zastupoval Slovák a kde pracoval jej bývalý priateľ. Túto skutočnosť vedela aj zástupca žalobcu. Prebrala veci pre iného z dôvodu, že ju o to požiadal jej bývalý priateľ O. F.. Mala ústnu dohodu o obstaraní veci od svojho bývalého priateľa. Majiteľom firmy F. bol I. F.. Nemá doklad o tom, že veci ktoré prebrala, odovzdala I. F., v tom čase chodila s jeho synom a mala s ním dobrý vzťah. Nevedela uviesť, či mal O. F. nejakú pozíciu zástupcu vo firme I. F.. Do veci sa zapájal O. F. preto, že otec jej bývalého priateľa nemal čas a riešil to prostredníctvom syna.
6. Z výpovede svedka O. F. súd zistil, že bol zamestnancom firmy F., ktorú vlastnil jeho otec. Vedel, že sa objednávali montérky a ešte nejaké veci, ale nepamätal si, či objednávka bola ústna alebo písomná. Myslel si, že písomná, ale nebol si istý. Tieto práce zadali žalobcovi. Žalovaná komunikovala so žalobcom z toho dôvodu, že mala firmu vedľa žalobcu a vlastne mu dohodila túto zákazku, myslel si, že sa poznali. S platením faktúry už žalovaná nemala nič spoločné. Na firmu F. bol vyhlásený konkurz, nevedel uviesť presne kedy, ani či to bolo už v čase, keď bola vystavená faktúra, všetko si zobral správca konkurznej podstaty M.. C.. Každá firma, ktorá si nahlásila svoje pohľadávky bola informovaná o konkurze. Nevedel uviesť prečo žiadal žalobca zaplatenie sumy od žalovanej, pravdepodobne to skúša, pretože keby si pohľadávku prihlásil do konkurzu, tak nedostane nič alebo takmer nič. Tieto záležitosti mal na starosti jeho otec, on nevstupoval do tohto zmluvného vzťahu. Na predložený email na č.l. 35 si už nepamätal, pýtal sa na to svojho otca a ten mu povedal, že faktúra musí byť uhradená. Firma F. platila všetky veci prostredníctvom účtu, takže aj predmetná faktúra musela byť uhradená z účtu, ale nevedel uviesť, v ktorej banke bol vedený, pretože mali viac peňažných ústavov. Nepamätal si, či splnomocnil žalovanú, aby ona za neho niečo vybavovala v jeho mene a na jeho účet. Jeho otec poprosil žalovanú, či môže prebrať veci od žalobcu, a to montérky. On konkrétne ju na nič nesplnomocnil. Nevedel uviesť znenie splnomocnenia. Otec ho poprosil, aby oslovil žalovanú. Nevedel uviesť, či mohol poverovať tretie osoby, mal len ústne poverenie od konateľa spoločnosti F.. Nevedel uviesť, či on sám bol oprávnený konať za spoločnosť. S peniazmi nemal nič spoločné. V čase prevzatia veci od žalobcu bol v Rakúsku alebo niekde inde, o prevzatie požiadal žalovanú jeho otec. Nevedel uviesť, prečo žalovaná objednávala veci vo svojom mene a na svoj účet, nevedel, či žalovaná dávala objednávku žalobcovi, nevedel uviesť, kedy prevzal veci od žalovanej. Nevedel uviesť, kto uviedol údaje spoločnosti F., pre ktorú žalobca
vystavil faktúru, ale žalovaná to určite nebola. Žalovaná s ním komunikovala ohľadne montérok, ale už si nepamätal presne kedy to bolo.
