Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 585 441, proti žalovanému T. T., W.. XX. XX. XXXX, F. E.. V. XXX/XX, XXX XX Y. V., zastúpenému JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 2, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 1.648,- Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 824,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.648,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.648,- Eur od doručenia návrhu na súd do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu nároku na náhradu poistného plnenia. V žalobe žalobca uviedol, že na základe dostupných a verifikovaných informácii je zrejmé, že dňa 26. 07. 2013 o 15.15 hod. v katastrálnom území obce Malý Krtíš došlo prevádzkou osobného motorového vozidla značky KIA EČV U., ktoré viedol žalovaný ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia maloletého Lukáša Gocníka, nar. 06. 03. 2007. Žalovaný bol za tento skutok uznaný vinným a odsúdený právoplatných rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 21. 09. 2015, sp. zn. 8D/29/2014. Maloletý poškodený v zastúpení svojou zákonnou zástupkyňou si dňa 26. 01. 2015 prostredníctvom spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s., uplatnil náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 3.461,- Eur. Keďže držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bol Pavel Pastorek, nar. 08. 02. 1962, ktorý mal u neho v čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6570848975, bol povinný z tejto poistnej zmluvy v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. zaplatiť náhradu škody. Po vykonaní likvidácie poistnej udalosti, ktorú eviduje pod č. 9520581356, poukázal dňa 19. 05. 2015 na bankový účet spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s., sumu vo výške 1.648,- Eur. Následne vyzval žalovaného v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou, na zaplatenie poistného plnenia v sume 1.648,- Eur, čo predstavuje 100 % celkového poistného plnenia poskytnutého poškodenému. Žalovaný však pohľadávku neuhradil. Tvrdil, že zodpovednosť žalovaného je daná podľa § 427 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil dôkazy, a to Reláciu dopravnej

polície PZ o priebehu dopravnej nehody č. ORP-29/DI-VK-2013 z 26. 07. 2013, Oznámenie Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš z 08. 10. 2015, Uplatnenie nároku poškodeného na škodu na zdraví z 26. 01. 2015 vo výške 3.461,- Eur, Lekársky posudok MUDr. Jána Kehera, znalca z odboru zdravotníctvo, chirurgia a farmácia z 30. 12. 2014, Poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV U., Oznámenie o poistnom plnení z 19. 05. 2015, Doklad o plnení vo výške 1.648,- Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, Návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky vo výške 100% z 1.648,- Eur, Výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 25. 05. 2015 s doručenkou o doručení dňa 05. 06. 2015, Vyjadrenie žalovaného z 16. 06. 2015, Oznámenie žalobcu z 30. 06. 2015 s doručenou o doručení dňa 08. 07. 2015. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že zodpovednosť žalovaného je daná z toho titulu, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu a len z toho dôvodu je povinný zaplatiť mu žalovanú sumu. V prípade keby si žalovaný svoju povinnosť splnil a ohlásil mu dopravnú nehodu tak, ako mu to ukladá zákon, daný spor by neexistoval.

2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdil, že zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neurčuje v akej lehote je povinný nahlásiť dopravnú nehodu žalobcovi a uvádza len to, že účastníci dopravnej nehody sú povinní si túto povinnosť splniť. Vzhľadom na to, že si túto oznamovaciu povinnosť splnila matka maloletého poškodeného ako účastníka dopravnej nehody, má za to, že si túto povinnosť splnil. Preto je žalobu nutné považovať za bezpredmetnú, nakoľko žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Žalobca len plnil poškodenému tak, ako to bolo určené v poistnej zmluve a dokonca sám znížil poistné plnenie. Okrem toho žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore s prihliadnutím na to, že žalobca uzatvoril poistnú zmluvu z T. T., W.. XX. XX. XXXX, ktorý je jeho otcom a nie s ním, preto žalobca nesprávne žaluje jeho ako žalovaného, pretože správne mal žalovať jeho otca. Okrem toho tvrdil, že podal hlásenie poistnej udalosti žalobcovi, pretože už v čase trestného konania a počas vyšetrovania so žalobcom komunikoval, nemá však k dispozícii doklad o tomto hlásení. Žalovaný neoznačil ani nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3. Z vykonaného dokazovania má súd nesporne preukázané najmä z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 8T/29/2014, že žalovaný dňa 26. 07. 2013 o 15.15 hod. v Malom Krtíši na ulici Andrea Kmeťa pred rodinným domom č. 53 ako vodič osobného motorového vozidla značky KIA Rio EČV U. pri cúvaní narazil zadnou časťou motorového vozidla do maloletého poškodeného N. J., ktorý prechádzal poza motorové vozidlo na bicykli, ktorému spôsobil zranenia s dobou liečenia do 02. 09. 2013. Svojim konaním tak žalovaný porušil ustanovenie § 22 ods. 2, 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení zmien a doplnkov. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 21. 09. 2015 č. k. 8T/29/2014-232 bol žalovaný uznaný za tento skutok vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. 01. 2016 č. k. 3To/134/2015-254 mu bol uložený peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 13. 01. 2016. Z Poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV VK935BJ z 07. 09. 2012 vyplýva, že v čase škodovej udalosti mal žalobca uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s Pavlom Pastorkom, nar. 08. 02. 1962, bytom A. Kmeťa 53, 990 01 Malý Krtíš pre motorové vozidlo značky KIA Rio EČV VK935BJ. Z podania spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s. z 26. 01. 2015 súd zistil, že maloletý poškodený Lukáš Gocník, na základe plnomocenstva udeleného jeho matkou spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s., si prostredníctvom tejto spoločnosti uplatnil nárok na náhradu škodu na zdraví, a to za sťaženie spoločenského uplatnenia za 210 bodov vo výške 3.461,- Eur. Výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z Lekárskeho posudku MUDr. Jána Kehera, znalca z odboru zdravotníctvo, chirurgia a farmácia z 30. 12. 2014. Žalobca oznámil maloletému poškodenému Oznámením z 19. 05. 2015, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu poistné plnenie vo výške 1.648,- Eur za počet bodov 100 s tým, že mu Dg. č. 410a nepriznáva, nakoľko nie je preukázaná v zdravotnej dokumentácii a zvýšenie Dg. č. 432b mu priznáva na dvojnásobok a nie o dvojnásobok. Z dokladu označeného ako Exkaso - Plnenie 148812806 vyplýva, že žalobca z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na účet VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., dňa 19. 05. 2015 sumu vo výške 1.648,- Eur. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky si žalobca uplatnil voči žalovanému 100 % zo sumy 1.648,- Eur. Výzvou z 25 05. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktorú vyplatil ako poisťovateľ poškodenému v dôsledku škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla podľa § 12 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z. na základe poistnej zmluvy č. 6570848975 z titulu poistnej udalosti č. 95520581356 z dopravnej nehody zo dňa 26. 07. 2013 vo výške 1.648,- Eur. Z výzvy vyplýva, že si žalobca sumu vo výške 1.648,- Eur uplatňuje ako škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV U. z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

4. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.), poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 5. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Predmetom sporu medzi stranami je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa voči žalovanému domáha tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pričom pri dopravnej nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo aj to, že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu v žalovanej výške formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný namietal, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, preto sa súd musel najskôr vysporiadať s tým, či v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z. je žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti nahradiť žalobcovi poistné plnenie, ktoré žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto sa súd musel vysporiadať predovšetkým s tým, či vodiča motorového vozidla, ktorý spĺňa podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je možné považovať za poisteného podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a/ až h/ nielen proti osobne, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (podľa ods. 1 ) ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v tomto ustanovení priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Z dôvodu, že citovaný zákon výslovne nevymedzuje okruh týchto osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, je nutné vychádzať z ustanovení § 2 písm. f/ v znení § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorých vyplýva, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok § 420 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na tieto skutočnosti je potom potrebné interpretovať ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Takýto právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31. 08. 2010 sp. zn. 4Cdo/54/2009. Z uvedeného dôvodu bol súd toho názoru, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný.

