Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3Cb/18/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Revúcka rozvojová, a.s., so sídlom Muránska 1337/16, 050 01 Revúca, IČO: 36 622 699, právne zast. JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou, n.o. Revúca, so sídlom Litovelská 25, 050 01 Revúca, IČO: 45 736 324, právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o zaplatenie 40.438,96 Eur, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.06.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 38.242,58 Eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania. Nároky uplatnené žalobou odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou - podnikateľom podľa Obchodného zákonníka a žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel ako prenajímateľ s právnym predchodcom žalovaného - Revúckou medicínsko-humanitnou, n.o., so sídlom Litovelská 25, 050 01 Revúca, IČO: 37 954 032 (ďalej len "RMH") ako nájomcom nájomné zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorých bol prenájom rôznych druhov medicínskej techniky a iných hnuteľných vecí súvisiacich s prevádzkou žalovaného. Žalobca si svoj zväzok splnil a prenechal žalovanému veci, aby ich žalovaný dočasne užíval, pričom žalovaný takto žalobcom prenechané veci prevzal. Zároveň v rámci podnikateľskej činnosti uzavrel žalobca so žalovaným niekoľko ďalších zmlúv, predmetom ktorých bol výkon rôznych druhov činností a služieb (servis, výkony chránených dielní). Cenu za prenájmy a výkon činností a služieb žalobca vyúčtoval žalovanému nasledovnými faktúrami č.:

FV09/071 zo dňa 31.05.2009, splatnou dňa 26.06.2009 na sumu 4.614,63 Eur, FV09/073 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 170,85 Eur, FV09/074 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 82,19 Eur, FV09/075 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 1.273,39 Eur, FV09/076 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 1.089,04 Eur, FV09/077 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 240,46 Eur, FV09/078 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 3.536,98 Eur, FV09/079 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 128,99 Eur, FV09/080 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 84,68 Eur, FV09/081 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 211,98 Eur, FV09/082 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009 na sumu 395,01 Eur,

FV09/086 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 22.07.2009 na sumu 2.746,33 Eur, FV09/088 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 24.07.2009 na sumu 4.300,45 Eur, FV09/090 zo dňa 31.07.2009, splatnou dňa 25.08.2009 na sumu 6.916,91 Eur, FV09/091 zo dňa 31.07.2009, splatnou dňa 25.08.2009 na sumu 296,67 Eur, FV09/094 zo dňa 31.07.2009, splatnou dňa 25.08.2009 na sumu 4.064,48 Eur, FV09/096 zo dňa 17.08.2009, splatnou dňa 24.08.2009 na sumu 521,30 Eur, FV09/098 zo dňa 31.08.2009, splatnou dňa 15.09.2009 na sumu 6.916,89 Eur, FV09/099 zo dňa 31.08.2009, splatnou dňa 15.09.2009 na sumu 144,09 Eur, FV09/102 zo dňa 31.08.2009, splatnou dňa 24.09.2009 na sumu 3.595,12 Eur.

2. Po lehote splatnosti uhradil žalovaný žalobcovi čiastočne dve faktúry, a to dňa 31.11.2009 sumu 1.087,98 Eur z faktúry č. FV09/076 splatnej dňa 21.07.2009 a dňa 31.11.2009 sumu 1.999,88 Eur z faktúry č. FV09/086 splatnej dňa 22.07.2009. Nič iné neuhradil. Dlžná suma teda spolu činí 38.242,58 Eur. Žalobca následne v žalobe vyčíslil príslušné úroky z omeškania z jednotlivých nezaplatených súm vyplývajúcich z faktúr. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil dôkazy

- výpis žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, výpis žalovaného s registra neziskových organizácií, vyššie uvedené faktúry a výzvu na plnenie zo dňa 21.04.2011.

3. Súd pôvodne vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 6Rob/31/2012-52 zo dňa 01.08.2012. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona v zmysle vtedy účinného § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že nároky uplatnené v žalobe neuznáva.

4. Podľa názoru žalovaného písomné nájomné zmluvy, na základe ktorých boli vystavené faktúry, ktorými bolo vyúčtované nájomné, sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože z výpisu žalobcu z obchodného registra vyplýva, že v mene spoločnosti v dobe ich uzavretia mali rokovať a podpisovať vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva žalobcu, nebol dodržaný určený spôsob konania v mene žalobcu, teda jeho vôľa uzavrieť právne úkony nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania. K faktúram č. FV09/076, FV09/077, FV09/078, FV09/079, FV09/090, FV09/098 vystaveným na základe nájomných zmlúv č. 6/2006 zo dňa 02.01.2006, č. 5/2006 zo dňa 02.01.2006, č. 7/2006 zo dňa 27.04.2006, č. 8/2006 zo dňa 31.05.2006 a písomných dodatkov k nim č. 1 zo dňa 02.01.2009 navyše podotkol, že za žalovaného nie je podpísaný jeho štatutárny orgán, je tam podpis N.. J. L., v tom čase námestníčky pre ekonomický úsek a hospodársku prevádzku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nemal v predmete činnosti v čase uzavretia právnych úkonov oprávnenie na prenájom rôznych druhov zdravotníckej techniky, a preto žalovaný zastáva názor, že neoprávnené podnikanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný vyslovil pochybnosť aj o dohodnutej výške nájmu a poukázal na to, že nájomné zmluvy č. 1/2005, č. 3/2005 a č. 5/2006 sú riešené v rámci trestného konania, kde N.. T. K. je obvinený zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

5. Pokiaľ ide o faktúry týkajúce sa činností chránených dielní (č. FV09/071, FV09/088, FV09/094, FV09/102) žalovaný uviedol, že podľa jeho informácií v chránenej dielni nepracoval žiaden pracovník žalobcu, a preto nevie, z akého dôvodu mu boli tieto faktúry vystavené. Žalovaný nemá uzavretú písomnú zmluvu so žalobcom ohľadne výkonu činnosti v chránenej dielni, prípade iný druh zmluvy v písomnej forme.

6. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil a predložil dôkazy - výpis žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, dekrét o menovaní N.. J. L. do funkcie námestníka pre ekonomický úsek a hospodársku prevádzku zo dňa 30.01.2004, nájomnú zmluvu č. 1/2005 zo dňa 02.08.2005, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 2/2005 zo dňa 02.08.2005, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 3/2005 zo dňa 02.08.2005, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 5/2006 zo dňa 02.01.2006, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 6/2006 zo dňa 02.01.2006, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 8/2006 zo dňa 31.05.2006, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 9/2006 zo dňa 31.05.2006, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 10/2006 zo dňa 06.07.2006, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 11/2006 zo dňa 01.12.2006, dodatok k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnú zmluvu č. 12/2007 zo dňa 26.02.2007, dodatky k nej zo dňa 02.01.2009 a 14.09.2009.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že s argumentmi žalovaného nesúhlasí. K argumentu žalovaného ohľadne neplatnosti nájomných zmlúv z dôvodu nedodržania spôsobu konania členov štatutárneho orgánu žalobcu v jeho mene pri ich uzatváraní uviedol, že Občiansky zákonník nevyžaduje pre platnosť písomnú formu nájomnej zmluvy. Všetky nájomné zmluvy a dodatky k nim boli uzavreté na rokovaniach žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, ktorých sa zúčastnili štatutárni zástupcovia oboch zmluvných strán a dohodli sa na všetkých podstatných náležitostiach týkajúcich sa predmetných nájomných zmlúv, a to na určení zmluvných strán nájomného vzťahu, predmetu nájomného vzťahu, dĺžky trvania nájomného vzťahu a odplaty za užívanie predmetu nájmu. O priebehu každého rokovania bol vyhotovený písomný záznam. V nadväznosti na rokovania boli nájomné zmluvy uzavreté aj v písomnej forme deklarujúcej už existujúce nájomné vzťahy. Žalobca mal za to, že keďže N.. T. K. bol v čase uzavretia zmlúv členom štatutárneho orgánu žalobcu a zároveň štatutárnym orgánom - riaditeľom RMH, je podľa žalobcu nelogické prijatie záveru, že súhlas N.. T. K. ako podpredsedu predstavenstva žalobcu s uvedenými právnymi úkonmi absentuje a jeho súhlas ako štatutárneho orgánu RMH bol daný. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný platnosť rovnako vykonaných právnych úkonov - dodatkov k nájomným zmluvám, ktorých predmetom bol prenájom nebytových priestorov zo strany žalovaného pre činnosti chránených dielní akceptoval a platené nájomné prijímal (viď nájomné zmluvy spomínané nižšie pri chránenej dielni).

8. K námietke žalovaného ohľadne neoprávneného podnikania žalobcu žalobca uviedol, že v prípade jednotlivých zdravotníckych prístrojov a drobného hmotného majetku sa jednalo len o správu vlastného majetku, a nie o podnikanie vykonávané za účelom dosiahnutia zisku v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z prijatého nájomného žalobca nemohol dosahovať zisk, pretože ho používal na úhradu kúpnej ceny predmetného majetku, platil z neho DPH, odvody na zdravotné a sociálne poistenie zamestnancov žalobcu a na znášanie ostatných povinností súvisiacich s prevádzkou žalobcu. Podľa žalobcu sa teda nejednalo o podnikanie.

9. Podľa žalobcu trestné stíhanie N.. T. K. nijako nesúvisí s platnosťou vyššie uvedených nájomných zmlúv a s existenciou záväzkov žalovaného z nich vyplývajúcich.

10. K námietke žalovaného, že v chránenej dielni nepracoval žiadny pracovník žalobcu a žalovaný nemá so žalobcom uzavretú žiadnu písomnú zmluvu ohľadne výkonu v chránenej dielni žalobca uviedol, že v zmysle § 55 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v platnom znení požiadal príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie postavenia chránenej dielne. Toto mu bolo priznané. Následne uzavrel 9 pracovných zmlúv s deviatimi zamestnancami na dobu určitú s miestom výkone práce v priestoroch RMH, ktoré mu RMH prenajímala na základe nájomných zmlúv č. NZ 34/07-2007, NZ 35/07-2007 a NZ 35/0-2007 zo dňa 27.06.2007 a dodatkov k nim č. 1 zo dňa 01.11.2008 a č. 2 zo 01.12.2008. Žalobca požiadal o priznanie postavenia chránenej dielne z nasledovných dôvodov:

11. Všetci zamestnanci, s ktorými uzavrel pracovné zmluvy boli predtým zamestnancami v rovnakom pracovnom pomere s RMH, avšak vzhľadom na negatívny hospodársky výsledok nemocnice v roku 2007 RMH už nesplnila všetky formálne podmienky stanovené zákonom na to, aby jej bol priznaný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní. Za účelom zachovania činnosti chránených dielní žalobca následne sám získal status chránených dielní a z toho dôvodu došlo k ukončeniu všetkých pracovných pomerov s RMH a následnému bezprostrednému vzniku pracovných pomerov so žalobcom s tým, že zamestnanci pokračovali bezprostredne ďalej vo výkone činností v uvedených chránených dielňach v priestoroch RMH a žalobca mzdové náklady na uvedených zamestnancov na základe dohody so žalovaným žalovanému účtoval faktúrami, z ktorých časť je predmetom tohto súdneho sporu. O skutočnosti, že RMH využívala činnosti vykonávané v uvedených chránených dielňach a znášala náklady na ne svedčia údaje uvádzané vo výročných správach RMH za roky 2008 a 2009, čo možno preukázať dopytom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, prípadne výsluchom zamestnancov vykonávajúcich v predmetnom období práce v chránených dielňach. Žalobca mal za to, že neexistencia písomného vyhotovenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca účtoval RMH náklady spojené s činnosťou chránených dielní nevylučuje záver o existencii zmluvného vzťahu, nakoľko zákon písomnú formu takejto zmluvy nevyžaduje a existencia právneho vzťahu vyplýva zo správania sa RMH, ktorý od 01.07.2007 žalobcom účtované náklady na činnosť chránených dielní akceptoval a platil. Súčasná riaditeľka N.. J. L.Á. bola v tom čase námestníčkou RMH pre ekonomický úsek a hospodársku prevádzku, ku všetkých nákladom sa osobitne vyjadrovala a preto ju žiadal žalobca vypočuť v konaní ako svedka. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil dôkazy - pracovné zmluvy č.

1 - 9 zo dňa 28.06.2007, nájomné zmluvy č. NZ 34/07-2007, NZ 35/07-2007 a NZ 36/07-2007 zo dňa 27.06.2007 a dodatky k nim č. 1 zo dňa 01.11.2008 a č. 2 zo 01.12.2008 a zápisnice z rokovaní ohľadne dojednania nájomných zmlúv na prenájom zdravotníckej techniky a iných hnuteľných vecí.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu napadol, že zápisnice z rokovaní nie sú v evidencii žalovaného, ani RMH, preto ich neuznáva, v súvislosti s prenájmom zdravotníckej techniky, ako aj ostatných hnuteľných vecí sa vyžaduje ohlasovať vznik voľnej živnosti - prenájom hnuteľných vecí a keďže žalobca nemal v čase uzavretia zmlúv v predmete činnosti toto oprávnenie, neoprávnene podnikal. Podľa žalovaného nie je pravdou, že sa jednalo zo strany žalobcu len o správu vlastného majetku a z prenájmu nedosahoval zisk a za tým účelom žalovaný žiadal súd vyžiadať od žalobcu ročné účtovné závierky od roku 2005 do roku 2009. Súvis trestného stíhania N.. T. K. s týmto súdnym konaním videl žalovaný v tom, že žalobca si uplatňuje časť nájomného na základe nájomných zmlúv č. 1/2005, 3/2005 a 5/2006, avšak predmet nájmu - diagnostické prístroje mal žalobca poskytnúť RMH bezodplatne v rámci sponzorského daru, a teda ich nemal dávať do nájmu. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný označil a predložil dôkazy - nájomnú zmluvu č. NZ 01-05-2005 Revomed zo dňa 25.05.2005, zmluvu o poskytnutí finančného daru zo dňa 25.05.2005 a obžalobu Okresnej prokuratúry Revúca č. 1 Pv 259/10

- 46 zo dňa 26.09.2012.

