Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-53-2016.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/53/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľky: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. č. XX, proti otcovi, ako osobe povinnej platiť výživné: T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX B., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 34C 16/98-109 zo dňa 12.9.2000, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca k vtedy ešte maloletej navrhovateľke vo výške 200,- Sk mesačne, sa mení tak, že s účinnosťou od 2.3.2016 sa výživné zvyšuje na čiastku 60,- eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 34C 16/98 zo dňa 12.9.2000 bola otcovi uložená povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 200,- Sk mesačne. Odvtedy nebolo výživné upravované.
2. Návrhom zo dňa 17.2.2016, došlým súdu dňa 2.3.2016, navrhovateľka žiadala vydať rozhodnutie, ktorým súd uloží otcovi povinnosť prispievať na jej výživu počnúc dňom podania návrhu sumou 200,- eur mesačne, splatnou vždy do každého 15. dňa v mesiaci.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2000 sa výživné neupravovalo. Otec jej posiela 6,64 eur mesačne, inak jej neprispieva ničím, hoci náklady sa jej zvýšili mnohorázovo a všetko je finančne náročné a nákladné. Všetky náklady spojené so školou, záľubami, na ošatenie, stravu a vreckové hradí len matka a nevlastný otec. Občas jej pomôžu starí rodičia, príležitostne si privyrobí na brigádach. Po ukončení 4. ročníka gymnázia bola prijatá na vysokú školu právnického smeru.
4. Otec s návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach ani schopnostiach platiť viac. K určeniu výživného v roku 2000 došlo spolu s určením jeho otcovstva k navrhovateľke. K zblíženiu medzi ním a matkou navrhovateľky došlo jediný krát, a to počas zábavy, ktorá vyústila do sexuálneho kontaktu rodičov, z ktorého sa narodila navrhovateľka. Matka navrhovateľky následne zistila jeho osobné pomery a získala vedomosť o tom, že je otcom ďalšieho dieťaťa, prvorodenej dcéry N. K.. Tá v tom čase začala mať vážne zdravotné komplikácie, ktoré vyústili až do trvalého zdravotného postihnutia. Matka navrhovateľky sa vzhľadom na túto ťažkú životnú a finančnú situáciu rozhodla nepožadovať od neho plnenie vyživovacej povinnosti, ku ktorej bol zaviazaný rozsudkom. Tento stav trval 17 rokov a počas celej tejto doby nedošlo medzi nimi k žiadnemu osobnému
kontaktu. Až po uplynutí 17 rokov si matka voči nemu uplatnila v trestnom konaní nárok na zaplatenie zmeškanej vyživovacej povinnosti, hoci sa predtým ústne zaviazala, že vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie prvorodenej dcéry N. nebude od neho požadovať žiadne finančné plnenie. Od doplatenia zmeškanej vyživovacej povinnosti si riadne plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v súlade s rozhodnutím súdu. Ďalej otec uviedol, že pri rozhodnutí o výživnom bude potrebné prihliadať na to, či navrhovateľka bude prijatá na vysokoškolské štúdium. Do pozornosti súdu dal svoje aktuálne možnosti a schopnosti. Okrem hradeného výživného na navrhovateľku vo výške 6,64 eur, sú jeho základné životné náklady vo výške: 100,- eur za plyn, 60,- eur za elektrinu, 40,- eur za vodu, 120,- eur za doplatky na lieky pre dcéru N. a 250,- eur na špeciálnu stravu pre dcéru N.. Na zabezpečenie týchto základných životných potrieb je spotrebovaná celá jeho čistá mzda vo výške 570,- eur mesačne. Jeho manželka nie je schopná sa zamestnať, pretože ich dcéra N. si vyžaduje nepretržitý sprievod a dohľad inej osoby. Príjem manželky tak predstavuje len opatrovateľský príspevok vo výške 180,- eur mesačne. Dcéra N. poberá dôchodok v sume 40,- eur mesačne. Celkový príjem rodiny otca je teda 790,- eur mesačne.
5. Na zistenie skutočného stavu veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, matky navrhovateľky a listinnými dôkazmi, ktoré predložili obaja účastníci konania - potvrdeniami o príjme, výplatnými páskami, potvrdeniami o návšteve školy, rozhodnutím o prijatí na vysokoškolské štúdium, posudkami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o miere funkčnej poruchy N. K. a jej prepúšťacími správami z nemocnice. Iné dôkazy účastníci nenavrhli, ani ich súd nevykonal.
6. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že : 1/ Navrhovateľka je plnoletá, ukončila štúdium na gymnáziu v Senci a dňa 9.9.2016 sa zapísala do 1. ročníka štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Popri štúdiu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, občas chodí na brigády. Má dobrý zdravotný stav. Býva spolu s matkou a 14- ročným nevlastným bratom B. v byte v A., za ubytovanie matke nič neplatí. Aj ostatné bežné výdavky na oblečenie, stravu a záľuby jej hradí matka. V súvislosti so začínajúcim štúdiom bude cestovať denne do Bratislavy a vzniknú jej aj zvýšené výdavky na skriptá a knihy. Nevlastní žiadny majetok vyššej hodnoty. 2/ Otec je zamestnaný na futbalovom štadióne v Senci, má priemernú čistú mesačnú mzdu 598,- eur, inú zárobkovú činnosť nevykonáva. Má dobrý zdravotný stav. Spolu s manželkou a dcérou N., nar. v roku XXXX, bývajú v 3- izbovom rodinnom dome v B.., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem toho spolu s matkou a bratom je po smrti svojho otca spoluvlastníkom rodičovského domu v B.. Jeho dcéra N. má ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 100%, v dôsledku ktorého je odkázaná na sprievod a pomoc inej osoby, je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a s tým súvisiace zvýšené výdavky. V roku 2016 musela byť dvakrát hospitalizovaná. Jeho manželka preto nie je zamestnaná, poberá opatrovateľský príspevok 180,- eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. 3/ Matka navrhovateľky, V. K., je zamestnaná ako manažérka vo farmaceutickej firme. V roku 2016 má priemernú čistú mesačnú mzdu 1.290,- eur. Spolu s navrhovateľkou a synom B. bývajú v byte v A., ktorý kúpili v roku 2008. Za byt spláca 1 hypotéky vo výške 180,- eur mesačne, druhú polovicu spláca manžel. Má dobrý zdravotný stav, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okrem bytu nevlastní žiadny majetok vyššej hodnoty. Jej manžel, otec syna B., s nimi od júla 2016 v byte nebýva, v súčasnosti je samostatne zárobkovo činný v oblasti realít, má kolísavý príjem, ktorý je asi 700,- eur mesačne.
7. Pri rozhodnutí o výživnom súd vychádzal z platného zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
8. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. V danej veci bolo výživné naposledy určené v roku 2000, kedy navrhovateľka mala necelé štyri roky. Okrem zásadnej zmeny pomerov došlo medzi tým k prijatiu nového zákona o rodine, a v rámci neho aj k stanoveniu minimálneho rozsahu vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima. Z týchto dôvodov nebolo možné pri rozhodnutí vychádzať z pôvodného rozsudku, ale bolo potrebné určiť výživné nanovo.
10. Dôvody, prečo matka navrhovateľky nežiadala od otca výživné, súd nebral pri rozhodovaní do úvahy, pre rozhodnutie o výživnom vzťahy medzi rodičmi nemali žiadny význam. Pri určení výživného súd vychádzal z § 62 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Podľa týchto ustanovení je plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Okrem toho súd vychádzal :
- z § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie,
- z § 76 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2000 došlo k zásadnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú jeho zvýšenie, avšak nie vo výške požadovanej navrhovateľkou. Navrhovateľka je plnoletá, riadne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, preto aj naďalej trvá vyživovacia povinnosť otca voči nej.
13. Pri určení výšky výživného súd vychádzal predovšetkým z toho, že minimálne zákonné výživné predstavuje 27,13 eur mesačne. Takúto sumu je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Vzhľadom na to, že otec navrhovateľky je zdravý, v produktívnom veku, má pravidelný mesačný príjem zo zamestnania a vlastní nehnuteľný majetok, je nepochybné, že je povinný platiť vyššie než minimálne výživné.
14. Ďalej bral súd do úvahy sumy životného minima stanovené zákonom č. 601/2003 Z. z., ktoré predstavujú spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Príjem otca je o polovicu nižší než príjem matky navrhovateľky, ich príjmy predstavujú 3- násobok, resp. 6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (198,09 eur). Po zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti u každého z nich by suma výživného pre navrhovateľku tak mala predstavovať 2-násobok až 2,5-násobok sumy životného minima nezaopatreného plnoletého dieťaťa (90,42 eur) t. j. sumu cca 200,- eur. Toto výživné by mali poskytovať obaja rodičia pomerne podľa výšky príjmu.
15. Ostatné zistené skutočnosti nemohli zásadne ovplyvniť výšku výživného, nakoľko sa navzájom kompenzovali. Otec má zvýšené výdavky na zabezpečenie starostlivosti o zdravotne postihnutú dcéru. Tá je odkázaná na starostlivosť manželky, ktorá preto nemôže byť zamestnaná. Zvýšené výdavky sú však čiastočne kryté aj peňažnými príspevkami a dôchodkom dcéry N.. Na druhej strane otec má majetok väčšej hodnoty - rodinný dom a 1 podiel na rodičovskom dome. Matka zas zabezpečuje ubytovanie navrhovateľky, s čím sú spojené jej mesačné výdavky 180,- eur na splácanie hypotéky a tiež ďalšie výdavky súvisiace s bývaním (teplo, voda, elektrina a pod.).
16. Výživné stanovené otcovi v sume 60,- eur mesačne, spolu s výživným, ktoré je povinná poskytovať navrhovateľke jej matka v minimálne dvojnásobnej výške, preto pokrýva súčasné nevyhnutné a pravidelné výdavky navrhovateľky na cestovné do školy vo výške cca 45,- eur mesačne, ako aj jej ďalšie bežné výdavky na štúdium, stravu, oblečenie, záľuby a iné trávenie voľného času. Takto určené výživné je podľa súdu primerané potrebám navrhovateľky a možnostiam odporcu a zabezpečuje aj právo navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni oboch jej rodičov.
17. Pokiaľ ide o dlhy vo výške 600.000,- Sk, na tento argument otca súd neprihliadal. Dlhy sa týkali minulých období, neboli nijako konkretizované, nebolo zrejmé komu, koľko a za čo otec v súčasnosti spláca.
18. Zvýšené výživné bolo navrhovateľke priznané odo dňa podania návrhu, v súlade s § 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého výživné na plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Návrh bol doručený súdu dňa 2.3.2016, preto výživné súd priznal od tohto dňa. O nedoplatku na
výživnom súd nerozhodoval, nakoľko navrhovateľka to nenavrhla. Okrem toho podľa § 76 ods. 2 zákona o rodine je proti pohľadávkam na výživné pre plnoletých možné započítanie vzájomných pohľadávok dohodou. Z toho dôvodu nebolo nevyhnutné o nedoplatku rozhodovať.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, nakoľko neboli zistené okolnosti odôvodňujúce priznať náhradu trov niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.