Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-249-2014.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/249/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: X. U., A.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Q. U., A.. XX.XX.XXXX, W. Y.W. T. XX, P., N. U.. B. W., AK X. X. Š. X, W. a otec - H. U., A.. XX.XX.XXXX, W. A. D. XXX/XX, T. D., N. U.. T. U. T., AK X. X. Č. XX, Š., o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
Súd určuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X. U.J., A.. XX.XX.XXXX v sume 180 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.04.2014.
Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2014 do 18.03.2015 do vo výške 480,- eur je otec povinný zaplatiť jednorazovo k rukám matky maloletej do 30.11.2016.
Do zaplateného výživné súd otcovi započítava čiastku 1 680 eur
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 28.04.2014 sa matka maloletej X. domáhala určenia výživného zo strany otca voči maloletej za trvania manželstva, a to v sume 300 € mesačne počnúc dňom 01.03.2012, t. j. odkedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, do 18.03.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva v časti určenia výživného zo strany otca na maloletú.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej sú manželia, avšak od marca 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s maloletou odsťahovala k svojmu partnerovi, s ktorým žije doposiaľ a od ktorého obdobia otec na výživu maloletej k rukám matky žiadnym spôsob neprispieval. Počas konania došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol, maloletú X. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej čiastkou 180 € mesačne. Rozsudok v časti určenia vyživovacej povinnosti voči maloletej nadobudol právoplatnosť dňom 18.03.2015. Matka maloletej pritom od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti uhrádzala všetky náklady na maloletú, ktorá v priebehu konania nastúpila na školskú dochádzku, absolvovala aktivity poriadané predškolským zariadením aj školou a venovala sa mimoškolských aktivitám, ktoré boli spojené s ďalšími nákladmi. V čase, keď rodičia spolu žili uzatvorili maloletej životné poistenie a stavebné sporenie, kde každomesačné náklady predstavujú čiastku 78,83 € dovedna. Otec na výživu maloletej prispel až v 01/2014 čiastkou 60 €, od 02/2014 - 09/2014 prispieval
čiastkou 100 € mesačne, za mesiace október a november 2014 neprispel žiadnym výživným a od 12/2014 prispieval otec čiastkou 180 € mesačne tak, ako bolo určené rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Celkové náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletej za obdobie od opustenia spoločnej domácnosti matka deklarovala vo výške cca 300 € mesačne. Návrh na určenie výživného nepodala skôr z dôvodu, že si myslela, že otec začne prispievať sám na maloletej sám. Otec bol v tom čase s maloletou v kontakte a pri príležitosti sviatkov jej zakupoval darčeky. Na základe uvedených skutočností mala za to, že jej návrh je v plnom rozsahu dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
3. Otec k návrhu matky maloletej X. uviedol, že matkou žiadaná výška výživného v sume 300 € mesačne je nedôvodná. Pokiaľ ide o určenie počiatku plnenia si vyživovacej povinnosti, návrh matky na určenie povinnosti prispievať na výživu maloletej spätne navrhol zamietnuť a poukázal na to, že po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti jej poskytoval finančné prostriedky v hotovosti. Z dôvodu rozporov medzi rodičmi maloletej a skutočnosti, že matka pýtala stále viac peňazí, začal finančné prostriedky zasielať matke na účet. Za obdobie od podania návrhu matky do septembra 2014 zasielal matke čiastku 100 € mesačne ako výživné na X. a od októbra 2014 zasielal matke čiastku 180 € mesačne, ktoré skutočnosti preukazoval výpismi zo svojho bankového účtu, kde sú tieto platby označené ako X. a ktoré platby mal zriadené trvalým príkazom. Rovnako poukázal tiež na to, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plnil i nad rámec týchto finančných prostriedkov poskytovaním vecných plnení, neodkladal si však pokladničné bloky či iné doklady, keďže to nepovažoval za potrebné. Na dokreslenie situácie uviedol, že matka podmieňovala jeho styk s maloletou poskytnutím finančných prostriedkov.
4. Právna zástupkyňa matky poukázala na zmenu pomerov na strane maloletej X., ktorá nastala od odsťahovania sa matky spolu s maloletou zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla s otcom maloletej. Uviedla, že nevidí dôvod, prečo by matka nemohla žiadať výživné spätne za obdobie, kedy otec evidentne neprispieval na výživu maloletej, keď jeho tvrdenia nemajú žiadnu oporu. Za celé konanie otec nepredložil jediný doklad, ktorým by preukázal nejaké výdavky na maloletú X.. Dôvody hodné osobitného zreteľa videla v tom, že otec za celé obdobie neposkytol matke súčinnosť pri návšteve lekára s maloletou, pri odvoze na krúžky, nestaral sa o ňu v čase choroby a pod., pričom všetky náklady počas tých dvoch rokov hradila matka. Poukázala taktiež na otcom založené platby výživného na maloletú a na to, že za obdobie október a november 2014 neuhradil otec na výživu maloletej nič.
5. Právna zástupkyňa otca uviedla, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne za obdobie od 001.03.2012 do podania návrhu na určenie výživného. Na strane ani jedného z účastníkov nebola prítomná žiadna prekážka, ktorá by matke bránila v podaní návrhu skôr. Otec maloletej sa pritom aj v tomto období aktívne podieľal na hradení výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú. Na dokreslenie situácie poukázala na to, že v roku 2005 bola otcovi vyplatená jednorazová suma ako náhrada za škodu, ktorú utrpel v dôsledku autonehody a z ktorej sumy si matka ponechala na svojom účte čiastku 27 000 €, ktorú skutočnosť otec pri vyporiadaní majetkových vzťahov neriešil a mal za to, že vzťahy ohľadom výživného na maloletú budú týmto vyporiadané. Pokiaľ ide o časové obdobie od podania návrhu poukázala na to, že súd v roku 2014 pri rozvode manželstva vykonal šetrenie ohľadom celkových pomerov oboch rodičov a stanovil výšku výživného zo strany otca v sume 180 € mesačne, pričom k zásadnému rozdielu od tohto obdobia nedošlo, a preto bola toho názoru, že výška výživného zo strany otca za toto obdobie nemôže byť určené v sume vyššej, než 180 € mesačne.
6. Kolízny opatrovník navrhol súdu, aby na čas do rozvodu manželstva rozhodol rovnako, ako pri rozvode manželstva a výživné navrhol určiť od podania návrhu. v
7. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 28.04.2014, sobášnym listom rodičov maloletej, rodným listom maloletej, potvrdením o výške invalidného dôchodku na strane otca za rok 2014, potvrdením o vyplácaní renty a jej výške na strane otca v roku 2014, podaním matky zo dňa 06.10.2014, potvrdením o návšteve školy u maloletej X., osvedčením o živnostenskom oprávnení na strane matky maloletej, daňovým priznaním na strane matky za rok 2013, fotokópiami pokladničných blokov založených matkou maloletej, potvrdeniami o úhrade niektorých nákladov na strane maloletej X., podaním matky zo dňa 13.10.2014, výpismi z účtu otca maloletej, potvrdením o výške invalidného dôchodku otca zo dňa 27.09.2016 a potvrdením o výške vyplácanej renty na strane otca maloletej. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
8. Maloletá X. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2014, č. k. 38P/16/8/2014 - 110 rozvedené, maloletá X. bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu čiastkou 180 € mesačne. V časti určenia výživného na maloletú rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2015. Rodičia maloletej od marca 2012 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia sa maloletá nachádza v osobnej starostlivosti matky. V čase podania návrhu navštevovala P. Q. P., kde náklady predstavovali čiastku 20 € rodičovský príspevok, 5 € mesačne ZRPŠ, 25 € mesačne stimulačný poplatok predškolákov, 5,60 € mesačne poplatok za tanečnú školu a 25 € mesačne stravné. Zdravotný stav maloletej bol dobrý, matka s ňou mala výdavky primerané jej veku. V školskom roku 2014/2015 maloletá nastúpila do X. H. N. Q. P., stravovala sa v školskej jedálni, kde stravné predstavovalo čiastku 21,85 € mesačne, navštevovala školský klub, kde poplatok predstavoval čiastku 6 € mesačne (viď č. l. 89 - matka vo svojej výpovedi uvádzala čiastku 15 € mesačne) a navštevovala výtvarný krúžok a krúžok bojového umenia v sume 35 € mesačne. Na začiatku školského roku matka zakúpila maloletej potreby v čiastke 282 €. Zdravotný stav maloletej bol dobrý, trpela bežnými detskými ochoreniami. Matka zakupovala maloletej školské potreby a pomôcky, uhrádzala povinné poplatky v rámci školy a zabezpečovala maloletej desiatový a pitný režim. Taktiež zakupovala maloletej veci na ošatenie a obuv ako aj veci bežnej dennej spotreby. Celkové náklady na výchovu a výživu maloletej matka uviedla v sume cca 300 € mesačne.
9. Matka maloletej X. bola v čase podania návrhu vydatá, následne došlo k rozvodu jej manželstva s octom maloletej, okrem maloletej X. nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. Bola živnostníčkou s predmetom činnosti prevádzka bufetu Q. P., z ktorej činnosti dosahovala príjem cca 800 € mesačne, na maloletú poberala rodinné prídavky, iné príjmy nemala. Od marca 2012 žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom v Y. T. v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve partnera matky. Na chod spoločnej domácnosti matka prispievala mesačne čiastkou 200 €.
10. Otec maloletej bol v čase podania návrhu ženatý, okrem maloletej X. nemal ďalšie vyživovacie povinnosti. Bol invalidným dôchodcom, bol mu vyplácaný dôchodok v sume 408,40 € mesačne a taktiež mu bola vyplácaná renta v sume 561,68 € mesačne, iné príjmy nemal. Žil v spoločnej domácnosti so svojim otcom v jeho rodinnom dome v T. D., hradil náklady spojené s užívaním domu a chodom spoločnej domácnosti v sume 350-400 € mesačne vrátane stravy.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
15. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Súd mal po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vyhodnotení dokazovania za preukázané, že návrh matky maloletej bol čiastočne dôvodný, keď súd zhliadol potrebu upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej za obdobie od podania návrhu matky do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov v časti určenia výživného otca voči maloletej, t. j. do 18.03.2015.
19. Matka maloletej X. žiadala, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená za obdobie od 01.03.2012, t. j odkedy s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, v sume 300 € mesačne. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil návrh matky na určenie výživného v sume 300 € mesačne ako výrazne nadhodnotený a nezodpovedajúci nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej v rozhodnom období, t. j. od 04/2014 do 03/2015. Matka na strane maloletej preukazovala bežné náklady na výchovu a výživu, ktoré sa vyskytujú na strane každého dieťaťa vo veku maloletej X., na strane ktorej neboli prítomné žiadne zdravotné či iné objektívne okolnosti, ktoré by mali za následok, že by matka na výživu maloletej vynakladala vyššie, než obvyklé náklady, resp., že by uspokojovala na strane maloletej X. iné, než bežné a štandardné potreby a záujmy dieťaťa vo veku X.. Maloletá v rozhodnom období navštevovala predškolské zariadenie a prvý ročník ZŠ, samotná matka uviedla, že jej celkové náklady na maloletú predstavovali čiastku cca 300 € mesačne, pričom výživné navrhla určiť v totožnej výške, t. j., aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej v sume, ktorá zodpovedala nákladom na všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Ak by súd určil výživné zo strany otca za rozhodné obdobie v matkou žiadanej výške, došlo by tým k výrazne nerovnomernému rozloženiu plnenia si vyživovacej povinnosti medzi rodičmi, kedy by otec uhrádzal náklady na všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletej X. a matka by si svoju vyživovaciu povinnosť plnila výlučne osobnou starostlivosťou o maloletú, ku ktorému rozloženiu vyživovacej povinnosti medzi rodičmi súd v danom prípade nezhliadol žiadny objektívny dôvod a matka ani uvedené súdu žiadnym spôsobom neozrejmila. Obaja rodičia mali v rozhodnom období vyživovaciu povinnosť len k maloletej X. a ich príjmové a majetkové pomery boli v zásade rovnaké, keď príjem otca predstavoval čiastku 969 € mesačne a príjem matky cca 800 € mesačne (v čase rozvodu manželstva otec uvádzal svoj príjem v sume 1 027 € tvorený invalidných dôchodkom, rentou a kompenzáciami, ktoré mu boli vyplácané v sume 50 € mesačne a matka v tomto čase uvádzala, že okrem prevádzkovania životnosti chodí ešte upratovať do firmy z ktorej činnosti má príjem 286 € mesačne). V tejto súvislosti je pritom potrebné uviesť, že hmotné zabezpečenie otca bolo a je tvorené len invalidným dôchodkom a rentou a vzhľadom k výrazným zdravotným obmedzeniam na strane otca je to jediné hmotné zabezpečenie, ktoré otec mal a má k dispozícii a je na tomto hmotnom zabezpečení závislí. Samozrejme na strane matky súd zohľadnil tú skutočnosť, že ako rodič, ktorý mal maloletú v osobnej starostlivosti, si plnila svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým osobnou starostlivosťou o maloletú, jej výchovou, zabezpečovaním bývania, starostlivosťou o domácnosť vo vzťahu k maloletej, pričom otec ako rodič, ktorý nemal maloletú vo svojej osobnej starostlivosti, bol povinný prispievať na náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletú finančnými prostriedkami vo výške zodpovedajúcej pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Tieto skutočnosti súd pretavil do určenej výšky výživného zo strany otca, keď túto upravil v sume, ktorá prevyšovala pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej v rozhodnom období, s prihliadnutím k celkovým pomerom oboch rodičov a veku maloletej X.. Súd pritom poukazuje aj na tú skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej v čiastke 180 € mesačne, pričom v danom konaní neboli zo strany matky ani deklarované ani preukázané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, ktorým by bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej na čas do rozvodu manželstva určená v sume o 120 € mesačne vyššej, než výživné na čas po rozvode manželstva.
