Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-116-2016.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. P., F.. X.X.XXXX, Q. T. Č. H. J. XXX, XXX XX H. F. R. proti odporkyni: P.Í. P., S.. Z., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Č. H. J. XXX, XXX XX H. F. R., Q..Č.. E. J. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo Ľ. P.U., F.. X.X.XXXX a P. P., S.. Z. F.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v J. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.4.2016 žiadal rozviesť manželstvo s odporkyňou, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „obaja účastníci uzavreli manželstvo po jeden a pol ročnej známosti a vzájomnej náklonnosti. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Bezprostredne po uzavretí manželstva sa s odporkyňou presťahovali k jeho rodičom do rodinného domu v Červenici pri Sabinove, kde s odporkyňou žili spolu a viedli spoločnú domácnosť takmer až do podania návrhu. Spočiatku prebiehalo spolužitie bez výraznejších problémov a nezhôd, avšak postupom času si s odporkyňou prestali rozumieť. Vážnejšie nezhody týkajúce sa predovšetkým ich rozdielnych názorov a predstáv o spoločnej domácnosti sa u začali prejavovať po roku od uzavretia manželstva. V nadväznosti na to sa s odporkyňou začali navzájom odcudzovať a postupne k sebe prestali cítiť náklonnosť a dlhšiu dobu spolu nežijú ani intímne. Opísaný stav vzájomného odcudzenia trvá už približne 2 - 3 roky a od februára 2016 s odporkyňou navyše nevedú ani spoločnú domácnosť, nakoľko sa odporkyňa odsťahovala späť k svojim rodičom do Sabinova. S odporkyňou však naďalej vychádza dobre a vzájomne sa rešpektujú, ale ich vzťah ani zďaleka nemá taký charakter ako na začiatku manželstva a v súčasnosti je v celom rozsahu iba na kamarátskej úrovni, chýba mu už iskra a láska. Navzájom sa už po dlhší čas nevnímajú ako partneri a manželia, neplánujú spoločnú budúcnosť, ani založenie rodiny a ich manželstvo, ktoré uzatvárali ako relatívne mladí a neskúsení ľudia s odstupom času považujú za „nerozvážne“ a „unáhlené“ rozhodnutie a uvedomujú si, že manželstvo uzatvorili bez toho, aby v pnej miere poznali svoje charakterové osobnostné vlastnosti. Obaja sú si rovnako vedomí toho, že ich manželstvo už dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií (spoločenskú, biologickú) a jeho obnovenie už neprichádza do úvahy“. Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila a učinila tak až na pojednávaní konanom dňa 30.6.2016, kde uviedla, že „súhlasí s rozvodom manželstva, ale nie z dôvodov, ktoré v návrhu tvrdí navrhovateľ. Po tom, čo sa dodatočne dozvedela, že navrhovateľ už od decembra nadviazal známosť s cudzou ženou a s touto ženou aj čaká v súčasnosti dieťa, pričom skutočnosť, že sa to dozvedela od iných ľudí a nie priamo od navrhovateľa, sa jej tak dotkla, že v žiadnom prípade už nemieni obnoviť v manželstve spolužitie s
navrhovateľom za žiadnych okolností. Odmieta však tie dôvody, ktoré v návrhu na rozvod manželstva uviedol navrhovateľ, pretože má za to, že manželstvo bolo dobré až na nezhody, ktoré vznikajú v každom manželstve, pričom však jediným dôvodom, prečo sa toto manželstvo rozvádza, je postoj navrhovateľa k manželstvu k budúcemu rodičovstvu, ktoré napokon vyústilo do jeho nevery“.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sobášneho listu účastníkov, potvrdenia o trvalom pobyte a zistil tento skutkový stav:
3. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v J., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR.
4. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že „uzatvárali manželstvo asi po 1 a pol ročnej známosti z lásky a vzájomnej náklonnosti veľmi mladí vo veku 22 rokov, pričom na začiatku manželstva mali takú dohodu, že budú len spolu žiť a užívať si a deti zatiaľ nechcú. Spoločnú domácnosť si založili u jeho rodičov, kde aj bývali. Po určitom čase, už po roku zistil, že si prestáva rozumieť s odporkyňou, že to manželstvo nie je to, čo si myslel, prosto necítil k nej taký vzťah, aký cítil na začiatku, ale nevedel si s tým rady, nevedel ako jej to povedať, nechcel jej ublížiť tým, že jej povie, že nechce v tom manželstve ďalej pokračovať. Dôvodom, preto zmenil svoj postoj k navrhovateľke bolo to, že ona už chcela riešiť deti, s čím nebol uzrozumený a nechcel tak skoro mať deti a mal za to, že sa dohodli na tom, že deti tak skoro mať nebudú. V decembri roku 2015 sa zoznámil, keď bol s kamarátmi na diskotéke s jednou mladou ženou, ktorá má 21 rokov, ktorá pochádza z Michaloviec a študuje v Prešove. Nepovedal jej, že je ženatý, ani po tom, čo v januári 2016 mali spolu intímny vzťah, ale keď mu oznámila, že je tehotná niekedy v marci, z čoho bola veľmi sklamaná, veľmi sa na neho hnevala, aj chcela si dieťa dať zobrať, ale napokon si ho nedala zobrať. Rozhodla sa tak preto, lebo chce byť s ním a mať s ním dieťa. Má za to, že teraz je už zrelší a už aj vie, čo chce a je pripravený ako na manželstvo, tak aj na rodičovstvo a všetky tie veci, ktoré z toho vyplynú napriek tomu, že sa tak krátko poznajú. V prípade rozvodu plánuje si túto priateľku zobrať a žiť s ňou v spoločnej domácnosti. Vekový rozdiel nepovažuje za dôležitý, k tejto žene cíti to, čo mal cítiť od začiatku aj v manželstve. V podstate nechcel odporkyni ublížiť a sa jej ospravedlňuje za to, čo urobil, nevedel, ako sa má s ňou o tom rozprávať, lebo vedel, že sa niečo deje, čo by sa diať nemalo, napriek tomu, že žili s odporkyňou aj intímne a ostatnýkrát mali spolu intímny styk v októbri 2015.“
5. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že „ sa brali mladí, ale mali dosť času, aby si zvážili, či chcú alebo nechcú byť spolu. Spoločnú domácnosť si založili v rodinnom dome u svokrovcov, tam mali samostatnú izbu, v podstate v tejto izbe bývali až do marca roku 2016, kedy odišla od navrhovateľa. Už v decembri roku 2015 zistila navrhovateľovi, keď boli na spoločnej dovolenke v Ružomberku na Malinom Brde nejaké SMS, on sa zatajoval, tvrdil, že si posiela z jeho mobilu jeho brat. Odišla zo Silvestra, on ju potom poprosil, aby sa vrátila, aj sa vrátila, aj mali spolu intímny vzťah. Ďalej spolu takto fungovali až do marca, kedy od neho odišla po tom, čo vlastne navrhovateľ navrhol, aby sa rozišli a uviedol tie dôvody, že sa nechce viazať a že chce si užívať život. Spočiatku ani neplánovali deti, to je pravda, lebo ešte 2 roky študovala, ale potom keď doštudovala, tak po určitom čase začala hovoriť o dieťati, ale navrhovateľ hovoril, že sa na to necíti, že on deti nechce mať. Preto ju poznanie o tom, že navrhovateľ s druhou ženou čaká dieťa, veľmi ranilo a veľmi sa jej dotklo. Od navrhovateľa odišla za trvania manželstva asi dvakrát, ale za príčinu toho označuje to, že navrhovateľ chodil s kamarátmi, užíval alkohol, prosto žil si svojim vlastným životom a na ňu nebral nejaký ohľad, v podstate toto bolo aj príčinou nezhôd a hádok. Zakaždým to bol navrhovateľ, kto ju poprosil a požiadal, aby sa vrátila, čo aj urobila, a žili ďalej. Pokiaľ by sa nebolo stalo to, čo sa stalo, domnieva sa, že by ďalej v manželstve boli. Naposledy mali spolu intímny styk vo februári 2016 a mali ho spolu aj v decembri, aj predtým mali intímny styk, keď sa hádali alebo od seba odišli, ale vždy sa dali dokopy. V marci odišla zo spoločnej domácnosti k svojej mamke, zobrala si všetky veci s tým, že prijala to jeho vysvetlenie, že sa chce dať rozviesť z dôvodu, že ako hovorí, že sa na manželstvo necíti, že sa necíti na rodičovstvo, že už ju nemá rád tak, ako ju mal rád predtým a že si chce užívať. V podstate od tej doby ani spolu veľmi nekomunikovali, pretože navrhovateľ jej nedvíhal telefón, až následne potom sa dozvedela tú situáciu, v ktorej sa ocitol, že čaká dieťa s inou ženou. Za príčinu rozvratu manželstva
označuje aj to, že nemali spoločné bývanie, čiže v podstate buď sa starala svokra alebo sa ona starala o veci týkajúce sa spoločnej domácnosti, nemali sme nejakú svoju spoločnú domácnosť. Keby jej bol navrhovateľ povedal o svojich pocitoch v manželstve skôr, mohli to skôr riešiť a nemuselo to dospieť do takého stavu. Pokiaľ by jej bol všetko na rovinu povedal, tak by bola vedela, na čom je. Keď jej v marci povedal, že ju berie ako sestru a nie ako manželku, tak sa zbalila a odišla preč“.
6. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
7. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods.1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o osemročné manželstvo a desaťročný vzťah medzi účastníkmi a to, že od odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti v marci 2016 do podania návrhu na rozvod manželstva uplynul len mesiac, súd dal účastníkom priestor na možné urovnanie ich vzťahu, avšak bezvýsledne, nakoľko po prvom pojednávaní sa v ich vzťahu nič nezmenilo a utvrdili sa len ich vzájomné postoje k manželstvu.
12. Súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že niet predpokladu na to, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Súd konštatuje, že ak aj účastníci boli v čase uzavretia manželstva relatívne mladí a osobnostne nezrelí, mohli v manželstve spoločne dospieť do zrelosti osobnostnej a aj manželskej a rodičovskej, čo je aj úlohou manželstva. Manželstvo ale vyžaduje od každého z manželov určitú mieru schopnosti byť ochotný a zodpovedný za spoločný vzťah a preto, ak jeden z manželov systematicky sebecky presadzuje len vlastné názory a požiadavky na spoločný život, bez toho, aby zohľadňoval aj názory, predstavy a potreby druhého manžela, dokonca ich ignoroval a prehliadal, je nemožné, aby takéto manželstvo nedospelo k rozvratu. Odporkyňa vytýkala navrhovateľovi jeho spôsob života, ale zrejme z nedostatku rozumného odstupu od sexuálnej stránky ich vzťahu a vlastnej sebaúcty, sa spoliehala na to, že pokiaľ sú spolu, je možné aj tieto jeho postoje zmeniť. Preto ich prehliadala a netrvala na osamostatnení a založení si vlastnej domácnosti a sčasti tolerovala jeho správanie až do doby, pokiaľ jej vyslovene nepovedal, že ju berie ako sestru a nie ako partnerku. Nezodpovedný vzťah navrhovateľa k manželstvu, ktorý hlavne toto manželstvo rozvrátil a vyvrcholil v nevere, sa prejavil aj v tom, keď intímnej partnerke zatajil svoje manželstvo a urobil tak až po tom, čo mu oznámila tehotenstvo. Súd si nemohol nevšimnúť ako zraňujúco sa jeho cynické správanie dotklo jeho manželky, keď jej predtým tvrdil, že sa na rodičovstvo ešte necíti a odmietal mať s ňou deti, a muselo aj jeho partnerky, ktorá je vo veku, v ktorom bola odporkyňa, keď vstupovala do vzťahu s navrhovateľom. Pokiaľ by aj vzťah s odporkyňou bol absolútne nefunkčný pre rozdielnosť pováh a životných postojov, o čom ale súd nie je presvedčený., takto končiť nefunkčné vzťahy a uzatvárať nové vzťahy je jednoznačným prejavom nedostatku úcty a rešpektu k druhým a vychádza z osobnostných vlastností a charakteru navrhovateľa, v ktorých takéto nevyhnutné hodnoty nielen pre partnerský vzťah navrhovateľovi jednoznačne chýbajú.
13. Keďže však manželstvo účastníkov je už len formálne, nie je schopné plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia a obaja súhlasia s rozvodom manželstva, niet dôvodu, prečo by mal súd oponovať ich vzájomnému súhlasnému rozhodnutiu.
14. Preto súd ich manželstvo rozviedol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).