Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-267-2014.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/267/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika v zastúpení správcu majetku štátu Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava, IČO: 00 164 704, zast.: JUDr. Milan Švec, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava proti žalovanému: CASINOS SLOVAKIA a.s., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 00 698 750, zast.: JUDr. Elena Ľalíková, advokátka, Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, o zaplatenie 23.643,47 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23.643,47 Eur s ročným úrokom z omeškania:
- 9% zo sumy 3.940,50 Eur od 16.12.2011 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 6.567,63 Eur od 31.12.2011 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 13.135,26 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 2% ročne zo sumy 120.683,47 Eur od 03.10.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.08.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 23.643,47 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 2% ročne zo sumy 120.683,47 Eur od 03.10.2011 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou zákonom č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii so sídlom v Bratislave. So žalovaným uzavrel dňa 16.03.2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom bol nebytový priestor celkovo o výmere 948,84 m2 nachádzajúci sa v nehnuteľnosti - budove N., na ulici J. Č.. X v Bratislave, ktorá je vo vlastníctve štátu (ďalej len "nebytový priestor"). Účelom nájmu bolo prevádzkovanie kaviarne a hazardných hier. Podľa článku IV bod 2 zmluvy bol žalovaný povinný platiť nájomné za predmet nájmu vo výške 183.126,12 Eur ročne bez DPH, t. j. vo výške 217.920,08 Eur ročne s DPH. Nájomné bol povinný platiť mesačne v splátkach vo výške 18.160 Eur s DPH. Ďalej bol nájomca povinný platiť služby spojené s užívaním predmetu nájmu, a to 460,53 Eur s DPH. Žalovaný ako nájomca zmluvu vypovedal z dôvodu ukončenia prevádzkovania hazardných hier listom zo dňa 21.10.2011. Žalobca mu listom zo dňa 11.11.2011 potvrdil doručenie výpovede a zároveň mu oznámil, že uplynutím trojmesačnej výpovednej doby nájom dňa 31.01.2012 zaniká. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu svojich záväzkov do 31.12.2011. Žalovaný ako nájomca neuhradil svoj dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním predmetu nájmu v celkovej výške 142.246,08 Eur za obdobie 20.11.2010 - 20.01.2012. Žalobca má taktiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2% ročne z dlžnej sumy 120.683,47 Eur od 03.10.2011 do zaplatenia, ktorá bola písomne dohodnutá v Dohode o uznaní a splatení dlhu č. 2 zo dňa 30.09.2011. V tomto konaní si žalobca uplatnil iba časť svojho nároku na zaplatenie dlhu v sume
23.643,47 Eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.940,50 Eur splatnej dňa 15.12.2011, istiny vo výške 6.567,63 Eur splatnej dňa 30.12.2011 a istiny vo výške 13.135,26 Eur splatnej dňa 20.1.2012.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že do predmetu nájmu investoval vo viacerých etapách značné finančné prostriedky. Počas trvania zmluvy teda došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu, pričom k uvedenému sa odporca zaviazal už v zmluve - čl. I bod 1.2 zmluvy. V zmysle čl. VII bodu 7.12 zmluvy sa žalovaný zaviazal zabezpečiť revíziu, údržbu a opravu elektrických rozvodov a zariadení, kontrolu hydrantov a ručných hasiacich prístrojov a pravidelne predkladať žalobcovi kópiu všetkých revíznych správ. Počas trvania nájmu teda došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu. Žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku pozostávajúcu zo zostatkovej hodnoty stavebných úprav nebytových priestorov, t. j. sumu 652.445,71 Eur. Výška tejto pohľadávky bola stanovená na základe odborného stanoviska Znaleckej organizácie v odbore Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov - obchodnej spoločnosti PATRIA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny č. 1, Žilina. Odborné stanovisko znaleckej organizácie z 01.06.2013 sa týka stanovenia hodnoty rozsahu investícií žalovaného do nebytových priestorov. Žalovaný informoval žalobcu o existencii svojej pohľadávky vo výške 652.445,71 Eur listom zo dňa 07.06.2013 a zároveň jednostranne započítal vzájomné pohľadávky vo výške 173.389,71 Eur. Využil tak svoje právo vyplývajúce z ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobcu vyzval, aby uhradil zostávajúcu časť pohľadávky vo výške 479.056,- Eur. Žalobca však svoj dlh voči žalovanému do dnešného dňa neuhradil. Žalovaný teda nemá žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť žalovanú pohľadávku uhradiť, nakoľko táto pohľadávka zanikla z titulu jednostranného započítania.