13. Na pojednávaní dňa 12.03.2013 žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov v nej uvedených. V súvislosti s nedodržaním spôsobu konania v mene žalobcu podľa zápisu v obchodnom registri poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9Cmo/559/2003, podľa ktorého nedodržanie spôsobu konania by mohlo zakladať iba právo na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom na odstup času a uplynutie premlčacej doby by ale takýto postup nepripadal do úvahy z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

14. K tomuto argumentu žalovaný namietal, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2008, sp. zn. 5Cdo/42/2007 ide v takom prípade o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

15. K námietke neoprávneného podnikania žalobca doplnil, že má v predmete podnikania leasingovú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa aj nájom. Z dôvodu ochrany majetku nemocnice pred exekúciou vlastnil žalobca zdravotnícke zariadenia a prenajímal ich nemocnici a po skončení nájmu mal úmysel tieto za zostatkovú hodnotu predať nemocnici, čo sa aj v niektorých prípadoch stalo.

16. Pokiaľ ide o činnosť chránených dielní, tá bola podľa žalovaného protizákonná, pretože bola vykonávaná v priestoroch, ktoré tvorili prioritný majetok a ten nemohol byť prenajímaný podľa § 31a ods. 2 zákona o neziskových organizáciách, preto sú nájomné zmluvy č. NZ 34/07-2007, NZ 35/07-2007 a NZ 36/07-2007 zo dňa 27.06.2007 a dodatky k nim absolútne neplatné. Ďalej nebolo preukázané, že práce v chránených dielach skutočne prebiehali a v akom rozsahu ani oprávnenosť výšky mzdy. Naviac určité náklady na mzdy mohli byť žalobcovi refundované zo strany úradu práce.

17. Následne žalobca predložil súdu uznanie záväzku zo dňa 31.03.2010, ktorým malo dôjsť zo strany RMH k uznaniu dlhov zo zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa žalobcu sú uznaním aj inventarizácie záväzkov zo dňa 28.12.2009 a zo dňa 28.12.2010, ktoré predložil. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obo/22/2006 zo dňa 05.02.2008, podľa ktorého aj jednostranným prehlásením v rámci inventarizácie je možné uznať záväzok. Napokon súdu predložil dohodu o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2009, v ktorej sa uvádza, že časť predmetov nájmov odpredá RMH, čím chcel preukázať, že niektoré prenajímané hnuteľné veci (motorové vozidlá, drobný hnuteľný majetok ako kožené kreslá, dataprojektor, projekčné plátno, ako aj zdravotnícke zariadenia) prešli za zostatkovú hodnotu do vlastníctva RMH.

18. Na pojednávaní konanom dňa 03.04.2014 žalovaný doplnil svoju obranu ohľadne nájomných zmlúv o argument, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda že v čase uzatvorenia nájomných zmlúv bol vlastníkom prenajímaných vecí, resp. na základe odvodeného práva mal oprávnenie prenechať ich do užívania tretím osobám. Za tým účelom navrhol vykonanie dokazovania predložením kúpnych, resp. iných zmlúv ohľadne predmetov nájmov. Poukázal na § 27 zákona o neziskových organizáciách a zákaz konkurencie. Podľa žalovaného bolo zmyslom zmlúv obohatenie sa žalobcu na úkor žalovaného umožnené personálnym prepojením žalobcu a právneho predchodcu

žalovaného - RMH. Uznanie dlhu považoval za vyfabrikované dodatočne, a preto navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológia, či písmoznalectvo.

19. Na predmetnom pojednávaní žalobca potvrdil, že pokiaľ ide o chránené dielne, faktúrami sa fakturovali mzdové, ako aj odvodové náklady zamestnancov pracujúcich v chránených dielňach, pričom tieto neboli naviazané na konkrétne výkony, boli fakturované náklady na cenu práce zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach.

20. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 žalobca uviedol, že hoci v zmysle bodu 4.6 si pozáručný servis ohľadne predmetu nájmu podľa zmluvy č. 12/2007 zo dňa 26.02.2007 mal zabezpečiť priamo žalovaný so spoločnosťou Siemens, s.r.o., ale v skutočnosti ho platil žalobca dodávateľovi spoločnosti Siemens, ktorá ich fakturovala žalobcovi a hoci nie je preukázaná obchodnoprávna zmluva medzi žalobcom a žalovaným na preplatenie ceny servisu, poukázal na ustanovenie § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho upravuje práve tieto situácie a jednalo sa o konanie bez príkazu, kedy žalobca obstaral záležitosť žalovaného, pretože nevykonaním servisných zásahov do medicínskej techniky by mohlo dôjsť k jej znefunkčneniu, čo vzhľadom na verejný záujem poskytovania verejných služieb je potrebné vnímať ako situáciu, ktorú bolo potrebné zachovať a pokiaľ služby neplatil žalovaný, tak niekto tieto zaplatiť musel a bol to žalobca.

21. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 žalovaný trval na svojej obrane a pre prípad absolútnej neplatnosti zmlúv namietol premlčanie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia.

22. Dňa 14.01.2014 podal žalobca voči žalovanému na tunajší súd žalobu o zaplatenie 2.196,38 Eur titulom nezaplateného nájomného za mesiace január a február 2011 z faktúr č. FV11/004 zo dňa 13.01.2011 a FV11/008 zo dňa 23.02.2011 vystavených na základe vyššie nájomnej zmluvy č. 6/2006 zo dňa 02.01.2006. Právna vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cb/2/2014. Nárok odôvodnil rovnako ako v žalobe v tejto veci. Na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil predmetné faktúry. Súd v rámci hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3Cb/18/2012 a 4Cb/2014, ktoré sú ďalej vedené pod sp. zn. 3Cb/18/2012 a preto predmetom konania je zaplatenie 40.438,96 Eur s prísl.

23. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to výpisom žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sa, vložka č.: 754/S, historickým prehľadom údajov o žalobcovi z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica na č. l. 203 - 207 spisu, výpisom žalobcu zo Živnostenského registra Okresného úradu Rimavská Sobota, výpisom RMH z registra neziskových organizácií, rozhodnutím Obvodného úradu Banská Bystrica zo dňa 13.09.2011 o výmaze RMH z registra neziskových organizácií, rozhodnutím Obvodného úradu Banská Bystrica zo dňa 29.07.2011 o registrácii žalovaného do registra neziskových organizácií, výpisom žalovaného s registra neziskových organizácií, faktúrami č. FV09/071 zo dňa 31.05.2009, splatnou dňa 26.06.2009, FV09/073 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/074 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/075 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/076 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/077 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/078 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/079 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/080 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/081 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/082 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 21.07.2009, FV09/086 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 22.07.2009, FV09/088 zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 24.07.2009, FV09/090 zo dňa 31.07.2009, splatnou dňa 25.08.2009, FV09/091 zo dňa 31.07.2009, splatnou dňa 25.08.2009, FV09/094 zo dňa 31.07.2009, splatnou dňa 25.08.2009, FV09/096 zo dňa 17.08.2009, splatnou dňa 24.08.2009, FV09/098 zo dňa 31.08.2009, splatnou dňa 15.09.2009, FV09/099 zo dňa 31.08.2009, splatnou dňa 15.09.2009, FV09/102 zo dňa 31.08.2009, splatnou dňa 24.09.2009, FV11/004 zo dňa 13.01.2011, splatnou dňa 20.01.2011 a FV11/008 zo dňa 23.02.2011, splatnou dňa 02.03.2011, výzvou na plnenie zo dňa 21.04.2011, dekrétom o menovaní Ing. Daniely Pršebicovej do funkcie námestníka pre ekonomický úsek a hospodársku prevádzku zo dňa 30.01.2004, nájomnou zmluvou č. 1/2005 zo dňa 02.08.2005, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 2/2005 zo dňa 02.08.2005, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 3/2005 zo dňa 02.08.2005, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 5/2006 zo dňa 02.01.2006, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 6/2006 zo dňa 02.01.2006, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 8/2006 zo dňa 31.05.2006, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009,

nájomnou zmluvou č. 9/2006 zo dňa 31.05.2006, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 10/2006 zo dňa 06.07.2006, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 11/2006 zo dňa 01.12.2006, dodatkom k nej zo dňa 02.01.2009, nájomnou zmluvou č. 12/2007 zo dňa 26.02.2007, dodatkami k nej zo dňa 02.01.2009 a 14.09.2009, zápisnicami z rokovaní ohľadne dojednania nájomných zmlúv na prenájom zdravotníckej techniky a iných hnuteľných vecí, pracovnými zmluvami č. 1 - 9 zo dňa 28.06.2007, výsluchom a vyjadreniami štatutárnych orgánov žalobcu a žalovaného N.. T. K. H. N.. J. L. a výsluchom svedkov N.. K.Š. W. a T.. Y. K. na pojednávaniach v tejto veci vedenej pod sp. zn. 3Cb/18/2012, uznaním záväzku zo dňa 31.03.2010, dohodou o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2009, inventarizáciou záväzkov zo dňa 28.12.2009 a 28.12.2010, oboznámením sa s podstatným obsahom trestného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 7T/59/2012, najmä obžalobou Okresnej prokuratúry Revúca č. 1 Pv 259/10 - 46 zo dňa 26.09.2012 a rozsudkom trestného súdu sp. zn. 7T/59/2012 zo dňa 22.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/4/2015 zo dňa 25.02.2015.

24. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

25. V priebehu rokov 2005 - 2007 uzavreli na rokovaniach na jednej strane žalobca ako prenajímateľ, v ktorého mene sa rokovaní zúčastnili vtedajší členovia štatutárneho orgánu N.. K. W. ako predseda predstavenstva, N.. T. K. ako člen predstavenstva a Y. K. ako člen predstavenstva a na druhej strane právny predchodca žalovaného - RMH, v ktorého mene sa rokovaní zúčastnil štatutárny orgán - riaditeľ N.. T.Á. K., nájomné zmluvy č. 1/2005, 2/2005, 3/2005, 5/2006, 6/2006, 7/2006, 8/2006, 9/2006, 10/2006, 11/2006 a 12/2007 a dodatky k nim zo dňa 02.01.2009 a 14.09.2009. Predmetom nájmu boli rôzne zdravotnícke prístroje a zariadenia, elektrické kožené polohovateľné kreslá pre dialýzu s príslušenstvom, kožené kreslá na kolieskach, dataprojektor, projekčné plátno, bezpečnostné skrinky, motorové vozidlá zn. Škoda Felícia Pick-up a VW Pasat. Zároveň bola dohodnutá výška nájomného a doba trvania nájmu. Cena nájmu bola RMH fakturovaná zo strany žalobcu faktúrami č. FV09/073, FV09/074, FV09/075, FV09/076, FV096/077, FV09/078, FV09/079, FV09/080, FV096/081, FV09/082, FV09/090, FV09/091, FV09/099, FV09/098.

26. Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 7T/59/2012 zo dňa 22.10.2014 bol štatutárny orgán žalobcu - N.. T. K. uznaný vinným, že po tom, ako dňa 25. mája 2005 v Revúcej v postavení riaditeľa RMH (nemocnice v Revúcej) uzavrel so spoločnosťou REVOMED, s.r.o. IČO: 36 017 736 v zastúpení konateľom L.. Q. W. nájomnú zmluvu č. NZ 01-05-2005, kde v článku VI. tejto zmluvy sa nájomca - spoločnosť REVOMED, s.r.o. zaviazala prostredníctvom Revúckej rozvojovej a.s. Revúca, IČO: 36 622 699 poskytnúť prenajímateľovi - nemocnici na základe osobitnej zmluvy sponzorský dar vo výške 99 581,76 Eur (3.000.000,- Sk), v nadväznosti na to ešte toho istého dňa uzavrel ako štatutárny zástupca spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s. so spoločnosťou REVOMED, s.r.o. zmluvu o poskytnutí finančného daru, na základe ktorej spoločnosť REVOMED, s.r.o. darovala spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s. sponzorský finančný dar vo výške 99.581,76 Eur (3.000.000,- Sk), ktorý v zmysle článku II. tejto zmluvy bola povinná Revúcka rozvojová, a.s. použiť na obstaranie diagnostických prístrojov pre RMH (nemocnicu v Revúcej), pričom na základe týchto dvoch zmlúv ako štatutárny zástupca spoločnosti Revúcka rozvojová a.s. Revúca v období od 25.5.2005 do 31.12.2005 zakúpil tri diagnostické prístroje, a to:

27. v mesiaci jún 2005 od spoločnosti Ekona s.r.o. Žilina ergometrický komplet s príslušenstvom v hodnote 16.172,94 Eur (487.226,- Sk), kde kúpna cena bola uhradená do 31.12.2005, pričom dňa 02.08.2005 spoločnosť Revúcka rozvojová a.s. takto zakúpený diagnostický prístroj prenajala na základe nájomnej zmluvy č. 1/2005 Revúckej medicínsko - humanitnej n.o. Revúca (nemocnici v Revúcej) za mesačné nájomné vo výške 253,03 Eur (7.623,- Sk), pričom RMH (nemocnica v Revúcej) za obdobie prenájmu od mesiaca august 2005 do mesiaca december 2009 uhradila Revúckej rozvojovej a.s. Revúca sumu v celkovej výške 11.639,75 Eur,

a. v mesiaci júl 2005 od spoločnosti Intes Poprad s.r.o. biochemický analyzátor Cobas Integra 400 Plus, výrobné číslo 396929 s príslušenstvom v hodnote 81.418,98 Eur (2.452.828,30 Sk), z ktorej v roku 2005 bola uhradená časť kúpnej ceny vo výške 16.961,63 Eur (510.986,- Sk), pričom dňa 02.08.2005 spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s. takto zakúpený diagnostický prístroj prenajala na základe nájomnej zmluvy č. 3/2005 Revúckej medicínsko - humanitnej n.o. Revúca (nemocnici v Revúcej) za mesačné nájomné vo výške 1.273,38 Eur (38.362,- Sk), pričom Revúcka medicínsko - humanitná n.o. Revúca

(nemocnica v Revúcej) za obdobie prenájmu od mesiaca august 2005 do mesiaca november 2010 uhradila Revúckej rozvojovej, a.s. sumu v celkovej výške 58.575,84 Eur, b. v mesiaci november 2005 od spoločnosti Eurolab Lambda a.s. Bratislava prístroj Glucose Analyzer Super GL, výrobné číslo 423 s príslušenstvom v hodnote 8.733,62 Eur (263.109,- Sk), kde kúpna cena bola uhradená do 31.12.2005, pričom dňa 02.01.2006 spoločnosť Revúcka rozvojová a.s. Revúca takto zakúpený diagnostický prístroj prenajala na základe nájomnej zmluvy č. 5/2006 Revúckej medicínsko

- humanitnej n.o. Revúca (nemocnici v Revúcej) za mesačné nájomné vo výške 240,45 Eur (7.244,- Sk), pričom Revúcka medicínsko - humanitná n.o. Revúca ( nemocnica v Revúcej) za obdobie prenájmu od mesiaca január 2006 do mesiaca december 2009 uhradila Revúckej rozvojovej a.s. Revúca sumu v celkovej výške 9.858,66 Eur, čím neposkytnutím sponzorského daru - diagnostických prístrojov, ktoré boli určené RMH (nemocnici v Revúcej) uviedol Revúcku medicínsko-humanitnú n.o. Revúca (nemocnicu v Revúcej) do omylu a spôsobil jej tým priamu majetkovú škodu vo výške 80.074,25 Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú stranu Revúcku medicínsko - humanitnú, n.o. Revúca (táto však v čase vyhlásenia rozsudku už neexistovala, teda jej právneho nástupcu označovaného ako nemocnicu v Revúcej, t.j. správne žalovaného) s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

28. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/4/2015 zo dňa 25.02.2015 bolo odvolanie žalovaného voči predmetnému rozsudku zamietnuté a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2015.

29. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia súdov vydané v trestnom konaní, ktorými je súd v zmysle § 193 viazaný pokiaľ ide o posúdenie skutku ako trestného činu a toho, kto ho spáchal, súd nevykonal dokazovanie nájomnou zmluvu č. NZ 01-05-2005 Revomed zo dňa 25.05.2005 ani zmluvou o poskytnutí finančného daru zo dňa 25.05.2005, nakoľko by to bolo nadbytočné.

30. Žalobcovi bolo rozhodnutím príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny priznané postavenie chránenej dielne. Na základe uvedeného následne uzavrel dňa 28.06.2007 9 pracovných zmlúv na dobu určitú do 30.06.2010 so zamestnancami chránených dielní s dátumom nástupu do práce dňa 01.07.2007. Náklady spojené s činnosťou chránených dielní, najmä mzdové náklady si žalobca fakturoval od žalovaného faktúrami č. FV09/071, FV09/088, FV09/094, FV09/102.

31. Faktúrami č. FV09/086 a FV09/096 refakturoval žalobca žalovanému cenu servisných výkonov na prenajímanej zdravotníckej technike - CT, ktorú fakturovala žalobcovi spoločnosť Siemens s.r.o. za uskutočnenie servisných výkonov. Z nájomnej zmluvy č. 12/2007 zo dňa 26.02.2007, konkrétne bodov 4.5. a 4.6. vyplýva, že ohľadne predmetu nájmu žalobca ako prenajímateľ poskytoval RMH ako nájomcovi bezplatný záručný servis vrátane náhradných dielov po dobu 12 mesiacov od uvedenia predmetu nájmu do prevádzky a žalovaný je ďalej povinný zabezpečiť si pozáručný servis s dodávateľom zariadenia, t.j. Siemens s.r.o. a kópiu zmluvy predložiť žalobcovi ako prenajímateľovi.

32. Z rozhodnutia Obvodného úradu Banská Bystrica č. OBU-BB-VS2-2011/06882-00002 zo dňa 29.07.2011 vyplýva, že dňom nadobudnutia jeho právoplatnosti (29.07.2011) vznikol žalovaný. Z rozhodnutia Obvodného úradu Banská Bystrica č. OBU-BB-VS2-2011/07275-2 zo dňa 13.09.2011 vyplýva, že na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 30.08.2011 došlo k zrušeniu spoločnosti RMH v dôsledku jej zlúčenia so žalovaným a nadobudnutím právoplatnosti uvedeného rozhodnutia (14.09.2011) došlo výmazom z príslušného registra k zániku uvedenej spoločnosti. Súd nevykonal dokazovanie rozhodnutím vlády SR o transformácii RMH zo dňa 11.12.2002, zakladacou listinou o založení neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby zo dňa 23.12.2002, štatútom neziskovej organizácie zo dňa 23.12.2002 a uznesením vlády SR č. 1350 z 11.12.2002, pretože by to bolo pre účely tohto konania nadbytočné.

33. Štatutárny orgán žalobcu - N.. T. K. vo svojich výpovediach na pojednávaniach v tejto veci v podstate aj keď zoširoka uvádzal to, čo tvrdil žalobca vo svojich vyjadreniach vo veci a vysvetľoval, že k daným riešeniam (uzatváraniu nájomných zmlúv, zriadeniu chránených dielní v mene žalobcu) ho viedla zlá hospodárska situácia RMH a hrozba exekúcie. Ohľadne podpisov vtedajšej námestníčky pre ekonomický úsek a hospodársku prevádzku - N.. J. L. na niektorých nájomných zmluvách uviedol, že

mala oprávnenie za neho podpisovať zmluvy. Potvrdil, že v čase uzatvárania nájomných zmlúv, zmluvy o preplácaní miezd zamestnancov chránených dielní a zmluvy o preplácaní servisných výkonov bol akcionárom žalobcu.

34. Súčasný štatutárny orgán žalovaného - N.. J. L. pri svojom výsluchu na pojednávaní poprela, že by mala takéto oprávnenie. Uviedla, že výkony chránených dielní žalovaná nepotrebovala. Ohľadne preplácania faktúr v minulosti uviedla, že sa tak dialo na pokyn vtedajšieho štatutárneho orgánu RMH - N.. T. K. a upozorňovala ho na nevýhodnosť nájomných zmlúv pre RMH.

35. Svedkyňa X.. Y. K. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 14.01.2014 stručne popísala priebeh rokovaní, z ktorých boli vyhotovené zápisnice, a to že sa preberalo, za akých podmienok sa budú zdravotnícke zariadenia prenajímať RMH. Potvrdila obsah zápisníc a že podpisy na nich sú jej.

36. Svedok N.. K. W. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 14.01.2014 potvrdil, že podpisoval nájomné zmluvy, vie o rokovaniach, avšak na ich bližší priebeh sa vzhľadom na odstup času nepamätá. Taktiež potvrdil, že podpisy na zápisniciach z rokovaní sú jeho.

37. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

38. V dôsledku zlúčenia RMH so žalovaným je tento jej právnym nástupcom.

39. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len "OZ") nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

40. Zo zápisníc z rokovaní zo dní, kedy bolo vyhotovené aj písomné znenie nájomných zmlúv vyplýva, že ich výsledkom bolo uzavretie nájomných zmlúv, kde boli určené zmluvné strany - žalobca ako prenajímateľ a RMH ako nájomca, dohodnutý predmet nájmu, cena nájmu a doba nájmu. Zmluvy mali teda zákonom (ust. § 663 vyžadované podstatné náležitosti. Aj keď pri podpise písomných vyhotovení zmlúv nebol dodržaný spôsob konania (podpisovania) v mene žalobcu, nakoľko ich za žalobcu podpísal len vtedajší predseda predstavenstva N.. K. W., hoci ich mali podpísať dvaja členovia predstavenstva, tento nedostatok nespôsobuje neplatnosť nájomných zmlúv, pretože pre ich platnosť sa nevyžaduje písomná forma, vôľa oboch členov štatutárneho orgánu žalobcu uzavrieť nájomné zmluvy s daným obsahom bola daná ich účasťou na rokovaniach a podpisom zápisníc. Preto sa súd nevysporadúval s otázkou, či nedodržanie spôsobu konania v mene žalobcu spôsobuje relatívnu alebo absolútnu neplatnosť nájomných zmlúv. Z vyššie uvedeného dôvodu je nepodstatná aj skutočnosť, že časť písomných nájomných zmlúv (č. 6/2006, 7/2006, 8/2006, 9/2006 podpísala za žalovaného vtedajšia námestníčka pre ekonomický úsek a hospodársku prevádzku, hoci nebolo v konaní preukázané, že by na to mala oprávnenie, pretože na rokovaní bol vždy prítomný a ich obsah odsúhlasil podpisom zápisníc vtedajší riaditeľ RMH - N.. T. K.. Nájomné zmluvy boli teda uzatvorené ústne, pri ich uzatváraní bol pri prejave vôle žalobcu dodržaný v obchodnom registri uvedený spôsob konania v mene žalobcu a dôkazom o tom a o obsahu nájomných zmlúv sú zápisnice z rokovaní. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že prenájom zdravotníckej techniky nemá žalobca v predmet podnikania, k tomu súd uvádza, že prekročenie rozsahu podnikateľského oprávnenia nemá v zmysle § 3 ods. 1 vplyv na platnosť uvedených právnych úkonov.

41. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

42. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa 415 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

44. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy č. 1/2005, 3/2005 a 5/2006, súd ma za to, že boli uzatvorené v rozpore so zákonom, nakoľko ich uzatvorením došlo k spáchaniu trestného činu, z ktorého bol štatutárny orgán žalobcu - N.. T. K. uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 7T/59/2012 zo dňa 22.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/4/2015 zo dňa 25.02.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 25.02.2015. Predmet nájmu mal byť daný žalovanému, resp. RMH ako dar bezodplatne, preto sú nájomné zmluvy v zmysle § 39 pre rozpor so zákonom neplatné a z titulu ich neplatnosti nedošlo na strane žalovaného na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, ale naopak platením nájomného vznikla žalovanému, resp. RMH škoda. V časti nájomného požadovaného na základe predmetných nájomných zmlúv je teda žaloba nedôvodná.

45. Podľa § 27 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v platnom znení (ďalej len "zákon o neziskových organizáciách") člen správnej rady, riaditeľ a člen dozornej rady (revízor) nesmie a) vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou neziskovej organizácie, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody neziskovej organizácie.

Pokiaľ ide o ostatné nájomné zmluvy, na základe ktorých si žalobca v tomto konaní uplatňuje nájomné, súd má za to, že ich uzatvorením vzhľadom na personálne prepojenie žalobcu a žalovaného v čase ich uzatvorenia a majetkovú účasť štatutárneho orgánu žalobcu - N.. T. K., ktorý sám aj na pojednávaní v tejto veci pri svojom výsluchu uviedol, že bol akcionárom spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s., má súd za to, že N.. T. K.Š. nie síce vo vlastnom mene, ale na účet žalobcu - Revúckej rozvojovej, a.s. a aj na svoj účet, keďže mal z uzatvorenia nájomných zmlúv prospech vzhľadom na jeho majetkovú účasť u žalobcu, konal v rozpore so zmyslom a účelom zákazu konkurencie podľa § 27 zákona o neziskových organizáciách, čím by v prípade priznania nájomného hoc aj z titulu bezdôvodného obohatenia pre neplatnosť nájomných zmlúv pre rozpor so zákonom žalovanému spôsobil škodu v prospech žalobcu. Práve zmyslom a účelom zákazu konkurencie je predchádzať situáciám, keď sú spoločnosti prepojené, na úkor jednej vzniká prospech druhej, čím vlastne dochádza k "dohadzovaniu" si obchodov. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 3 z 01.07.2008, podľa ktorého: "Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona."

46. Účelom zákazu konkurencie je práve predchádzať konfliktu záujmov v prípade personálneho či majetkového prepojenia viacerých spoločností, či organizácií. Súd má ďalej za to, že uzatvorenie nájomných zmlúv na zdravotnú techniku, resp. iné hnuteľné veci, ktoré žalovaný využíval na predmet svojej činnosti, je aj obchodom súvisiacim s predmetom činnosti žalovaného. RMH síce nemala priamo v predmete činnosti uvedené, že by vykonávala podnikanie, čo sa týka nájmu zdravotníckej techniky, ale túto zdravotnícku techniku využívala na predmet svojej činnosti, a to je zabezpečovanie verejne

prospešnej služby - zdravotníckej starostlivosti. Súd preto pre rozpor nájomných zmlúv s ust. § 27 zákona o neziskových organizáciách má za to, že nájomné zmluvy sú absolútne neplatné v zmysle § 39 a žalobcovi nemožno priznať plnenie ani titulom bezdôvodného obohatenia, lebo tým pádom by žalovanému tak či onak vznikla škoda, ktorej je potrebné predchádzať. Porušenie zákazu konkurencie totiž vo svojich dôsledkoch znamenalo, že v dôsledku personálneho prepojenia žalobcu a RMH žalobca "nanútil" RMH nájomné zmluvy a v prípade ich neuzavretia by nedošlo k užívaniu predmetu nájmu RMH a teda ani k vzniku bezdôvodného obohatenia. Je totiž otázne, či v prípade, ak by žalobca a RMH personálne prepojené v osobe N.. T. K.Š. neboli, by bolo k uzatvoreniu nájomných zmlúv za daných podmienok a užívaniu predmetov nájom došlo. Súd má preto aj za to, že konaním (uzatvorením zmlúv) N.. T. K., ktorý bol zároveň štatutárom Revúckej rozvojovej, a.s. a zároveň v tom čase riaditeľom neziskovej organizácie došlo aj k porušeniu dobrých mravov. Neobstojí ani argument, že predmety nájmov neboli RMH odpredané. Ale iba prenajímané preto, že jej hrozila exekúcia, pretože to, čo by zaplatila na nájme by podľa žalobcu zaplatila ako kúpnu cenu (keďže podľa jeho tvrdenia cena nájmu dokopy predstavovala kúpnu cenu predmetu nájmu, ktorú z nájomného žalobca postupne platil dodávateľom), teda vo finančnom vyjadrení mala RMH finančné zdroje, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súd pre nadbytočnosť nevykonal dokazovanie zoznamom akcionárov za rok 2009, účtovnými závierkami žalobcu za roky 2005 - 2009, ani opätovným výsluchom N.. T. K.. Taktiež vzhľadom na absolútnu neplatnosť nájomných zmlúv nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie oboznámením sa s obsahom prípadných kúpnych zmlúv na zdravotnícku techniku, či iné hnuteľné veci, resp. iných zmlúv za účelom preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na prenájom zdravotníckej techniky, či iných hnuteľných vecí.

47. Z rovnakého dôvodu - pre rozpor so zákonom (ust. § 27 zákona o neziskových organizáciách), resp. pre rozpor s dobrými mravmi by boli v prípade preukázania ich uzatvorenia neplatné aj zmluvy na preplácanie miezd a servisných výkonov a z rovnakého dôvodu by žalobca nemal právo na bezdôvodné obohatenie. Preto sa súd námietkou premlčania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného nezaoberal.

48. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej len "") zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

49. Podporne súd uvádza, že zmluva o preplácaní miezd by bola neplatná aj z dôvodu, že by obchádzala účel a zmysel zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o službách zamestnanosti"), ale aj § 118 Zákonníka práce, a preto aj v prípade preukázania jej uzatvorenia, by bola absolútne neplatná. Súd zdôrazňuje, že je viazaný žalobou tak, ako ju skutkovo vymedzil žalobca. Žalobca nevymedzil nárok ako cenu za vykonané dielo pre žalovaného, ale v samotných písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní konanom dňa 03.04.2014 uvádzal, že pokiaľ ide o chránené dielne, faktúrami sa fakturovali mzdové, ako aj odvodové náklady zamestnancov pracujúcich v chránených dielňach, pričom tieto neboli naviazané na konkrétne výkony, boli fakturované náklady na cenu práce zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach. Žalobca teda požadoval od žalovaného, resp. RMH to, čo vyplatil na mzdách, či odvodoch za zamestnancov chránených dielní. Súd preto nevykonal dokazovanie výsluchom zamestnancov chránených dielní či, aké a v akom rozsahu boli vykonávané práce pre žalovaného, resp. RMH. Súd má za to, že ak príslušný úrad práce podľa zákona o službách zamestnanosti musí skúmať, či určitý zamestnávateľ spĺňa podmienky preto, aby mohol zriadiť chránenú dielňu, a právnemu predchodcovi žalovaného - RMH toto oprávnenie prevádzkovať chránenú dielňu odňal na základe toho, že neboli splnené podmienky podľa zákona o službách zamestnanosti na prevádzkovanie dielne a poskytovanie príspevkov zo strany RMH, tým, že žalobca získal oprávnenie na prevádzkovanie chránenej dielne a následne žiada refundáciu miezd od žalovaného, obišiel rozhodnutie úradu práce a zmysel zákona o službách zamestnanosti, lebo to by v konečnom dôsledku znamenalo, že de facto akoby naďalej zamestnával a chránené dielne udržiaval žalovaný a nie žalobca, ktorému by bolo všetko s tým spojené preplatené. Taktiež mzdy má v zmysle § 118 Zákonníka práce platiť zamestnávateľ svojim zamestnancom. Ak by žiadal refundáciu miezd od niekoho iného, aj keď ich reálne vyplatil, došlo by tým k obídeniu zmyslu tohto ustanovenia. Nakoľko prípadná zmluva o preplácaní miezd by bola absolútne neplatná, súd nevykonal dokazovanie ani za účelom zistenia, v akom rozsahu boli výdavky na chránené dielne hradené z príspevkov úradu práce odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 28.03.2013, rekapituláciou miezd na č. l. 209 - 213 spisu, dodávateľskými faktúrami na chránené dielne na č. l. 214 spisu, sumarizáciou chránených dielní roky 2007 - 2010, úhradou osobných nákladov,

nájmov a ostatných nákladov pre zamestnancov pracovísk CHD od VII.2007 do XII.2009 v RR, a.s. na č. l. 485 - 488 spisu. Taktiež je nepodstatné, či následne boli zamestnanci chránených dielní zamestnaní u RMH, preto súd nevykonal dokazovanie ani pracovnými zmluvami č. 493, 494, 495, 498, 497, 499, 500 zo dňa 21.12.2009. taktiež vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval posudzovanie platnosti zmluvy o preplácaní miezd z hľadiska toho, že na prevádzku chránených dielní mal byť prenajatý prioritný majetok RMH, čo zákon zakazuje, za nadbytočné, a preto nevykonal dokazovanie ani nájomnými zmluvami č. NZ 34/07-2007, NZ 35/07-2007 a NZ 36/07-2007 zo dňa 27.06.2007 a dodatkami k nim č. 1 zo dňa 01.11.2008 a č. 2 zo 01.12.2008, faktúrami na č. l. 381 - 383, ani výpisom z listu vlastníctva č. 4507, okres Revúca, obec Revúca, katastrálne územie Revúca, či súpisom navrhovaného prioritného majetku, ani výročnými správami RMH za roky 2008 a 2009.

50. Pokiaľ ide o zmluvu o preplácaní servisných výkonov, aj pre ňu platí to, čo súd uviedol vyššie. Podporne súd uvádza, že z bodu 4.6. nájomnej zmluvy č. 12/2007 zo dňa 26.02.2007 vyplýva, že RMH si sama mala zabezpečovať pozáručný servis so spoločnosťou Siemens, s.r.o., preto prípadné uzatvorenie zmluvy s uvedenou spoločnosťou žalobcom a nie žalovaným je v rozpore s uvedeným dojednaním. Na základe uvedeného ustanovenia teda žalobca ani nemá právo na refakturovanie ceny servisu od žalovaného a je porušením nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalobca argumentuje, že konal bez príkazu v zmysle § 742 a nasl. OZ, pretože nevykonaním potrebného servisu by hrozila na predmete nájmu škoda, súd má za to, že uvedené ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje. Správny a férový postup zo strany žalobcu by spočíval v tom, že by upozornil žalovaného, že si má plniť záväzok z nájomnej zmluvy a zabezpečiť pozáručný servis so spoločnosťou Siemens, s.r.o. a len v prípade, že RMH by na to nereagovala, v záujme odvrátiť prípadnú škodu na predmete nájmu mohol konať namiesto žalovaného. Navyše v konaní nebolo preukázané, že v čase obstarania pozáručného servisu zo strany žalobcu hrozila na predmete nájmu nejaká škoda. Žalobca mohol nanajvyš konať bez príkazu a bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného až vtedy, kedy by škoda hrozila, nie kedykoľvek dôvodiac, že raz by bez servisu určite vznikla. Napokon a to je najpodstatnejšie, na konanie bez príkazu nebol žiaden dôvod, nič nebránilo RMH zabezpečiť pozáručný servis, pretože štatutárnym orgánom tak žalobcu, ako aj RMH bol v roku 2009 (kedy bola spoločnosťou Siemens s.r.o. fakturovaná cena servisu žalobcovi, ako vyplýva z faktúr a podkladov na č. l. 384 - 391) N.. T. K., dokonca v mene žalovaného mohol konať sám. Preto na preplácanie servisných výkonov nebol daný žiaden relevantný dôvod. Súd preto nepovažoval za potrebné osobitne dokazovať uzatvorenie zmluvy na preplácanie servisných výkonov.

51. Napokon sa súd pre úplnosť zaoberal posúdením právneho úkonu označeného ako uznanie záväzku.

52. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len "OBZ") táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

53. Podľa § 3 ods. 1 platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

54. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

55. Podľa § 192 skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

56. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nájomné zmluvy sú absolútne neplatné a prípadné uzavreté zmluvy na preplácanie miezd a servisných výkonov by boli taktiež absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez ohľadu na to, či túto neplatnosť niektorá zo strán sporu namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda na jeho základe nemožno priznať plnenie. Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na základe tohto právneho úkonu už došlo k plneniu, je teda nepodstatná námietka žalobcu, že do výmeny štatutárneho orgánu RMH záväzky zo zmlúv platila. Pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania nie je možné priznať plnenie požadované žalobcom. Uznanie záväzku, resp. dlhu je akcesorickým zabezpečovacím záväzkom k hlavnému záväzku, teda ak

je absolútne neplatný hlavný záväzok, je absolútne neplatný aj od neho odvodený vedľajší záväzok. Ak sú hlavné záväzkové vzťahy absolútne neplatné, dlh nemôže existovať ani trvať v čase jeho uznania, čím bola vyvrátená domnienka založená uznaním dlhu (záväzku), že dlh v čase uznania existoval a trval. Preto len podporne sa súd zaoberal platnosťou a režimom, ktorým sa uznanie dlhu, resp. záväzku spravuje. Ak by totiž aj hlavný záväzok nebol neplatný, neznamená to, že vedľajší záväzok je automaticky platný. Uznanie dlhu zvýhodňuje veriteľa v tom zmysle, že nie je povinný preukazovať existenciu záväzku, teda dôkazné bremeno ohľadne jeho neexistencie napriek uznaniu dlhu sa presúva na dlžníka. Dokazovať samozrejme netreba to, čo spadá pod právne posúdenie veci. Posúdenie režimu zmlúv a uznania záväzku, resp. dlhu podľa toho, či sa spravujú Občianskym alebo Obchodným zákonníkom má význam z hľadiska posudzovania platnosti uznania dlhu. Občiansky zákonník totiž vyžaduje iné podstatné náležitosti pre uznanie dlhu ako pre uznanie záväzku. Z doteraz vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvorením nájomných zmlúv, resp. prípadným uzatvorením zmlúv na preplácanie miezd a preplácanie servisných výkonov (by) prekročil rozsah svojho podnikania, nakoľko ani v obchodnom registri, ani v živnostenskom registri nemá evidovaný ako predmet činnosti prenájom zdravotníckej techniky, či hnuteľných vecí. Neobstojí argument žalobcu, že nájom možno zahrnúť pod leasingovú činnosť, ktorá spadá pod jeho predmet podnikania, pretože v rámci leasingovej zmluvy je vopred dohodnuté, že pri splnení tam stanovených podmienok sa predmet zmluvy stane vlastníctvom nájomcu. Nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a RMH takúto klauzulu neobsahujú. Je nepodstatné aj tvrdenie žalobcu, že po zaplatení kúpnej ceny predmetov nájmov z nájomného by ich odpredal žalovanému, čo sa v niektorých prípadoch aj stalo, pretože to musí byť dohodnuté vopred, nie nechané na vôľu prenajímateľa. Ani zmluva o ukončení nájmu neobsahuje ustanovenie, že žalobca odpredáva predmet nájmu do vlastníctva RMH, len akýsi prísľub do budúcna, že predmet nájmu odpredá a navyše sa netýka všetkých predmetov nájmu v tejto veci. Nájom teda nie je leasingová činnosť. Vzhľadom na uvedené podľa súdu potom nie je splnený ani predpoklad § 261 ods. 1 OBZ, ktorý hovorí, že o obchodné záväzkové vzťahy ide len vtedy, ak zmluvy boli uzatvorené pri alebo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Preto súd považoval za nadbytočné skúmať majetkovú účasť štátu v neziskovej organizácii - u žalovaného a či by išlo o obchodný záväzkový vzťah z jeho strany v zmysle § 261 ods. 2 OBZ, keďže zabezpečuje verejné prospešné služby, pretože už u žalobcu nie je splnená podmienka, že vykonával podnikateľskú činnosť pri uzatváraní zmlúv. Súd teda uzatvára, že všetky nájomné zmluvy, ako aj prípadné zmluvy o preplácaní miezd a servisných výkonov sa spravujú (by sa spravovali) režimom Občianskeho zákonníka. Preto aj uznanie záväzku je vlastne uznaním dlhu podľa Občianskeho zákonníka.

57. Podľa názoru súdu uznanie dlhu nemá Občianskym zákonníkom vyžadované podstatné náležitosti. V uznaní dlhu nie je uvedená výška dlhu zo zmlúv ku dňu uznania, je tam len všeobecne konštatované, z akých záväzkov mali tieto dlhy vzniknúť, avšak nie je vôbec jasné, v akej výške boli ku dňu uznania. Teda uznanie dlhu nie je konkrétne uvedené čo do výšky. Napokon v ust. § 558 sa výslovne uvádza, že dlžník musí uznávať, že zaplatí dlh veriteľovi. V uznaní dlhu dlžník síce hovorí, že dlh uznáva, chýba tam však práve prísľub, že ho zaplatí. Preto je podľa názoru súdu uznanie dlhu absolútne neplatné pre absenciu jeho podstatných náležitostí. Vzhľadom na to, ako aj absolútnu neplatnosť uznania dlhu pre absolútnu neplatnosť hlavných záväzkov nemá právny význam vykonávať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia, či písmoznalectvo za účelom preukázania, či uznanie dlh bolo urobené dodatočne, ani vykonanie dokazovania porovnaním pečiatky na uznaní dlhu s evidenciou vzorov pečiatok u žalovaného v roku 2010. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku zmlúv teda vzhľadom na neplatnosť uznania dlhu zostalo na žalobcovi.

58. Pokiaľ ide o inventarizácie záväzkov zo dňa 28.12.2009 a 28.12.2010, tieto nemožno považovať za uznanie dlhu, pretože sa v nich nenachádza prehlásenie že RMH dlhy uznáva, len že žiada o odsúhlasenie zostatkov, a v prípade pasivity žalobcu ich bude považovať za správne a uznané zo strany žalobcu. To však nie je prehlásením o uznaní dlhu zo strany žalovaného.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

60. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 61. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 nasledovne: 63. Žalovaný má plný úspech vo veci, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 a § 263 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 64. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.