Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-777-2015.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/777/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu: N. P. I., I..W..V.., I. I.Í. N. XX, D., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: Z. Q., R.. X.XX.XXXX, D. N. O. XX, J., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou, podanou na súde dňa 2.9.2014, zaplatenia sumy 2.694,8 eur, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 17.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, s odôvodnením, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 24.6.2010 Zmluvu revolvingovom úvere č. 8300030312, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 eur, v termínoch splatnosti, určených splátkovým kalendárom, že na základe žiadosti žalovanej bol povolený odklad splátok č. 5, 6, a 7, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátku č. 37, 38 a 39, ale žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 4 a do uplatnenia práva žalobcu, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 370,60 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dohodnutej splátky č.5 v rozsahu viac ako tri mesiace, žalobca uplatnil právo na okamžité zosplatnenie úveru, následkom čoho dňa 16.6.2011 vznikla žalovanej povinnosť uhradiť nesplatenú časť úveru s úrokom v celkovej výške 2.694,80, ktorú žalovaná nesplnila ani čiastočne.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 16.10.2014 platobný rozkaz, ktorý bol žalovanej doručený dňa 18.8.2015 a proti ktorému žalovaná podala v lehote 15 dní od doručenia odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedla, že Zmluva o úvere zo dňa 24.6.2010 obsahuje ustanovenia, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi, a to konkrétne ustanovenia týkajúce sa RPMN a úrokov za poskytnutý úver a mala za to, že v danej veci nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere a že nebola oboznámená so zmluvnými podmienkami, akými sú najmä údaje o úrokoch, plynúcich z poskytnutého
úveru, o výške a splatnosti jednotlivých splátok, o konečnej splatnosti úveru, o výške RPMN a pod, a preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 24.6.2016, vzniesla aj námietku premlčania uplatneného nároku.
4. Pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu dňa 30.9.2016, žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatene istiny 1.565,40 eur s tým, že žalovaná suma vo výške 1.129,40 predstavuje nesplatenú sumu úveru (poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, z ktorého doposiaľ žalovaná uhradila sumu 370,60 eur) a uviedol, že s námietkou premlčania nesúhlasí, nakoľko k zosplatneniu celého úveru došlo dňa 17.6.2011 a žaloba na súd bola podaná dňa 20.3.2014.
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 7.10.2016. Podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2016, ospravedlnil žalobca svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní 7.10.2016 a zároveň súhlasil s tým, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a prípadne aby bolo aj bez ich prítomnosti v predmetnej veci rozhodnuté. Súd preto konal a rozhodol vo veci v zmysle ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu.
6. Dňa 24.6.2010 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaná v hmotnoprávnom postavení dlžníka, Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300030312. Podľa jej obsahu poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky v sume 1.500,- eur, z ktorých si žalobca podľa dojednaní v časti 8 Zmluvy na úhradu pohľadávky na zaplatenie odplaty za službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch úverových splátok, ponechal sumu 222,95 eur a teda v skutočnosti zaplatil žalovanej len sumu 1.277,05 eur. Uvedená skutočnosť je podľa zistenia súdu zrejmá i z karty klienta žalobcu, v ktorej je popri údaji o „poskytnutej čiastke“ v sume 1.500,- eur, uvedený tiež údaj o „vyplatenej čiastke“ v sume 1.277,05 eur. Žalovaná sa v úverovej zmluve zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť s dohodnutou odplatou, predstavujúcou podľa zmluvy úrok vo výške 70,00 % ročne v 36 mesačných splátkach po 85,15 eur, splatných vždy k 24-temu dňu v kalendárnom mesiaci, teda zaplatiť žalobcovi spolu sumu 3.065,40 eur. V Zmluve bola podľa zistenia súdu vyjadrená priemerná hodnota RPMN 51,49 eur a RPMN vo výške 70,00 %. Z karty klienta žalobcu súd zistil, že žalovaná na splnenie svojho záväzku z úverového vzťahu so žalobcom zaplatila dňa 24.7.2010 sumu 85,15 eur, dňa 24.8.2010 sumu 85,15 eur, dňa 24.9.2010 sumu 85,15 eur, dňa 24.10.2010 sumu 85,15 eur a dňa 24.2.2011 sumu 30,- eur. Spolu teda žalovaná podľa zistenia súdu zaplatila doposiaľ žalobcovi skutočne sumu 370,60 eur. Listom zo dňa 9.5.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok č. 8, 9 a 10 pod hrozbou zosplatnenia celého dovtedy neuhradeného úverového záväzku, avšak zásielka sa vrátila žalobcovi späť s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca si uplatnil okamžitú splatnosť úveru dňa 17.6.2011, ako to potvrdil aj v podaní, doručenom súdu 30.9.2016
7. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákonov: Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ust. § 369 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. § 100 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa ust. § 101 ods.1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. Na základe vykonaného dokazovania a s použitím citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. V danom prípade bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 24.6.2010 uzavretá Zmluva revolvingovom úvere č. 8300030312, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 eur a v termínoch splatnosti, určených splátkovým kalendárom a z preukázaná bola tiež skutočnosť, že na úhradu tohto záväzku z úverovej zmluvy žalovaná zaplatila žalobcovi spolu sumu 370,60 eur. Súd posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 24.6.2010 ako spotrebiteľskú zmluvu, preto musel túto zmluvu posudzovať podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca nesporne úver zosplatnil a vyzval žalovanú na úhradu dlhu do 16.6.2011 a teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť na súde dňa 17.6.2011. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 17.6.2014. Žalobca však podal žalobu na súd až dňa 2.9.2014, t.j. až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pri uplatnení žalovanej sumy došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná úspešne uplatnila námietku premlčania, z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanej zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom úspešnej žalovanej priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. náhradu trov konania v plnej výške. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).