Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-55-2022.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/55/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. júla 2022, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.5.2022, sp. zn. 6T/75/2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona (správne aj písmeno a/) na tom skutkovom základe, že
v období od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2020 do 9. apríla 2021 a v dobe od 28. apríla 2021 do 17. mája 2021 v obci C., D. E. F. G., v priestoroch rodinného domu č. XXX, svojej manželke A. B. v nepravidelných intervaloch spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, a to tak, že opakovane udieral päsťami rúk a nohou kopal do oblasti tela, opakovane ju chytil za krk a hodil o stenu, preto poškodená spoločne s maloletými deťmi dňa 9. apríla 2021 odišla do núdzového bývania kotva v Trebišove, kde zotrvala do 28. apríla 2021, následne po jej návrate, keď mu poškodená povedala, že chce odísť, vyhrážal sa jej, že zoberie nôž a zabije ju, vulgárne je nadával, opakovane ju udieral po tele, pričom poškodená mala z konania obvineného strach, proti jej vôli ju zamykal v dome, zobral jej mobilný telefón, aby jej znemožnil privolať políciu, pričom naposledy dňa 17. mája 2021 v čase okolo 22.00 hod. ju nohou kopol do oblasti prirodzenia, opakovane najmenej päťkrát ju rukami udieral do tele, v dôsledku čoho poškodená utrpela pomliaždenie oboch ramien, ľavého lakťa, pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie driekovej-krížovej oblasti, pomliaždenie lonovej oblasti s dobou liečenia v trvaní 5 až 6 dní, čím u nej svojim správaním vyvolával strach a stres.
Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný A. B.. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že ako pri vznesení obvinenia, aj pri rozsudku jeho trestná zodpovednosť je postavená len na domnienkach a vykonštruovanom skutku poškodenou, ktorá samotná svoju výpoveď v priebehu konania viackrát menila.
Taktiež poukázal na to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Z rozsudku rovnako vyplýva, že súd sa nezapodieval rozpormi, ktoré vo veci vznikli a tieto rozpory ani neodstránil.
Tento postoj súdu je teda v rozpore so základnými zásadami trestného konania uvedenými v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku, pretože orgány činné v trestom konaní postupujú
tak, aby bol riadne zistený skutkový stav v veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ale aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd nepostupoval podľa týchto základných zásad, čo vyplýva aj z uvedených dôvodov rozsudku, keď sa súd obmedzil na citáciu výpovedí svedkov a vôbec nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech. V tomto smere považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Poukázal tiež na to, že skutok, ktorý je predmetnom tohto trestného stíhania je takmer totožný so skutkom z predchádzajúceho jeho odsúdenia, kde vykonal niekoľkoročný trest odňatia slobody.
Žiada odvolací súd, aby pri svojom rozhodovaní skutočne porovnal tvrdenia v súvislosti s jeho predchádzajúcim odsúdením s tvrdeniami, ktoré sú uvedené v skutku, pre ktorý bol teraz uznaný za vinného.
Dokonca aj vykonané znalecké dokazovanie v tejto trestnej veci je totožné so závermi znaleckého dokazovania v predchádzajúcej trestnej veci. Pritom jeho správanie bolo predmetom sledovania a dozoru jednak sociálnych pracovníkov, ktorí boli v tejto veci vypočutí ako svedkovia a jednak v rámci tzv. postpenitenciárnej starostlivosti, kde bol zaradený do programu, ktorý prebiehal počas celého obdobia, teda od jeho prepustenia z výkonu trestu až do jeho zadržania v tejto veci.
Svoju výpoveď od počiatku nijako nezmenil, práve naopak, tvrdil a bolo to dôkazmi i preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku (predtým v uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe) je vymyslený, okrem dvoch jeho "útokov" proti poškodenej. Obidva "útoky", keď poškodenú napadol, sa odohrali za okolností, že ho vyprovokovala a to prvý-krát tým, že ho pichla nožom do stehien oboch jeho nôh a to za prítomností detí a druhý-krát vtedy, keď podal návrh na rozvod a na tomto rozvode trval, aj napriek protestom poškodenej. Odvolala ho domov z práce a vyhlásila, že všetko bude v poriadku a že jednoznačne budú žiť v kľude a pokoji, pričom po návrate do spoločnej domácnosti vyvolala hádku s tým, že vyhlásila, že ak nezoberie návrh na rozvod späť, tak ho dostane do basy, čo sa jej aj nakoniec podarilo.