4. Žalovaný sa vzájomnou žalobou podanou na súde dňa 30.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalobcu na zaplatenie 652.445,71 Eur s príslušenstvom. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že ustálená súdna prax vyvodila, že ust. § 667 ods. 1 OZ o zmenách prenajatej veci sa uplatní aj pri nájme nebytového priestoru, ktoré je aplikovateľné za predpokladu, že nebytové priestory boli zhodnotené na náklady nájomcu. Ak prenajímateľ dal predchádzajúci súhlas so zmenou prenajatej veci, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov s tým spojených, má nájomca právo po skončení nájmu požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Boli splnené oba predpoklady na vyporiadanie investícii vložených do prenajatej veci, a to zmeny na vykonané so súhlasom prenajímateľa a skončenie nájmu. Nárok nájomcu na úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci predstavuje samostatný občianskoprávny nárok, ktorý podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe počítanej od prvého dňa po skončení nájmu. Nájom bol skončený 31.01.2012, preto nasledujúcim dňom vznikol nárok, t.j. dňom 01.02.2012 a mohol ho uplatniť na súde najneskôr 01.02.2015. Žalovaný si dal vypracovať na zostatkovú hodnotu stavebných úprav priestorov znalecký posudok, ktorý vyčíslil túto výšku na sumu 652.445,71 Eur, ktorá je predmetom vzájomnej žaloby.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.08.2015 uviedol, že popiera existenciu domnelej pohľadávky žalovaného čo do dôvodu, tak aj výšky. Žalobca sa nezaviazal na úhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov a stavebných a rekonštrukčných prác na uvedenej nehnuteľnosti. V nájomnej zmluve je expressis verbis uvedené, že prípadné stavebné úpravy na predmete nájmu môže žalovaný realizovať výlučne na svoje náklady. Strany sa zároveň dohodli, že ak by aj pohľadávka žalovaného vznikla, nie je možné ju započítať proti dlžnému nájomnému. Určenie pohľadávky žalobcu vo výške 173.389,71 Eur a jej označenie za pohľadávku spôsobilú na započítanie žalobca považoval za jej uznanie čo do dôvodu a výšky. V podaní doručenom súdu dňa 08.06.2016 ďalej uviedol, že podľa § 6a ods. 8 zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu nie je možné započítať jednostranným právnym úkonom pohľadávku voči pohľadávke štátu, a preto jednostranné započítanie domnelej pohľadávky žalovaného voči pohľadávke štátu je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Zápočet bol teda vylúčený dohodou strán v zmluve v bode 7.7. článku VII a zároveň aj zákonom účinným v čase vykonania jednostranného zápočtu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. X/ XXXX z 16.03.2010, súhlasom MF SR z 12.05.2010, výpoveďou zmluvy o nájme nebytových priestorov z 21.10.2011, akceptáciou výpovede z 11.11.2011, Dohodou o platbách na rok 2011, Dohodou o platbách na rok 2011 č. 2, Dohodou o uznaní a splatení dlhu č. 2 z 30.09.2011, faktúrami, výpisom z Obchodného registra, odpoveďou na list z 31.05.2013 a započítanie pohľadávky z 07.06.2013, odborným stanoviskom
