Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-100-2013.pdf
PDF · 118.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a prísediacich B.. G. D. K. E. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2016 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :
rozhodol:
C.. G. L.,
nar. XX. XX. XXXX v R. R., trvale bytom R. R., I. XXXX/XX, prechodne bytom X. G. XXA, R. R.
u z n á v a sa v i n n ý m
zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, pretože
ako správca konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., družstvo "v konkurze", L. V. XXX, Ž., IČO: XXXXXXXX, v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. XXKXXX/XXXX, napriek opakovaným výzvam vydaných v dohľadoch Krajského súdu Banská Bystrica, na ktoré nereagoval alebo žiadal o predlženie lehoty na ich splnenie, pričom ani po opakovaných výzvach a napriek upozorneniam súdu, že je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, povinnosti uložené mu súdom nesplnil, na základe čoho Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. XXKXXX/XXXX-XXX zo dňa 02.10.2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.11.2008, zbavil C.. G. L. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového správcu konkurznej podstaty B.. G. F.Á., čím stratil oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu (konkurznou podstatou) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, nevydal novému správcovi konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., N. ". L., L. V. XXX, Ž., B.: XXXXXXXX, finančné prostriedky patriace úpadcovi vo výške 29.675,36 eur,
t e d a - ako správca konkurznej podstaty si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
a o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 213 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného C.. G. L., bola obžaloba Okresného prokurátora Banská Bystrica sp. zn. X D. XXX/XX zo dňa 20.12.2013 pre zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., N.E. ". L., L. V. XXX, Ž., B.: XXXXXXXX, v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. XXKXXX/XXXX, napriek opakovaným výzvam vydaných v dohľadoch Krajského súdu Banská Bystrica č.k. XXK/XX/XXXX- XXX zo dňa 05.05.2005, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.02.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.05.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.09.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.01.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.08.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.08.2007, č.k. XXK/XX/ XXXX-XXX zo dňa 24.10.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.09.2008, ako aj pokynom vydaným v opatreniach č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.06.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.04.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.08.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.07.2008 a výzvy č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.07.2008, na tieto nijako nereagoval alebo žiadal o predlženie lehoty na ich splnenie, pričom ani po opakovaných výzvach a napriek upozorneniam súdu, že je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, povinnosti uložené mu súdom nesplnil, na základe čoho Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXKXXX/XXXX-XXX zo dňa 02.10.2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.11.2008, zbavil C.. G. L. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového správcu konkurznej podstaty B.. G. F., F. XX, G., pričom z odôvodnenia uznesenia vyplýva že ako správca, ktorý bol zbavený funkcie, bol povinný riadne informovať nového správcu konkurznej podstaty a dať mu k dispozícii všetky doklady, následne bol súdom vyzvaný výzvou č.k. XXKXXX/XXXX-XXX zo dňa 25.11.2008 na odovzdanie dokumentácie novému správcovi v čo najkratšom čase, čo však neurobil, a preto bol predvolaný Krajským súdom k informatívnym výsluchom na deň 09.02.2009, 25.02.2009 a 02.03.2009, avšak predvolania si buď neprevzal alebo sa z informatívnych výsluchov ospravedlnil, nereagoval ani na výzvy B.. G. F., do dňa 23.10.2012 mu neodovzdal doklady týkajúce sa konkurzu a ani mu neodovzdal výťažok z konkurznej podstaty vo výške 48 653,19 eur, teda C.. G. L. týmto svojim konaním porušil povinnosť uloženú v uznesením krajského súdu a zároveň povinnosť, ktorá mu vzýva z ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení neskorších predpisov, čím maril ukončenie konkurzného konania úpadcu K. Ž., N. „. L., ako aj spôsobil škodu vo výške 48 653,19 eur.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní boli zistené nasledujúce skutočnosti.
