Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-66-2008.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/66/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcov: 1. G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXX/X, XXX XX D., 2. G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. U.. F. XXXX/X, XXX XX D., 3. F. G., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. M. XXXX/XX, XXX XX R., 4. C. G., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XXXX/X, XXX XX R., 5. R. G., U.. XX.XX.XXXX, R. M. XX/XX, XXX XX D., 6. A. L., U.. XX.XX.XXXX, R. L. V. XXX/X, XXX XX G., 7. M. L., U.. XX.XX.XXXX, R. F. U. XX/XX, XXX XX R., Č. A., žalobcovia v 1., 2., 3., 5. a 6.rade zastúpení žalobkyňou v 4.rade, proti žalovaným: 1. A. R., U.. XX.XX.XXXX, R. O. L. XXX/XX, XXX XX D., 2. N. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. K.. T. XX/XXX, XXX XX D., obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 7. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.06.2004 sa domáhali žalobcovia: 1. C. G.Z., U.. X.X.XXXX a 2. G. L., U.. XX.XX.XXXX (ďalej ako „pôvodní žalobcovia“) určenia, že titulom vydržania vlastníkom nehnuteľností v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX ako par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a par. č. XXX/X - záhrady o výmere 26 m2 sú žalobcovia v 1. a 2. rade (pozn. súdu - pôvodní žalobcovia), každý v podiele 1. Žaloba smerovali proti žalovaným: 1. A. G.L., U.. XX.X.XXXX a 2. N. K. (pozn. súdu - toho času Č.), nar. XX.XX.XXXX a pôvodní žalobcovia ju odôvodnili tým, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností pôvodne označených pod parc. č. XX o výmere 1.161 m2 a par. č. XX/X o výmere 256 m2, pričom novým mapovaním došlo k prečíslovaniu i k rozdeleniu parc. č. XX na parcelu č. XXX/X a XXX/X a k prečíslovaniu i k rozdeleniu parc. č. XX/X na parcelu č. XXX/X a XXX/X, pričom po tejto obnove bolo zapísané vlastnícke právo k par. č. XXX/X a XXX/X na žalobcov v 1.a 2.rade a vlastnícke právo k parc. č. XXX/X a XXX/X na žalovaných v 1. a 2.rade, no bez právneho titulu (u žalovaných v 1. a 2.rade). Pôvodní žalobcovia uviedli, že zmeškali lehotu na podanie námietok proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte, preto sa svojich práv domáhajú súdnou cestou. Pôvodní žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že majú za to, že nadobudli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva na základe vydržania, nakoľko boli splnené všetky podmienky vydržania, a to spôsobilý predmet vydržania (nehnuteľná vec), oprávnená držba - ich držba vznikla v roku 1978 z titulu darovacej zmluvy uzatvorenej medzi nimi a ich rodičmi formou notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Trnave NZ XXX/XX, N XXX/XX zo dňa 12.4.1978, nepretržité trvanie držby až do apríla 2004, a teda zákonná podmienka dobromyseľnej držby v trvaní 10 rokov bola splnená, pričom táto uplynula už dňa 1.4.1984, pričom držba bola dobromyseľná.
2. V priebehu konania zomrela (stratila procesnú subjektvitu) pôvodná žalobkyňa v 2.rade: G. L., U.. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX (č.l. 134), súd preto pokračoval v konaní s jej dedičmi, a to žalobcami v 6. a 7.rade (v zmysle ustanovení v tom čase účinného procesného predpisu, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, teda „OSP“, a to § 107 ods. 3 OSP).
3. V priebehu konania zomrel (stratil procesnú subjektivitu) pôvodný žalobca v 1.rade: C. G., U.. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX (č.l. 173), súd preto pokračoval v konaní s jeho dedičmi, a to žalobcami v 1. až 5.rade (v zmysle § 107 ods. 3 OSP).
4. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/66/2008 - 225 zo dňa 15.12.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/66/2008 - 234 zo dňa 04.02.2015 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného v 1.rade (t.j. A. G.) vstúpila A. R. (toho času žalovaná v 1.rade). Súd tak rozhodol na základe návrhu žalobcov, ktorí vstúpili do procesného postavenia žalobcov po ich právnych predchodcoch, t.j. pôvodných žalobcoch a ktorí takýto návrh podali z dôvodu, že pôvodne žalovaný v 1.rade: A. G. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na sporných (predmetných) nehnuteľnostiach práve na A. R., čo preukázali výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. D.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2015.
