Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/152/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému 1/: I. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., žalovanej 2/: M. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., žalovanému 3/: N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., R. Y. na bližšie nezistenej adrese, v konaní o zaplatenie 2.323,60 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.323,60 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.5.2010 do 11.8.2013 vo výške 315,90 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.323,60 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2014 domáhal, aby zaviazal žalovaných v 1. - 3. rade zaplatiť mu 2.323,60 eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 27.06.2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok mu postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovaným. Postupca so žalovanými v 1.

- 2. rade dňa 19.09.2003 uzavrel pod č. 492113887 zmluvu, na základe ktorej im boli poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok, bližšie upravených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Úver bol žalovaným v 1. - 2. rade poskytnutý v súlade s ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným v 1. - 2. rade úver vo výške 4.481,18 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 58,09 eur. Žalovaní v 1. - 2. rade porušili svoju povinnosť tým, že splátky úveru neuhrádzali v stanovených termínoch. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 11.08.2013. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh celkovú sumu 3.556,96 eur, pozostávajúci z istiny 2.770,93 eur, riadneho úroku 405,18 eur, úroku z omeškania 324,04 eur a ostatného príslušenstva 56,81 eur. Sumu 56,81 eur a 324,04 eur si žalobca neuplatnil.

2. Súd vydal platobný rozkaz č. k. 13Ro/344/2014-31 dňa 22.07.2014, ktorý sa žalovaným nepodarilo doručiť, preto ho súd dňa 10.02.2015 zrušil.

3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 06.10.2016, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobcu na základe substitučnej plnej moci a nedostavili sa naň žalovaní v 1/ až 3/ rade, ktorým súd doručoval predvolanie na ich adresy vedené v Registri obyvateľov. Predvolania sa súdu vrátili neprevzaté, avšak súd považoval ich doručenie v zmysle Civilného sporového poriadku za vykázané. Podľa § 180 sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 1/ až 3/ rade.

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľských úverov. Bola uzatvorená v r. 2003, kedy ešte v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka táto zmluva nebola označená ako spotrebiteľská, a teda sa spravovala ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaní si zo začiatku svoje záväzky plnili riadne a včas. Po tom, ako prestali svoje záväzky splácať boli postupcom vyzvaní podaním zo dňa 18.3.2009 na plnenie svojich záväzkov s tým, že boli upozornení, že ku dňu 28.2.2009 sú v omeškaní so záväzkom vo výške 215,14 eur. Právny predchodca žalobcu využil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú vyhlásil podaním zo dňa 20.5.2013. Následne po postúpení pohľadávky sa žalobca pokúsil o zmier, a to podaním zo dňa 19.7.2013, avšak bezúspešne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní neuhradili svoje záväzky riadne a včas ani voči právnemu predchodcovi žalobcu ani voči žalobcovi, uplatnil si žalobca svoj nárok súdnou cestou. V čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník zmluvu o úvere vo svojom § 52 nedefinoval ako zmluvu spotrebiteľskú. Táto zmluva sa spravovala podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v tom čase, avšak bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže ide o právny predpis, ktorý upravoval zmluvu o úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje ustanovenie ohľadom premlčania, a preto, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom, v tomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže má všeobecnú právnu úpravu premlčania.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere, Dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 19.09.2003 žalovaní v 1/ a 2/ rade uzavreli s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere pod č. 492113887, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 4.481,18 eur (135.000 Sk) s tým, že tento sa žalovaní v 1/ a 2/ rade zaviazali splatiť v splátkach po 58,09 eur (1.750 Sk) mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.10.2003 a konečnou splatnosťou úveru k 20.08.2013. Žalovaný v 3/ rade na seba prevzal ručiteľský záväzok keď dňa 19.09.2003 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Dohodu o ručení. Neoddeliteľnou súčasťou úveru boli všeobecné obchodné podmienky. Zmluvou zo dňa 27.06.2013 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu. Listom zo dňa 09.07.2013 Slovenská sporiteľňa žalovaným oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu. Dňa 24.03.2014 žalobca oznámil žalovaným, že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinností jeho splácania s tým, aby dlžnú čiastku 4.056,16 eur uhradili najneskôr do 31.03.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 498 Obchodného zákonníka, strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 501 ods.1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa § 503 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je

oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. 5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Žalovaným v 1/ a 2/ rade bol poskytnutý na základe uzavretej zmluvy úver, ktorý mali uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 58,09 eur (1.750,- Sk) počnúc úhradou prvej splátky splatnej dňom 20.10.2003. Splatnosť poslednej splátky mala byť dňa 20.08.2013. Žalovaný v 3/ rade prevzal na seba ručiteľský záväzok, kedy dňa 19.9.2003 uzavrel žalovaný v 3/ rade a Slovenská sporiteľňa, a.s. Dohodu o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa tak ako sú špecifikované v čl. II. Dohody o ručení v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi a zmluvné strany sa dohodli na vylúčení § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právna úprava ručenia v rámci Obchodného zákonníka je komplexná, existujúca popri taktiež ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku. V súvislosti s formálnymi náležitosťami vyžaduje zákon písomnú formu a určitosť zabezpečovaného záväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu ako aj právneho titulu, v danom prípade - Zmluva o úvere. Ručením bol zabezpečený platný záväzok dlžníkov, ktorý vznikol titulom uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere, kedy v zmysle čl. V. zmluvy zabezpečenie pohľadávky z úveru sa udialo aj Dohodou o ručení. Žalobca vyhlásil dňa 11.08.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní v 1/ a 2/ rade neuhradili celkom 40 splátok v celkovej sume 2.323,60 eur. Znenie ods. 1 § 306 Obchodného zákonníka dáva oprávnenie veriteľovi domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa vtedy, ak nesplní splatný záväzok dlžník a po uplynutí primeranej doby od písomnej výzvy uskutočnenej veriteľom. Podmienka písomnej výzvy, teda prioritného uplatnenia u dlžníka nie je však absolútna, kedy v dvoch osobitných prípadoch je veriteľovi umožnené domáhať sa splnenia záväzku priamo od ručiteľa. V Dohode o ručení však zmluvné strany sa dohodli na vylúčení ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý nie kogentným ustanovením zákona.

6. Spolu s istinou žalobcovi súd priznal uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške vypočítaný za obdobie od 21.5.2010 do 11.08.2013 vo výške 315,90 eur, kedy už vzhľadom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru boli žalovaní v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V čase od 08.05.2013 do 12.11.2013 činila úroková sadzba ECB v hlavných refinančných operáciách 0,5 % + 8 % k tomu, čo je spolu 8,5 % úrok z omeškania ročne.

Podľa § 10c prechodných ustanovení k úprave účinnej od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu žaloby úspešný.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.