Obžalovaný C.. G. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. K veci uviedol, že správcom konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., sa stal asi v roku 2004. Správu úpadcu prevzal od štatutárnych orgánov úpadcu, stavy na bankových účtoch a v pokladni boli nulové. Vykonal inventarizáciu všetkého majetku, pohľadávok a záväzkov, plán speňažovania a majetok v priebehu asi dva a pol roka na svoje náklady speňažoval. Finančné prostriedky využíval na úhradu všetkých nákladov správy. Do roku 2007 si plnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z funkcie správcu, avšak po tomto období v dôsledku iných povinností ako aj vzhľadom k závažnému ochoreniu v jeho rodine, plnenie povinností nestíhal. V tom čase prevádzkoval advokátsku kanceláriu a žiadal konkurzný súd o zbavenie funkcie správcu. Zbavený však nebol. Svoje podnikateľské aktivity po ukončení advokátskej praxe zameral na zahraničie. Zdravotná situácia jeho matky sa značne skomplikovala a bol nútený riešiť problémy mimo svojej práce. Kompletnú registratúru konkurzov z týchto dôvodov načas ponechal v uzamknutých priestoroch kancelárie na F. X H. R. R.. Túto nehnuteľnosť asi štyrikrát navštívil, nevie kedy, avšak dom bol uzamknutý. Následne pri naštudovaní spisu sa dozvedel, že majitelia domu všetku registratúru odviezli do zberu, čo mu znemožnilo vykonať vyúčtovanie príjmov a výdavkov a dokončiť proces odovzdania konkurzu novému správcovi. Nekonal úmyselne ale v odovzdaní konkurzu mu bránili objektívne skutočnosti nezávisle od jeho vôle. Z funkcie správcu, bol odvolaný zrejme z dôvodov neplnenia povinností. Odovzdanie a prevzatie agendy konkurzu je komplikovaný proces, pričom na tom začal pracovať, avšak z objektívnych dôvodov, agendu neodovzdal. Zásielky si nepreberal, nakoľko sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska. Nového správcu nekontaktoval, bol by to urobil po vykonaní inventúry a sumarizácii dokladov. Tento proces je zložitý a zabralo by mu to jeden celý týždeň. Rozsudok Krajského súdu Banská bystrica sp. zn. XXCbi/XX/XXXX, ktorým bol zaviazaný zaplatiť výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty vo výške 48.653,19 eur, mu nebol riadne doručený a preto nemohol
proti nemu podať odvolanie. Finančné prostriedky, ktoré vybral ako správca konkurznej podstaty z účtu úpadcu vedeného v ČSOB banke vložil na účet, ktorý založil v UNICREDIT banke, a.s. Pôvodný účet ČSOB zrušil. K pohybom na účte UNICREDIT banke sa už s odstupom čase nevie vyjadriť, avšak trvá na tom, že finančné prostriedky sa z účtu v ČSOB presunuli na účet v UNICREDIT banke. Pokiaľ ide o listiny u UNICREDIT banky, ktoré sú v spise, tieto nepovažuje za hodnoverné a kompletné, sú to len nejaké počítačové zostavy, v ktorých sa nevie orientovať a tieto k objasneniu veci nijako neprispievajú. K finančným transakciám uviedol, že pokiaľ ide o väčšie výbery alebo prevody, išlo zrejme o zálohu na odmenu správcu konkurznej podstaty, tiež sa vykonávali drobné nákupy do kancelárie a za tým účelom sa robili výbery z účtu. Nakoľko doklady boli v zničenej registratúre na F. Z., bez svojho zavinenia, tieto výbery vydokladovať nemôže.