5. Dňa 26.06.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcov v 1. až 6. rade na zmenu žaloby, s ktorým žalobkyňa v 7. rade písomne dodatočne súhlasila písomným podaním zo dňa 19.4.2016 (č.l. 247). Žalobcovia žiadali súd o pripustenie zmeny žaloby, resp. žalobného návrhu tak, že sa domáhali určenia, že vlastníkom nehnuteľností v obci a k. ú. D., zapísaných na LV č. XXXX ako par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a par. č. XXX/X - záhrady o výmere 17 m2 sú žalobcovia v 1., 2., 3., 4. a 5. rade, každý v podiele 1/10 a žalobcovia v 6. a 7. rade, každý v podiele 1. Súd návrhu žalobcov v 1. až 7. rade na zmenu žaloby (posudzujúc ho podľa obsahu) vyhovel uznesením č.k. 7C/66/2008 - 248 zo dňa 16.5.2016, právoplatného dňa 15.6.2016.
6. Súd po právoplatnom pripustení zmeny žaloby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie dostavila zástupkyňa žalobcov v 1., 2., 3., 5. a 6. rade, teda žalobkyňa v 4.rade, dostavil sa i zástupca žalovaných, bez predvolania sa dostavila žalovaná v 1.rade. Nedostavila sa žalobkyňa v 7.rade, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené včas, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne v 7.rade, nakoľko jej účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).
7. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Nakoľko došlo v priebehu konania k viacerým procesným zmenám, ktorých účinky v zmysle § 470 ods. 2 prvá veta CSP zostali pre toto konanie zachované, a to jednak na strane subjektov konania (v zmysle bodov 2., 3. a 4. tohto odôvodnenia), no predovšetkým na strane predmetu konania (v zmysle bodu 5. tohto odôvodnenia), ako i s prihliadnutím na to, že sa v prejednávanej veci jedná o určovaciu žalobu, bolo potrebné sa opätovne a prioritne zaoberať v zmysle § 137 písm. c) CSP otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení (v zmysle bodu 5.).
10. Civilný sporový poriadok ako právny predpis upravujúci postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov stanovuje, čo môže žalobca požadovať žalobou, teda aké sú prípustné druhy žalôb z hľadiska žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP (obdobne upravené v ust. § 80 psím. c) OSP, teda procesného predpisu účinného v čase začatia tohto konania) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Úspešne môže teda podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu, resp. žalobcov je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami
sporu, vytvorí tak pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom v merite žaloby rozhodnúť. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania (v tomto prípade je tomu po právoplatnom pripustení zmeny žaloby), pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistotu v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.
11. Žalobkyňa v 4.rade (súčasne ako zástupkyňa žalobcov v 1., 2., 3., 5. a 6. rade) súdu uviedla, že trvá na žalobe v tom znení, ako bola pripustená jej zmena rozhodnutím súdu zo dňa 16.05.2016.
12. Zástupca žalovaných so žalobou (v znení po pripustení jej zmeny) nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť.
