Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-178-2016.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: L. U., nar. XX.XX.XXXX a L. U., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX a A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
II. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 25.08.2016 na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, ktorý odôvodnila tým, že posledná úprava vyživovacej povinnosti bola v roku 2013 a bola určená na sumy 70 eur a 90 eur s účinnosťou od 07.10.2013. Vzhľadom k tomu, že od určenia prešla doba takmer 3 rokov, deti podrástli, mal. L. nastúpil do 7. ročníka ZŠ a maloletá do 4. ročníka ZŠ, žiada zvýšenie vyživovacej povinnosti.
2. Dňa 27.09.2016 podal otec návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného sa jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti podstatne zhoršili, bol nútený si zabezpečiť nové bývanie, s čím súvisí že od mája 2014 začal splácať hypotéku vo výške 187 eur mesačne. Okrem toho spláca ďalší úver vo výške 52,60 eur, ktorý si vzal na nevyhnutnú rekonštrukciu domu, ktorý bol v havarijnom stave. Jeho ďalšie nevyhnutné výdavky sú elektrika 150 eur mesačne, mobilné siete 30 eur mesačne, výdavky na stravu 250 eur mesačne, cestovné výdavky na naftu a dochádzku do práce 140 eur, stavebné sporenie 50 eur mesačne, poistenie domácnosti 37 eur ročne, priemerný jeho mesačný príjem predstavuje sumu 550 eur. Z tohto dôvodu žiada znížiť vyživovaciu povinnosť u mal. L. zo sumy 90 eur na sumu 70 eur mesačne a u mal. L. zo sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2016.
3. Na pojednávaní dňa 29.09.2016 matka uviedla, že posledným rozhodnutím o výživnom bolo rozhodnuté v rámci rozvodového konania, deti povyrástli, prešla doba troch rokov, všetko je drahé, mal. L. nosí okuliare, má veľké náklady do školy, čo vynosia, to je strašné, nedá sa to zvládať z tých pár korún, ktoré zarába. Aktuálne pracuje ako predavačka v Coop Jednota v L., kde dosahuje priemernú mesačnú mzdu vo výške 400 eur, tu pracovala aj v čase posledného rozhodovania o výživnom a dosahovala približne tú istú mzdu. Nemá žiadne dlhy a pôžičky, matke prispieva 200 eur na bývanie, platí elektriku 45 eur, družinu 20 eur mal. L., kde je školská jedáleň a 5 eur družina, cestovné 24 eur obidvaja zo L.
do V. a späť, poistky deťom 20 eur, telefón - kredit po 10 eur mesačne, mal. L. navštevuje 7. ročník ZŠ a L. 4. ročník ZŠ. Ďalej uviedla, že nie je vlastníčkou motorového vozidla, ani nehnuteľnosti. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, akurát mal. L. nosí okuliare. Jej sa mzda od posledného rozhodnutia o výživnom nezmenila, má len dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom. Jej matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 309,30 eur a 118,30 eur vdovského.
4. Otec na pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom čo sa týka zmeny pomerov, uzavrel manželstvo s X. U. dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vzťahu nepochádza maloleté dieťa a teda vyživovaciu povinnosť má k dvom mal. deťom, pričom musel si vyriešiť otázku bývania, kúpili dom v V. XXX formou hypotéky vo výške 42.000 eur, ktorú spláca po 187 eur. Zobrali si stavebné sporenie na rekonštrukciu vo výške 7.000 eur so splátkou 50 eur mesačne, manželka je zamestnaná v ZKW ako operátorka s priemernou mesačnou mzdou 550 - 570 eur. Náklady na bývanie majú nakoľko nemajú kúrenie v dome, majú elektrické podlahové kúrenie - elektrika 150 eur, telefón plus internet 30 eur, strava 250 eur, ročne poistku 37 eur, 42 eur ročne smeti a odvoz komunálneho odpadu. Zamestnávateľa nezmenil od posledného rozhodnutia, musí používať auto z Prašíc do Topoľčian a späť - 140 eur mesačne náklady. Jeho príjem je 570 eur mesačne, pričom si myslí, že jeho plat - mzda sa zvýšila o cca 30 eur oproti času kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom. Prispieva deťom počas ich sviatkov narodenín a menín v naturálnej forme - oblečením najmä, kúpili im aj tablet, pričom v poslednej dobe ich domácnosť navštevuje len mal. L., chodia s ňou po výletoch, kupujú jej oblečenie, hlavne veci, to čo má u nich všetky. Stáva sa, že mal. L. aj naposledy pokiaľ bol u neho doslovne uvádzal, že ak mu nekúpi telefón už nepríde a vydiera ho takýmto spôsobom. On si myslí, že je to spôsobené výchovou matky. Finančne im pomáhajú jeho rodičia, ktorí zakaždým ako prídu deti dajú im nejaké peniaze a takisto aj v naturálnej forme, dávajú im med a sladkosti a pod., čo si podľa jeho názoru nevie matka vážiť.
5. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že sa pridržiavajú písomnej správy zo dňa 23.09.2016, doporučujú návrhu matky vyhovieť, nakoľko je v prospech maloletých detí a doporučujú návrh otca zamietnuť, keďže zníženie vyživovacej povinnosti nie je na prospech maloletých detí.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 9P/262/2013 zo dňa 30.09.2013 boli maloleté deti U. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 90 eur na mal. L. a 70 eur na mal. L., pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2013.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/40/2015 zo dňa 26.03.2015 súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2015
V čase posledného určenia výživného bola matka zamestnaná v Jednote Coop M., pričom dosahovala priemernú mesačnú mzdu 438,95 eur, v práci bola hodnotená kladne a daňový bonus na deti nepoberala. Bývala s deťmi v rodinnom dome - 7 izbovom, ktorého vlastníkom bola stará matka Y. V., dôchodkyňa, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti.
Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava, pričom dosahoval priemernú mesačnú mzdu 536,22 eur.
Mal. deti L. a L. navštevovali v čase poslednej úpravy výživného ZŠ I., mal. L. bol žiakom 4. triedy a mal. L. žiačkou 1. ročníka.
Aktuálne matka je naďalej zamestnaná u zamestnávateľa Jednota Coop M. s priemernou mesačnou mzdou 488,58 eur, pričom poberá daňový bonus na dve mal. deti a zamestnávateľom je hodnotená kladne.
Otec je naďalej zamestnaný u zamestnávateľa Záchranná zdravotná služba Bratislava s priemernou mesačnou mzdou 528,84 eur. Daňový bonus na deti nepoberá a zrážky zo mzdy sú mu vykonávané len na stravné lístky. Otec aktuálne žije v manželskom vzťahu s X. U., ktorá je zamestnaná ako operátorka v ZKW s priemernou mesačnou mzdou 550-570 eur, z ktorého manželstva maloleté deti nepochádzajú. Spláca hypotekárny úver, ktorý ma vo výške 30.100 eur zo Sberbank a to po 130,01 eur
mesačne, spotrebný úver zo Sberbank, ktorý mesačne spláca vo výške 57 eur a stavebné sporenie na rekonštrukciu vo výške 7.000 eur so splátkou 50 eur mesačne.
Mal. deti - L. je žiakom 7. triedy ZŠ V., mal. L. je žiačkou 4. ročníka ZŠ I., pričom matka im hradí všetky náklady v súvislosti so školou, cestovné do školy 10 eur mal. L. a 15 eur mal. L., platí im poistky - na mal. L. 19 eur a mal. L. 18 eur. Naďalej obýva spolu s deťmi časť rodinného domu u starých rodičov vo vlastníctve starej matky Y. V., ktorej prispieva na náklady domácnosti vo výške 150 eur mesačne a cca 200 eur na pevné palivo a kúrenie, pričom stará matka je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku vo výške 428,10 eur mesačne. Okrem toho matka hradí deťom internet vo výške 10 eur mesačne a telefóny vo výške 40 eur. Výdavky na mal. L. predstavujú ročne v rámci školy sumu 46,54 eur, pričom za školský klub je to 5 eur mesačne bez stravovania v školskej jedálni. U mal. L. sú to školské výdavky v sume 25,30 eur ročne.
7. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
9. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd
skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
10. S poukazom k horeuvedeným skutočnostiam mal súd za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom, ku ktorému došlo v rámci rozvodového konania vedeného na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/262/2013 nedošlo k takým zmenám pomerov na strane účastníkov ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré by odôvodňovalo či už zvýšenie vyživovacej povinnosti na mal. deti alebo zníženie. Na strane účastníkov - otca a matky došlo iba k nepatrným zmenám pomerov, dokonca matka aj otec pracujú u toho istého zamestnávateľa ako v čase posledného určenia výživného, pričom otcovi iba mierne klesol zárobok, u matky došlo k zvýšeniu mzdy o 50 eur, pričom aj maloleté deti navštevujú ten istý stupeň školskej dochádzky, t.j. prvý stupeň a nedošlo u nich ani k zmenám pomerov čo sa týka zvýšených nákladov ohľadne zdravotného stavu. Bolo preukázané, že na strane otca došlo k finančnému zaťaženiu v dôsledku vzatia si úveru zo Sberbank, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi na č.l. 35-46 a z Prvej stavebnej sporiteľni, pričom však na tomto finančnom zaťažení otca sa spolupodieľa aj jeho aktuálna manželka X.G., ktorá je takisto zamestnaná u zamestnávateľa ZKW, pričom aj všetky náklady na domácnosť s poukazom na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov je potrebné vnímať tak, že tieto sú manželia povinní platiť pomerne, resp. v jednej polovici, a preto takto zvýšený náklad otca z titulu úverového zaťaženia nepokladal za skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom tak, aby došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti a to už aj s poukazom na to, že otec svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti časovo vymedzil čo sa týka účinnosti tak, že ju žiadal určiť od 01.10.2016. S poukazom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 376 ods. 1,2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.