Svedok - poškodený B.. G. F., uviedol, že dňa 05.11.2008 sa stal miesto obžalovaného správcom konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXK/ XX/XXXX. Napriek mnohonásobným výzvam krajského súdu aj jeho výzvam, telefonickým aj osobným pokusom si obžalovaný svoje zákonné povinnosti nesplnil, konkurznú dokumentáciu a s tým súvisiace finančné prostriedky mu ako správcovi, nevydal. Tiež sa mu neozval, v sídle svojej kancelárie sa nenachádzal. Stretol sa s ním v novembri 2008, v jeho kancelárii na F. X, R. R., kedy mu tento sľúbil, že konkurznú dokumentáciu pripraví a vydá do konca novembra 2008. Tento sľub však nedodržal. Viackrát mu obžalovaný sľuboval a nakoľko sľuby nesplnil, bolo podané trestné oznámenie. Tiež inicioval žalobu o vydanie výťažku z konkurznej podstaty. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu mal na základe rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k.: XXCBi/XX/XXXX z 12.09.2012 odovzdať sumu 48.653,19 eur. Obžalovaný bol povinný v zmysle uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. XXK/XX/XXXX z 02.10.2008, ktorým bol zbavený funkcie správcu do 30 dní vydať novému správcovi, konkurznú dokumentáciu aj finančné prostriedky, čo sa však nestalo, čím došlo zo strany obžalovaného k sťaženiu konkurzného konania, pretože sa nedalo urobiť rozvrhové uznesenie. Konaním zo strany obžalovaného došlo okrem iného aj ku škode vo výške 48.653,19 €, ktorú by obžalovaný musel preukázať, že ju použil na výdavky súvisiace s konkurzným konaním. Ide v podstate o finančné prostriedky, ktoré obžalovaný ako predchádzajúci správca vyberal z účtu úpadcu vedeného v ČSOB, avšak tieto nevyúčtoval. Rozsudok krajského súdu, ktorým bola povinnosť uhradiť vyššie uvedené finančné prostriedky daná obžalovanému, nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2013. Obžalovaný výbery uskutočnil v priebehu rokov 2004 až 2006.
Svedkyňa G. F. uviedla, že obžalovanému s manželom prenajala priestory na F. X H. R. R. a to zmluvou o nájme nebytových priestorov dňa 15. 11. 2005. Dňa 21. 09. 2009 obžalovanému adresovali odstúpenie od vyššie uvedenej zmluvy, nakoľko už vyše roka neplatil nájom a nedalo sa s ním skontaktovať. Odstúpenie od zmluvy obžalovaný neprevzal. Obžalovaný po svojom odchode nechal kanceláriu prakticky v nedotknutom stave. S manželom následne kanceláriu vypratali, dokumenty presťahovali do garáže vo Zvolene, pričom ich v roku 2011 postupne odniesli do zberu papiera. Ďalej uviedla, že v roku 2010 v zime boli zatopené pivničné priestory na vyššie uvedenej adrese, kde mal obžalovaný svoj archív. Nakoľko boli dokumenty znehodnotené, všetky dokumenty vyhodili. Obžalovaný ich v priebehu uvedeného obdobia vôbec nekontaktoval s tým, že by si chcel dokumenty prevziať. Nepreberal si odstúpenie od zmluvy a nepodarilo sa im s ním skontaktovať. Telefón jej nezdvíhal a taktiež mu neboli doručené zásielky s výzvami na úhradu dlžného nájomného. Mala informácie, že sa v kancelárii nezdržiaval.
Svedok B.. C. F. uviedol, že obžalovaného C.. G. L. pozná, nakoľko mu prenajali priestory v R. R. U. F. Č.. X. Jednalo sa o kancelárske priestory na 2. poschodí domu. Ďalej mal v užívaní aj priestory skladu v suteréne. Presne si nepamätá na dátum, kedy bol u nich v nájme, ale pravdepodobne nájom trval 1,5 roka. Nájom bol ukončený z toho dôvodu, že nájomné nebolo platené po dobu viac ako 6 mesiacov. Na písomné a ústne výzvy na úhradu nájmu obžalovaný nereagoval, preto mu bol nájom ukončený a doručený prostredníctvom pošty, čo potvrdil aj svojím podpisom na doručenke. V kancelárii zostal nábytok, ako aj písomnosti, tieto veci uskladnili po dobou piatich rokov. Po piatich rokoch tieto veci zlikvidovali. Papier odovzdali do zberných surovín. Opakovane obžalovaného vyzvali, aby si prevzal veci. Na výzvy nereagoval. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti ho navštívil aj v jeho dome na Z. v Banskej Bystrici, kde zvonil, avšak nikto na zvonenie nereagoval, iba sa mihla záclona v okne. K veciam , ktoré vypratali uviedol, že veci vypratávali svojpomocne, pričom súpis vecí nevykonali. Boli tam fascikle s písomnosťami a boli tam aj staršie publikácie. Doklad o tom, že veci odovzdal do zberných surovín si neuchoval. Žalobu na vypratanie nehnuteľnosti nepodali, urobili to svojpomocne. Myslí si, že list, ktorý
mu zaslali o ukončení nájmu exituje a tento mu bol aj doručený. Doklad o tom, že obžalovaného vyzývali na prevzatie písomností nemá k dispozícii. Žalobu na dlžné nájomné nepodávali, jednalo sa o nájomné za 6 mesiacov, výšku dlžného nájomného nevedel uviesť.
