Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Em-1-2016.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Subarea
9Em/1/2016
Uznesenie
Okresný súd Lučenec o výkone rozhodnutia oprávneného E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. O.. XXXX/XX/, A.Č., zast. JUDr. Adriana Krpčiarová, advokát, Kováč / Krpčiarová & partners, s.r.o., M. Bela č. 2, Lučenec proti povinnej E. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. O.. XXXX/XX, A., za účasti maloletého dieťaťa M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. O.. XXXX/XX, A., takto
rozhodol:
I. Konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .
II. V y h l a s u j e , že nemá právomoc na konanie vo veci.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 22.09.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX v zmysle § 371 ods. 4, § 370 ods. 1, § 386 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku.
2. Oprávnený- otec maloletého dieťaťa v návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/50/2016-16 zo dňa 03.08.2016 súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa M. E. do jeho osobnej starostlivosti a zároveň určil povinnosť matke- povinnej v tomto konaní povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne odo dňa rozhodnutia o neodkladnom opatrení., vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, pričom zároveň súd uložil matke povinnosť zdržať sa vycestovania do zahraničia spolu s maloletým M. E., nar. XX.XX.XXXX a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 4P/50/2016.
3. Povinná predmetné rozhodnutie súdu naďalej nerešpektuje, nakoľko aj napriek opakovaným výzvam zo strany otca ( ústne, formou SMS správ ) nereaguje žiadnym spôsobom a odmieta mal. syna otcovi, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti vrátiť, pričom maloletému znemožňuje akýkoľvek kontakt s otcom ako aj starými rodičmi. Otec po vydaní predmetného uznesenia matke opakovane umožnil stretávať sa s maloletým synom M., no aj napriek jeho snahe riešiť vzniknutú situáciu s ohľadom predovšetkým na mal. syna M., matka syna dňa 27.08.2016 nevrátila otcovi a opäť ho uniesla do S.. Od tohto dňa otec mal. M. nevidel, nemá o synovi žiadne správy a matka s ním odmieta komunikovať.
4. Oprávnený uviedol, že maloletý M. žil v A., kde navštevoval aj škôlku na S. O.., mal zabezpečenú zdravotnú starostlivosť u svojej obvodnej lekárky E.. P., navštevoval starých rodičov ( zo strany otca, ako aj matky ), mal vytvorených množstvo sociálnych kontaktov, ktoré sa matka opakovaným únosom do cudziny snažila násilne pretrhnúť. Mal. M. neovláda nemecký jazyk, preto je dôvodná obava, že rečová bariéra ktorú mu matka nerešpektovaním predmetného neodkladného opatrenia zámerne vytvorila,
spôsobí nezvratnú ujmu na jeho zdravotnom psychickom ako aj fyzickom vývoji, pričom takejto ujme maloletého syna vystavuje matka aj tým, že neumožňuje mal. M. kontakt s otcom.
5. Podľa vedomostí otca, matka mal. M. odhlásila napr. z trvalého pobytu v A. dňa 12.08.2016, t.j. potom ( neodkladné opatrenie - uznesenie - bolo vydané a vykonateľné dňom 03.08.2016) , čo už vedela o skutočnosti, že má zakázané vycestovať do cudziny s mal. synom M.. Matka vykonala niekoľko ďalších podstatných krokov týkajúcich sa mal. syna M., ktoré otcovi neoznámila, pričom zámerne vyhlásila maloletého aj zo zdravotnej poisťovne, od obvodnej lekárky a rovnako vyhlásila maloletého zo škôlky. Týmto konaním sa matka snažila a snaží vytvoriť dojem, že obvyklým pobytom mal. M. je S. republika, čo vôbec nie je pravdou, keďže mal. M. vyrastal a žil od narodenia v A.. S poukazom na uvedené skutočnosti je preto zrejmé, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný zo strany otca dôvodne, keďže už v predmetnom návrhu otec uviedol, že má obavu o to, že matka E. R. maloletého syna M. unesie do cudziny, čo urobila už opakovane, naposledy po vydaní neodkladného opatrenia.
6. Nakoľko otec E. E. matke E. R. nikdy žiaden súhlas s tým, aby mohla s maloletým synom M. vycestovať do cudziny a žiť s maloletým synom M. v cudzine, považuje jej správanie za tendenčné, účelové a vedomé porušovanie nariadeného neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 373 Civilného mimosporového poriadku na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
10. Nahliadnutím do súdneho spisu súd zistil, že jeho súčasťou je aj rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/50/2016-16 zo dňa 03.08.2016, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 03.08.2016. Predmetným rozhodnutím súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosť k maloletému dieťaťu, zveril maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca E. E., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň matke - povinnej v tomto konaní uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80,- Eur mesačne počnúc dňom 30.07.2016 a tiež jej uložil povinnosť zdržiavať sa vycestovania do zahraničia s maloletým dieťaťom M. E., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosť k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 4P/50/2016.
11.V zmysle článku 20 bod 1 Nariadenia rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 ( ďalej len nariadenie ) v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
12. V zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.
13. V zmysle článku 21 bod 1 nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.
14. V zmysle článku 28 bod 1 nariadenia rozsudok o výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v tomto členskom štáte a ktorý bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.
15. Podľa článku 17 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
16. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu konať v danej veci. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto ak tu nie je daná právomoc, súd konanie musí zastaviť.
17. Z návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že oprávnený sa domáha výkonu rozhodnutia na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/50/2016-16 zo dňa 03.08.2016, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 03.08.2016. Predmetným uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle článku 20 nariadenia v oblasti osobnej starostlivosti o dieťa a zároveň uložil povinnej povinnosť zdržať sa vycestovania do zahraničia spolu s maloletým dieťaťom M. E., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 4P/50/2016.
18.Súd pri rozhodovaní v danej veci postupoval v zmysle zásady uvedenej v č.l. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že ustanovenia tohto zákona vyložil v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie- rozsudok Súdneho dvora z 15.júla 2010 vo veci C- 256/09 Bianca Purrucker proti Guillermovi Vallésovi Pézezovi, v ktorom Súdny dvor Európskej únie vyslovil právny názor, že ustanovenia článku 21 a nasl. Nariadenia rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa neuplatňujú na neodkladné opatrenia v oblasti osobnej starostlivosti o dieťa spadajúce pod článok 20 nariadenia, čo je aj daný prípad.
19. Na základe uvedeného právneho stavu rozhodnutie v tejto veci o výkone rozhodnutia vo veci maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky preto súd konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil a zároveň vo veci vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť (článok 21 a nasl. nariadenia), pretože vzhľadom na tú skutočnosť, že oprávnený sa domáha výkonu rozhodnutia na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/50/2016-16 zo dňa 03.08.2016, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle článku 20 nariadenia, nemožno uplatniť články 21 a nasl. nariadenia na uznávania a výkon rozhodnutí na neodkladné opatrenie ( článok 20 nariadenia ).
20. Záverom súd dodáva, že oprávnený sa môže obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, so sídlom v Bratislave, ktoré poskytuje bezplatnú právnu pomoc fyzickým osobám a ako orgán štátnej správy s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky zabezpečuje priamy výkon medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie (§ 74 Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele - pôsobnosť centra).. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie, a to: 1. plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov; 2. plní úlohy ústredného orgánu podľa medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie; 3. vydáva osvedčenie podľa medzinárodného dohovoru; 4. plní ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí vo vzťahu k cudzine podľa osobitných predpisov; 5. spolupracuje s prijímajúcimi orgánmi a odosielajúcimi orgánmi zmluvných štátov v cudzine, sústrednými orgánmi zmluvných štátov v cudzine, zastupiteľskými úradmi, ústrednými orgánmi štátnej správy, bankami, pobočkami zahraničných bánk, orgánmi miestnej štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy a s akreditovanými subjektmi.
21.Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.