13. Z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v bodoch 9. a 10 tohto odôvodnenia, súd preto na strane žalobcov zisťoval naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, pričom žalobkyňa v 4.rade (súčasne ako zástupkyňa niektorých žalobcov) na pojednávaní uviedla, že naliehavý právny záujem na takomto určení je tu daný z toho dôvodu, že postavenie žalobcov je neisté, nakoľko je požiadavka na vydanie sporných nehnuteľností, táto požiadavka znela voči pôvodným žalobcom v 1. a 2. rade, inú možnosť ako sa domáhať tohto práva, resp. odstránenia právnej neistoty iným spôsobom ako návrhom na určenie vlastníckeho práva vydržaním žalobcovia nemajú. Čo sa týka titulu určenia vlastníckeho práva, týmto má byť vydržanie, pričom oprávnená držba tu začala plynúť v roku 1978 titulom darovacej zmluvy medzi pôvodnými žalobcami a ich rodičmi, tejto držby sa uchopili pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí sporné nehnuteľnosti dobromyseľne užívali niekoľko desiatok rokov, ich držba nebola v danom čase nikým spochybňovaná, čo preukazuje aj stodola postavená na sporných parcelách (táto bola zakreslená na pôvodnom náčrte č. 100 z roku 1941 a jej bočná stena tvorí hranicu parcely č. XXX/ X a č. XXX/X, t.j. kopíruje súčasný plot). Čo sa týka trvania držby, bola splnená aj podmienka desiatich rokov, pričom do doby vydržania sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v držbe právny predchodca, pričom podľa žalobkyne v 4.rade k vydržaniu došlo X.X.XXXX pôvodnými žalobcami (týmto okamihom sa pôvodní žalobcovia stali vlastníkmi sporných nehnuteľností), pričom vychádzala z toho, že do vydržacej doby je zarátaná i držba právnych predchodcov pôvodných žalobcov. Právni predchodcovia pôvodných žalobcov sa držby ujali kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.1940. Čo sa týka súčasných žalobcov, žalobkyňa v 4.rade uviedla, že právnou skutočnosťou na základe ktorej prišlo k prechodu vlastníckeho práva medzi pôvodnými žalobcami a súčasnými žalobcami bolo dedičstvo. Sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po pôvodných žalobcoch, tým ani ním nemohli byť, nakoľko v tom čase prebiehalo súdne konanie v tejto veci. Až do roku 2004 pôvodní žalobcovia ani súčasní žalobcovia nemali žiadnu vedomosť o prípadnej spornosti vlastníckeho práva k predmetným parcelám, bolo to až do času, kým o ich vydanie boli vyzvaní Tomášom Vavrom, t.j. vlastníkom susediaceho pozemku.
14. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobe nemožno vyhovieť pre jej neopodstatnenosť, nakoľko nie sú splnené podmienky vydržania, a to z dôvodu, že právni predchodcovia pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade nemali titul (kúpna zmluva alebo darovacia zmluva), na základe ktorej by sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva. Právni predchodcovia pôvodných žalobcov sa uchopili držby sporných nehnuteľností len na základe ústnej dohody medzi nimi a právnymi predchodcami súčasných žalovaných, takáto ústna dohoda nemôže viesť k vydržaniu. Súčasne uviedol, že predmetom darovacej zmluvy zo dňa 12.04.1978 boli parcely pôvodne evidované ako parcely č. XX,
no sporné nehnuteľnosti pochádzajú z parc. č.XX, k čomu sa vyjadrovala i predchádzajúca zástupkyňa A. G. podaním zo dňa 10.10.2007. Z tejto parcely vznikli geometrické plány, ktoré vyhotovoval G. L., boli aj úradne overené v Piešťanoch. Ako už bolo uvedené, z tejto parcely vznikli sporné parc. č. XXX/ X a č. XXX/X.
15. Súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové a právne tvrdenia predovšetkým žalobcov, so zameraním sa v prvom rade na osvedčenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Za týmto účelom vykonal dokazovanie listinami: osvedčeniami o dedičstve po pôvodných žalobcoch, výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. a zistil tento skutkový stav veci:
16. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 12D/1145/2008, Dnot 239/2008 zo dňa 25.7.2008, právoplatného dňa 25.7.2008 (č.l. 134) súd zistil, že pôvodná žalobkyňa v 2.rade: G. L., U. X.XX.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrela, jej právnymi nástupcami - dedičmi sú žalobcovia v 6. a 7.rade. Z osvedčenia ďalej súd zistil, že predmetom dedičského konania neboli sporné - predmetné nehnuteľnosti.
17. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/444/2010, Dnot 89/2010 zo dňa 19.4.2011, právoplatného dňa 5.5.2011 (č.l. 173) súd zistil, že pôvodný žalobca v 1.rade: C. G., U. X.X.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrel, jeho právnymi nástupcami - dedičmi sú žalobcovia v 1. až a 5.rade. Z osvedčenia ďalej súd zistil, že predmetom dedičského konania neboli sporné - predmetné nehnuteľnosti, tieto neboli ani predmetom dodatočného dedičského konania (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 8D/17/2011, Dnot 153/2011 zo dňa 28.6.2013 - č.l. 189).
18. Z výpisu LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., mal súd preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 38 m2 a ako parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 17 m2, sú A. R. (žalovaná v 1.rade) v podiele 1 a N. Č. (žalovaná v 2.rade) v podiele 1.