Svedkyňa - Y. L. uviedla, že pre K. Ž. vykonávala účtovníctvo, v ktorom pokračovala aj počas konkurzu. Keď bolo niečo potrebné, tak sa s obžalovaným stretla vo Veľkom Krtíši vo svojej kancelárii. Počas konkurzu mala dohodu o vykonaní práce, na základe čoho viedla účtovníctvo K. Ž.. Dohodu s ňou pravdepodobne uzatvoril správca C.. G. L.. Pokiaľ bola v styku s C.. L., všetko čo bolo predané bolo zaúčtované. Všetky operácie, ktoré sa týkali K. Ž., dokumenty s tým súvisiace boli založené. Ďalej uviedla, že bližšie sa k účtovníctvu tejto spoločnosti už nevie vyjadriť. Do kontaktu prichádzala iba s C.. G. L., potom sa odmlčal, nič sa nedialo. Ďalší správca sa jej potom ozval, pričom si nepamätá, či mu odovzdala účtovníctvo spoločnosti, ak si dobre pamätá, tak všetky doklady z účtovníctva zobral C.. G. L., nakoľko to dával do archívu. K veci ďalej uviedla, že účtovníctvo sa viedlo v programe Aurus. K. Ž. pred konkurzom, malo zmluvu so spoločnosťou AURUS Bratislava a v ich programe sa pokračovalo aj v konkurze. Za tento program sa platilo nájomné, program nebol odkúpený. Dosť vysoká čiastka tam nebola zaplatená za nájomné a oni potom nedovolili prístup do tohto programu. Každé 3 mesiace sa obnovovala licencia, spoločnosti dávali licenčné kódy a vzhľadom k tomu, že sa nezaplatil poplatok, program bol zablokovaný a nemohla do neho vstúpiť. Účtovníctvo sa robilo zákonným spôsobom, bolo vedené v účtovníckom programe Aurus, boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli predložené správcom konkurznej podstaty. Pán C.. G. L. sa jedného dňa odmlčal a nevedela sa s ním komunikovať. Telefonicky sa ho snažila kontaktovať, avšak telefón bol nedostupný. S finančnými prostriedkami úpadcu mohol nakladať iba C.. G. L., ona s finančnými prostriedkami nemohla nakladať. Na otázku obhajoby uviedla, že nemá vedomosť o tom, či v konkurze bolo kúpené nové auto. Uviedla, že na túto skutočnosť sa nepamätá a či došlo k uplatneniu DPH. Ona osobne nemohla žiadať vrátanie DPH vo výške 95.000,- Sk. Podľa zákona sa nadmerný odpočet DPH vracia na základe oznámenia čísla účtu a to štatutárnym zástupcom. K daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty z januára 2007 uviedla, že si nepamätá, čo bolo predmetom tohto zdaniteľného plnenia. Pripravila toto daňové priznanie na základe dokladov predložených JUDr. L. a na základe jeho pokynu toto daňové priznanie predložila daňovému úradu. Zúčtovala iba tie účtovné doklady, ktoré jej predložil C.. L.. Iné účtovné doklady nezaúčtovala, nakoľko nemala na základe čoho. Účtovníctvo za roky 2006 - 2007 viedla na základe predložených dokladov C.. G. L.. Záverom uviedla, že s finančnými prostriedkami v hotovosti, ako aj na účte mohol nakladať iba C.. G. L., ona nemala prístup k účtu spoločnosti K. Ž..