7. Z výpovede svedkyne M. Y. súd zistil, že pracuje u žalobcu ako strihačka. Niekedy v roku 2012 dostala od vedúceho pána R. objednávku, aby vyhotovili montérky, vždy dostávajú aj písomnú objednávku od toho, kto si objedná ušitie vecí, a to jej kópiu. Vedela, že si toto u nich objednala žalovaná, ona bola uvedená na objednávke. Montérky v dielni ušili, potom sa dohodli na potlači a žalovaná si prišla veci osobne prevziať. Všetko sa dohadovalo so žalovanou, dokonca ona k nim do dielne aj chodila, pretože mala hneď vedľa salón a chodila sa pýtať, kedy to bude hotové. Takže so žalovanou komunikovala a ona jej uviedla, že je to pre jej priateľa. Čo sa týka platenia, k tomu sa vyjadriť nevedela, pretože na tieto veci nie je kompetentná. Poberá riadne mzdu a za ušitie montérok jej bola riadne vyplatená. Až keď obdržala predvolanie na pojednávanie sa dozvedela, že to nebolo zaplatené, resp. že je nejaký problém. Žalovaná vykonávala v salóne kozmetiku. Svedkyňa nemala pocit, že by sa žalovaná chcela obohatiť na montérkach. Logo na montérky svedkyňa netlačila. Vedomosť o logu firmy F. nemala, to sa riešilo u vedúceho, u nich v dielni sa len šije. Žalovaná ku nim chodila aj inokedy, dávala si opravovať svoje veci a za všetko riadne zaplatila.
8. Z výpovede svedka I. F. súd zistil, že bol spoločníkom a konateľom firmy F., ktorá mala sídlo v Rakúsku. Bola to stavebná firma, ale jedna firma mu nezaplatila, tak nakoniec spoločnosť skončila v konkurze. Konkurzné konanie prebiehalo na súde v Rakúsku. Všetci, ktorí mali nejaké pohľadávky voči jeho firme si ich mohli uplatniť na súde. Správcom konkurznej podstaty bol M.. C.. Nevedel uviesť, či si takúto pohľadávku uplatnil aj žalobca a či bola uspokojená. Počas pôsobenia jeho firmy si dal u žalobcu ušiť montérky, bohužiaľ nemá k tomuto žiadne dokumenty, avšak v tomto prípade to bolo tak, že ústne poveril svojho syna O. a žalovanú, aby toto vybavili v jeho mene, resp. v mene firmy. Nemal na to čas, aby to sám vybavoval. Vie, že montérky sa ušili a myslí si že tam bol nejaký problém, niektoré po prvom praní ostali červené, ale keď prišla faktúra, dal pokyn, aby bola zaplatená. Faktúra prišla na firmu, on ju nevidel, ale pracovník v učtárni ju mal zaúčtovať a mala sa uhradiť. Dokonca mu bolo povedané, že faktúra je zaplatená. Následne prišlo ku konkurzu a on sa až neskôr dozvedel, že faktúra nebola zaplatená. Už sa ani nedala nijako uhradiť, pretože bol vyhlásený konkurz. Je mu ľúto, čo sa stalo, ale keby si žalobca uplatnil túto pohľadávku v konkurze, už by to mal zaplatené. Bolo bežné v jeho firme, že ústne poveril buď syna alebo žalovanú, aby objednali tovar, napr. stavebný materiál, či aj urobili, bolo to u slovenských firiem a nikdy žiaden problém nebol. Spoločnosť F. bola založená v Rakúsku, mal ju ako živnostník, teda nemala charakter akciovej spoločnosti ani spoločnosti s ručením obmedzeným. Bola registrovaná v živnostenskom registri v Rakúsku, teraz tam už nie je, asi bola vyčiarknutá. Mal od 30 do 70 zamestnancov v rôznych obdobiach, firmu založil v roku 2007. So žalovanou nemal uzavretú písomnú zmluvu, aby pre neho vykonávala nejaké úkony. Syn O. bol jeho zamestnancom. Syna ústne požiadal, aby objednal ušitie montérok. Boli to klasické montérky na traky a k tomu mali byť červené tričká. Nevedel uviesť, od koho prevzal montérky, už si ani nepamätal presne kedy, len vedel že niekedy v roku 2012. Ku konkurzu došlo v 10/2012. Nekomunikoval s konateľom žalobcu. Hovorili spolu telefonicky, nevedel presne kedy to bolo, ale týkalo sa to práve montérok a to vyúčtovania, resp. úhrady za ne. Pán R. sa ho pýtal, či to bolo zaplatené, na čo povedal, že áno, že to zaplatili. Až neskôr sa dozvedel, že to nebolo zaplatené. Svedok vedel, že žalobca podal do firmy F. žiadosť o uhradenie záväzku, avšak svedok faktúru nevidel a potom to už mal na starosti správca konkurznej podstaty. Faktúra bola vystavená na firmu F.. Nevedel, či si žalobca uplatnil pohľadávku v konkurze, vedel len, že prišli montérky a prišla aj faktúra, ktorá sa mala uhradiť. Išlo o sumu vyše 1.000,- Eur. Matka žalovanej pre nich robila reklamy na autá a reklamné tabule. Nikdy s matkou žalovanej neboli problémy, z ich strany bolo vždy všetko vyplatené a tak ako aj v tomto prípade vždy išlo o ústne objednávky cez žalovanú.
9. Z emailovej objednávky na č.l. 6 súd zistil, že žalovaná dňa 13.03.2012 zaslala žalobcovi email, ktorého súčasťou bola príloha. V správe uviedla, že zasiela náhľad na logo, ktoré potrebuje natlačiť na pracovné oblečenie, t.j. montérky, monterkové nohavice a bavlnené tričká s krátkym rukávom. Montérky a bundy mali byť šedo-čiernej farby - letné, zároveň žiadala, aby na monterkách bolo viac vreciek plus kapsovité vrecko, ktoré odstáva (na šróby). A krátke montérky do pása. Pozdĺž nohavice na pravej strane malo ísť logo firmy. Bunda mala byť so stojačikom a s odopínateľnými rukávmi. Na chrbát malo ísť logo firmy a tiež na pravý prsný vačok malé logo firmy. Tričká mali byť červenej farby a na chrbát malo ísť logo firmy, no keďže je červeno-čiernej farby logo, mali ho dať bielo-čierne. Montérky + bunda 14ks (4x54 veľkosť, 10x52 veľkosť), tričká 20ks (10xL, 10xXL).
10. Z faktúry č. 2012122 súd zistil, že žalobca vystavil dňa 06.06.2016 faktúru na odberateľa: F., C. I. F., C. XXa, V.-XXXX D. L. L., Osterreich - Rakúsko na sumu 1.329,16 Eur za dodávku tričiek, šiltoviek, nohavíc a pracovných búnd na základe objednávky zo dňa 05.04.2012. Prevzatie tovaru na faktúre potvrdila svojim podpisom žalovaná.
11. Z výzvy na dobrovoľné splatenie peňažného záväzku veriteľovi zo dňa 31.10.2013 súd zistil, že žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.329,16 Eur za zhotovenie veci na zákazku.
12. Z emailovej správy zo dňa 17.05.2012 na č.l. 23 súd zistil, že žalobca zaslal správu O. F. s textom „dobrý deň, posielam vám fa za odevy, zatiaľ len na skontrolovanie. Či sú správne údaje odberateľa, počty kusov a podobne. Ak je faktúra správna, môžem doplniť číslo faktúry a dátumy a poslať vám ju. Medzitým ešte došívame nohavice, ktoré ste doobjednali. Tie na faktúre ešte nie sú. Môžu byť v ďalšej faktúre. S pozdravom R.“ súčasťou tejto správy bola príloha - faktúra za tovar - tričká, šiltovky, nohavice a pracovné bundy na základe objednávky zo dňa 05.04.2012 v celkovej sume 1.398,43 Eur. Faktúra neobsahuje dátum vystavenia ani číslo faktúry.
13. Z emailovej správy na č.l. 35 súd zistil, že O. F. zaslal žalobcovi dňa 27.09.2012 o 15:31 správu s textom „je to zaplatené, musíte to tam mať“. Následne žalobca zaslal dňa 09.11.2012 správu pre O. F. s tým, že do kópie zadal aj žalovanú. Text správy znel nasledovne „Dobrý deň, prosím dajte mi vedieť, či mi zaplatíte faktúru. V septembri ste mi písali, že to je zaplatené. Dnes je november a peniaze stále nemáme. S pozdravom Ľ. R..“
14. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
15. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
16. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
17. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
18. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť žalobcu konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
20. Podstatou príkaznej zmluvy je záväzok príkazníka, že pre príkazcu obstará vec alebo vykoná inú činnosť. Podstatou príkazu je faktická alebo právna činnosť príkazníka v prospech a na riziko príkazcu, pričom príkazník vystupuje ako priamy alebo nepriamy zástupca príkazcu pri výkone jeho povinnosti z príkazu. Naplnenie záväzku príkazníka obstarať pre príkazcu vec, resp. vykonať činnosť v jeho mene, je podmienené existenciou plnomocenstva. Rozhodujúce pre posúdenie potreby existencie plnomocenstva v písomnej forme je dôležité poznať, aká je vyžadovaná forma úkonu, ktorý ma príkazník pre príkazcu urobiť, keďže forma plnomocenstva musí zodpovedať forme právneho úkonu uzatváraného
príkazníkom v mene príkazcu. Pokiaľ ide o formu úkonu, pri príkaznej zmluve sa nevyžaduje osobitná písomná forma.
21. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalovanou a svedkom I. F. vznikol právny vzťah titulom príkaznej zmluvy, ktorou sa žalovaná zaviazala vykonať pre svedka I. F. objednanie ušitia montérok vrátane ich potlače. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané jednak z výpovede samotného svedka I. F. ako aj jeho syna O. F.. Obaja potvrdili, že svedok I. F. nemal dostatok času zaoberať sa montérkami a požiadal prostredníctvom svojho syna žalovanú, aby ušitie montérok a potlač pre jeho spoločnosť F. zabezpečila ona. Skutočnosť, že žalovaná mala zabezpečovať ušitie montérok pre svojho priateľa potvrdzuje aj výpoveď svedkyne M. Y., zamestnankyne žalobcu. Je pravdou, že žalovaná zaslala žalobcovi emailom dňa 13.03.2012 objednávku, avšak z ďalšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že táto objednávka nie je určená pre samotnú žalovanú, ale je robená pre spoločnosť F.. Uvedené potvrdzuje najmä emailová komunikácia medzi žalobcom a svedkom O. F., v ktorej žalobca zaslal svedkovi faktúru na skontrolovanie počtu objednaných kusov tovaru a kontrolu správnosti údajov odberateľa, pričom zároveň uviedol, že medzitým došívajú nohavice, ktoré si doobjednali. Je teda zrejmé, že žalobca o samotnej objednávke komunikoval priamo so synom majiteľa firmy F., ktorý bol v tom čase tiež zamestnancom tejto spoločnosti. Na viac súd poukazuje na samotné znenie faktúry, v ktorej sa odkazuje na objednávku zo dňa 05.04.2012. Je teda zrejmé, že faktúra bola vystavená na základe inej objednávky ako tej, ktorú poslala žalovaná emailom dňa 13.03.2012.
22. Pokiaľ žalobca spochybňoval výpovede svedkov z dôvodu ich vzájomnej rozpornosti, súd poukazuje, že vzhľadom na odstup času nemožno predpokladať, že svedkovia sa budú vo svojich výpovediach doslovne zhodovať. Súd pri hodnotení svedeckých výpovedí dospel k záveru, že vo veci, ktorá je podstatou tohto konania - skutočnosť, že žalovanú splnomocnil I. F. prostredníctvom svojho syna O. F. na objednanie ušitia montérok, nejestvuje rozpor vo výpovediach týchto svedkov.
23. Vzhľadom k tomu, že súd sa v konaní zaoberal predovšetkým pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej, nebolo potrebné preukazovať existenciu firmy F., pretože dokazovanie v tomto smere by nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto konania. Ak by aj spoločnosť F. ako právnická osoba neexistovala, uvedené nič nemení na závere, že žalovaná objednávala montérky pre pána I. F., ktorý sám vo svojej výpovedi túto skutočnosť potvrdil.
24. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.