Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-314-2016.pdf
PDF · 72.07 KB
Case nature
Subarea
17C/314/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu : Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO : 35 937 874, proti žalovanej : Z. C., H.. X.XX.XXXX, R.. C. XXX XX R. Č.. XXX, o zaplatenie 314,28 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 8.8.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2916 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 314,28 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Osvedčením o dedičstve č.k. 16D/165/2015 zo dňa 18.3.2016 vydaným Okresným súdom Galanta, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 18.3.2016 bolo ukončené dedičské konanie po poručiteľovi : B. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., zomr. dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému žalobca eviduje pohľadávku vo výške 1 571,40 eur. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku v celkovej sume 1 571,40 eura do dedičského konania po poručiteľovi. Predmetná pohľadávka bola zahrnutá do súpisu pasív dedičstva a podľa osvedčenia o dedičstve, pohľadávku oprávneného nadobudla žalovaná. V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Žalobca listom zo dňa 20.4.2016 vyzval žalovanú na úhradu predmetnej pohľadávky. Výzva bola žalovanej doručená dňa 26.4.2016. K dnešnému dňu napriek výzve adresovanej žalovanej, žalobca neeviduje zo strany žalovanej vo vzťahu k predmetnej pohľadávke žiadnu úhradu. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Galanta č.k. 16D/165/2015 zo dňa 18.3.2016 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 18.3.2016.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné.
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2, písm. e) zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, možno vykonať exekúciu aj na podklade osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených.
Súd má za to, že predmetná pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, bola priznaná na základe osvedčenia o dedičstve (osvedčenie o dedičstve je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. e/ z. č. 233/1995 Z.z.) - v dedičskom konaní bola pohľadávka vyporiadaná medzi tými istými účastníkmi konania a aj keď lehota na plnenie nie je určená, postupuje sa tak podľa § 232 ods. 3 CSP, teda je potrebné ju splniť do 3 dní.
Dokonca terajšia právna prax všeobecne akceptuje názor, že v prípade, ak oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci aj tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený (univerzálna sukcesia v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 470 Občianskeho zákonníka): „Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009)
Nakoľko res iudicatae (prekážka rozhodnutej veci) je nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, nemôže súd vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie, ktoré sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vzhľadom k prekážke rozhodnutej veci zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Súd mal za to, že žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto má žalovaná právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej trovy konania nevznikla, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.