20. Sporným medzi rodičmi bolo určenie počiatku plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej X., kde matka žiadala určiť počiatok tohto plnenia od marca 2012, t. j od času, kedy s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti, pričom otec poukazoval na to, že od ukončenia spolužitia s matkou si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plnil poskytovaním finančných prostriedkov k rukám matky, ako aj poskytovaním vecných plnení vo vzťahu k maloletej. Návrhu matky na určenie počiatku plnenia si vyživovacej povinnosti nebolo možné vyhovieť a tento určiť od marca 2012 nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §77 Zákona o rodine. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté deti, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za dobu troch rokov pred dňom začatia konania. Možno tak však urobiť iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tým sa zdôraznila nielen výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Preto je súd i povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť, resp. vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť alebo si ju plnil v nedostatočnom rozsahu, a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinnosti neuplatnil včas, pričom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Súd skúmaním exitencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne nemal v danom prípade za preukázané, že by matke maloletej bránili vo včasnom uplatnení nároku na výživné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zákonná úprava pre spätné priznanie výživného vyžaduje. Týmto dôvodom pritom nie je matkou deklarované čakanie, že otec začne svoju vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne a ani tá, že otec neposkytoval matke súčinnosť pri starostlivosti o maloletú. Matka si návrh na určenie výživného podala dňa 28.04.2014, t. j. dva roky po tom, čo rodičia ukončili svoje vzájomné spolužitie. Matka maloletej nielen, že vedela, kde sa otec maloletej zdržiava, ale s ním i bola v kontakte a predovšetkým otec bol i v kontakte s maloletou X., s ktorou v pravildených intervaloch realizoval styk. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že matka dôvodnosť a potrebu priznania spätného výživného nepreukázala a súd nezistil ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného tak, ako to žiadala vo svojom návrhu. Vzhľadom k uvedenému súd určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej k prvému dňu mesiaca, v ktorom matka podala svoj návrh.
21. V rámci rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať i výšku dlžného výživného zo strany otca, ktorú súd ustálil vo výške 480 €, pričom k uvedenej sume súd dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od 01.04.2014 do 18.03.2015, t. j. za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Otec mal zaplatiť výživné vo výške 2 160 € (12x180,- eur), pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletej sumu 1 680 € ktorá čiastka bola otcovi započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca predstavuje teda sumu 480 € (2 160 € - 1 680 € = 480 €).
22. Pri ustálení sumy, ktorá bola otcovi započítaná do zaplateného výživného súd vychádzal z otcom doložených výpisov z účtov, z ktorých je zrejmé, že za obdobie od 04/2014-09/2014 uhrádzal otec bankovým prevodom k rukám matky na výživu maloletej čiastku 100 € mesačne (č. l. 163) a za obdobie od 10/2014 do 03/2015 čiastku 180 € mesačne ( č. l. 164 a 165). Všetky platby označil ako X.. Medzi týmito platbami sú i platby, ktorých existenciu matka namietala, a to platby za mesiace október a november 2014 (č. l. 165)
23. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V Bratislave, dňa 06. októbra 2016