8. Následne sa súd zaoberal predmetom sporu. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný ako poistený porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Osobitným predpisom je zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 66 ods. 1, 2 písm. a/ stanovuje, že účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode s tým, že účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že si túto povinnosť splnil, pretože už v čase trestného konania komunikoval so žalobcom. Na preukázanie svojho tvrdenia však nepredložil žiadny dôkaz. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/29/2014 nevyplynul žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia

žalovaného. Zo spisu práve naopak vyplýva obrana žalovaného v trestnom konaní v tom zmysle, že matka žalovaného, ako zákonná zástupkyňa účastníka dopravnej nehody si túto povinnosť splnila, a preto nepovažoval za potrebné aby aj on ohlásil dopravnú nehodu, ktorú skutočnosť tvrdil žalovaný aj na pojednávaní v tomto spore. S prihliadnutím na to, že žalovaný okrem povinnosti tvrdenia má aj dôkaznú povinnosť, na preukázanie tejto tvrdenej skutočnosti však žiadny dôkaz nepredložil. Súd nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalovaného, že zo zákona o cestnej premávke nesporne vyplýva, že povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii má účastník dopravnej nehody, ktorým je tak on ako aj poškodený, ktorý si svoju povinnosť splnil. Zo znenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/201 Z. z. totiž vyplýva, že túto povinnosť má poistený, ktorý nie je poistníkom, teda žalovaný, za ktorého žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie. Z dokazovania mal súd teda nesporne preukázané, že si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, preto žalobcovi vzniká nárok ako poisťovateľovi na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovaného plnil. Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej sumy žalobcom, žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal výšku žalovanej sumy, nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie správnosti jej výšky. Je však nesporné, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje suma za jeden bod 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2013 bola 824 Eur, z čoho vyplýva, že hodnota bodu v roku 2014 bola 16,48 Eur, pričom pri 100 priznaných bodov táto suma činí 1.648,- Eur. Preto súd považoval žalobcom uplatnenú sumu poistného plnenia za preukázanú a v náležitej výške.

9. Súd mal však preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd druhej inštancie v trestnej veci žalovaného, v rozsudku z 13. 01. 2016 č. k. 3To/134/2015-254 vyslovil právny názor, že pri dopravenej nehode a vzniku škody bolo nesporne preukázané spoluzavinenie maloletého poškodeného a aj jeho zákonných zástupcov z dôvodu, že sa maloletý poškodený bicykloval bez dozoru na verejnom priestranstve, t. j. na chodníku a ceste pred rodinnými domami, kde je cestná premávka motorových vozidiel, bol nevhodne oblečený, bez povinnej ochrannej prilby a chráničov nôh, rúk a vhodného obutia. Preto súd v zmysle ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka prihliadol na spoluzavinenie maloletého poškodeného, ktorý sa čiastočne podieľal na dopravnej nehode a na poistnej udalosti a prispel k vzniku škody a ktoré má za následok obmedzenie zodpovednosti žalovaného. Na základe dokazovania a dôkladného posúdenia súd určil mieru zavinenia žalovaného a mieru spoluzavinenia zo strany maloletého poškodeného a jeho zákonných zástupcov, každého vo výške 50 %. Hoci žalobca na pojednávaní tvrdil, že znížil maloletému poškodenému uplatnené poistné plnenie na polovicu, súd však zistil, že to nebolo z titulu spoluzavinenia poškodeného, ale z toho dôvodu, že mu neuznal znalcom vyčíslené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto potom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 824,- Eur, ktorá predstavuje 50 % uplatneného nároku, v ktorej časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Z dôvodu, že žalovaný je so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného, ktorý si uplatnil odo dňa podania žaloby na súd t. j. od 05. 02. 2016. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 824,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,05 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje 5,05 % ročne. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

10. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že každá zo strán mala v spore len čiastočný po 50 %, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa