Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-113-2020.pdf
PDF · 137.92 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/113/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: B.. C. V., s miestom podnikania L. L. XX/XX, XXX XX A. F., IČO: 33 744 378, právne zast.: JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M., advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 346 897, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/3808, O-198/2020 zo dňa 12.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný Národný inšpektorát práce Košice podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. IPZA_KHIP/ROZ/2020/705-5084, č. 77/2020-IZA-2.4/pok/R/K zo dňa 06.04.2020 potvrdil. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z. z.) uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.) za to, že dňa 22.02.2019 o 12:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby G. V. (r.č. XXXXXXXXXX, trvale bytom V. XXX/XX, M. M.), ktorá vykonávala prácu „maľovanie priestorov reštaurácie“ na kontrolovanej prevádzke „rekonštrukcia reštaurácie Koníček, Hlinská 2591, Žilina“, pričom účastník konania nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý bol vykonaný dňa 22.02.2019 u účastníka konania na kontrolovanej prevádzke „rekonštrukcia reštaurácie Koníček, Hlinská 2591, Žilina“ a v dňoch 04.03.2019, 13.03.2019, 14.03.2019 a na inšpektoráte práce. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného okrem iného vyplýva, že zistené porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IZA-84-41-2.4/P-A28-19 zo dňa 14.03.2019, ktorý bol s účastníkom konania prerokovaný dňa 14.03.2019. Účastník konania dňa 21.03.2019 zaslal písomné vyjadrenie k protokolu, v ktorom namietal zistený nedostatok v porušení predpisov nelegálneho zamestnávania. Po posúdení písomného vyjadrenia účastníka konania inšpektor práce
dňa 28.03.2019 v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 25.02.2020 bolo účastníkovi konania doručené dňa 05.03.2020, vyjadrenie k nemu zaslal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky. Účastník konania vo vyjadrení namieta akékoľvek porušenie predpisov nelegálneho zamestnávania s tým, že fyzické osoby D. G., G. V., ktoré vykonávali maliarske práce na kontrolovanej prevádzke nezamestnával. Ako podnikateľský subjekt si objednal u samostatne zárobkovo činnej osoby D. G. maliarske práce, ktorý si na vykonanie prác zaobstaral pracovnú silu G. V., a teda on je zodpovedný za protiprávne následky, ktoré nastali. Svoje tvrdenia oprel o vystavenú faktúru, príjmový pokladničný doklad a čestné prehlásenie D. G.. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorým bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. podal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie zo dňa 17.04.2020, v ktorom poukázal na to, že tvrdenia p. G. V. o tom, že na uvedených maliarskych prácach na danej prevádzke sa dohodol s účastníkom konania a že tieto práce mu nariadil aj vykonať, sa nezakladajú na pravde, resp. nie je možné bez všetkého z týchto vyjadrení, tak ako sú uvedené v zápisnici vyvodiť záver o tom, že p. G. V. bol na danej prevádzke prítomný na základe jeho dohody s účastníkom konania. Poukázal na čestné vyhlásenia p. D. G. a uviedol, že o povahe vzťahu medzi p. D. G. a p. G. V. nemal žiadnu vedomosť. O skutočnosti, že medzi ním a p. G. V. neexistovala žiadna dohoda o vykonaní akýchkoľvek prác pri rekonštrukcii prevádzky svedčí aj fakt, že v súvislosti s maliarskymi prácami uhradil jedine faktúru vystavenú p. D. G., a to v súlade i s dohodou o cene týchto prác, čo vyplýva aj zo zápisnice z vykonanej kontroly. Vzhľadom na nedostatočné posúdenie skutočného stavu veci žiadal, aby odvolací správny orgán prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty zrušil a konanie zastavil. Žalovaný po komplexnom posúdení veci má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. K argumentácii účastníka konania, že tvrdenia p. G. V. o tom, že na uvedených maliarskych prácach na danej prevádzke sa dohodol s účastníkom konania a že tieto práce mu nariadil aj vykonať, sa nezakladajú na pravde, žalovaný uviedol, že pri výkone inšpekcie práce dňa 22.02.2019 kontrolovaná fyzická osoba p. G. V. po poučení, že musí uvádzať pravdivé informácie, nakoľko v prípade podania nepravdivej informácie sa dopúšťa priestupku, za ktorý môže byť sankcionovaný, do zápisnice o podaní informácie uviedol, že na práci sa dohodol s C. V. - majiteľom reštaurácie Koníček, pracuje prvý deň, t.j. 22.09.2019 od 08:00 hod. do asi dokiaľ nevymaľuje, prácu mu prideľuje C. V.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že výkon práce p. G. V. taktiež potvrdil aj účastník konania - majiteľ reštaurácie B.. C. V., ktorý do zápisnice o podaní informácie uviedol, že na práci sa dohodli G. V. a D. G. s C. V. a vykonávajú maliarske práce pri rekonštrukcii reštaurácie Koníček, pracujú 22.02.2019 od 08:00 hod. a majú uzatvorenú ústnu dohodu. Účastník konania dňa 22.02.2019 neuviedol inšpektorom práce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že maliarske práce, ktoré vykonával p. G. V., by nemali byť vykonávané pre neho ako majiteľa reštaurácie Koníček, ale mali byť vykonávané pre D. G. - fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, tak ako je uvedené v čestnom vyhlásení zo dňa 07.11.2019. K námietke účastníka konania, že prvostupňový správny orgán odmietol pri svojom rozhodovaní zohľadniť čestné vyhlásenie predložené p. D. G., žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenie p. D. G. dňa 07.11.2019, teda trištvrte roka po výkone inšpekcie práce, považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa sankcii za porušenie právnych predpisov. Poukázal tiež na ustanovenie § 39 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania a nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, prvostupňový správny orgán pri jej určovaní prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Argumentácia účastníka konania podľa žalovaného nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobcu, ktorou sa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie Inšpektorátu práce v Žiline. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že aj samotný žalobca potvrdil porušenie povinností, za ktoré mu bola uložená pokuta, a to s odkazom na obsah zápisnice o podaní informácie, namieta, že príslušné vyjadrenie žalobcu bolo ako žalovaným, tak aj IP ZA vytrhnuté z kontextu skutočností a okolností danej situácie. V prevádzke žalobcu sa nachádzal aj p. G., ktorý ako fyzická osoba - podnikateľ vykonáva maliarske práce, tieto
práce v prevádzke pre žalobcu aj reálne vykonával a žalobca mu preukázateľne za tieto práce aj zaplatil. Zdôraznil, že IP-ZA skutočnosť, že p. G. bol prítomný v prevádzke žalobcu v čase, kedy správny orgán vykonal inšpekciu práce, potvrdil, z jeho rozhodnutia však vyplýva, že pred jeho vydaním sa neobťažoval jeho vypočutím. Namieta, že ani IP ZA ani žalovaný nepovažovali za potrebné k správnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu vyžiadať si stanovisko p. G., kedy súčasne žalobcom predložené čestné vyhlásenie tejto osoby odmietli zohľadniť, a to bez toho, aby vôbec pripustili možnosť, že v ňom uvedené tvrdenia môžu zodpovedať skutočnosti, čo podľa žalobcu jednoznačne potvrdzuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie IP ZA sú nezákonné a došlo nimi k protiprávnym závažným zásahom do oprávnených práv a záujmov žalobcu. Nebola rešpektovaná zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, čo veľmi úzko súvisí so zásadou zákonnosti. Oba správne orgány si podľa žalobcu v mnohých smeroch svoj postup celkom neodôvodnene zjednodušili na úkor žalobcu ako účastníka správneho konania, v jeho neprospech a na jeho ťarchu, nerešpektujúc jeho zákonné práva garantované Ústavou SR a ustanoveniami Správneho poriadku vyjadrené najmä ust. § 3 ods. 2, ods. 5 v spojení s ust. § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal pritom na názor vyslovený v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe (č. k. 6A 81/92-30, z 13. apríla 1993) podľa ktorého povinnosťou správneho orgánu je vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania a overiť tvrdenia ním predložené. Túto skutočnosť však správny orgán nemá, ak majú byť preukazované skutočnosti pre skutkový a právny základ zjavne nepotrebné alebo nadbytočné. Aj právna náuka podľa žalobcu výslovne potvrdzuje, že ak správny orgán rozhodne bez toho, aby spoľahlivo zistil stav veci, koná v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Právna náuka bez ohľadu na to, kto čestné vyhlásenie podáva, považuje za podklad pre rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa žalobcu žalovaný ako aj IP ZA konali v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami, nakoľko ich rozhodnutia nie sú založené na spoľahlivo zistenom stave veci z dôvodu, že žalobcom vznesené námietky vniesli pochybnosť do záverov, na ktorých tieto rozhodnutia stoja a ani jeden z týchto správnych orgánov nevykonal nič, čím by tieto pochybnosti odstránili. Podľa žalobcu žalovaný nerešpektoval zásady a princípy správneho konania, postupoval v rozpore s právnymi predpismi, pričom nechránil práva a záujmy žalobcu, ale svojim rozhodnutím do nich hrubým a nezákonným spôsobom zasiahol. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného ako aj IP ZA trpí vadami spôsobujúcimi jeho nezákonnosť, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný bez riadneho zdôvodnenia nezohľadnil žalobcom namietané pochybenia prvostupňového správneho orgánu a svoje rozhodnutie postavil na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné odôvodnenie, keď prvostupňový orgán bezdôvodne a v rozpore so zásadami správneho konania neprihliadol na dôvody a dôkazy uvedené žalobcom v podanom odvolaní a žalovaný sa týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Rozhodnutie žalovaného je tak nedostatočne odôvodnené, nakoľko nedáva odpovede na všetky žalobcom vytýkané nedostatky, pričom navyše žalovaný tieto skutočnosti úplne opomenul v odôvodnení uviesť a rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú dostatočné odôvodnenie záverov, na základe ktorých došlo k vydaniu, resp. potvrdeniu rozhodnutia o uložení pokuty. Podľa názoru žalobcu zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď správne orgány pristúpili k rozhodnutiu veci len na základe skutočností, ktoré nedávali komplexný obraz o skutočnom stave veci a na dôkazy a tvrdenia predložené žalobcom oba správne orgány odmietli prihliadať. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.10.2021. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Okrem iného uviedol, že pri rozhodovaní v konaní o uložení pokuty správny orgán prihliadal na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom, ktoré boli podkladom na spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový správny orgán posudzoval každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu. Rovnako tak dodržal všetky zásady správneho konania, teda aj zásadu materiálnej pravdy. Pre rozhodnutie vo veci si prvostupňový správny orgán zaobstaral potrebné dôkazy a po ich vykonaní dospel k záveru, že žalobca sa dopustil spáchaného správneho deliktu, za ktorý mu uložil pokutu. K argumentácii žalobcu, že Inšpektorát práce Žilina v rámci vykonávanej inšpekcie práce nevypočul aj p. D. G., ktorý sa v danej prevádzke rovnako nachádzal a že správny orgán v rámci tohto konania vychádzal jedine a výlučne z vyjadrení p. G. V., pričom bez akýchkoľvek relevantných podložených dôvodov správny orgán odmietol vysvetlenia a dôkazy predkladané žalobcom, žalovaný uviedol, že Inšpektorát práce Žilina vo svojom rozhodnutí konštatoval prítomnosť fyzických osôb G. V. a D. G. na kontrolovanej prevádzke, ktorá bola zaznamenaná aj v zozname kontrolovaných fyzických osôb, pričom údaje uvedené v tomto zozname sú týmito osobami vlastnoručne podpísané. Žalovaný poukázal aj na zápisnicu o podaní informácie spísanú s p. D. G. dňa 22.02.2019 o 12:00 hod., čo konštatoval inšpektor práce aj v protokole o výsledku inšpekcie práce, avšak správny orgán vo svojom rozhodnutí bližšie necitoval