spoločnosti PATRIA, s.r.o., fotodokumentáciou, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Strany sporu uzavreli dňa 16.03.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2010. V zmysle zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania nebytový priestor o výmere celkom 948,84 m2. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie kaviarne a hazardných hier. Zmluvné strany sa dohodli na ročnom nájomnom vo výške 217.920,08 Eur vrátane DPH, ktoré mal nájomca platiť v mesačných splátkach vo výške 18.160,- Eur vrátane DPH. Nájomca bol tiež povinný uhrádzať prenajímateľovi preddavky na služby vo výške 460,53 Eur vrátane DPH mesačne. Na platbu nájomného mal byť vypracovaný splátkový kalendár. V zmysle dohody o platbách na rok 2011 bolo nájomné vo výške 18.312,61 Eur (vrátane DPH) splatné vždy k 20. dňu príslušného mesiaca roku 2011. Listom zo dňa 21.10.2011 dal žalovaný výpoveď z nájmu nebytového priestoru. Podľa písomnej odpovede žalobcu tento výpoveď akceptoval a žalovaného požiadal o uhradenie záväzkov z roku 2011 do 31.12.2011. Žalovaný listom zo dňa 07.06.2013 žalobcovi oznámil, že eviduje voči nemu pohľadávku v celkovej výške 652.445,71 Eur. Táto pohľadávka pozostávala zo zostatkovej hodnoty stavebných úprav nebytových priestorov. Žalovaný preto uskutočnil jednostranný vzájomný zápočet pohľadávok vo výške 173.389,71 Eur. Vyzýval tak žalobcu na úhradu zostávajúcej časti pohľadávky vo výške 479.056,- Eur. Žalobca listom zo dňa 18.06.2013 túto pohľadávku poprel čo do dôvodu, ako aj výšky. Uviedol, že sa nijako nezaviazal na úhradu vynaložených nákladov ani stavebných a rekonštrukčných prác. Naopak v nájomnej zmluve je výslovne uvedené, že prípadné stavebné úpravy môže žalovaný zrealizovať výlučne na vlastné náklady. Dával do pozornosti, že ak by aj pohľadávka žalovaného vznikla, čo popiera, zmluvné strany sa dohodli, že ju nie je možné započítať proti dlžnému nájomnému. Presné určenie pohľadávky žalobcu žalovaným a jej označenie za pohľadávku žalobca považoval za jej uznanie.
8. Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
9. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
10. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím.
11. Podľa § 6a ods. 2 zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak a) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu, b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz, c) dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.
12. Podľa § 6a ods. 8 prvej vety zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa bodu 1.2 článku I. zmluvy o nájme nebytových priestorov si nájomca zabezpečí na svoje náklady nové technológie EPS, EZS, doplnenie VTZ, vrátane povrchových úprav priestorov a všetky ostatné stavebné a iné úpravy potrebné k užívaniu predmetu nájmu na účel podľa tejto zmluvy. Nájomca sám zabezpečí na vlastné náklady vybavenie povolenia na užívanie predmetnej časti stavby (kolaudáciu) v súčinnosti s technickým dozorom investora celej stavby.
18. Podľa bodu 7.7 článku VII zmluvy je nájomca oprávnený vykonať stavebné úpravy na predmete nájmu na vlastné náklady bez možnosti započítania proti nájomnému, alebo požadovania ich náhrady od prenajímateľa - predovšetkým úpravy v zmysle bodu 1.2, avšak len na základe vopred daného písomného súhlasu prenajímateľa a príslušných pamiatkových úradov.
19. Súd má za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 16.03.2010 právny vzťah na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania nebytový priestor a na strane druhej sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi dohodnuté nájomné a platby za služby spojené s užívaním nebytového priestoru. Žalovaný si v rozpore so svojím zmluvným záväzkom svoju povinnosť riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho mu voči žalobcovi vznikol dlh vo výške 173.389,71 Eur. Žalovaný existenciu dlhu čo do základu a výšky nespochybnil a túto pohľadávku navyše uznal tým, že ju jednostranne započítal proti svojej tvrdenej pohľadávke. Spornou zostala skutočnosť, či má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku pozostávajúcu zo zostatkovej hodnoty stavebných úprav nebytových priestorov vo výške 652.445,71 Eur a v prípade, ak takáto pohľadávka existuje, či je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu na dlžnom nájomnom. Pokiaľ by aj bola preukázaná existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, čo však bude predmetom ďalšieho dokazovania v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného, túto pohľadávku nie je v zmysle ustanovenia § 6a ods. 8 zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu možné započítať proti pohľadávke štátu. Na tomto mieste súd pre úplnosť uvádza, že zákon č. 278/1993 Zb. v § 1 ods. 2 vylučuje svoju pôsobnosť vo veciach nakladania s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním. Činnosť Slovenskej filharmónie ako správcu majetku štátu, ktorý bol odovzdaný žalovanému do užívania na základe nájomnej zmluvy, upravuje zákon č. 114/2000 Z.z. o Slovenskej filharmónii. Z príslušných ustanovení tohto zákona nevyplýva skutočnosť, že by nájom nebytových priestorov predstavoval predmet činnosti správcu majetku štátu, a preto nájomný vzťah medzi stranami sporu nemôže byť vylúčený spod pôsobnosti zákona č. 278/1993 Zb., ktorý upravuje aj nemožnosť jednostranného započítania pohľadávky voči pohľadávke štátu. A teda ak žalovaný jednostranne započítal svoju (domnelú) pohľadávku voči pohľadávke štátu, tento právny úkon je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmluve bolo výslovne dohodnuté, že žalovaný môže na predmete nájmu na vlastné náklady vykonať stavebné úpravy bez možnosti započítania proti nájomnému alebo požadovania ich náhrady od žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému bola skutočnosť o nemožnosti započítania pohľadávky známa prinajmenšom počnúc dňom uzavretia zmluvy. S poukazom na uvedené súd považuje obranu žalovaného v tomto smere za právne irelevantnú, keď ani prípadná existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nie je dôvodom na neuhradenie vlastných záväzkov z dôvodu jednostranného započítania pohľadávok. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil žalobu v časti nezaplateného nájomného a platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru v sume 23.643,47 Eur ako dôvodnú, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Výšku dlžnej sumy žalovaný v konaní nijako nespochybňoval, naopak existenciu pohľadávky žalobcu sám tvrdil, a preto súd považoval výšku dlžného nájomného za riadne preukázanú.
20. Žalobca sa v konaní taktiež domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2% ročne z dlžnej sumy 120.683,47 Eur od 03.10.2011 do zaplatenia. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou OZ č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín "zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009). Strany sporu uzavreli dňa 30.09.2011 Dohodu o uznaní a splatení dlhu č. 2, podľa ktorej mal žalovaný voči žalobcovi dlh vo výške 120.683,47 Eur, ktorý sa zaviazal uhradiť v splátkach spôsobom špecifikovaným v článku II dohody. Strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ dlžník nesplatí svoj dlh podľa dohodnutých podmienok, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2% ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 03.10.2011 do zaplatenia. Žalovaný v konaní nepopieral, že by dlžnú sumu nezaplatil, pričom z listu žalovaného zo dňa 07.06.2013 (odpoveď na list zo dňa 31.05.2013 a započítanie pohľadávky) vyplýva, že žalovaný započítal svoju domnelú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu vzniknutú titulom dlžného nájomného a platieb za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v celom rozsahu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný v rozpore so svojím zmluvným záväzkom neuhradil dlžnú sumu za podmienok uvedených v Dohode o uznaní a splatení dlhu č. 2, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu v uplatnenom rozsahu.
21. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ku dňu vzniku omeškania bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od 16.12.2011 zo sumy 3.940,50 Eur, od 31.12.2011 zo sumy 6.567,63 Eur a od 21.01.2012 zo sumy 13.135,26 Eur. Keďže základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania predstavovala 1,00%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % z dlžnej sumy v uplatnenom rozsahu.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).