Svedok B.. G. D., vedúci oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Veľký Krtíš sa vyjadril k daňovej kontrole u daňového subjektu úpadcu K. Ž., N. ". L., L. V. XXX, Ž.Y.. Pri výsluchu súdu predložil „Protokol o určení dane podľa pomôcok“ u kontrolovaného subjektu úpadcu K. Ž., N. ". L., Ž.. ( č. l. 1100 -1112, ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznámený). Pričom uviedol, že k bližším skutočnostiam daňovej kontroly sa nevie vyjadriť, iba k tomu čo je v zápise. K nadmernému odpočtu DPH v sume 99.885, - Sk, svedok uviedol, že táto suma daňovému subjektu nebola vyplatená, nakoľko sa jednalo o predpis DPH.
Svedok C.. Ľ. L., bol vypočutý na návrh obhajoby, pričom uviedol, že s obžalovaným dlhodobo spolupracuje od roku 2006. Zaoberajú sa firemným právom , pričom klientelu majú z Maďarska. S obžalovaným sa preto pracovne zdržiavali v Budapešti, alebo v Štúrove. K samotnému žalovaného skutku sa nevedel vyjadriť.
Nakoľko obžalovaný v konaní pred súdom namietal výpočet škody novým správcom konkurznej podstaty vo výške 48 653,19 eur, preto bol do konania pribratý znalec B.. D. Š., pre odbor Ekonómia a manažment a odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Financie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že tržby spoločnosti, ktoré sa týkali speňažovania za roky 2004 až 2006 boli vo výške 1 816 tis. Sk (t. j. 60 280 €). Z evidovaných pohľadávok malo dôjsť k úhradám vo výške 94 tis. Sk čo znamená, že o táto sumu bola príjmom do konkurznej podstaty. Vyslovil názor, že nakoľko sa podarilo z Daňového úradu Veľký Krtíš zabezpečiť účtovné závierky spoločnosti K. Ž., družstvo "v konkurze” za roky 2004 až 2010 nie je potrebné rekonštruovať účtovníctvo úpadcu, ale je možné vychádzať priamo z údajov účtovných závierok. Z rozboru účtovnej závierky za rok 2006 tiež vyplynulo, že účtovná závierka spoločnosti mohla obsahovať nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje vo výkaze súvaha na riadku 56 a 58, keď hodnota vykázaných prostriedkov v banke na konci roku 2006 v sume 846 tis. Sk nebola správna, lebo podľa bankových výpisov bol na známych bankových účtoch zostatok len 202 tis. Sk. Údaje vo výkaze súvaha za rok 2007 nenadväzujú na údaje majetku z roku 2006. Znalec ďalej uviedol, že z
účtovníctva spoločnosti (z účtovných závierok) výťažok z predaja bol oveľa vyšší ako náklady správy a na uspokojenie veriteľov. K dátumu 31.12.2005 boli finančné prostriedky vo výške 916 tis. Sk, t.j. 30.405,63 €. V rokoch 2006 až 2008 správca C.. L. však riadne nevyúčtoval finančné prostriedky (nepreukázal náklady správy) v hodnote 894 tis. Sk, t.j. 29.675,36 eur. Znalec sa vyjadril aj k vyčísleniu škody novým správcom konkurznej podstaty B.. G. F., vo výške 48 653,19 eur. Znalec konštatuje, že suma, ktorú vyčíslil nový správca konkurznej podstaty B.. G. F., je podľa jeho názoru nesprávna a výsledok 1 465 726,81 Sk (t.j. 48.653,22 €) je v skutočnosti nižší, pretože nový správca pri výpočte „príjmov“ nemal použiť celkový „bankový kreditný obrat“ vo výške 2.173.766,81 Sk (t.j.72.155,84 €), nakoľko ten obsahoval aj iné obraty ako speňaženie majetku, pri výpočte „príjmov“ mal správca vychádzať z celkového speňaženia majetku bez DPH, teda z hodnoty 1 808 000 Sk a prípadných iných príjmov. Do „nákladov“ nemal zahrnúť len tri položky, ale aj ďalšie, ako napr. znalecké posudky, inzercia v novinách, vedenie účtovníctva, poštovné, používaný účtovný softvér, bankové poplatky, kolky a podobne. Nový správca nebral do úvahy aj malé zostatky na bankových účtoch (4 tis. Sk), ktoré prevzal ako nový správca. Znalec konštatoval, že v konkurznom spise správca C.. L. uviedol, že účtovná hodnota majetku určeného na speňaženie je 7 185 400 Sk, po spracovaní znaleckých posudkov uviedol, že hodnotu už len vo výške 5 090 896 Sk a nakoniec v spise uviedol, že sa mu v rokoch 2004 a 2005 podarilo speňažiť hmotný majetok len v hodnote (bez DPH) 1 808 000 Sk, t.j. 60.021,24 €. Na konci roku 2007 však už správca uviedol v súvahe majetok len v hodnote 2 tis. Sk. Z rozboru výkazov zisku a strát vyplynulo, že tržby spoločnosti, ktoré sa týkali speňažovania za roky 2004 až 2006 boli vo výške 1 816 tis. Sk (t. j. 60 280 €) a vykázané náklady v účtovníctve, ktoré boli vyplatené boli v