Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-31-2016.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16P/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľky S.. V. S., V.. N., nar. X.X.XXXX, bytom N. Č.. XXX, proti manželovi navrhovateľky Z. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX, za účasti maloletej H. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o návrhu navrhovateľky S.. V. S. o rozvod manželstva s prísl., takto
rozhodol:
I.Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky S.. V.Y. S., rod. N., nar. X.X.XXXX a manžela Z. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX I. N.F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, s a r o z v á d z a .
II. Maloletá H. S., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec Z. S., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. S., nar. XX.X.XXXX sumu 200,-€ mesačne a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
V. Styk otca s maloletou H. S. sa n e u p r a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 29.6.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s Z. S. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére H. pochádzajúcej z manželstva. Žiadala, aby súd manželstvo rozviedol. Maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti. Otca zaviazal platiť na výživu maloletej H. sumou 250,-€ mesačne a aby súd styk otca s maloletou dcérou neurčoval. Ako hlavnú príčinu rozpadu manželstva uviedla povahové rozdielnosti a citové odcudzenie sa.
2. Na preukázanie svojich tvrdení súdu ako dôkazy predložila rodný list maloletej, sobášny list, potvrdenie o spoločnom bydlisku. Taktiež súdu predložila listinné dôkazy na preukázanie svojich majetkových pomerov a vynaložených výdavkov.
3. Manžel Z. S. sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 23.8.2016 (č.l. 94 až 96) a taktiež aj na pojednávaní dňa 7.10.2016. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s podaným návrhom súhlasí. Okrem platenia výživného na maloletú dcéru v sume 250,-€ mesačne. Taktiež súhlasil s tým,
že hlavná príčina rozpadu manželstva spočíva vo vzájomnom citovom odcudzení sa. Na preukázanie svojich majetkových pomerov súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy a výdavky.
4. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú. Navrhovateľka býva s maloletou dcérou Katarínou a plnoletou dcérou L. v rodinnom dome v obci N. Č.. XXX a manžel na výzvu navrhovateľky opustil trvalé bydlisko v obci N. a nasťahoval sa k svojím rodičom.
5. Podľa § 23 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené. Manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spoločne nežijú, vzájomne si nepomáhajú. O maloletú sa spoločne nestarajú a ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Došlo medzi nimi k hlbokému citovému rozvratu. Nie sú ochotní manželské spolužitie obnoviť. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude na ujmu ani maloletej H., nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v pokojnom a harmonickom prostredí, ktoré v dobe, keď manželia žili spolu vytvorené nemalo.
7. Podľa § 24 ods. 1, 2 Zák. o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zák. o rodine
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8. Súd maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Voči uvedenému zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matke otec výhrady nemal.
Zo správy ÚPSVaR Čadca č.l. 117 vyplýva, že šetrením nezistili žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú H. a doporučili v prípade rozvodu maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného.
9. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zák. o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa 75 ods. 1 Zák. o rodine
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zák. o rodine
(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
10. Pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov a taktiež aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že priemerná čistá mesačná mzda matky činí 995,78 € (viď potvrdenie Základnej školy s materskou školou Č. č.l. 33) a priemerná čistá mesačná mzda otca činí 1.039,55 € (viď potvrdenie MV SR Centrum podpory Žilina č.l. 36). Otec okrem mzdy má príjem aj z dohody o vykonaní práce. Jedná sa o nepravidelný príjem, ktorý má na základe dohody o pracovnej činnosti z Q. P. L. H. Č. (č.l. 12, 13) a to celkom za sledované obdobie priemerne mesačne v sume 34,56 € mesačne. Obidvaja rodičia majú okrem maloletej H. vyživovaciu povinnosť aj voči dospelej študujúcej dcére L..
11. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného súd prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletej H. S.. Podľa správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 117) maloletá navštevuje 8 ročník základnej školy. Je zdravá. Učí sa dobré. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletú H. na stravu 150,-€ mesačne, na oblečenie + obuv 80,-€ mesačne, na školské pomôcky, potreby 10,-€ mesačne a náklady na krúžok angličtiny ročne 70,-€ + cestovné na uvedený krúžok v Keriku v Čadci mesačne 10,-€. Minimálne v sume 257,-€ mesačne. Výšku nákladov na výživu maloletej H. otec nespochybnil.
12. Matka si uplatnila podaným návrhom na výživu maloletej sumu 250,-€, avšak vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu nemá len otec, ale aj matka, teda aj ona by sa mala podieľať na úhrade nákladov v 1. Z ustanovenia § 62 ods. 4 zák. o rodine však vyplýva, že súd prihliada pri určovaní výšky výživného aj na osobnú starostlivosť, ktorú rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti dieťaťu poskytuje,
preto súd ju zohľadnil pri stanovení výživného na maloletú tak, že otca zaviazal platiť na výživu maloletej sumou 200.- € . Súd má za to, že suma 200,-€ pokryje odôvodnené potreby maloletého dieťa.
13. Nakoľko matka sa podaným návrhom domáhala výživného na maloletú v sume 250.- €a náklady na maloletú boli vyčíslené na sumu 257.- €, pričom ňou požadovaná výška výživného pokryje v celom rozsahu výživu maloletého dieťaťa, avšak vyživovaciu povinnosť voči maloletej má aj ona, súd vo zvyšku( čo sa týka 50,-€) súd návrh matky zamietol.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Navrhovateľka a Jaroslav Mikula však toto právo nemajú, pretože po vyhlásení rozsudku sa vzdali odvolania voči všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.