Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/155/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobkyne: K. W., rod. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., občan E., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti časti zmluvy, takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že Zmluva o úvere č. 7202005 zo dňa 21.9.2007 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný až do jeho uhradenia, j e n e p l a t n á.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,- eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.8.2012 žiadala, aby súd rozhodol o tom, že právny úkon uzavretia zmluvy o úvere medzi ňou a žalovaným je neplatný. Predmetné podanie súd posúdil ako neúplné, a preto na informatívnom výsluchu bola spísaná so žalobkyňou zápisnica, kde opravila a doplnila svoj návrh tak, že dňa 21.9.2007 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 7202005 na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktorý sa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 23.400,- Sk (776,74 eur) t. j. spolu sumu 123.400,- Sk (4.096,13 eur), a to v dvoch mesačných splátkach po 61.700,- Sk (2.048,06 eur). Dostala sa do zlej finančnej situácie a dlžnú sumu nebola schopná uhradiť. Žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý ju rozsudkom zaviazal zaplatiť sumu 123.700,- Sk (4.106,09 eur) spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2008, nakoľko v poučení bolo uvedené, že voči nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Exekučné konanie je vedené na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 18Er/411/2008. V rámci exekúcie zaplatila 2 x 20,- eur a následne podala návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, keďže výška týchto úrokov odporuje dobrým mravom. Touto žalobou sa domáha neplatnosti zmluvy o úvere, a to v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde bolo dohodnuté pre prípad splatnosti dlhu naraz zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.7.2013, v ktorom namietal, že čo sa týka rozhodovania o určení, že zmluva o úvere č 7202005 resp. niektorá z jej častí je neplatná, je tu prekážka veci už rozhodnutej. Poukázal na znenie ustanovenia § 103 OSP a 104 ods. 1 veta prvá OSP a ustanovenie § 159 ods. 3 OSP. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku

uznal nárok žalobcu, a teda de facto potvrdil aj skutočnosť, že zmluva o úvere vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj výšku úrokov z omeškania. Je teda zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia, že časť zmluvy je neplatná, pričom táto otázka už bola prejednaná v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom. Podľa názoru žalovaného ide o ten istý predmet konania, ktorý vyplýva z rovnakého skutkového stavu a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Žalovaný je toho názoru, že súd by mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania, eventuálne žalobu po vykonanom dokazovaní zamietnuť ako neopodstatnenú. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom uviedol, že žalobkynine právo resp. povinnosť nie je neistá, keďže je judikovaná rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Otázku platnosti zmluvy o úvere ako celku prípadne jej jednotlivých častí riešil Stály rozhodcovský súd ako prejudiciálnu otázku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú zmluva o úvere č. 7202005, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, listinné dôkazy - návrhy a rozhodnutia z exekučného spisu OS Poprad sp. zn. 18Er/411/2008, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. z 26.6.2008, kópia spisu Stáleho rozhodcovské súdu sp. zn. SR05621/08, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 21.09.2007 zmluvu o úvere č. 7202005. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Z predloženej zmluvy o úvere č. 7202005 uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.09.2007 na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako veriteľom písomnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 3.319,39 eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 776,74 eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 4.096,13 eur, a to v 2 mesačných splátkach po 2.048,06 eur počnúc dňom 26.10.2007. Zmluva o úvere bola pripravená žalovaným ako formulárová zmluva, ktorú žalovaný používa v rámci svojej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti. Formulárový typ zmluvy obsahuje predtlačené možnosti prehlásenia dlžníka o tom, na aký výkon je úver poskytnutý, či na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. V danom prípade bol žalobkyni podľa predtlače poskytnutý úver na účel podnikania. Žalobkyňa svojím podpisom na zmluve dňa 21.09.2007 potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve, t. j. sumy 3.319,39 eur. Zmluva o úvere č. 7202005 neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobkyňa neplnila predmetnú zmluvu o úvere riadne a včas a že právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. na rozhodovanie sporu je daná. Rozhodca vec rozhodol a priznal žalovanému vyššie špecifikované plnenia.

Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti. 4. Pokiaľ žalovaný namietal prekážku rozhodnutej veci, k tomu súd uvádza, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom

konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, v ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných strán sporu (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými stranami sporu vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie.

5. Rozhodcovský proces realizovaný žalovaným nebol podľa názoru súdu ničím iným ako odňatím práva na spravodlivý proces žalobkyne - konanie prebehlo spôsobom, že nezávislý rozhodca odkopíroval návrh a vložil ho do výrokovej časti rozsudku (nejde o nič iné, ako o pásovú výrobu rozsudkov). Rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou, ktorá je v danom žalovanom prípade odvodená od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 Obč. zák.) a ktorá sa nikdy nevyrovná rozsudku štátneho orgánu - všeobecného súdu, ktorý svoju legitimitu odvodzuje z tretej moci v štáte a z Ústavy SR. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. je súkromnou osobou a nie štátnym orgánom. Štátne orgány nemôžu tolerovať rozhodnutia zmluvných orgánov, ktoré odporujú všeobecnému záujmu, popierajú kogentné ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľov a porušujú európske právo. Rozhodcovská doložka, ktorá bola základom vydaného rozhodcovského rozsudku, ktorú dojednáva žalovaný, je v rozpore s § 53 ods. 1 a 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a podľa ktorej síce spotrebiteľ mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho možnosť vybrať si je teda len iluzórna. Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 53 ods. 1 Obč. zák.). Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že v danej veci nemožno hovoriť o prekážke rozhodnutej veci tak ako to uvádza vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou z čoho vyplýva, že na vydanie rozhodcovského rozhodnutia neexistovala právomoc rozhodcovského súdu. Právo žalobkyne resp. jej povinnosť sa stáva neistou, táto nie je judikovaná rozhodnutím rozhodcovského súdu z vyššie uvedených dôvodov, a preto žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti zmluvy o úvere tak ako to predpokladá ustanovenie § 137 CSP.

6. Žalobkyni bol na základe úverovej zmluvy č. 7202005 uzavretej dňa 21.09.2007 poskytnutý úver v sume 3.319,39 eur. Žalovaný je nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Úverová zmluva č. 7202005 neobsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru. Žalobkyňa je na základe zmluvy spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou. Na zmluve je uvedené rodné číslo žalobkyne a taktiež aj jej IČO. Uvedenie identifikačného čísla samostatne zárobkovo činnej osoby však neznamená, že predmetný úver bol poskytnutý výlučne na účel a výkon podnikania. Účel poskytnutia úveru nevyplýva

zo žiadnych ustanovení zmluvy. V konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 7202005 v časti nezákonných úrokov z omeškania, kedy zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a táto ju ako spotrebiteľa zaväzuje na neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.) ustanovenia o možnostiach poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 Obč. zákonníka absolútne neplatné. Neobstoja ani dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. 18Er/411/2008-25 v exekučnom konaní, že vzťah vzniknutý medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva vznikla podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ide o tzv. absolútny obchod. Vzťah žalobkyne a žalovaného založený zmluvou o úvere podľa názoru súdu je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský. Pokiaľ sú pochybnosti o spotrebiteľskom resp. nespotrebiteľskom statuse žalobkyne pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere, dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovaného. Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského statusu žalobkyne pritom nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania prípadne uvedenie jej identifikačného čísla, ktoré neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie resp. predmet činnosti odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V uvedenom zmysle teda žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a súd preto dospel k záveru, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a na tento je potrebné aplikovať príslušné právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa.

7. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I.ÚS 1930/2011 zo dňa 10.01.2012, ktoré poukazuje na porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, ak sa spotrebiteľovi nepriznávajú práva len kvôli vydaniu živnostenského listu. Žalobkyňa bola v čase podpisu zmluvy síce vedená v živnostenskom registri ako samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník, avšak zmluvu o úvere uzatvárala výlučne pre svoje osobné potreby a potreby svojej rodiny, a teda súd má za to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere nevystupovala ako podnikateľ ale ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy len využil moment prekvapenia a neskúsenosť žalobkyne

- spotrebiteľa, ktorá nemala možnosť na mieste samom posúdiť vzniknutú situáciu. Súdu je z jeho činnosti známe, že spotrebitelia v minulosti signalizovali, že sa v núdzi podrobujú neprimeraným tlakom obchodných zástupcov, aby sa vyznačil účel úveru na podnikanie bez ďalšieho len preto, že spotrebiteľ je držiteľom živnostenského listu. V tomto smere súd dáva do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 17C/45/2011 o povinnosti žalovaného zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri vnucovaní účelu úveru záujemcom o úver.

8. Žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa vo výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril so žalobkyňou ako fyzickou osobou - podnikateľom, u ktorej len využil moment prekvapenia a neskúsenosť, keďže žalobkyňa nemala možnosť na mieste samom posúdiť vzniknutú situáciu. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. 9. V exekučnom konaní vo veci sp. zn. 18Er/411/2008 súd riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky, kde okrem iného uviedol, že: „z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou, uvedenou v bode 3. odôvodnenia. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad“. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd v exekučnom konaní vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva. Exekučné konanie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Anne Faťunovej o vymoženie istiny 4.106,09 eur s príslušenstvom uznesením z 11.8.2016 súd zastavil. Uvedené rozhodnutie však doposiaľ z dôvodu podaného odvolania nie je právoplatné. 10. Predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi sporovými stranami nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Táto skutočnosť nie je zohľadnená a dokonca je žalovanému umožnené vymáhať aj úrok z omeškania 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto úrok z omeškania je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda, kde sa zmluvné strany mali dohodnúť, že v prípade splatnosti celého dlhu naraz sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný až do dňa jeho uhradenia o bola uvedená vo VPPÚ, teda formulári, ktorý spracoval žalovaný a žalobkyňa nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Je nesporné, že úver je odplatným právnym úkonom, pričom ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu formou úroku na určitú dobu, za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj dohodnutý účel. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou v spoločnosti neuznávaná a vyhodnotená ako odporujúca dobrým mravom a z uvedeného dôvodu je úverová zmluva v časti úrokov z omeškania neplatná. Pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.

Podľa § 298 ods. 2 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi súd určil neplatnosť časti zmluvy o úvere, a to konkrétne v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. 12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. V konaní bol úspešná žalobkyňa, keďže žalobe súd vyhovel, a teda jej vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalobkyňa si žiadne trovy konania neuplatnila a ani jej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení od poplatku sú oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 14. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená, prešla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu na žalovaného, ktorý v tomto konaní nemal vo veci úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.