sume 938 tis. Sk (t.j. 31 136 €). Výťažok z predaja bol oveľa vyšší ako náklady správy a na uspokojenie veriteľov existovali finančné prostriedky. Z podaného daňového priznania DPH za 1/2007 vyplýva, že spoločnosť K. Ž., N. ”. L.” si uplatnilo nadmerný odpočet zrejme v dôsledku „nadobudnutia nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu“. Zo súvahy, z výkazov zisku a strát, ani zo súdnych spisov nevyplynula žiadna taká skutočnosť, žeby spoločnosť nadobudla alebo predala v roku 2007 nejaký „dopravný prostriedok“. Na hlavnom pojednávaní znalec k tomu uviedol, že motorové vozidlo nemá vplyv na konečnú škodu, lebo nadmerný odpočet nebol uplatnený. Z výpisu na bankovom účte nie je možné preukázať bezhotovostnú úhradu za vozidlo. Na bankovom účte za rok 2006-2007 boli uskutočnené len výbery v hotovosti. Z bankového účtu určite auto vyplatené nebolo. Znalec doplnil svoj posudok, pričom v dodatku posudku uviedol, že doklady predložené účtovníčkou úpadcu K. Ž., N.E. ”. L., L. V. XXX, Ž., nemajú vplyv na závery znaleckého posudku č. X/XXXX z 27.03.2015. Uvedené doklady práve presnejšie potvrdili závery posudku. Znalec záverom konštatoval, že na základe nevyúčtovaných vybraných finančných prostriedkov určil výšku škody v sume 894 tis. Sk, t.j. 29 675,36 €.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinnými dôkazmi založenými v trestnom spise.
Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXK XX/XX/XX zo dňa 22.01.2004 vyplýva, že súd vyhlásil konkurz na dlžníka K. Ž., N., L. V. XXX, XXX XX Ž., B.: XX XXX XXX, a súčasne za správcu konkurznej podstaty ustanovil C.. G. L., advokáta so sídlom U.. E. XX, R. R..
Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXK/XX-XXXX-XXX zo dňa 02.10.2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.11.2008, vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu K. Ž., N. H. „., L.E. V. XXX, Ž., B.: XX XXX XXX, zbavil C.. G. L. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového správcu konkurznej podstaty B.. G. F.K., F. XX, G., pričom z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že C.. G. L. bol zbavený funkcie správcu z dôvodu, že dlhodobo ignoroval povinnosti ukladané súdom a opakovane žiadal o ospravedlnenie neplnenia uložených povinností alebo žiadal o predĺženie lehoty na ich splnenie, pričom ani po opakovaných výzvach a upozorneniach súdu však správca povinnosti nesplnil, a týmto postupom maril efektívny priebeh a postup konkurzného konania. Súčasne je v predmetnom uznesení uvedené, že správca, ktorý bol zbavený funkcie je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
Obhajca obžalovaného navrhol, aby si súd zadovážil správu o ODI Veľký Krtíš, či na subjekt K. Ž. bolo v roku 2007 zaevidované motorové vozidlo. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia daňového úradu nadmerný odpočet dane bol v roku 2007 vyplatený na účet, a preto žiada súd aby zistil, kto bol zakladateľom tohto účtu a kto mal právo disponovať s účtom. Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol ako nadbytočné, pretože znalec na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že motorové vozidlo nemá vplyv na konečnú škodu. Taktiež svedok B.. G. D.Í.,
vedúci oddelenia daňovej kontroly ,že DPH daňovému subjektu nebola vyplatená. Súd pripomína, že vykonal rozsiahle dokazovanie potrebné pre náležité objasnenie veci.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný C.. G. L. ako správca konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., N. „. L., L. V. XXX Ž.Y., B.: XX XXX XXX, v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banská Bystrici pod sp. zn. XXK/XX/XXXX, potom čo bol odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, bol povinný riadne informovať nového správcu konkurznej podstaty a dať mu k dispozícii všetky doklady, čo nesplnil a taktiež nevyúčtoval finančné prostriedky a novému správcovi neodovzdal finančné prostriedky patriace úpadcovi. Týmto svojim konaním porušil povinnosť uloženú v uznesení Krajského súdu a zároveň povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 8 ods. 2, ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, čím spôsobil škodu vo výške 29.675,36 eur. Skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný na svoju obhajobu ho nezbavujú trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Zo spáchaného trestného činu je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný vykonaným dokazovaním, pričom súd pripomína, že iba obžalovaný mal oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami úpadcu. Znaleckým posudkom bolo ustálené, že obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu vo výške 29.675,36 eur.
Žalovaný skutok bol obžalobou kvalifikovaný, ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Páchateľom tohto trestného činu je, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddlžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie a spôsobí väčšiu škodu. Objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Toto ustanovenie preto postihuje marenie konkurzného konania, vyrovnacieho konania, konania o reštrukturalizácii alebo konania o oddlžení taxatívne vymedzenými spôsobmi konania uvedenými v odseku 1 písm. a) a b). Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu trestného zákona vyplýva, že dlžníkom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vo väčšine prípadov právnická osoba, ktorá nemôže byť postihnutá sankciami Trestného zákona, preto podľa zákonodarcu treba postihovať konania tých fyzických osôb, ktoré vystupujú v jej mene, zaväzujú sa, a teda nesú právnu zodpovednosť (štatutárny orgán). Páchateľom trestného činu podľa tohto ustanovenia môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na správcu konkurznej podstaty úpadcu.
Súd na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, kde je stanovená rovnaká trestná sadzba ako u žalovaného trestného činu, teda trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Trestného činu sprenevery sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ako osobe, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty, a spôsobí ním značnú škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa zákona alebo rozhodnutia súdu k dispozícii so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel a s vecou nakladať s určitým spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Ak mu však vec bola zverená za účelom zadováženia určitého prospechu, považuje sa za prisvojenie si veci, ak si obstará ďalší, nie celkom prechodný prospech v rozpore s týmto zverením. Za osobu, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy veriteľov a dlžníka, sa v danom prípade považuje správca konkurznej podstaty. Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci. Podľa § 15 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy, čo predstavuje 26.600 eur.
Po právnej stránke preto súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, pretože obžalovaný ako správca konkurznej podstaty
nakladal so zvereným majetkom - finančnými prostriedkami úpadcu v rozpore s účelom svojej funkcie, teda prisvojil si cudziu vec a spôsobil pri tom na cudzom majetku značnú škodu vo výške 29.675,36 eur. Obžalovaný ako odborne spôsobilá osoba musel vedieť, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený ( § 15 písm. b) Tr. zák.).
K osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený, z odpisu registra trestov vyplýva, že nemá záznam v registri trestov.
Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam. Súd vzal do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pretože obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, priťažujúce okolnosti nezistil. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodoval o potrestaní osoby obžalovaného. Trest mu bol ukladaný podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., kde mu hrozil trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Súd má za to, že trest odňatia slobody uložený v takejto sadzbe by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní osemnástich mesiacov, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pri aplikácii tohto ustanovenia súd vzal do úvahy pomery obžalovaného, ktoré sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný dlhodobo viedol riadny život, pred súdom sa zodpovedá po prvýkrát, preto trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, preto takto vymeraný trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil nakoľko boli splnené podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody