Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-126-2012.pdf
PDF · 126.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu : X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. Q. XX, XXX XX O., v zast. X.. V. P., advokát, so sídlom: Q. 7, XXX XX O., proti žalovanému: Z. mesto W. republiky O., H.: XXXXXXXX, V. námestie 1, XXX XX O., o zaplatenie XX.XXX,XX A. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. G. je povinný žalobcovi zaplatiť istinu X XXX A. spolu s úrokom z omeškania v sadzbe X,XX% p.a. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. W. zamieta žalobu v časti istiny X XXX,XX A. spolu s úrokom z omeškania v sadzbe X,XX% p.a. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia.
H.. W. zastavuje konanie o zaplatenie istiny X XXX,XX A. spolu s úrokom z omeškania v sadzbe X,XX % p.a. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo sumy X XXX,XX A. v sadzbe X,XX% p.a. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia.
IV. G. zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
X. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX pôvodne proti O. podniku V., s.r.o., so sídlom Z. XX, O. sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie XX.XXX,XX A. spolu s úrokom z omeškania v sadzbe X,XX % p.a. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia ako náhradu za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, stratu zárobku počas práceneschopnosti ako i za uhradenú odmenu za vypracovaný znalecký posudok. G. žiadal priznať proti žalovanému náhradu trov konania.
X. Žalobu zdôvodnil utrpením úrazu dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod na zľadovatenom chodníku pred domom, v ktorom býva na Q. XX v O.. T., že následkom pádu utrpel zlomeninu krčku pravej stehennej kosti, čo sa dozvedel po hospitalizácii v nemocnici. Po páde mu pomohol neznámy človek, následne vyšiel z vchodu sused, ktorý zavolal sanitku. Po prevoze sanitkou bol hospitalizovaný, podstúpil operáciu a jeho práceneschopnosť trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V. G. o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správu vlastníkov bytov v O. na Q. ulici XX vykonával O. podnik V. s.r.o., ktorého povinnosťou bolo okrem iného čistenie priľahlých komunikácii k bytovému domu vrátane zimnej údržby. K. O. podnik V. s.r.o. túto povinnosť porušil tým, že nevykonal včas chemický posyp zľadovateného vchodu do domu a priľahlého chodníka týmto porušením povinnosti zapríčinil zranenie žalobcu a utrpenie škody žalobcu spočívajúce v bolestnom, strate na zárobku a sťažení spoločenského uplatnenia. K. výzve žalovanému pred podaním žaloby, žalovaný nárok žalobcu neuznal. G. si dal pred podaním žaloby vypracovať znalecký posudok, v ktorom znalec dňa XX.XX.XXXX obodoval bolestné počtom bodov XXX, sťaženie spoločenského uplatnenia na XXX bodov, keďže následkom úrazu má žalobca pravú končatinu kratšiu o X,X cm, nedokáže vykonávať bežné pohyby, pri chôdzi používa francúzsku barlu a nedokáže vykonávať akúkoľvek prácu. V zmysle R. Q. zdravotníctva SR z XX.X. XXXX č. W o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok XXXX bola stanovená hodnota jedného bodu na sumu XX,XX A..
X. Uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, súd na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný O. podnik V., s.r.o. a na miesto žalovaného vstúpil ako žalovaný Z. mesto W. republiky O..
X. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko zabezpečenie zimnej údržby predmetnej pozemnej komunikácie, na ktorej došlo k úrazu je povinnosťou Q. časti O. - V. a nie žalovaného v zmysle § 7 ods. X B. záväzného nariadenia Q. časti O.- V.. T., že z údajov v katastrálnej mape je zrejmé, že pred vchodom do bytového domu žalobcu je len krátky vstup a následne obrubníkom oddelená ulica, teda riadna pozemná komunikácia, ktorej zimnú údržbu mala zabezpečovať Q. časť O.- V.. G. poukázal na hodnoverné nepreukázanie výšky škody, keď žalobcom doložený znalecký posudok nespĺňal náležitosti požadované zákonom. Q. vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom na ročné obdobie a na skorú rannú hodinu v čase škodovej udalosti sa dala predpokladať znížená viditeľnosť a žalobca mal pri prechádzaní cez vozovku postupovať s maximálnou možnou mierou opatrnosti podľa zák.č. X/XXXX o cestnej premávke, pričom závady v schodnosti priechodov podľa ust. § X ods.X cit. zákona sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií, i z toho dôvodu žalovaný nezodpovedá za vzniknutú škodu. G. vzniesol námietku premlčania, keď ku škodovej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX a svoj nárok si žalobca uplatnil voči žalovanému až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.
X. Podľa ustanovenia § 145 ods. X D. sporového poriadku (ďalej len „D.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
X. Podľa § X46 ods. 1 D., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
X. Žalobca v časti žaloby čo do nároku na bolestné vo výške X XXX,XX A. spolu s príslušenstvom a náhrady za vypracovaný znalecký posudok s príslušenstvom nezotrval, vzal sčasti žalobu podaním zo dňa XX.XX.XXXX späť.
X. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX,XX A. spolu s X,XX% p.a. úrokom z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, z titulu náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume X XXX,XX A. a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume X XXX A.. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súhlasil. W. s poukazom na ust. §§ X45 ods. 2, XXX ods. 1 D. konanie sčasti zastavil.
X. Predmetom konania zostal nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume X XXX A. a nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti v sume X XXX,XX A., úrok z omeškania zo sumy XXXX,XX A. v sadzbe X,XX% p.a. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia ako i náhrada trov konania.
XX. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, fotodokumentáciou a oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to najmä: LV č. XXXX k.ú.V.,č.l.XXX-XXX, S. katastrálnej mapy, B. z katastra LV č. XXXX - k.ú. V., listom Q. úradu mestskej časti O. - V. zo dňa XX.XX.XXXX vrátane W. s vyznačením správcov zimnej údržby (čl. XXX,XXX), G. o výkone správy č. XXX/XXXX, G. o dodávke služieb zo dňa XX.XX.XXXX, cenovou ponukou na údržbu komunikácií a chodníkov čl. XXX, Y. primátora hl. mesta SR O. z XX.X.XXXX čl. XXX-XXX, potvrdeniami o mzde žalobcu, R. W. poisťovne č.l. XX, listinným dôkazom (G. posudkom č.l. XX- XX), vyúčtovaním znaleckej odmeny, správami traumatologickej kliniky, G. posudkom č. X/XXXX Q.. Q. Z., V.. ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
XX. Medzi stranami sporu nebolo sporné skutkové tvrdenie a naviac výpoveďou svedkov, fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca cestou do práce dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod sa pošmykol na zľadovatenej miestnej komunikácii pred domom na Q. XX v O. (v mieste označenom na fotodokumentácii čl. XX obrázok vpravo hore a vľavo hore označené miesto *) následkom čoho spadol na pravú stranu a utrpel zlomeninu krčku pravej stehennej kosti. G. padol po niekoľkých krokoch od vstupnej brány, pričom vstup pred vchodom je veľmi krátky, za ním je obrubník, žalobca spadol na komunikácii, ktorá nie je určená iba pre chodcov, nemožno ju považovať za chodník.
XX. Z výpovede žalobcu, svedkov vyplýva, že krátky vstup pred vchodom do obytného domu na Q. XX v O. ako i priľahlá komunikácia (pri smetných košoch a ďalej) bola zľadovatená bez posypu, viacerí obyvatelia domu sa pošmykli v týchto miestach i privolaní zdravotnícky personál k žalobcovi mal problém so zľadovateným povrchom.
XX. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. V. je nesporné, že vlastníkom nehnuteľnosti
- parc.č. XXX/X je Z. mesto W. republiky O. (žalovaný).
XX. Miestny úrad mestskej časti O. - V., S. XX, O. listom zo dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX) oznámil súdu, že parcela č. XXX/X na LV č. XXXX nie je zverená do správy mestskej časti. Q. časť sa na základe B. hl. m. SR O. z hľadiska opráv a údržby stará o kumunikácie H. a IV triedy a k nim prislúchajúcim chodníkom. V. prílohy č. X k listu s vyznačením správcov zimnej údržby Q. časť O. - V. nie je povinná vykonávať zimnú údržbu na mieste úrazu žalobcu.
XX. Žalobca bol vyšetrený a prijatý dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod na II. ortopedicko-traumatologickej klinike J. a T., K.. sv. D. a Q., U. XX, O. pre subkapitálnu zlomeninu krčka pravej stehennej kosti. Po predoperačnej príprave bol XX.XX.XXXX operovaný, kedy bola vykonaná totálna endoprotéza pravého bedrového kĺbu. XX.XX.XXXX bol žalobca preložený za účelom rehabilitácie a nácviku správneho stereotypu chôdze s oporou na E.-rehabilitačné oddelenie T., K.. sv. D. a Q. , po prepustení do domácej starostlivosti dňa XX.XX.XXXX, boli vykonané ambulantné kontroly dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, kedy žalobca ukončil práceneschopnosť začatú v deň úrazu.
XX. Z listinného dôkazu, ktorý doložil žalobca označeného ako G. posudok č. X/XXXX (čl. XX), ktorý vypracoval P.. Q.. J. B., D. znalec pre odbor zdravotníctvo, farmácia a odvetvie chirurgia dňa XX.XX.XXXX vyplýva ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa zák. č. XXX/ XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov nasledovne: položka z prílohy č. X (časť II a IV) XXXb - diagnóza : R. pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažké - počet bodov XXX. G. podľa § 10 ods. X citov. zákona XXX%, celkový počet bodov XXX.
XX. Zo G. posudku súdom ustanoveného znalca v konaní č. X/XXXX Q.. Q. Z., V.. znalca z odboru G. a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu spočíva v obmedzení rotačných pohybov pravej dolnej končatiny, vychádzajúce z bedrového kĺbu, obmedzení flexie a abdukcie v bedrovom kĺbe s nemožnosťou vykonávať všetky pohyby, súčasťou ktorých sú tieto pohyby (zohýbanie, výkrok, predklon, prikrčenie, kľak, drep). Z praktického hľadiska sa jedná o pohyby konštantne používané v bežnom živote, ktoré ak sú obmedzené spôsobujú výrazné zhoršenie kvality života. T. zdravotné problémy považoval znalec za trvalý stav, u ktorých môže dochádzať k prechodným zlepšeniam, resp. zhoršeniam stavu. V. v znaleckom posudku na to, že nie je mu známy jednoduchý a bežný lekársky zákrok, ktorý by viedol k odstráneniu alebo zmierneniu problémov žalobcu. V. hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal zo zák.č. XXX/XXXX Z.z., pričom stredne ťažkému obmedzeniu pohyblivosti bedrového kĺbu prislúcha položka XXXb z prílohy cit. zákona č. 1, časti II so sadzbou XXX bodov. G. sadzby bodov o XXX%, t.j. o XXX bodov znalec zdôvodnil stratou možnosti žalobcu uplatniť sa v jeho veku pri uvedenom poškodení na trhu práce. K otázke ustálenia zdravotného stavu žalobcu, resp. k uvedeniu, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalec v znaleckom posudku uviedol, že nie je možné sa vyjadril, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu.
XX. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia o trvaní práceneschopnosti žalobcu, výške straty na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu v sume X XXX,XX A. vychádzajúcej z rozdielu medzi mzdou žalobcu a vyplatenými nemocenskými dávkami. P. práceneschopnosť žalobcu v dôsledku úrazu zo dňa XX.XX.XXXX trvala odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených W. poisťovňou za obdobie práceneschopnosti (čl. XX) zhodne so skutkovým tvrdením žalobcu vyplýva vyplatenie nemocenských dávok v celkovej sume X XXX,XX A., dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi vyplatené nemocenské za mesiac jún XXXX.
XX. Medzi stranami sporu boli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a premlčania nároku na stratu na zárobku počas práceneschopnosti a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
XX. Súd sa zaoberal z dôvodu procesnej ekonómie prednostne vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. B. legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. G. vzniesol námietku pasívnej legitimácie v konaní nakoľko zabezpečenie zimnej údržby predmetnej pozemnej komunikácie, na ktorej došlo k úrazu malo byť povinnosťou Q. časti O.- V. a nie žalovaného v zmysle § 7 ods. X B. záväzného nariadenia Q. časti O.- V.. W. žalovaný poukázal, že z údajov v katastrálnej mape (i z fotodokumentácie) je zrejmé, že pred vchodom do bytového domu žalobcu je len krátky vstup a následne obrubníkom oddelená ulica, teda riadna pozemná komunikácia, ktorej zimnú údržbu však nemala zabezpečovať Q. časť O.- V., ale žalovaný, keďže nebola zverená do správy Q. časti O. - V. podľa doloženého vyjadrenia Q. časti O. - V., čo žalovaný žiadnymi prostriedkami procesnej obrany nevyvrátil.
XX. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že za škodu zodpovedá žalovaný, keď v mieste úrazu zanedbal svoje povinnosti, ktoré spočívajú v zabezpečovaní schodnosti na miestnych komunikáciách . Q. komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V danom prípade nejde o chodník priľahlý k nehnuteľnosti, ani o miestnu komunikáciu určenú výhradne pre chodcov, ale o miestnu komunikáciu prístupnú i pre motorové vozidlá (užívanú ulicu), čo vyplýva i z fotodokumentácie (vjazd do ulice je i pre motorové vozidlá, absentuje dopravné označenie zákaz vjazdu...). I. povinnosť vyplýva žalovanému zo zákona č. XXX/XXXX Z.z. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov ( cestný zákon).
XX. Podľa ust. § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného v čase vzniku úrazu, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. R. na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. R. v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
XX. Podľa ust. § 3d ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
XX. Podľa ust. § 4b ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
XX. Podľa ust. § 9 ods. X cit. zák. závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.
XX. Podľa ust. § 9a ods. X cit. zák. správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
XX. Podľa ust. § 9a ods. X cit. zák. správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
XX. Nakoľko súd mal za preukázané, že úraz sa stal žalobcovi na miestnej komunikácii, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a nebola zverená do správy Q. časti O. - V., ani do správy iného subjektu, súd dospel na základe vyššie uvedeného, že pasívna vecná legitimácia v tomto konaní svedčí žalovanému.
XX. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nárokov uplatnených žalobou, zhodne so žalovaným i žalobca uznal premlčanie nároku na bolestné, v tejto časti na žalobe nezotrval. W. sa zaoberal otázkou premlčania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na stratu na zárobku.
XX. Podľa ust. § X00 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
XX. Podľa ust. § X06 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
XX. Podľa ust. § 106 ods.X OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
XX. Pri posudzovaní námietky bolo potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. V. ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. X. sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. X R. zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje.
XX. Začiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. P. subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa ustanovenia § X06 ods. 1 R. zákonníka odvíja odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie.
XX. K námietke premlčania čo do nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku v konaní č. X/XXXX znalcom Q.. Q. Z., V., z ktorého vyplýva, že nebolo možné vyhodnotiť, kedy sa po prvýkrát dalo vykonať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (čl. XXX). U. jedna zo strán sporu nenavrhla doplniť dokazovanie, čo do zodpovedania otázky aspoň približného zistenia obdobia ustálenia zdravotného stavu žalobcu. , preto súd podľa ust. § 185 ods. X D. iné dôkazy nevykonal. V. súd vychádzal z listinného dôkazu, a to znaleckého posudku predloženého v konaní žalobcom č. X/XXXX vypracovanom znalcom P.. Q.. J. B., D. zo dňa XX.XX.XXXX , a to v tom zmysle, že v čase jeho vypracovania bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia (t.j. dňa XX.XX.XXXX). Z uvedeného má súd za to, že pokiaľ podľa znaleckého posudku Q.. Q. Z., V. nie je možné stanoviť obdobie ustálenia zdravotného stavu žalobcu, t.j. začiatok premlčacej doby, tak nie je možné určiť ani koniec premlčacej doby a k premlčaniu uplatneného práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemohlo v danej veci dôjsť. U. i v prípade, ak by súd vzal do úvahy dátum prvého ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu dňa XX.XX.XXXX (viac ako rok po úraze) a dátum podania žaloby voči žalovanému, t.j. dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX) uplatnenie nároku by bolo voči žalovanému pred uplynutím premlčacej doby, teda včas. W. má za to, že k premlčaniu nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v danej veci nedošlo.
XX. K námietke premlčania čo do nároku na stratu na zárobku, ku ktorej došlo v súvislosti so škodovou udalosťou je potrebné uviesť, že i napriek skutočnosti, že ide o majetkové právo (ako dôvodil žalobca), ide o nárok vychádzajúci z náhrady škody, preto bolo potrebné pri posudzovaní námietky premlčania vychádzať z ust. § X06 ods. 1 OZ a nie z ustanovenia § 101 OZ. G. ukončil práceneschopnosť dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského, od tohto dňa XX.XX.XXXX mal žalobca vedomosť o výške rozdielu medzi jeho priemernou mzdou a výškou vyplateného nemocenského, t.j. mal vedomosť o výške straty na zárobku. S. za vzniknutú škodu zodpovedá už v tomto čase mal mať vedomosť, nakoľko vedel, kde k škodovej udalosti došlo, mal možnosť zistiť zodpovedný subjekt, nič mu nebránilo, aby z opatrnosti uplatnil svoj nárok voči viacerým subjektom prichádzajúcim do úvahy ako zodpovedným za škodu. B. žalovanému si žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí dvojročnej premlčacej doby až dňa XX.XX.XXXX, preto súd žalobu čo do nároku na náhradu straty na zárobku spolu s príslušenstvom zamietol ako premlčaný.
XX. Podľa § 415 R. zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
XX. Podľa § 4X0 ods. X OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
XX. Podľa § 420 ods. 2 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
XX. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
XX. S poukazom na vyššie citované ustanovenia R. zákonníka a na citované ust. § 9 a ust. § 9a cestného zákona súd mal za preukázané, že v čase, keď sa žalobcovi stal úraz, nebolo zo strany žalovaného ako vlastníka a zároveň správcu komunikácie postarané o čistotu miestnej komunikácie, nebol z neho odstránený ľad, nebol na ňom vykonaný žiaden posyp. G. zanedbaním povinnosti v rozsahu starostlivosti o miestne komunikácie nesie zodpovednosť za vznik úrazu žalobcu. V. je v spore pasívne legitimovaný, zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi.
XX. Podľa § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v platnom znení č. XXX/XXXX Zb., účinnom od X.X.XXXX, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
XX. Podľa § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou X % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve W. republiky zistenej B. úradom W. republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
XX. Podľa R. MZ SR č. XXX/XXXX Z.z. pre rok XXXX bola ustanovená výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na XX,XX A. za jeden bod t.j. XXX bodov x XX,XX A. = X XXX A..
XX. Podľa §10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
XX. Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. H. o náhradu za nemateriálnu ujmu, ktorá je viazaná výlučne na osobu poškodeného. W. spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. K. za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť tiež primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. W. bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. X v II. a IV. časti zákona č. XXX/XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
XX. W.om ustanovený znalec Q.. Q. Z., V. v posudku č. X/XXXX stanovil hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na XXX bodov. Súd sa stotožnil so znaleckými závermi a bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia zo svojho lekárskeho odvetvia, zohľadňujúc konkrétne okolnosti, diagnózu a zdravotné následky úrazu. V. na obmedzenie bežne používaných pohybov v živote, ktoré ak sú obmedzené, spôsobujú výrazné zhoršenie kvality života.
XX. Zároveň sa súd stotožnil v danom prípade i so zvýšením bodového hodnotenia v zmysle ust. § 10 ods. X G. č. XXX/XXXX Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia , vychádzajúc zo závažnosti následkov úrazu, ktoré spôsobujú výrazné zhoršenie kvality života žalobcu a stratu možnosti žalobcu uplatniť sa v jeho veku pri uvedenom poškodení plnohodnotne na trhu práce.
XX. Strany sporu bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v konaní nenamietali, rovnako ani jeho zvýšenie o XXX%, súd pri posudzovaní uplatňovaného nároku z hľadiska výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal predovšetkým zo súdnym znalcom stanoveného celkového počtu bodov, ktorým sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil v lekárskom posudku č. X/XXXX počtom bodov XXX. V. hodnote jedného bodu XX,XX A., keď táto suma predstavuje X % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve W. republiky zistenej B. úradom W. republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu (súd priznal žalobcovi sumu XXXx XX,XX A. = X XXX A.). W. mal za to, že nárok žalobcu voči žalovanému vznikol v roku XXXX, keď došlo k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia po prvýkrát, t.j. rok po úraze, z toho dôvodu pri hodnote jedného bodu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárske SR za rok XXXX, teda za rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol žalobcovi nárok.
XX. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dôvodne, zanedbaním povinnosti v rozsahu starostlivosti o miestnu komunikáciu nesie žalovaný zodpovednosť za vznik úrazu žalobcovi , preto ho súd zaviazal k zaplateniu žalobcom uplatneného nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume X XXX A., v časti premlčaného nároku na náhradu za stratu zárobku počas práceneschopnosti žalobu zamietol a s prihliadnutím na dispozitívny úkon žalobcu konanie tak ako je uvedené vo výroku H. zastavil.
XX. Podľa § 5X7 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
XX. Podľa § 517 ods. X OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. V. K. vlády SR č. XX/XXXX Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej K. bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., účinného od X.X.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu už dňom XX.XX.XXXX, kedy bola žalovanému doručená žaloba s prílohami. W. priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania tak ako v podaní zo dňa XX.XX.XXXX žiadal priznať, teda v sadzbe X,XX% p.a. z priznanej sumy odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia. W. vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením už dňom XX.XX.XXXX, kedy bola žalovanému doručená žaloba s prílohami.
XX. Podľa § 470 odsek X zákona č. XXX/XXXX Z. z. D. sporový poriadok (ďalej len „D.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
XX. Podľa § 251 D. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. Podľa § 252 D., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
XX. Podľa § 255 D., (1) W. prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. Podľa § 256 odsek X D., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
XX. Podľa § 262 D., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. S účinnosťou od XX.XX.XXXX je potrebné v zmysle § 470 odsek X D. o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť s použitím § X51 a nasl. D.. Ak nejde o prípad, v ktorom bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle § 255 odsek 2 D. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci (v spore) a od úspechu víťaznej strany odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má víťazná strana nárok, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov konania, ktoré vynaložil pri uplatňovaní alebo bránení práva. V prípade, ak bolo konanie sčasti zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil zastavenie a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí otázku úspechu v konaní. Ak má na čiastočnom zastavení konania zavinenie žalobca, treba z pohľadu § X55 odsek 2 D. dospieť k záveru, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. B. pritom platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech z hľadiska posudzovania náhrady trov konania sa pričíta opačnej strane sporu. Z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení konania späťvzatie žaloby, pokiaľ nebolo dôvodom späťvzatia správanie na strane žalovaného. L. o tom, či žalobca mohol alebo nemohol byť si vedomý bezdôvodnosti svojej žaloby, sú z hľadiska použitia § 256 odsek X D. bezpredmetné.
XX. S účinnosťou od XX.XX.XXXX je potrebné v zmysle § 470 odsek X D. o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. D.. V súlade s § 255 a § 256 D. súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalobca bol procesne úspešný v časti uplatneného nároku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vo zvyšnej časti žaloby bol neúspešný.
XX. Žalobca žiadal priznať voči žalovanému XX XXX,XX A. s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne z čiastky XX XXX,XX A. za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V. zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na žalobe iba čo do istiny X XXX,XX A. (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku) spolu s úrokom z omeškania v sadzbe X,XX% ročne zo sumy X XXX,XX A. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, vo zvyšnej časti vzal žalobu späť, a to bez ohľadu na správanie žalovaného, teda žalobca zavinil zastavenie konania. G. v časti nároku v sume XXXX,XX A. spolu s príslušenstvom za stratu na zárobku bola pre premlčanie zamietnutá. G. bola priznaná suma X XXX A. spolu s úrokom z omeškania v sadzbe X,XX% ročne zo sumy X XXX A. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia . Zo žalovanej sumy XX XXX,XX A. mal teda žalobca úspech v časti X XXX A. (XX,XX%) a neúspech v časti X XXX,XX A. (XX,XX%). Z uvedeného je zrejmé, že pomer úspechu žalobcu predstavuje X,XX% (XX,XX% - XX,XX %) a to bez zohľadnenia úspechu - neúspechu čo do úrokov z omeškania.
XX. Súd v súlade s § X55 odsek 2 D. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keď rozdiel medzi pomerom úspechu strán sporu bol nepatrný.
XX. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Y. Torija c. B. z 9. decembra XXXX, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).