Za okolností, keď poškodená zásadne zmenila svoju výpoveď a urobila vyhlásenie o tom, že všetko si vymyslela a že naviedla aj deti na krivú výpoveď, nie je možné ho uznať za vinného z tak závažného trestného činu.
Nič na tom nemôžu zmeniť ani závery znaleckých posudkov, ktoré v teoretickej rovine polemizovali a polemizujú o tom, že poškodená je na ňom závislá a preto zmenila svoje výpovede. Neexistuje u nej žiaden syndróm týranej osoby a z jej vyjadrení a konania vyplýva, že konala vedome a cielene, aby ho dostala do väzenia potom čo zistila, že za pomoci sociálnych pracovníkov podal návrh na rozvod a trval na ňom.
Prvostupňový súd v konaní nepripustil opätovné vypočutie maloletých detí, ktoré predtým vypovedali proti nemu rovnako ako samotná poškodená, s odôvodnením, že by to nemalo na nich dobrý vplyv.
Zákon však predpokladá, že je možné takéto maloleté osoby, vzhľadom na okolnosti, vypočúvať znova a to najmä v čase, keď tieto maloleté osoby sa opakovane dožadovali, aby boli na súde vypočuté a opakovane sa pred súd aj dostavili v prítomnosti matky, ktorá sa zúčastnila každého hlavného pojednávania.
Je pripravený niesť zodpovednosť za svoje konanie, ale určite nie za trestný čin, tak ako je kvalifikovaný v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, teda za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 TZ pretože tento skutok, tak ako je popísaný v napadnutom rozsudku, sa nestal.
Pravda z celého tohto skutku je len to, čo už vyššie uviedol, že poškodenú udrel po tom, čo ho poškodená napadala nožom a po tom, čo ho tesne pred jeho zatknutím vyprovokovala, aby ho dostala do väzenia a aby zabránila tomu, žeby mal vzťah s inou ženou, tak ako sa pri hádke vyjadrila. Všetko ostatné je vymyslené klamstvo.
Medzi ním a poškodenou boli rozpory a od počiatku od jeho návratu z výkonu trestu sociálnym pracovníkom uvádzal, že sa často hádajú a že poškodená ho provokuje zo žiarlivosti a v domnienke, že má iný vzťah, chce ho dostať do väzenia. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach a potvrdili aj skutočnosť, že z tohto dôvodu často odchádzal zo spoločnej domácnosti preč - za prácou do Bratislavy, Čiech apod.
Bola to práve poškodená, ktorá ho stále volala späť k sebe a po podaní návrhu na rozvod, ktorý spísal za pomoci sociálnej pracovníčky, poškodená vyhlásila, že ho nebude mať žiadna iná žena a že pôjdem do basy.
Takto sa týraná žena, ak by bola skutočne týraná, nemôže chovať a ak by bola na ňom skutočne závislá, tak určite by ho nechcela z pomsty odstrániť zo svojej blízkosti a najlepšie do väzenia podľa už "overenej šablóny".
Tvrdí preto, že súd vôbec nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré jednoznačne svedčili v jeho prospech, najmä svedecké výpovede ostatných deti a rodinných príslušníkov. Súd sa obmedzil len na citáciu výpovedí, ktoré boli vykonané pred súdom, rozpory neodstránil a návrhy na doplnenie dokazovania odmietol.
Podľa jeho názoru je v tomto smere napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa stal.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:
Okresný súd svoj rozsudok okrem iného odôvodnil tým, že obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým prvotnou výpoveďou poškodenej, ktorá zodpovedá aj tomu, ako poškodená opísala konanie obžalovaného v trestnom oznámení. Aj keď poškodená následne zmenila svoju výpoveď tak, že si mala všetko vymyslieť, túto zmenu výpovede vyhodnotil súd ako účelovú so snahou poškodenej pomôcť manželovi jednak z dôvodu, že je na ňom závislá a jednak z dôvodu, že je pod vplyvom okolia, čo preukazuje aj výpoveď znalkyne PhDr. Onderušovej, ktorá potvrdila, že poškodená mení výpoveď pod vplyvom okolností, čo je v jej komunite bežné a kultúrne podmienené, nakoľko ľudia z komunity poškodenej žijú v danom momente a pokiaľ poškodenej niekto ubližuje, tak to oznámi a pokiaľ jej je dobre, tak už manžela miluje. Ide o šablónu, podľa ktorej poškodená žije a ktorú preukazuje aj predchádzajúce trestné konanie, kde bol obžalovaný uznaný za vinného z rovnakého skutku voči poškodenej a kde poškodená rovnako menila výpoveď tak, že konanie manžela ospravedlňovala a vinu brala na seba. Znalkyňa PhDr. Onderušová potvrdila, že poškodená vzhľadom na svoj intelekt je
schopná zapamätať si a reprodukovať podstatné okolnosti a to , čo je pre ňu emocionálne podfarbené, preto je súd názoru, že vo svojej prvotnej výpovedi, ktorú poškodená urobila v krátkom čase po tom, čo sa rozhodla podať trestné oznámenie, zreprodukovala to, čo bolo pre ňu podstatné. Rovnako tak znalkyňa PhDr. Onderušová uviedla, že podľa správania sa poškodenej počas jej prvotnej výpovede, a teda vzhľadom na tempo jej reči a spôsob reprodukovania udalostí, sa táto výpoveď poškodenej javí ako objektívnejšia. Následne už poškodená len rovnako opakovala slová, že manžela provokovala a že vinná je ona, pričom túto svoju výpoveď nijako bližšie nevysvetlila a aj pôvod zranení vysvetľovala veľmi jednoduchým, až neuveriteľným spôsobom o tom, ako si ich mala sama spôsobiť.
Výpoveďou znalca MUDr. Lauka mal súd preukázané, že správanie pozorované u poškodenej, teda ospravedlňovanie agresora a hľadanie viny u seba, je pozorované u osôb , ktoré sú týrané a je jedným z príznakov tzv. syndrómu týranej osoby.
Agresívne správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu mal súd preukázané znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne MUDr. Mitríkovej Kmečovej, pričom u obžalovaného bola zároveň konštatovaná II. vývinová fáza chronického alkoholizmu.
O tom, aká bola situácia v rodine, svedčia svedecké výpovede ako aj množstvo správ z prešetrenia pomerov v rodine realizovaných sociálnymi úradníkmi vrátane správ z krízového centra. Z týchto dôkazov mal súd preukázané, že potom, čo sa obžalovaný vrátil v júli 2020 u výkonu trestu, bol do konca októbra resp. do novembra 2020 zamestnaný mimo svojho bydliska, domov chodil len na krátke pobyty, preto je zrejmé, že priestor na osobné konflikty medzi ním a poškodenou nebol veľmi daný. Avšak potom, čo kvôli pandemickým opatreniam už nemohol za prácou vycestovať a ostal doma, začalo sa napätie medzi obžalovaným a poškodenou stupňovať, konflikty sa prehlbovali a poškodená koncom roku 2020 už začína sociálnu pracovníčku A. H. I. oslovovať sama s tým, že obžalovaný ju bije, ukazuje jej modriny, avšak nechce, aby sa to niekto iný dozvedel. Obžalovaný priznáva, že manželstvo nefunguje a chce sa rozviesť, s čím poškodená nesúhlasí. Zlá situácia v rodine sa stupňuje do 07.04.2021, kedy poškodená bola už aj na lekárskom ošetrení , hľadá pomoc a žiada o umiestnenie v krízovom centre. Poškodená spočiatku násilné konanie obžalovaného nepriznáva ani pri osobných stretnutiach so sociálnymi pracovníkmi a spolu s obžalovaným priznávajú len hádky. Avšak z výpovedí sociálnych pracovníčok a riaditeľky krízového centra mal súd preukázané, že poškodená len účelovo zamlčala násilné konanie obžalovaného, pretože deti sa opakovane vyjadrili pred sociálnymi úradníkmi, že rodičia pravdu nepovedali a že po odchode sociálnych pracovníčok bitky, hádky a násilie pokračovalo. Pri prešetrovaní pomerov v rodine v rámci súdnych konaní, ako aj hlásením na obecnom úrade, sa dcéry obžalovaného opakovane vyjadrovali o násilnom správaní otca.
V prejednávanej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne trestné konania, v rámci ktorého sa zdôrazňuje oprávnenie strán obstarávať, navrhovať a vykonávať dôkazy, avšak v konečnom dôsledku trestný poriadok v ust. § 1 vymedzuje , že OČTK a súdy sú v každom jednotlivom štádiu povinné postupovať tak, aby bol naplnený predmet zákona , teda na jednej strane náležite zistiť trestné činy a páchateľov spravodlivo potrestať, na druhej strane zabezpečiť obvinenému uskutočnenie spravodlivého procesu.
Z uvedeného potom logicky vyplýva, že požiadavka, aby okolnosti dôležité pre rozhodnutie, ktorému predchádzalo zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti bolo spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohlo vzbudzovať akúkoľvek rozumnú a tým aj dôvodnú pochybnosť.
Odvolací súd závery vyslovené prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku hodnotí ako predčasné a nepresvedčivé pretože existujú dôvodné pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení a preto sa s nimi nestotožňuje.
Krajský súd má za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie, jeho výsledky a vyhodnotenie prvostupňovým súdom neposkytujú jednoznačný obraz (priebehu skutkového deja na základe ktorého by bolo možné konštatovať správnosť skutkových zistení v prejednávanej veci.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a vykonaných dôkazov v konaní pred okresným súdom zistil chybu pri ustálení skutku prvostupňovým súdom pokiaľ ide o čas po ktorý mal byť skutok páchaný obžalovaným A. B..
Výrok o vine obžalovaného A. B. v napadnutom rozsudku vychádza zo skutku v ktorom sú vymedzené dve časové obdobia a s každým z nich sa spája konkrétne konanie obžalovaného .
V nadväznosti na vytýkané pochybenie odvolacím súdom je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že okresný súd sa náležite nevysporiadal s výpoveďou svedka A. H., ktorý okrem iného tvrdil, že obžalovaný A. B. u neho pracoval aj od 12.4.2021 približne mesiac a pol, pričom vykonávali v tom čase výkopové práce v obci J..
S uvedeným tvrdením svedka A. H. korešponduje aj výpoveď obžalovaného A. B. z prípravného konania dňa 19.5.2021, ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal, a v ktorej sa obžalovaný vyjadril, že domov sa vrátil dňa 12.5.2021. Napokon aj z výpovede svedkyne K. A. je zrejmé, že poškodená A. B. ju navštívila na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dňa 13.5.2021 a povedala, že manžel (obžalovaný) sa vrátil zo zahraničia a že sa udobrili.
Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tvrdením svedkyne J. B. (matky obžalovaného), keď táto uvádzala, že obžalovaný A. B. odišiel od poškodenej A. B. asi v dvoch až troch prípadoch a ostal bývať u nej po dobu dvoch až troch týždňov. Uvedené tvrdenie svedkyne z časti potvrdzuje aj poškodená A. B..
V novom konaní bude potrebné presne zistiť obdobie, v ktorom mal obžalovaný A. B. bývať u svedkyne J. B., či uvedené obdobie zahŕňa aj čas spáchania skutku a ustáliť, či aj v tomto období mohol obžalovaný páchať trestnú činnosť, za ktorú je trestnej stíhaný v tejto veci.
Podľa výpovede svedkyne A. K. A. svedkyňa A. H. I. jej až 7.4.2021 povedala, že za ňou bola pár krát poškodená A. B., že ju bije muž, pričom svedkyňa A. H. I. s rodinou obžalovaného začala spolupracovať po prepustení obžalovaného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody dňa 12.7.2020.
V novom konaní bude preto potrebné, aby svedkyňa A. H. I. na hlavnom pojednávaní bližšie konkretizovala, koľko krát a kedy do 7.4.2021 bola na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišská Nová Ves za ňou poškodená A. B. a pošepkala jej , že ju obžalovaný bije a ukázala modriny.
Zároveň nech svedkyňa jasne opíše zranenia, ktoré videla na tele poškodenej A. B. v tejto súvislosti, pretože ide o objasnenie rozhodnej skutočnosti pre posúdenie predmetnej trestnej veci. Svedkyňa nech vysvetlí aj to, prečo rešpektovala požiadavku poškodenej A. B., že vec (fyzické napádanie obžalovaným) nechce riešiť.
Taktiež bude potrebné výsluchom informovaného zástupcu Obecného úradu v Rudňanoch preveriť , kedy poškodená A. B. navštívila obecný úrad a žiadala o umiestnenie mimo svojho bydliska a aké dôvody pre to uvádzala.
Ďalej krajský súd zistil, že znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Ľubica Onderušová hodnotila osobu poškodenej A. B. ako afektívne labilnú t.z., že afekty u nej rýchlo vzplanú ale aj rýchlo sa upokoja.
Z uvedeného hľadiska je potom potrebné, aby znalkyňa PhDr. Ľubica Onderušová z psychologického hľadiska posúdila obsah tvrdení poškodenej A. B. zachytených v zázname zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dňa 26.11.2020, č.l. 234 – 235, a tvrdenie poškodenej A. B. v jej výpovediach v tejto trestnej veci dňa 18.5.2021 a 1.6.2021 týkajúce sa rovnakého obdobia (november 2020) a s ním spojeného konania obžalovaného A. B. voči jej osobe.
Taktiež nech znalkyňa objasní súdu z psychologického hľadiska dôvody konania poškodenej A. B. spočívajúceho v tom, že obžalovaného A. B. opakovane volala naspäť domov, keď odišiel či do práce mimo miesta trvalého bydliska, alebo bývať k svojej matke a to napriek tomu, že poškodená pociťovala správanie obžalovaného ako niečo, čo jej ubližuje.
Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na závažnosť stíhaného zločinu, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný A. B. a dôkaznej situácie v predmetnej trestnej veci, bude potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní aj mal. svedkyňu F. B..
Krajský súd napokon považuje za potrebné uviesť, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku v prípade svedka B. B., svedka B. B., svedkyne J. B. obmedzil iba na reprodukciu výpovedi uvedených svedkov bez bližšieho hodnotenia skutočnosti uvádzaných menovanými svedkami, pričom treba uviesť, že pri takomto druhu trestnej činnosti z pravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a uvážlivo vyhodnotiť každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal, či sú pravdivé a vierohodné, alebo nie, a z akých dôvodov.
Rovnako je potrebné konkrétnejšie sa vysporiadať aj s prečítanými výpoveďami obžalovaného A. B. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a ním uvádzanou argumentáciou, a túto náležite vyhodnotiť.
V novom konaní bude potrebné preveriť aj tvrdenia poškodenej A. B. , že v súvislosti s fyzickými útokmi obžalovaného A. B. bola päťkrát na lekárskom ošetrení a vysporiadať sa s jej tvrdením, že štyrikrát bola v nemocnici a štyrikrát mala otras mozgu, pretože znalec MUDr. Štefan Köteleš na hlavnom pojednávaní potvrdil, že mal k dispozícii len lekárske potvrdenie z 18.5.2021 (č.l.2 trestného spisu) súd ďalej zistil, že v spise na č.l. 250 je ešte lekárske potvrdenie z 5.4.2021 o jednorazovom ošetrení poškodenej A. B., ktorá mala byť napadnutá manželom a bolo jej spôsobené pohmoždenie ľavej očnice.
Aj objasnenie vyššie uvedených skutočností je dôležité pre celkové posúdenie vierohodnosti a pravdivosti tvrdení poškodenej A. B..
Taktiež bude potrebné vyžiadať správu z OR PZ v Spišskej Novej Vsi a preveriť tvrdenie poškodenej A. B. , že v kritickom čase urobila 4 alebo 5-krát hlásenie na políciu týkajúce sa konania obžalovaného A. B. a napokon zistiť, čo konkrétne polícia zistila, keď dňa 15.12.2020 preverovala v mieste bydliska obžalovaného A. B. oznámenie, že obžalovaný napadá poškodenú A. B..
Aj preverenie týchto tvrdení poškodenej A. B. prispeje k objasneniu uceleného obrazu o priebehu skutkového deja v prejednávanej trestnej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení v prejednávanej trestnej veci na objasnenie, ktorých je potrebné vykonať dôkazy uvedené v tomto rozhodnutí a po doplnení dokazovania v naznačenom smere a prípadne vykonaním ďalších dôkazov, ktorý potreba vykonania by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie môžu strany konania navrhnúť, bude nevyhnutné , aby okresný súd pri rozhodovaní postupoval dôsledne podľa§ 2 ods. 12 Tr. por. a dôkazy hodnotil jednotlivo i v ich súvislostiach po starostlivom uvážení okolnosti prípadu a pri odôvodnení rozsudku postupoval v intenciách ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
To boli dôvody , pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného A. B. rozhodol tak , ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.