obsah zápisnice, nakoľko neobsahovala žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci resp. vo vzťahu ku kontrolovanej osobe p. G. V.. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by rozhodnutie vychádzalo výlučne z vyjadrenia p. G. V., nakoľko bola spísaná zápisnica so žalobcom, ktorý do zápisnice o podaní informácie zo dňa 22.02.2019 uviedol, že na práci sa žalobca dohodol s p. G. V. a p. D. G., že vykonávajú maliarske práce pri rekonštrukcii reštaurácie Koníček, Hlinská 2591, Žilina, pracujú 22.02.2019 od 08:00 h a majú uzatvorenú ústnu dohodu. Žalobca a rovnako kontrolovaná fyzická osoba G. V. zhodne uviedli, že žalobca ako majiteľ danej prevádzky mu nariadil prácu na základe ústnej dohody za odmenu. Žalobca dňa 22.02.2019 neuviedol inšpektorom práce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že maliarske práce, ktoré vykonával p. G. V., by nemali byť vykonávané pre neho ako majiteľa reštaurácie Koníček, ale mali byť vykonávané pre D. G. - fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, tak ako je uvedené v čestnom vyhlásení zo dňa 07.11.2019. Inšpektori práce na mieste zdokumentovali aj fotografiami, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, že dňa 22.02.2019 bola prevádzka uzatvorená od 10.02.2019 z dôvodov rekonštrukcie interiéru, oznam o uzatvorení prevádzky bol umiestnený na dverách, v ktorej vykonávali prácu dve fyzické osoby. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline žalobcu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2021 k vyjadreniu žalovaného okrem iného poukázal na skutočnosť, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní výlučne z tých zistení, ktoré svedčali v neprospech žalobcu a súčasne návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania bez riadneho zdôvodnenia odmietli, resp. nedôvodne spochybnili dôkaznú silu týchto navrhovaných dôkazov a v konaní sa nimi ďalej nezaoberali. Predložené vyhlásenie p. D. G. správne orgány ignorujú a nepovažujú za relevantný dôkaz. Z predloženého vyhlásenia p. D. G. ako aj dokladov o uhradení odplaty za tieto práce jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca opätovne poukázal na základné zásady správneho konania ustanovenie § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že uvedené zásady súčasne ukladajú správnym orgánom povinnosť vykonať a zaoberať sa aj dôkazmi navrhnutými či predloženými účastníkmi konania. V opačnom prípade je zrejmé, že správny orgán koná v rozpore so zákonom a na základe takéhoto postupu vydané rozhodnutie je rozhodnutím nezákonným. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žiada, aby súd rozhodol v súlade s jeho návrhom.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 23.12.2021 stručne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 11.10.2021, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.10.2021.
5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.
6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 194 a nasl. SSP, a to v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom nezistil vady uvedené v § 195 SSP, na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci (v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu) inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €.
Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
7. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. V konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil také porušenie ustanovení správneho poriadku, ani iného právneho predpisu, ktoré by viedli k ich zrušeniu. Orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách príslušných právnych noriem, ktoré citovali, predovšetkým v súlade so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, Zákonníkom práce, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých dostatočne zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.