19. Čo sa týka ostatných dôkazov vykonaných v priebehu tohto konania (výsluchy toho času účastníkov konania, výsluchy svedkov, ostatné listinné dôkazy), súd z nich pri rozhodovaní nevychádzal, nakoľko k rozhodnutiu súdu v dôsledku zmeny žaloby a pre účely osvedčenia naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neboli potrebné.
20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
21. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
22. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba v znení po právoplatnom pripustení jej zmeny v zmysle bodu 5. tohto odôvodnenia nie je prípustná a nemožno jej preto vyhovieť, a to s prihliadnutím na vyjadrenie na strane žalobcov čo do osvedčenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení uvedeného v bode 13. odôvodnenia.
23. Ako už bolo súdom prvej inštancie uvedené, základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP /predtým § 80 písm. c) O.s.p./, ktorou je aj žaloba žalobcov v 1. až 7.rade, ktorou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu (skúma ho „ex offo“), inak bez skúmania vecnej stránky žaloby musí túto žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem na určení. Súd prvej inštancie uvádza, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vo svoj prospech, vychádzajúc pritom z odôvodnenia žaloby podanej pôvodnými žalobcami ako i z tvrdenia na strane súčasných žalobcov, resp. žalobkyne v 4.rade (ktorá je súčasne zástupkyňou žalobcov v 1., 2., 3., 5. a 6. rade), že k vydržaniu došlo už dňa 1.4.1984, a to pôvodnými žalobcami,
ako i na to, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po pôvodných žalobcoch, a že právnou skutočnosťou na základe ktorej prišlo k prechodu vlastníckeho práva medzi pôvodnými žalobcami a súčasnými žalobcami bolo dedenie, žalobu nemožno považovať za dôvodnú, a to práve pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení na strane žalobcov. Súdna prax v daných prípadoch akceptuje jedine také žaloby, ktorými sa dedič (v tomto prípade žalobcovia v 1. až 7.rade) domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom v konaniach na podklade takýchto žalôb súdy posudzujú, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Takéto rozhodnutie súdu sa potom stáva podkladom pre dedičské konanie. Tento postup sa síce môže javiť ako zdĺhavý, avšak požiadavka prejednania každej veci patriacej do dedičstva v dedičskom konaní (ako mimosporové konanie s inými zásadami) je požiadavkou imperatívnou. Priame určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predstavujúcej dedičstvo, pokiaľ k predmetnej nehnuteľnosti dosiaľ nebolo rozhodnutím (dedičského) súdu nadobudnutie dedičstva potvrdené (ku dňu smrti poručiteľ), je v rozpore s objektívnym právom. Právna úprava dedičského práva kategoricky predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Aj keď Občiansky zákonník síce vychádza pri úprave dedičského práva zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza na dediča (dedičov) „ipso iure“, teda okamihom poručiteľovej smrti, napriek tomu však zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva, čo je odôvodnené požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov (dedičský súd potvrdí nadobudnutie dedičstva ku dňu smrti poručiteľ). Žalobcovia v 1. až 7.rade ako dedičia po pôvodných žalobcoch sú aktívne legitimovaní len na podanie žaloby o určenie, že vec (sporné nehnuteľnosti) patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. do dedičstva po niektorom z právnych predchodcov žalobcov u ktorých majú za to, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním podľa právnych predpisov platných v čase vydržania. Takýto postup nie je možné obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa (teda žalobcovia v 1. až 7. rade) priamo domáha určenia, že je vlastníkom alebo spoluvlastníkom veci patriacej do dedičstva. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, pričom takéto právne posúdenie je aj v súlade z ustálenou rozhodovacou praxou (napr. Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 10Co/372/2014 zo dňa 23.3.2016, Krajský súd v Nitre vo veci sp. zn. 7Co/893/2015 zo dňa 30.6.2016, Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 2Co/255/2014 zo dňa 25.05.2016), od ktorej súd prvej inštancie nemal dôvod sa odkloniť.
24. Pokiaľ súd zamieta žalobu na určenie podľa § 137 písm. c) CSP pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takúto žalobu preskúmal po vecnej stránke (k tomu rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo/91/2006 zo dňa 18.6.2007). Súd prvej inštancie sa preto nezaoberal ani vyjadreniami protistrany.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovaným v 1.rade a 2.rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 7.rade v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaní v 1. a 2.rade sú tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcov bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v deviatich vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.