8. Ako vyplýva z obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina č. IPZA_KHIP/ROZ/2020/705-5084, č. 77/2020-IZA-2.4/pok/R/K zo dňa 06.04.2020, vyvodenie administratívnej zodpovednosti u žalobcu a uloženie pokuty vo výške 2.000,- Eur odôvodnil Inšpektorát práce Žilina naplnením zákonných ustanovení obsiahnutých v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z., a to v súvislosti s porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 22.02.2019 o 12:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby G. V. (r.č. XXXXXXXXXX, trvale bytom V. XXX/XX, M. M.), ktorá vykonávala prácu „maľovanie priestorov reštaurácie“ na kontrolovanej prevádzke „rekonštrukcia reštaurácie Koníček, Hlinská 2591, Žilina“, pričom nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov).
9. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (v znení účinnom od 31.12.2017) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.). Rovnako je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b), c) uvedeného zákona) v znení účinnom do 31.12.2017.
10. Z obsahu dotknutých právnych úprav obsiahnutých v zákone č. 125/2006 Z. z. a v zákone č. 82/2005 Z. z. upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli
ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky.
11. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že orgány inšpekcie práce právne kategorizovali porušenie právnych povinností na strane žalobcu ustanovením § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., teda tým, že žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, využívala závislú prácu fyzickej osoby a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Predmetná právna kvalifikácia administratívneho deliktu v správnom prepojení na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva z dôkazných zistení obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie jednak s fyzickými osobami G. V. a D. G., ako aj žalobcom B.. C. V., spísanými s menovanými inšpektormi práce dňa 22.02.2019 v čase od 12:00 hod. do 13:00 hod. na kontrolovanej prevádzke reštaurácie Koníček, Hlinská 2591 v Žiline. Z uvedených zápisníc o podaní informácie spísaných podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., aj podľa názoru správneho súdu vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie inšpektormi prvostupňového správneho orgánu žalobca nemal s fyzickou osobou G. V. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, čím došlo k porušeniu právnych predpisov o nelegálnom zamestnávaní označených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce.
12. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým z námietok žalobcu uvádzaných v priebehu administratívneho konania poukazuje na jednoznačné znenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu, mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením zákona č. 82/2005 Z. z. tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu (22.02.2019), ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. Správny súd len na okraj poznamenáva, že novelizácia zákona č. 82/2005 Z. z. (zákon č. 294/2017 Z. z. účinný od 01.01.2018) sa pri definícii nelegálneho zamestnávania dotkla iba znenia § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, a to v súvislosti s neprihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote. Súd dáva do pozornosti odlišnosť v právnej definícii nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. na jednej strane a podľa § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona na strane druhej. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, aj podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie Inšpektorátu práce Žilina, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie práce dňa 22.02.2019 o 12:00 hod. žalobca ako fyzická osoba, podnikateľ, nemal s fyzickou osobou G. V., nar. XX.XX.XXXX uzatvorený pracovnoprávny vzťah, hoci využíval jeho závislú prácu. Uvedená osoba pritom v čase vykonania inšpekcie práce vykonávala práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. Napriek námietkam žalobcu produkovaným v priebehu administratívneho konania a uvedeným aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, považuje správny súd dôkazný stav uvedenými námietkami za nespochybniteľný.
13. Je potrebné uviesť, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v zistení, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu nebolo zistené (§ 134 ods. 2 SSP). Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v protokole, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva. Tiež je nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oboznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto ustanovení je explicitne upravená výnimka z povinnosti
oznamovať prítomnosť inšpektora práce na pracovisku a v priestoroch kontrolovaného subjektu pred začatím výkonu inšpekčných úkonov, a to v prípade, ak tým môže byť negatívne ovplyvnený výkon inšpekcie práce. Z uvedeného vyplýva, že za účelom dosiahnutia hlavného cieľa inšpekcie práce nie je inšpektor práce povinný pri každej inšpekcii práce oznamovať svoju prítomnosť na pracovisku pred jej začatím. Je iba na posúdení inšpektora práce, či účel inšpekcie práce (napr. kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u kontrolovaného subjektu) si vyžaduje oznámenie jeho prítomnosti, alebo je účelnejšie „prekvapiť“ dozorovaný subjekt. Nakoľko z obsahu protokolu vyplýva, že účelom bola kontrola nelegálneho zamestnávania, mal tento postup správneho orgánu oporu v zákone.
14. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca už vo vyjadrení zo dňa 21.03.2019 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 14.03.2019 č.: IZA-84-41-2.4/P-A28-19, č. ú.: 19 114 tvrdil, že pán G. mu za vykonanú prácu vystavil faktúru, ktorú mu uhradil. Z predloženého príjmového pokladničného dokladu však vyplýva, že sumu 200,- Eur ako úhradu faktúry č. 2019001 zaplatil až 01.04.2019. V rozpore s vlastnou zápisnicou o podaní vysvetlenia zo dňa 22.09.2019 v tomto vyjadrení žalobca tiež tvrdil, že žiadnu prácu pánovi V. nepridelil ani nevedel, že bude vypomáhať pánovi G.. Keďže v tomto písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2019 k protokolu išlo o veľmi stručné vyjadrenie žalobcu, nie je zrejmé, prečo ho žalobca neuviedol priamo pri prerokovaní protokolu už dňa 14.03.2019 a čo žalobcovi bránilo uviesť predmetné skutočnosti priamo do protokolu 14.03.2019, kde uviedol, že sa vyjadrí až budúci týždeň do 22.03.2019, lebo s daným protokolom nesúhlasí, čo sa javí nelogické. Dokonca aj vo vyjadrení ku kontrole zo dňa 25.02.2019 žalobca uviedol len: „Maliarske práce nám vykonáva p. D. G., s ktorým sme sa ústne dohodli na termíne a cene.“ Tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 21.03.2019, že žiadnu prácu pánovi V. nepridelil, ani nevedel, že bude vypomáhať pánovi G., nezodpovedá zabezpečenej fotodokumentácii a skutočnosti, že ak žalobca sa dňa 22.02.2019 na prevádzke priamo nachádzal, a teda, že G. V. maliarske práce priestorov reštaurácie Koníček vykonáva vedel, pretože bez toho, aby mu dal k tomu súhlas, by žiadne práce G. V. jednoducho vykonávať nemohol. Ak žalobca vo vyjadrení k výsledku o inšpekcii práce zo dňa 06.11.2019, podanom už prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdil, že si predmetné maliarske práce ústne objednal u p. D. G., tak žiaden dôkaz o tom neexistuje a naviac podstatné je, kto práce a pre koho vykonával, čo vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie G. V., spísanej dňa 22.02.2019 o 12:00 hod., ktorý správny súd hodnotí ako dôkaz dôveryhodný, pretože korešponduje s vysvetlením, ktoré podal sám žalobca inšpektorom práce dňa 22.02.2019 o 13:00 hod. a tiež s obsahom zápisnice o podaní informácie D. G. dňa 22.02.2019 o 12:00 hod. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.11.2019 o tom, že žalobca sa dohodol na výkone maliarskych prác výslovne len s p. D. G., má rovnako svedčiť aj odpoveď p. G. V., ktorý na otázku týkajúcej sa odmeny odpovedal, že „sa nedohodli“. K tomu správny súd poznamenáva, že aj D. G. do zápisnice 22.02.2019 uviedol, že sa ešte nedohodli, preto správny súd považuje takéto tvrdenia žalobcu len za účelové a nevierohodné, ako aj samotné čestné vyhlásenie D. G. zo dňa 07.11.2019, vyhotovené so značným časovým odstupom, bez vysvetlenia, prečo by tieto skutočnosti bol D. G. inšpektorom práce pri podaní informácie dňa 22.02.2019 zamlčal, keď vedel k čomu sa vyjadruje a bol poučený o následkoch úmyselne podaného nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy, čo potvrdil svojim podpisom. Na základe uvedeného sa potom správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že bez akýchkoľvek relevantných a podložených dôkazov správny orgán odmietol vysvetlenia a dôkazy predkladané žalobcom. Za nedôvodnú považuje aj ďalšiu žalobnú námietku, že vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že aj samotný žalobca potvrdil porušenie povinností, za ktoré mu bola uložená pokuta, a to s odkazom na obsah zápisnice o podaní informácie, príslušné vyjadrenie žalobcu bolo ako žalovaným, tak aj IP ZA vytrhnuté z kontextu skutočností a okolností danej situácie. Žalobca v odvolaní zo dňa 17.04.2020 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 06.04.2020 o uložení pokuty nepodal návrh na doplnenie dokazovania vypočutím svedka G. V. a nežiadal vypočuť ako svedka ani D. G.. Nie je zrejmé, prečo žalobca až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty uviedol, že D. G. sa dohodol s G. V. na tom, že tieto práce vykonajú spolu a pokiaľ išlo o prítomnosť p. G. V. v danej prevádzke pri výkone maliarskych prác, išlo výlučne o plnenie samostatnej dohody medzi p. D. G. a p. G. V., pričom túto skutočnosť neuviedol na vysvetlenie priamo inšpektorovi práce pri kontrole vykonávanej dňa 22.02.2019 na jeho prevádzke. Správny súd preto námietku žalobcu, že ani IP ZA ani žalovaný nepovažovali za potrebné k správnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu vyžiadať si stanovisko p. G., čo pri odmietnutí zohľadnenia jeho čestného vyhlásenia má potvrdzovať, že rozhodnutie žalovaného a IP ZA
sú nezákonné a došlo nimi k protiprávnym závažným zásahom do oprávnených práv a záujmov žalobcu, rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.
15. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia § 16 ods. 5 v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. dôjde následne k začatiu správneho konania procesným postupom podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime zákona č. 125/2006 Z. z. tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku. Žalovaný správny orgán pritom tak v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe argumentoval v súlade s obsahom administratívneho spisu, na základe akých hodnotiacich právnych záverov sa nedal očakávať od prípadných ďalších dôkazov a ich hodnotenia iný právny záver, než ten ku ktorému dospel pri vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi. Správny súd nezistil pochybnosti v logickej argumentácii žalovaného k odvolacím námietkam žalobcu.
16. Pre tvrdenie, že oba správne orgány si v mnohých smeroch svoj postup celkom neodôvodnene zjednodušili na úkor žalobcu ako účastníka správneho konania, v jeho neprospech a na jeho ťarchu, nerešpektujúc jeho zákonné práva garantované Ústavou SR a ustanoveniami správneho poriadku vyjadrené najmä ust. § 3 ods. 2, ods. 5 v spojení s ust. § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, žalobca žiadne relevantné dôkazy neposkytol.
17. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolnosti vyvodil správny právny záver. Pokiaľ sa žalobca v žalobe domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd uvádza, že žalobca, v čom majú uvedené dôvody konkrétne spočívať, nešpecifikoval. Správny súd stotožniac sa so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy, ako aj s ich právnym posúdením konštatuje, že v konaní ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil také porušenie žiadneho z ustanovení správneho poriadku ani iného právneho predpisu, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutia správnych orgánov zrušiť pre ich rozpor so zákonom. Správne orgány odôvodnili nielen dôvod, pre ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, ale aj výšku uloženej pokuty. V preskúmavanej veci nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu a bola uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiadúce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľov deliktu. V danom prípade v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce mohol uložiť pokutu v prípade nelegálneho zamestnávania od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur. Správny súd konštatuje, že uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plnú úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľnom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd aj výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.
18. Správny súd v preskúmavanej právnej veci nezistil ani žiadne dôvody uvedené v § 195 Správneho súdneho poriadku pre prípadné zrušenie rozhodnutia správneho orgánu vo veciach administratívneho trestania na základe aplikácie zásady oficiality.
19. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol postupom podľa § 190 SSP.
20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.